Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713209699
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3713209699.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. S., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného V. práce sociálnych vecí a rodiny Z. I., dieťa rodičov U. E., bytom P. X., G.
XXX, prechodne bytom Z., X. XXXX/XX, zastúpenej A.. A. G., advokátkou so sídlom Z., D. XXXX/X a O.
G., bytom M., D. 3, o zvýšenie výživného na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská

Bystrica zo dňa 29. januára 2015 č.k. 6P/66/2013-93, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k mal. C. S. nar.
30.08.2001 zo sumy 117 eur na sumu 140 eur s účinnosťou od 01.08.2013, čím sa mení rozsudok
Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 4P/82/2008-27 zo dňa 30.04.2009.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2013 do 18.06.2015 v sume 529 eur sa povoľuje

otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa matka mal. C. domáhala zvýšenia
výživného zo strany otca na mal. zo sumy 117 eur na 160 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2013. Súd
prvého stupňa rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané,

že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.04.2009 č.k. 4P/82/2008-27 bolo otcovi
naposledy určené výživné na mal. C. v sume 117 eur mesačne od 01.09.2008, ktorý rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 29.05.2009. Konštatoval, že v čase určenia výživného bol mal. C. žiakom prvej triedy
základnej školy. Matka mala jednu vyživovaciu povinnosť, zarábala 444,33 eur mesačne netto. Otec
bol ženatý, mal jednu vyživovaciu povinnosť, zarábal 474,07 eur netto. V súčasnosti je mal. C. žiakom
7. triedy základnej školy. Matka sa druhý krát vydala, s terajším manželom X. E. má syna X. nar.

XX.XX.XXXX, poberá materský príspevok 190 eur mesačne. Manžel matky mal. C. pracuje v zahraničí,
má príjem 2000 eur mesačne, má dve vyživovacie povinnosti k deťom z predchádzajúceho manželstva,
ktorú vyživovaciu povinnosť si plní vo výške 700 eur mesačne. Otec mal. C. je naďalej konateľom
spoločnosti S., s.r.o. D., nemá už dlhšiu dobu žiaden príjem. Podľa vyjadrenia spoločnosti S., s.r.o. D.
spoločnosť nevykonáva od júla 2011 žiadnu činnosť a od vtedy nezúčtováva mzdy zamestnancom. Otec
dieťaťa je naďalej konateľom tejto spoločnosti, a preto sa nemôže prihlásiť ako uchádzač o zamestnanie

na úrade práce. Súd prvého stupňa konštatoval, že príjem matky mal. C. sa znížil. Príčinou zníženia
príjmu matky je, že z jej terajšieho manželstva sa jej narodilo druhé dieťa. Otec dieťaťa v súčasnosti
nemá žiaden príjem a vyživovaciu povinnosť k mal. C. si plní tak, že si požičiava peniaze. Z tohto dôvodu
súd prvého stupňa návrh matky ako nedôvodný zamietol v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. § 78 ods.
1 veta prvá Zákona o rodine.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote matka mal., ktorá sa domáhala zmeny napadnutého
rozsudku a vyhovenia návrhu. Súdu prvého stupňa vytýkala, že nedostatočne zistil a posúdil majetkovépomery otca mal. a uspokojil sa s jeho tvrdením, že je nemajetný. Poukazovala na to, že návrh na
zvýšenie výživného podala v júli 2013 a od tej doby otec nepreberal zásielky, zámerne robil prieťahy v
konaní, neoznámil novú adresu bydliska a vyhýbal sa včasnému rozhodnutiu súdu. V decembri 2013

predal byt za 37000 eur, a nakoľko si bol vedomý, že tieto peniaze by musel súd zahrnúť do jeho
majetkových pomerov tvrdil, že v čase predaja bytu mal dlh 10000 eur a dlhy má aj v súčasnosti.
Nesúhlasila ani s obranou otca, že spoločnosť, ktorej je konateľom od júla 2011 nevykazuje žiadnu
činnosť a z tohto dôvodu sa nemôže prihlásiť ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Dôvodila,
že od júla 2011 uplynul dostatočne dlhý čas na to, aby otec túto spoločnosť zrušil a zamestnal sa.

Zároveň poukazovala na tú skutočnosť, že otec je vlastníkom viacerých nehnuteľností - pozemkov v k.ú.
J. J., o ktorej skutočnosti predložila odvolaciemu súdu listy vlastníctva. Ako aj na skutočnosť, že otec
sa maloletému chválil fotografiami z dovolenky. Keďže otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, pričom
výživné má v zmysle zákonnej úpravy prednosť pred inými výdavkami, tvrdenie otca, že jeho finančná
situácia mu neumožňuje prispievať maloletému vyšším výživným považuje za účelové.

Opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na tú skutočnosť, že
pomery na strane maloletého sa od poslednej úpravy podstatne zmenili. Mal. C. navštevuje 7. ročník
základnej školy, čím sa úmerne zvýšili náklady na jeho výživu na zabezpečenie osobných, školských
aj ostatných potrieb. Otec sa o syna nezaujíma, okrem súdom určeného výživného mal. neposkytuje
žiadne finančné prostriedky ani vecne dary. S ohľadom na vek a potreby dieťaťa odporučil, aby bolo

výživné upravené podľa príjmových a majetkových pomerov rodičov.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného
súdu je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol na pojednávaní odvolacieho súdu
nariadenom podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti otca

a jeho právnej zástupkyne, ako aj v neprítomnosti opatrovníka mal., ktorí mali doručenie predvolania
riadne vykázané. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ospravedlnil svoju neprítomnosť na
pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní právnej zástupkyne s pojednávaním na inom súde, zároveň
žiadali o odročenie termínu pojednávania.

Ust. § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol
vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to: a) riadne predvolanie, b) absencia
žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. O takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania
vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak
nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Kolízia pojednávania zástupcu

účastníka v tom istom termíne nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie
dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Obsahom základného práva na verejné
prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Posúdenie
opodstatnenosti dôležitého dôvodu (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne

do právomoci konajúceho súdu. Ak súd skúma, či účastník (jeho právny zástupca) žiada o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho
rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy,
ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré súd vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho
neúčasti na pojednávaní súdu ospravedlniť. Ak je takouto prekážkou účasť zástupcu účastníka kolízia

s iným pojednávaním je potrebné preukázať, že v skutočnosti ide o úkon kolidujúci, prípadne aj či ide o
kolidujúci úkon inak naliehavejší alebo časovú kolíziu viacerých pojednávaní, a že túto situáciu nebolo
možné vyriešiť inak. Iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť, či sa žiada o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
31. januára 2012 sp. zn. 1Cdo/136/2010). V danom prípade odvolací súd nemal preukázaný dôležitý

dôvodpreodročeniepojednávaniazostranyzástupcuotcamal.,nakoľkotentonepredložilžiadendoklad
preukazujúci kolíziu pojednávaní a nemal za preukázané, či v danom prípade išlo o naliehavejší úkon
ako je úkon týkajúci sa výživného k mal. dieťaťu, obzvlášť s prihliadnutím na predchádzajúci postoj
otca v konaní. Vzhľadom na hospodárnosť konania, ako aj vzhľadom na ochranu práv záujmov mal. C.,
ospravedlnenie otca a jeho zástupcu odvolací súd neakceptoval a rozhodol v ich neprítomnosti.

Za účelom doplnenia dokazovania odvolací súd vyžiadal od Daňového úradu D. daňové priznanie k dani
z príjmov právnickej osoby S., s.r.o. za zdaňovacie obdobie 2014. Zo správy Daňového úradu Košicezo dňa 12.06.2015 vyplýva, že daňový subjekt oznámil dňa 30.03.2015 predĺženie lehoty na podanie
daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 do 30.06.2015.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie tejto vyživovacej povinnosti
trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia
prispievajú je uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa,
teda nie len zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre
jeho výchovu a všestranný rozvoj.

Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods.
1 zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery účastníkov. Povinnosťou súdu je preto
porovnávať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného a v čase nového
rozhodovania, pričom súd rozhoduje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v súlade s citovaným zákonným ustanovením zameral svoje dokazovanie na
preukázanie toho, či na strane oprávneného alebo povinného došlo k takej zmene pomerov, ktorá je
dôvodom na zvýšenie výživného pre mal.. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého
stupňa zmenu pomerov od posledného rozhodnutia rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 30.04.2009 č.k. 4P/82/2008-27 za preukázanú nemal.

Pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom súd vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy
podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať
zmena, ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena
má potom za následok zvýšenie alebo zníženie skôr určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne

porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré
sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa pomery zmenia závažnejším
spôsobom, a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o
zvýšení výživného súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine.
Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov a má prednosť

pred ostatnými výdavkami.

Uspokojovanie základných potrieb detí, aj iných potrieb nevyhnutných pre telesný a duševný rozvoj
si vyžadujú náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné. Výživné má byť také, aby z neho mohli
byť uhradené všetky potreby mal. súvisiace s jeho vekom, zdravotným stavom, výchovou, záujmami a

vzdelávaním. Nie je možné vyživovaciu povinnosť prenášať na manžela matky, ktorý nemá vyživovaciu
povinnosť k mal. C. len z dôvodu, že žije s mal. aj s jeho matkou v spoločnej domácnosti.

Schopnosti a možnosti povinného rodiča musí súd hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä
z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom

regióne. Majetkové pomery rodiča treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu,
a to predovšetkým v prípade rodiča, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, ale aj podľa celkovej hodnoty
nadobudnutého majetku, nehnuteľností, pohľadávok.

V danej veci je nepochybné, že na strane mal. C. došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov predovšetkým

v súvislosti s jeho vekom, pretože naposledy bolo výživné pre mal. určované v roku 2009, kedy mal.
navštevoval prvý ročník základnej školy a v súčasnosti navštevuje siedmy ročník základnej školy.
Z výsluchu matky bolo zistené, že mal. má 175 cm, venuje sa turistike, otec o mal. neprejavuje
žiadny záujem, neprispieva mu pri príležitosti žiadnych sviatkov nekontaktuje sa s mal.. Už samotná
kvalifikovaná zmena pomerov na strane mal. odôvodňuje zvýšenie výživného. Je celkom zrejmé, že

náklady na výživu žiaka 1. ročníka základnej školy a žiaka 7. ročníka základnej školy (od 01. septembra
2015 žiaka 8. ročníka základnej školy) sú neporovnateľné, a preto bolo nesporné, že došlo k výraznej
zmene pomerov na strane mal. a výživné zo strany otca je potrebné zvýšiť.

Vzhľadom na dobu posledného rozhodovania o výživnom, od ktorej uplynulo 7 rokov je nesporné,

že sa zmenili i pomery na strane oboch rodičov. Pri poslednom rozhodovaní o výške výživného
matka dosahovala príjem 444,33 eur netto mesačne, v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
poberala materský príspevok 190 eur mesačne, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. X. nar.
01.08.2013. V čase rozhodovania odvolacieho súdu nemala žiadny príjem, nakoľko jej bolo pozastavenévyplácanie rodičovského príspevku, poberala len rodinné prídavky. Otec v čase poslednej úpravy
výživnéhodosahovalpríjem474,07eurmesačnenettoavsúčasnejdobe,ikeďjekonateľomspoločnosti
S., s.r.o. D. nemá už dlhšiu dobu žiaden príjem. Podľa vyjadrenia spoločnosti táto nevykonáva od

júla 2011 žiadnu činnosť, nezúčtováva mzdy zamestnancom. Ďalšia vyživovacia povinnosť otcovi
nepribudla. Podľa názoru odvolacieho súdu pri určení výšky výživného zo strany otca pre mal. C. bolo
potrebné prihliadnuť nielen na schopnosti a možnosti oboch rodičov, ale aj na ich majetkové pomery, keď
pri hodnotení pomerov na strane otca súd nemohol vychádzať len z tej skutočnosti, že otec je konateľom
spoločnosti S., s.r.o. D., ktorá už dlhšiu dobu nevykazuje žiaden príjem, nemohol mechanicky vychádzať

z daňových priznaní ale musel zohľadniť celkové majetkové pomery a životnú úroveň otca.

Pri zisťovaní celkových majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej
činnosti, čo je i prípad danej veci, musí súd zisťovať aj jeho iné príjmy alebo pôžitky, ktoré sa prejavia v
ním nadobudnutých hnuteľných alebo nehnuteľných veciach, prípadne v jeho spôsobe života.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že otec i napriek tvrdeniu, že spoločnosť S., s.r.o. D. už niekoľko
rokov nevykonáva žiadnu činnosť, nepreukázal súdu aké úkony urobil k tomu, aby sa nefunkčnej
spoločnosti zbavil zákonným spôsobom. Pokiaľ uvádza, že spoločnosť, ktorej je konateľom je niekoľko
rokovnefunkčná,tútoskutočnosťnemožnopreúčelyvýživnéhoakceptovaťaztohtodôvodunezvyšovať
výživné. Odvolací súd zastáva názor, že otcovi nič nebránilo v tom, aby sa v nefunkčnej spoločnosti

zákonným spôsobom ukončil činnosť, nakoľko jeho primárnou povinnosťou je zabezpečiť adekvátnu
výživu mal. a primerane k tomu si hľadať vhodné zamestnanie s dostatočne vysokým príjmom tak, aby
mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred uspokojovaním jeho ostatných potrieb.
Princíp potencionality má totiž prednosť pred princípom fakticity. Zároveň vzhľadom na zistené celkové
majetkové pomery otca je nepochybné, že otec je vlastníkom viacerých nehnuteľností nachádzajúcich

sa v k.ú. J. J., nie je preto pravdivé jeho tvrdenie o nemajetnosti. Naviac nemožno ponechať bez
povšimnutia, že predal 3-izbový byt, za ktorý získal finančné prostriedky. Pokiaľ poukazoval na to, že
vyplatenú kúpnu cenu použil na splatenie dlhov, na takúto argumentáciu otca t.j. k iným záväzkom otca
súd nemôže prihliadať, má výživné k deťom prednosť pred inými výdavkami rodiča nakoľko v zmysle
ust. § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine. Odvolací súd neuveril ani tvrdeniu otca o tom, že ho

živí priateľka, ktorá je evidovaná na úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Opodstatnenosť zvýšenia
výživného umocňuje aj skutočnosť, že podľa vyjadrenia matky pred odvolacím súdom mal. zistil, že otec
okrem predaja 3-izbového zrekonštruovaného bytu v Košiciach s novou priateľkou stavia rodinný dom,
absolvoval minulý rok výlety v Bulharsku, Anglicku v Tatrách.

Za danej situácie treba vyvodiť, že odvolacie námietky matky sú čiastočne dôvodné a výživné na mal.
C. je potrebné zo sumy 117 eur zvýšiť na sumu 140 eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2013, t.j. odo
dňa podania návrhu na súd, nakoľko takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. ako
aj schopnostiam a možnostiam otca ako osoby povinnej.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p..
Zameškané výživné za dobu od 01.08.2013 do 18.06.2015 spolu v sume 529 eur povolil otcovi krajský
súd splácať v mesačných splátkach po 20 eur v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .