Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/580/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110220691
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3110220691.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobkyne Z., zastúpenej V. proti žalovanému
B., o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k.
14C/209/2010-132 zo dňa 16. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 69,91 Eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám V.. V. T..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom (druhým v poradí) uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť
- byt č. XX na X. poschodí vo vchode X bytového domu súpisné č. XXXX, postavenom
na parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 324 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
nachádzajúci sa Ulici O. v G., zapísaný Okresným úradom G., katastrálny odbor, k.ú. G. na LV č. XXXX
a odovzdať ju žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 366,47 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
k rukám V.. V. T.. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností. Nehnuteľnosti nadobudla na základe príklepu licitátora na
dobrovoľnej dražbe, konanej dňa 28.04.2010 a zaplatila dražobnú cenu. Riadiac sa právnym názorom
odvolacieho súdu, vysloveným v uznesení, č.k. 6Co/38/2011-60 zo dňa 20.03.2012 (v zložení JUDr.
Stanislava Marková, JUDr. Roman Hargaš, JUDr. Viera Škultétyová) považoval námietku žalovaného v
odpore ohľadne neplatnosti dražby za návrh, ktorý vylúčil na samostatné konanie ako vec vedenú pod sp.
zn. 14C/193/2012 a rozsudkom zo dňa 20.11.2013 návrh žalovaného o neplatnosť dražby zamietol pre
zmeškanie prekluzívnej 3-mesačnej lehoty na podanie takejto žaloby. V 3-mesačnej prekluzívnej lehote,
stanovenej v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, sa žalovaný preukázateľne
nedomáhal na súde určenia neplatnosti dražby, preto ju súd považoval za platnú. Dospel k
záveru, že žalovaný užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu (§
123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka), tým žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne,
a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V dôvodoch podaného odvolania
uviedol, že vo veci návrhu o neplatnosť dražby (vec navrhovateľa B. B. proti odporcom 1) Z., 2) N.,
3) B., vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14C/193/2012) súd návrh zamietol z dôvodu
uplynutia prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej bolo možné podať návrh o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby. Súd rozhodol vo veci v neprítomnosti navrhovateľa, nakoľko neakceptoval ospravedlnenie

navrhovateľa, ktorý sa pojednávania nemohol zúčastniť a ospravedlnenie navrhovateľa vyhodnotil
ako účelové, čím znemožnil navrhovateľovi hájiť svoje základné práva. Namietal, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatňuje odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. Zotrval na tvrdení, že dobrovoľná dražba neprebehla v súlade
so zákonom o dobrovoľných dražbách, a to najmä z dôvodov pochybení na strane dražobníka, aj
vydražiteľa. Uviedol, že v čase konania dražby mal navrhovateľ v predmetnom byte nahlásený trvalý
pobyt, ktorý mu bol zrušený až vydražiteľkou po jej nadobudnutí bytu do vlastníctva.
V čase vlastníctva bytu navrhovateľom mal tento na byte dlh, ktorý priebežne vyporiadaval. Napriek
tomu odporca v 2. rade inicioval dražbu, o ktorej navrhovateľ nemal žiadnu vedomosť. Súdu vytýkal,
že sa nezaoberal a nevyhodnotil okolnosti, kedy môže odporca v 2. rade realizovať dobrovoľnú dražbu.
Poukázal tiež na porušenie povinnosti zo strany odporcu v 3. rade, ktorý porušil
povinnosť oznámiť navrhovateľovi ako vlastníkovi bytu, že bol podaný návrh na vykonanie dražby a
doručiť mu oznámenie o dražbe. Uviedol, že predmetný byt bol v čase konania dražby v bezpodielovom
spoluvlastníctve navrhovateľa a S. X.. Manželstvo navrhovateľa a S. X. bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu v Trenčíne, č.k. 13C/8/2004 zo dňa 21.09.2005 a na okresnom súde tiež prebiehalo
konanie o vyporiadanie BSM, sp. zn 19C/190/2008, právoplatné ku dňu 15.07.2009. Rozsudkom
Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 21C/234/2009 zo dňa 26.05.2011 súd rozhodol, že uznesenie o
schválení zmieru je neplatné. Nesúhlasil so záverom súdu, že byt s príslušenstvom sa síce dražil ako
patriaci do BSM, hoci v skutočnosti už bol výlučným vlastníctvom navrhovateľa a do BSM patril len
podiel na pozemku, ktorý nedopatrením nebol zaradený do BSM. Poukázal na postup súdu, pokiaľ ide
o návrh na pristúpenie účastníka do konania vo veci vedenej pod sp. zn. 14C/193/2012 (o
neplatnosť dražby). Uviedol, že nakoľko konanie o vypratanie nehnuteľnosti priamo súvisí s konaním
o neplatnosť dražby, ako aj s konaním o pristúpenie účastníka v konaní o neplatnosť dražby, vyslovil
názor, že o vyprataní nehnuteľnosti (v predmetnom konaní) nie je možné rozhodnúť do právoplatnosti
rozhodnutia o neplatnosť dražby a právoplatnosti rozhodnutia o pristúpení účastníka do
konania. Zároveň uviedol, že po dôslednom preskúmaní odvolacích dôvodov nebude možné návrhu na
vypratanie predmetnej nehnuteľnosti vyhovieť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a návrh na vypratanie nehnuteľnosti zamietol, alebo, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

Žalobkyňa v podanom odvolaní navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v tomto zákonnom ustanovení. Z obsahu
podaného odvolania vyplýva, že odporca v 1. rade v podanom odvolaní vytýka prvostupňovému súdu,
že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatňuje odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a namieta nesprávne právne posúdenie veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli
účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. možno napadnúť výsledok činnosti súdu
pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd
dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať
s jeho skutkovými závermi. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť buď
použitím iného právneho predpisu, než ktorý mal byť správne použitý, alebo síce aplikáciou správneho
predpisu, alebo jeho nesprávnym výkladom.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú opodstatnené.

V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať
nehnuteľnosť - byt č. XX na X. poschodí vo vchode X bytového domu súpisné č. XXXX postavenom na
parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 324 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa Ulici
O. v G., zapísaný Okresným úradom G., katastrálny odbor, k.ú. G. na LV č. XXXX.

Vlastník má podľa § 126 Občianskeho zákonníka právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje. Citované zákonné ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu.
Žaloba na vydanie veci (actio rei vindikacio) chráni obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec
držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Predpokladá, že iná osoba
neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta
vydať.

V konaní pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sú v dôsledku
dobrovoľnej dražby, konanej dňa 28.04.2010, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorá nehnuteľnosti
nadobudla príklepom udeleným dňa 28.04.2010 na dobrovoľnej dražbe, o čom svedčí notárska zápisnica
V.. E. N. N XXX/XXXX.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.11.2013, č.k. 14C/193/2012-128 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.05.2015, č.k. 17Co/334/2014-163 bol zamietnutý návrh, ktorým
sa navrhovateľ (B. B., nar. XX.XX.XXXX) domáhal, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, konaná
dňa 28.04.2010 na návrh odporcu 2) (N., realizovaná odporcom 3) (B., na základe ktorej došlo
odporkyňou 1) (Z.) k vydraženiu bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX,
vchod X, nachádzajúcom sa v k.ú. G. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku parcela register „C“ č. XXXX/XX
vo výmere 324 m2 vo veľkosti 70/2033 je neplatná. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti bez akéhokoľvek
právneho titulu užíva, v dôsledku čoho okresný súd dôvodne žalovanému uložil, aby predmetné
nehnuteľnosti v súdom uloženej lehote vypratal. Rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá zákonným
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne
závery, prijaté závery primerane vysvetlil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p., na ktoré odkazuje.

K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že všetky námietky odvolateľa sa vzťahujú ku
konaniu o neplatnosť dražby (konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14C/193/2012),
ktoré konanie je právoplatne ukončené a rovnako aj k návrhu o pripustení vstupu S. X. do konania na
strane navrhovateľa (procesný návrh sa týka konania vo veci o neplatnosť dražby vedenej na Okresnom
súde Trenčín, sp. zn. 14C/193/2012), ktoré námietky sú v tomto konaní irelevantné. Súdnou
praxou sa totiž ustálilo, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd priznal
žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania, ktorá spočíva v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby,

ktorú poskytol žalobkyni vypracovaním vyjadrenia k odvolaniu žalovaného v základnej sadzbe tarifnej
hodnoty za 1 úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, t. j. 61,87 Eur, režijný paušál 8,04 Eur,
spolu 69,91 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .