Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220037
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220037.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu

JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/540/2012-45 zo dňa 22.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/540/2012-45 zo dňa 22.01.2014 p o t
v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 17.09.2012,
sadomáhalzaplateniasumy125,--eurtitulommajetkovejškodyspôsobenejžalobcovipriuskutočňovaní
a správy pri vymáhaní pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Táto suma pozostáva z čiastky 70,--
eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému, z čiastky 40,-- eur na udržiavanie a správu informačného systému a z čiastky 15,-- eur na
administratívne spracovanie textov urgencií na príslušný exekučný súd. Ďalej sa žalobca domáhal
nemajetkovej ujmy v sume 440,-- eur, ktorá nemajetková ujma mala vzniknúť žalobcovi za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu

dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky. Výšku tejto sumy žalobca odôvodnil tým, že Ústavný súd pri svojom rozhodovaní o
prieťahoch v konaní priznal sťažovateľovi satisfakciu 20.000,-- Sk, t. j. 660,-- eur na rok. Keďže exekučný
súd, v tomto prípade Okresný súd Komárno bol bezdôvodne nečinný viac ako 249 dní, prináleží
žalobcovi náhrada, ktorá je vypočítaná podľa vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu, teda 660,-- eur
za rok : 12 mesiacov v roku = 55,-- eur za mesiac, a tak sa žalobca dopracoval k sume 440,-- eur.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že neuznáva nárok žalobcu na náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Žalobu považuje za nedôvodnú, pretože pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie (tak, ako v tomto prípade), a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, tátolehota neplatí a tiež neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní. Taktiež po procesnej
stránke žalovaná namietala, že žalobca prenáša celé dôkazné bremeno na súd, napriek tomu, že sám
má ako žalobca dôkaznú povinnosť, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola nejaká škoda

vôbec vznikla, neoznačil ani len číslo súdneho konania, v ktorom vzniknúť mala, čo bolo aj jedným z
dôvodov, pre ktoré bola zamietnutá sťažnosť žalobcu na ÚS SR, žalobca taktiež neuvádza na základe
akého právneho titulu si svoj nárok uplatňuje, pretože v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, sa žalobca môže domáhať na súde až po uplynutí
šiestich mesiacov odo dňa jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Takýto

nárok žalobcu do podania žaloby prerokovaný nebol, preto má žalovaná za to, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Ďalej žalovaná namietala, že čo sa týka prieťahov v konaní, tieto je oprávnený
posudzovať len Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý by vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná vzniesla námietku premlčania
pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia
na vydanie exekúcie pred 23.04.2009. Čo sa týka náhrady škody, žalobca skutočnú škodu nedokázal

listinami, ktoré by preukazovali požadovaný nárok, preto je preskúmanie tohto nároku znemožnené, keď
žalobca nepreukázal vznik, ani výšku škody ako aj príčinnú súvislosť medzi príčinou škody a postupom,
na základe ktorej táto škoda žalobcovi vznikla. Z týchto dôvodov žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako
právne neopodstatnenú zamietol.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom z exekučného spisu Okresného súdu Komárno
sp. zn. 6Er/1021/2010 zistil, že žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie
podal na základe návrhu oprávneného súdny exekútor na Okresnom súde Komárno dňa 26.11.2010 a
okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 14.01.2011. Exekúcia je neskončená a stále
pokračuje. Ďalej súd zo spisu zistil, že vo veci nevydal žiadne rozhodnutie a exekúcia stále pokračuje,

je živá a neskončená.

Žalobca sa v konaní domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody, pričom však súdu nepreukázal, že
takúto žiadosť o uspokojenie nároku na náhradu škody podal aj priamo žalovanej, pričom ani žalovaná
vo svojom vyjadrení k žalobe nekonkretizovala, ako bola táto žiadosť žalobcu u nej vybavená, len

konštatovala, že o tomto nároku žalovaná ešte nerozhodla. S prihliadnutím na tieto skutočnosti, by
mohol súd dospieť k záveru, že žaloba bola podaná predčasne, ešte predtým, ako by bola žalovaná
uspokojila nárok žalobcu na náhradu škody v zmysle citovaného zákona č. 514/2003 Z. z., avšak
práve pre nedostatok podkladov zo strán oboch účastníkov nemohol súd o túto skutočnosť oprieť svoje
rozhodnutie vo veci.

Ohľadom majetkovej škody aj tento nárok žalobcu nie je dôvodný, lebo exekúcia nie je doposiaľ
skončená, stále pokračuje, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané nie v zákonnej 15 dňovej
lehote, lebo súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu
za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR

za prieťahy v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu v tomto konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne
konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, či Európsky súd
pre ľudské práva. A pokiaľ by žalobcovi nejaká nemajetková ujma vznikla, táto nebola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu na vykonanie
exekúcie zo strany samotného oprávneného - žalobcu.

Súd preto žalobu zamietol.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3, zák. č. 514/2003
Z. z., § 41 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich
nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.

Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a
de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kýmnedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo
na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto

žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 28.04.2015

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nové

Zámkyžalobužalobcuonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyzamietolažalovanémunáhradu
trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že nezistil, že by postupom
prvostupňovéhosúdudošlokodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdom.Vpodanomodvolanížalobca

ani nič konkrétne neuviedol, v čom, resp. akým postupom súdu prvého stupňa malo dôjsť k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,

pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a
jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.