Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222302
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114222302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobkyne: V. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX B., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o
odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/291/2014-36 zo dňa
05.12.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy
konania vo výške 303,28 eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 87,52 eur na účet
zástupcu žalobkyne JUDr. Igora Šafranka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že bod 8.1 v znení „predmetom tejto dohody o
poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp.

revolvingu poskytnutého na základe žiadosti zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom v možnosti
odkladu maximálne ďalej ako úver revolving a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,44 Eur“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 17.08.2011 ako žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania vo výške 251,68 Eur na účet jej právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, §

3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z., § 153 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Konštatoval, že účastníci konania uzavreli dňa 22.08.2011 zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, a
to na základe písomnej žiadosti žalobkyne, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.500 Eurs dohodnutou mesačnou splátkou 77,05 Eur, kedy RPMN činila 70,01 %. Úver bol poskytnutý žalobkyni
na jej účet, ktorá až následne zistila, že na účet jej neprišlo 1.500 Eur, ale suma nižšia o 367,49 Eur,
na čo jej obchodný zástupca žalovaného oznámil, že sa jedná o poplatok za poskytnutie úveru. O tejto

skutočnosti nebola žalobkyňa upovedomená v procese dojednávania úveru, pričom aj z karty klienta
vyplýva, že vyplatená čiastka u žalobkyne činila 1.132,51 Eur. Suma 367,49 Eur bola zrazená žalobkyni
na základe bodu 8.1 v zmluve uzavretej medzi účastníkmi.

Mal za preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je
zmluvou spotrebiteľskou. Je nepochybné, že v danom prípade zmluvné ustanovenia neboli dojednané

individuálne, žalobkyňa nemala možnosť reálne ovplyvniť obsah týchto dojednaní a o týchto ani nebola
informovaná, ako to vyplynulo z jej výsluchu. Bolo preukázané, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie úveru
vovýške1.500Eur,pričomreálneobdržalasumu1.132,51Eur,tedasumunižšiuo367,49Eur,atopráve
o sumu, ktorá jej bola strhnutá už z poskytnutého úveru podľa bodu 8.1 dohody za službu spočívajúcu v
možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Vysoko koncipovaný poplatok
za službu, ktorý predstavuje v danom prípade cca 25 % zo sumy poskytnutého úveru, je taký, že

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalovaný túto sumu zrazí
hneďpriposkytnutíúverubezohľadunato,čireálnevôbecdôjdekvyužitiutohtoinštitútu.Spotrebiteľako
slabšia strana nemá možnosť sa brániť takýmto ustanoveniam, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu.
Je nepochybné, že žalobkyňa chcela, aby jej bol poskytnutý úver, nebola informovaná, ani nežiadala o
to, aby mohla mať možnosť odkladu splátok a určite to nebolo jej primárnym cieľom, s ktorým vstupovala

do záväzkového vzťahu. Z uvedeného dôvodu aj odplata za túto službu podlieha súdnemu prieskumu a
jednoznačne sa nejedná o zmluvnú podmienku týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny.

Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania

vo výške 251,68 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za tri úkony právnej služby po
61,87 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní), z režijného
paušálu - 3 x 8,04 Eur, zvýšené o 20 % DPH. Súd nepriznal hotové výdavky právneho zástupcu a
náhradu za stratu času, nakoľko ich nepovažoval za účelné. Vychádzal z toho, že žalobkyňa má trvalý
pobyt v obvode súdu prvého stupňa, pričom si zvolila advokáta z okresu M..

Proti rozsudku, a to v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

Uviedol, že na základe odkladu splatnosti splátok v zmysle dohody o poskytnutí služby sa spotrebiteľ
vyhne situácii, kedy mu (ne)vznikne povinnosť uhradiť úrok z omeškania. Podstatnou skutočnosťou
je, že omeškanie s úhradou splátky viac ako tri mesiace je zákonným dôvodom k uplatneniu práva
podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Práve prostredníctvom dohody o poskytnutí služby a využitím

odkladu splatnosti splátok sa spotrebiteľ má možnosť vyhnúť uvedenému a teda vzniku povinnosti platiť
celú sumu splátok naraz. Súd nezohľadnil, že počas doby odkladu splatnosti splátok je suma týchto
splátok spotrebiteľovi k dispozícii na iné účely. Dohoda o poskytnutí služby nezavádza pre spotrebiteľa
nevýhodnejšie postavenie oproti zákonnej úprave. Dohoda o poskytnutí služby je dobrovoľnou a
doplnkovou službou, kedy spotrebiteľ sám rozhoduje, či ju uzavrie. V tomto prípade spotrebiteľ si nielen

bol vedomý jej uzavretia tým, že ju samostatne podpísal a uzavrel, ale ako žalovaný v konaní preukázal,
aj ju reálne využil. Otázka platenia odplaty je dohodou strán a žiadny zákon nezakladá nárok na úhradu
služby až po jej využití. To, či spotrebiteľ službu zakúpenú využije alebo nie, záleží na jeho rozhodnutí.
Zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské právne vzťahy a ani z napadnutého rozsudku
nevyplýva, kedy by spotrebiteľ nemohol za zakúpenú službu platiť vopred. Poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR vo veci 33Cdo 1956/2007. Z konania žalobkyne vyplýva, že dohodu uzavrieť
chcela, preto osobitne podpísala jej uzavretie a súčasne - vedomá si svojich práv podľa nej, ju aj
využila. Predmetom dohody o poskytnutí služby nie je úver alebo jeho poskytnutie, či platenie úrokov.
To je predmetom iného právneho úkonu - zmluvy o úvere. Túto skutočnosť súd nerozlišoval a potom
nesprávne skonštatoval, že služba a jej ceny podľa dohody nie sú ani predmetom plnenia a ani cenou

plnenia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celomrozsahu zamietne alternatívne žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že dohoda o poskytnutí služby je časť

formulárovej zmluvy, ktorá je vložená do súvislého textu zmluvy bez akéhokoľvek grafického odlíšenia.
Práve preto zákon pozná pojem individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, ktorej znakom je, že
nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dohoda o poskytnutí služby je zmluvná podmienka,
ktorá nie je individuálne dojednaná a zámerom žalobkyne nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným
kvôli nej. Cena tohto poplatku je len jeho vyústením, avšak posudzuje sa nie cena, ale celý poplatok,

ktorýspočívavtom,žemáplatiťzaniečo,čojejnemusíbyťdodané.Ztýchtodôvodovnavrhlanapadnutý
rozsudok ako vecne správny v prvom výroku potvrdiť. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.

Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobkyňa. Poukázala na uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6Co/3/2014 zo dňa 29.01.2014.
Uviedla, že súd nijako nezdôvodnil, v čom vidí neúčelnosť trov za cestovné, ak sú sídlo advokáta a
sídlo okresného súdu vzdialené iba 55 km. Advokáta zo M. si zvolila z dôvodu, že získala informácie o

špecializácii advokáta na spotrebiteľské právo. Navrhla napadnutý výrok zmeniť a priznať jej náhradu
trov konania v plnej výške tak, ako si ju vyčíslila v podaní zo dňa 08.12.2014.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že ani v podanom odvolaní a ani v priebehu
konania nebolo zdôvodnené a preukázané, že by zvláštna voľba advokáta z iného mesta, ako z obvodu
sídla súdu, bola opodstatnená. Odvolanie žalovanej voči výroku o náhrade trov konania je nedôvodné.

Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie je vo výroku vo veci samej vecne správne a
výrok o trovách konania je potrebné zmeniť.

Vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým súd vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú, odvolací

súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj

bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa považuje dohodu o poskytnutí služby - ,,odmena
za odklad splátok úveru“ vo výške 367,49 Eur za neplatnú.

Tak ako to žalobkyňa tvrdila v priebehu konania a žalovaný tvrdenie žalobkyne ani nepoprel, žalovaný

si stiahol pri vyplatení sumy úveru žalobkyni odplatu vo výške 367,49 Eur za službu v zmysle čl. 8
ods. 8.1 Dohody o poskytnutí služby. Touto službou žalovaný nanútil žalobkyni možnosť požiadať o
odklad maximálne troch splátok úveru. Žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez
ohľadu na to, či žalobkyňa bude mať o takúto „službu“ záujem alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré
oprávňuje žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie

služby, so splatnosťou tejto odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty
s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považuje odvolací súd za
neprijateľnúzmluvnúpodmienku,atedaneplatnúivzmysle§53ods.5Občianskehozákonníka,pretože
je výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Táto zmluvná odmena je neprimerane vysoká,
keďže jej suma dosahuje takmer sumu piatich splátok úveru. Žalovaný nemal právo na takúto odplatu,

a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalobkyne na
poskytnutie úverovej sumy. Nie je rozhodujúce, či v konečnom dôsledku žalobkyňa možnosť odkladu
splátok využila alebo nie. Podstatnou je celková koncepcia poplatku za možnosť odkladu splátok,
ktorého výška je s ohľadom na výšku poskytnutého úveru zjavne neprimeraná vo vzťahu k „službe“,
ktorá má byť spotrebiteľovi za tento poplatok poskytnutá a slúži v skutočnosti len záujmom dodávateľa.

Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny
výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby
vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu nemala

možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a
vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA CLARO). V Zmluve o revolvingovom úvere v čl.
8 je upravená „Dohoda o poskytnutí služby“. Už len jej samotné zakotvenie v rámci formulárovej zmluvy
nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú
podmienku. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienila

žalobkyňa, resp. že žalobkyňa mala možnosť výberu, či predmetnú dohodu podpíše, alebo nepodpíše,
ak chcela, aby jej bol zo strany žalovaného poskytnutý úver.

K odvolacej námietke žalovaného, že zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské vzťahy a
ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy spotrebiteľ by nemohol za zakúpenú službu platiť vopred,
odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka je irelevantná vzhľadom k odôvodnenému záveru,

že zo strany žalobcu nešlo o zakúpenú službu, ale išlo o službu neprijateľne vymienenú žalovaným bez
možnosti žalobcu rozhodnúť sa, či bude na takejto dohode participovať, alebo nie.

Dohodaoposkytnutíslužbyjevedľajšímzmluvnýmdojednaním,dohodouovedľajšomplnení,čovyplýva
z jej zakotvenia v rámci textu formulárovej zmluvy o úvere ako aj zo samotnej skutočnosti, že dohoda
upravuje možnosť odkladu splátok, ktorými má byť splatený úver (hlavný predmet plnenia) poskytnutý

na základe predmetnej zmluvy o úvere, za účelom získania ktorého žalobkyňa vstúpila do zmluvného
vzťahu so žalovaným. S ohľadom na uvedené sa preto odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa o tom, že dohoda o poskytnutí služby podlieha prieskumu súdu podľa § 53 Občianskehozákonníka, keďže táto „služba“ nie je hlavným predmetom plnenia a poplatok vo výške 367,44 Eur teda
nie je cenou hlavného predmetu plnenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola zmluvná

podmienka vyhlásená za neprijateľnú, ako vecne správny v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal.

Ústavný súd v náleze II. ÚS 78/2003 vyslovil názor, že hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v
tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR( súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú
zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využíval právnu pomoc. Právo

na právnu pomoc trvá až do skončenia, t.j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva
na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Účastník konania má právo
zvoliť si právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom ustanovených možností.

V zmysle ustanovení § 15 vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na

náhraduhotových výdavkovúčelneapreukázateľnevynaloženýchvsúvislostisposkytovanímprávnych
služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za
znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času.

Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné
predpisy, 5) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta,
za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej
šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ak sa zamestnanec písomne
dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného

motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy
(ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije
cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije. Sumu základnej náhrady
pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, náhrada za spotrebované pohonné
látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok
(ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení
o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").

Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, cenu pohonnej látky preukazuje

zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej
len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe,
cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec
nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá
platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len

"štatistický úrad").Vo vzťahu k účelnosti trov pozostávajúcich z náhrady nákladov vynaložených na cestovné a náhrady za
stratu času odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR vo veci 5 M Cdo 21/2009, v ktorom NS SR
uviedol: „Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov

a neprekračuje ich medze. Náhradu nákladov vynaložených na cestovné a náhradu za stratu času v
súvislosti s účasťou jej právnej zástupkyne na pojednávaniach pred súdom prvého stupňa nepriznal na
základejedinéhokritéria(t.j.žesídloadvokátkyjemimobydliskaúčastníkaisídlamsúduprvéhostupňa),
ktoré samo osebe nemá zákonné opodstatnenie v zákonom sledovanom a prezumovanom cieli nahradiť
úspešnej strane trovy konania. Jeho opodstatnenosť nemožno vyvodiť ani z možnosti využitia inštitútu

právnej substitúcie, pretože táto má dispozitívny charakter a nie je povinnosťou uloženou účastníkovi
konania ani jeho advokátovi. Príslušná právna úprava (vyhláška o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb) vzťahujúca sa na prejednávanú vec priznáva advokátovi možnosť
uplatneniaúčelnevynaloženýchnáhradcestovnýchvýdavkovináhradyzastratučasu.Vprípadenáhrad
cestovného sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na
sídlo advokátskej kancelárie a miesto procesného úkonu (napr. pojednávania súdu), jeho dostupnosťou

z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy ako lacnejších foriem cestovania. Súčasne však treba
brať do úvahy i výšku náhrady za stratu času, ktorá môže byť pri použití relatívne nákladnejšieho
dopravného prostriedku (napr. osobného automobilu oproti dopravnému prostriedku verejnej dopravy)
v konečnom dôsledku efektívnejšia, než u iného menej nákladného spôsobu dopravy. Pokiaľ sa právna
zástupkyňa žalovanej riadne dostavila k súdom nariadeným pojednávaniam a z jej konania (prípadne

konania žalovanej) nevznikli žiadne prieťahy, či neúčelné realizované úkony súdu, nemožno v takomto
prípade náklady právneho zastúpenia považovať za neúčelné“.

Súd svojím rozhodnutím nemôže vytvárať tlak na účastníka konania v tom zmysle, že ak udelí plnú moc
advokátovi, ktorý nesídli v sídle súdu, zakladá tým dôvod na nepriznanie náhrady cestovných nákladov.
Išlo by tak o zrejmý zásah do práva na slobodnú voľbu právneho zástupcu v súdnom konaní.

V danom prípade išlo advokátsku kanceláriu so sídlom vo M.. Vzdialenosť medzi sídlom advokátskej
kancelárie a sídlom súdu prvého stupňa je cca 60 km. Odvolací súd nepovažuje takúto vzdialenosť
z pohľadu hospodárnosti a účelnosti vo vzťahu k vynaloženým trovám právneho zastúpenia v časti
hotových výdavkov a s tým spojenej náhrady za stratu času za neadekvátnu, resp. neúčelnú. Uplatnená
náhrada trov konania v podobe cestovných nákladov právneho zástupcu žalobcu ako aj náhrada za

stratu času cestou z miesta sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu prvého stupňa, podľa názoru
odvolacieho súdu, spĺňa kritériá účelne vynaložených trov, za ktoré v konaní úspešnému účastníkovi
patrí náhrada.

Za tohto stavu odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o
trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni aj trovy konania spojené so stratou času

a cestovnými výdavkami. Náhradu za stratu času si žalobkyňa uplatnila za 4 začaté polhodiny cestou
M. - B. - M., avšak v rozsahu 1/2 -ice z dôvodu účasti na pojednávaní na Okresnom súde Prešov vo veci
10C/291/2014, t.j. vo výške 26,80 Eur a z rovnakého dôvodu i 1-icu cestovných výdavkov za cestu M. - B.
- M. (2 x 60 km) vo výške 16,20 Eur (spotreba paliva 5,2 l/ 100 km, cena nafty 1,454 Eur, základná sadzba
za 1 km jazdy 0,183 eur/km). Žalobkyni preto patrí náhrada trov konania za 3 úkony právnej služby, a

to za prevzatie a prípravu zastúpenia (61,87 Eur), podanie žaloby (61,87 Eur), účasť na pojednávaní
dňa 05.12.2014 (61,87 Eur), režijný paušál 3 x 8,04 Eur, náhrada za stratu času vo výške 26,80 Eur,
cestovné náhrady vo výške 16,20 Eur a 20 % DPH (50,55 Eur), spolu náhrada trov konania vo výške
303,28 Eur, ktorú je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 87,52 eur (pozostávajúcich z odmeny právneho zástupcu za vyjadrenie k odvolaniu vo
výške 64,54 eur podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, režijného paušálu vo výške 8,39 podľa § 16 ods.
3 vyhlášky, zvýšené o 20 % DPH - § 18 ods. 3 vyhlášky). Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania

odvolací súd k náhrade týchto trov zaviazal žalovaného.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.