Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. apríl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/205/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230128

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114230128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci
navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti
odporcovi: X. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. X. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu

Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 42 388 911, o zaplatenie
398,71 Eur,

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 335,21 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,15 % ročne zo sumy 335,21 Eur od 15.12.2012 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,45 Eur v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomnazačatiekonaniazodňa05.09.2014doručenýmOkresnémusúduvŽilinedňa
16.09.2014, domáhal uloženia povinnosti odporcovi na zaplatenie sumy 398,71 Eur s príslušenstvom a
trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 15.02.2012 úverovú
zmluvu,nazákladektorejbolposkytnutýúvervovýške329,-Eur.Odporcavšakúvernesplatildopodania

žaloby.

Do konania vstúpil aj vedľajší účastník na strane odporcu podaním zo dňa 16.12.2014, pričom odporca
sa k jeho vstupu nevyjadril, a to ani na výzvu súdu, ktorá mu bola riadne doručená.

Následne súd v danej veci nariadil ústne pojednávania na deň 17.04.2015, na ktoré predvolal všetkých
účastníkov konania, avšak na pojednávanie sa nedostavil nikto.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisového materiálu.Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX mal súd zistené, že bola uzavretá medzi
odporcom a navrhovateľom ako veriteľom dňa 15.02.2012, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo

výške 329,- Eur.

Zo zmluvy je zrejmé, že bol poskytnutý bezúčelový úver za podmienok:

- celkový výška úveru 329,- Eur

- celková čiastka splatná spotrebiteľom 439,92 Eur

- mesačná splátka 26,19 Eur

- počet splátok 18

- ročná úroková sadzba 37,88 %

- RPMN 46 %

- Priemerná RPMN 45,66 %

- Termín splatnosti splátok - 1.splátka do 15.03.2012 a nasledujúce splátky vždy do 20.dňa v
kalendárnom mesiaci

- Poplatok za vedenie účtu 0 Eur

- Lehota splatnosti - 20.08.2013

Zároveň zmluvu tvorí aj časť - revolvingový úver.

V závere zmluvy veľmi malým písmom, až nečitateľným, je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
sú úverové podmienky, ktoré klient prevzal s kódom ITS111 a je nimi oboznámený.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa písomne vyjadril tak, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti,
nakoľko absentujú aj údaje v zmysle § 9 ods.2 písm.k) zák.č. 129/2010 Z.z., nakoľko nie je uvedená
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom je uvedená len ročná úroková
sadzba.

Na základe toho považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

Na to navrhovateľ reagoval tým, že prehlásil, že zmluva je platná a účinná a obsahuje všetky predpísané
náležitosti je prejavom slobodnej vôle odporcu a navrhovateľa.

Navrhovateľ na podanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu reagoval podaním zo dňa 14.04.2015,
v ktorom iba uviedol, že zmluva je platná a účinná a obsahuje všetky náležitosti.

Zo zmluvy je zrejmé, že bola vyplnená formulárová predtlač zmluvy, pričom sú zrejmé všetky náležitosti

dohodnuté pre danú zmluvu a dokonca zo zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ riadne zisťoval aj finančnú
situáciu odporcu, z čoho sú zrejmé údaje o jeho zamestnaní, jeho príjme, jeho sociálna situácia.

Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Zákonom .č. 129/2010 Z.z. sú stanovené náležitosti zmluvy.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento
typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať
aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s

implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany
spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a
dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba
chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj
ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa

sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa
Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Súd teda posúdil, že bola uzavretá zmluva o úvere, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa § 9 ods.2 písm.k) zák.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov,

Podľa § 11 ods.1 zák.č. 129/2010Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcu poukazuje na to, že zmluva absentuje údaje v zmysle § 9
ods.2 písm.k) zák.č. 129/2010 Z.z., nakoľko je uvedená len úroková sadzba, avšak nie je uvedený jej
počet splátok a termíny splátok, súd s týmto názorom nesúhlasí, nakoľko by išlo o formalizmus a strohý

výklad zákonného ustanovenia, keďže je zrejmé, že úrok z úveru je obsiahnutý v splátkach, ktorých
počet a výška bola riadne stanovená, ako aj splatnosť. Predsa výška úrokovej sadzby bola daná a táto
je zahrnutá v dojednaných splátkach, aj keď zo zmluvy jednoznačne nevyplýva, v akej konkrétnej výške
Eur tvoria úroky z úveru jednotlivé splátky.

Súd mal zistené, že žalovaná istina 398,71 Eur pozostáva:

- istina 99,08 Eur

- úrok 47,56 Eur

- zosplatnená istina 188,57 Eur

- upomienka I. vo výške 5,- Eur

- poistenie 10,50 Eur

- upomienka II. vo výške 36,- Eur

- upomienka II. vo výške 12,- Eur.

Súd posúdil námietky vedľajšieho účastníka na strane odporcu za neopodstatnené s poukazom na
vyššie uvedené a posúdil nárok navrhovateľa vo výške 335,21 Eur za opodstatnený s tým, že daná suma
predstavuje istinu (99,08 Eur + 188,57 Eur) a úrok z úveru vo výške 47,56 Eur.

Pokiaľ navrhovateľ si uplatňoval aj poplatky za upomienky, súd poukazuje na to, že poplatky sú za
upomienky, ktorých doručenie a teda aj realizovanie nebolo riadne preukázané, pričom nie je ani zrejmé,
z akého dôvodu si uplatňuje navrhovateľ sumu 12,- Eur za každú upomienku, keď z ničoho nevyplýva
dôvodnosť takejto sumy a to bez ohľadu na takú výšku uvedenú v úverových podmienkach, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a teda ide o paušalizovaný poplatok bez relevantného zdôvodnenia

ohľadom stanovenia takej výšky.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ predložil iba výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 27.11.2012,
žiadnu ďalšiu upomienku nepreukázal, hoci si uplatňoval poplatok za viaceré upomienky, pričom zo
zmluvných dojednaní, vyplýva, že poplatok za 1.upomienku počas trvania úveru nebude účtovaný.

Preto nebol žiadny dôvod pre účtovanie si poplatku za 1.upomienku a taktiež neboli preukázané ďalšie

upomienky, a to nielen ich vystavenie, ale aj realizácia, preto nebol dôvod požadovať poplatky aj za
ďalšie upomienky v celkovej sume 53,- Eur (5+12+36).

Preto súd danú sumu nepriznal a v tej časti žalobu zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil aj sumu 10,50 Eur za poistenie, avšak z ničoho nevyplýva daná suma, preto súd
pre nepreukázanie danej sumy a opodstatnenosti uplatnenia danej sumy, ju taktiež nepriznal.Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania, a to od 15.12.2012, ktoré do 05.09.2014 vyčíslil sumou
56,09 Eur a následne vo výške 8,15% ročne od 06.09.2014, všetko zo sumy 398,71 Eur.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 ak sa počas trvania
omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto

polroka.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako
dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania.
Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom ako primeraný v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., avšak iba z priznanej sumy, t.j. zo sumy 335,21 Eur a to od 15.12.2012. Súd v časti úrokov

z omeškania zo sumy prevyšujúcej sumy nad priznanou sumou žalobný návrh zamietol, t.j. v časti
prešujúcej priznanú sumu 335,21 Eur.

Výšku sadzby súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné

ustanovenia súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
a vo zvyšnej časti návrhu - poplatky za upomienky a poistenie spolu s úrokmi z omeškania zo sumy
prevyšujúcej sumu 335,21 Eur, zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, bol
úspech navrhovateľa len čiastočný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu navrhovateľa, čo predstavuje
podiel medzi tým, čo bolo zo strany súdu navrhovateľovi priznané a tým, čoho sa domáhal (399,13 eur :
477,74 eur - pre potreby stanovenia rozsahu uplatneného a priznaného nároku súd vyčíslil priznanú
istinu s úrokmi z omeškania a žiadanú istinu s úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j.

k 17.04.2015), predstavuje úspech navrhovateľa 85%, jeho neúspech teda predstavuje 15% a čistý
úspech navrhovateľa je 70% (85-15), teda navrhovateľ má voči v konaní neúspešnému účastníkovi
- odporcovi právo na náhradu uplatnených trov konania v rozsahu 70%. V danej veci súd nezistil
žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi o návrhu
navrhovateľa o zaplatenie sumy 335,21 eur s príslušenstvom nepriznal náhradu trov konania voči

neúspešnému účastníkom, t.j. odporcovi.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Navrhovateľ si v návrhu uplatnil v návrhu na začatie konania náhradu trov konania - súdneho poplatku
za návrh - náhradu súdneho poplatku za návrh.

Na základe uvedeného odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom súdneho poplatku za návrh
sumu 16,45 eur (podľa pomeru čistého úspechu v konaní, t.j. 70% zo sumy 23,50 eur) a to tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Nakoľko navrhovateľ bol úspešný, súd odporcu ako neúspešného účastníka v tomto konaní zaviazal na
náhradu trov konania navrhovateľovi. Súd zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľovi iba odporcu,
lebo odporca vystupoval ako účastník konania, bol neúspešný v konaní a vedľajší účastník v sporovom
konaní vystupoval iba na podporu odporcu, aby hájil jeho záujmy na výsledku sporu, preto súd s

poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, zaviazal
na trovy konania iba odporcu a navrhovateľovi náhradu trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).