Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 31C/312/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107218574

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5107218574.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci
navrhovateľov: 1/ D. I., nar. X.X.XXXX, bytom C. M. XXXX/XX-X, F., 2/ J. I., rod. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. M. XXXX/XX-X, F., obaja právne zastúpení JUDr. Vincentom Pribulom, advokátom, so sídlom

Športovcov 1174/2, Dolný Kubín, proti odporcovi: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, Námestie obetí
komunizmu č. 1, Žilina, v konaní o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

Súd nahrádza prejav vôle odporcu tak, že ako predávajúci uzatvára s navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade ako
kupujúcimi, Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu nasledovného obsahu:

ČI. I.

ZMLUVNÉ STRANY

1. Mesto Žilina,

IČO: 00 321 796

Námestie obetí komunizmu č. 1, Žilina

(ďalej len ako predávajúci)

a

2. Meno a priezvisko: Václav I., rod. I.

trvalé bytom: C. M. XXXX/XX - 1, F.

narodený: XX. 9. XXXX. r. č. XXXXXX/XXX

stav: ženatý

štátne občianstvo: SR

a manželka:

I. a priezvisko: J. I., rod. I.

trvalé bytom: C. M. XXXX/XX - 1, F.

narodená: XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX

stav: vydatáštátne občianstvo: SR

(ďalej obaja len ako kupujúci)

ČI. II.

C. zmluvy

1. Predmetom prevodu vlastníctva podľa tejto zmluvy je prevod:

a) vlastníctva k trojizbovému bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na ul.

C. M., súp. č. XXXX, vchod č. XX v F. (ďalej len dom),

b) spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve domu
v podiele 9220/108565-ín,

c) spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. C KN č. XXXX/X, zast. plochy a nádvoria

o výmere 1588 m2 - v podiele 9220/108565-ín, a parc. C KN č. XXXX/X zastavané plochy

a nádvoria o výmere 450 m2 v podiele 9220/108565-ín, katastrálne územie F..

Nehnuteľnosti uvedené v ods. 1 sú zapísané na LV č. XXX pre obec F., kat. úz. F. na B. úrade F. -
katastrálny odbor na predávajúceho v podiele X/X

Predávajúci touto zmluvou prevádza kupujúcim do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt
č. X a s ním spojený spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX-ín na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX-ín
na pozemkoch parc. C KN č.XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXXX mX - priľahlý pozemok
a parc. C KN č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na ktorom je dom postavený

v kat. území F..

ČI. III.

Popis a rozsah vlastníctva bytu

Prevádzaný byt č. 1 pozostáva z troch obytných miestnosti a príslušenstva.

Príslušenstvom bytu je kuchyňa, predsieň, WC, kúpeľňa, špajza a pivnica (spoločná) nachádzajúca sa

v suteréne domu.

Súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie a to: vodovodné, kanalizačné, elektrické a telefónne bytové
prípojky, okrem tých, ktoré sú určené na spoločné užívanie.

Podlahová plocha bytu : 85,80 m2

Podlahová plocha pivnice: 6,40 m

Celková výmera podlahovej plochy bytu a pivnice: 92,20 m2

Vybavením bytu je všetka vnútorná inštalácia ( potrubné rozvody vody, elektroinštalácie, kanalizácie,)
rozvody plynu, vykurovacie telesá - gamat, plynový prietokový ohrievač zn. Mora 370, okrem stúpacích
vedení, ktoré sú určené na spoločné užívanie, vstavaná skriňa, zvonček.

Vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené:

vstupnými dverami do bytu a do príslušenstva umiestneného mimo byt vrátane zárubní aelektrickými poistkami pre byt.

ČI. IV.

Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení domu a príslušenstva

1. S vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení domu.

2. Spoločnými časťami domu sú: základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody,
schodištia, podkrovie, výstup na strechu, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné
konštrukcie a oplotené nádvorie.

3. Spoločnými zariadeniami domu sú: práčovňa, mangľovňa, kotolňa vrátane technologického
zariadenia, sušiareň, bleskozvod, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne

prípojky a vetrák, výťahová šachta na spaliny.

4. Príslušenstvom domu je oplotené nádvorie nachádzajúce sa na priľahlom pozemku parc. C KN č.
XXXX/X..

5. Meracie zariadenia, ktoré slúžia na meranie a rozúčtovanie spotreby studenej vody, sú zariadeniami
dodávateľa studenej vody (SV) a ostávajú v jeho vlastníctve.

6. Predávajúci s bytom prevádza na kupujúcich spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným
zariadeniam uvedených v ods. 1 až 3, ktorého veľkosť tvorí: 9220/108565-ín k celkovej výmere
podlahovej plochy domu.

ČI. V.

Technický stav bytu a domu

1. Predávajúci predáva kupujúcim byt v stave primeranom dobe užívania. Nie sú mu známe

žiadne ďalšie vady bytu, jeho príslušenstva a vybavenia a ani vady spoločných časti a spoločných
zariadení domu, na ktoré by mal kupujúcich osobitne upozorniť.

2. Kupujúci vyhlasujú, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámili so stavom bytu a domu, ich stav
je im dobre známy a byt, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach v tomto stave kupujú.

3. Kupujúci vyhlasujú, že netrvajú na vypracovaní znaleckého posudku na zistenie technického stavu
bytu, spoločných častí a spoločných zariadení domu podľa § 5 ods. 1 písm. f zák. č. 182/1993 Z.z. v
platnom znení.

ČI. VI.

Úprava práv k pozemku

Pozemok parc. C KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 450 m2, na ktorom je dom
postavený a pozemok parc. C KN č. XXXX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere 1588 m2 (priľahlý
pozemok ) kat. úz. F. sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Predávajúci predáva a kupujúci kupujú spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. C KN XXXX/X v podiele

9220/108565-ín, čo predstavuje výmeru 38,22 m2 a na pozemku parc. C KN č. XXXX/X v podiele
9220/108565-ín, čo predstavuje výmeru 134,86 m2.ČI. VII.

Cena bytu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch

1. Predávajúci predáva kupujúcim byt uvedený v čl. II. ods. 1 písm. a/, vrátane spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu uvedených v čl. IV. ods. 2, 3,4
a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch uvedených v čl. VI. ods. 1,2za cenu 3276, 54 eura ( slovom:
tritisícdvestosedemdesiatšesť eura päťdesiatštyri centov) takto:

a) kúpna cena bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach je 403,41 eura, (slovom: štyristotri eur a štyridsať]eden centov)

b) kúpna cena spoluvlastníckych podielov na pozemkoch je 2873,13 eura, slovom:

dvetisícosemstosedemdesiattri eur a trinásť centov a bola stanovená vo výške 16,60 eura/m2.

2. Kupujúci byt, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach,
príslušenstve domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch za cenu uvedenú v čl. VII. ods. 1 písm. a/,
b/, kupujú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Čl. VIII.

Platobné podmienky

Kupujúci sa zaväzujú uhradiť jednorázovo na účet predávajúceho cenu bytu uvedenú v čl. VII. ods. 1
písm. a/ tejto zmluvy.

Čl. IX.

Správa domu

Správa bytového domu bude zabezpečená vytvorením Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov na ulici C. M. v F. podľa § 7 anasl. zákona č. 182/1993 Z. z.. Kupujúci vyhlasujú, že pristupujú
k zmluve o Spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Čl. X.

Osobitné ustanovenia

1.Predávajúci prehlasuje, že na prevádzanom byte, na spoluvlastníctve spoločných častí, spoločných
zariadení, príslušenstve domu a pozemkoch neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a iné ťarchy, okrem
záložného práva k bytu, ktoré vzniká zo zákona v zmysle § 15.

2. Kupujúci berú na vedomie, že súčasne s vlastníctvom bytu vzniká k bytu záložné právo v zmysle ust.
§ 15 zák. č. 182/1993 Z.z..

3. V dome na nenachádzajú účelové objekty civilnej ochrany obyvateľstva v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm.
h/ zák. č. 182/93 Z.z.

4. Kupujúci prehlasujú, že sú ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy nájomcami predmetu zmluvy

a predávajúci je jeho prenajímateľom.

5. Táto zmluva je vyhotovená v 5 rovnopisoch, z ktorých má každý povahu originálu.6. Zmluvné strany uzatvorili túto zmluvu slobodne, vážne a bez nátlaku.

ČI. XI.

Nadobudnutie vlastníctva

1. Kupujúci nadobudnú vlastníctvo bytu a spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a
príslušenstva domu a pozemkov na základe právoplatného rozhodnutia o prevode vlastníckeho práva
Okresným úradom v Žiline - katastrálnym odborom.

2.Účastnícizmluvyžiadajú,abybolonaOkresnomúradevŽiline-katastrálnyodborzapísanévlastnícke
právo kupujúcich k predmetu tejto zmluvy na LV č. XXX, kat. úz. F..

A - LV: X. byt č. 1 na prízemí domu súp. č. XXXX, vchod č. XX, ul. C. M. v Žiline s príslušenstvom o

výmere 92,20 m2

spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve domu v
podiele 9220/108565-ín

parcela KN č. XXXX/lo výmere 1588 m2 zast. plochy a nádvoria v podiele 9220/108565-ín - výmera
spoluvlastníckeho podielu 134,86 m2.

parcela KN č. XXXX/X o výmere 450 m2 zast. plochy a nádvoria v podiele 9220/108565-ín - výmera
spoluvlastníckeho podielu 38,22 m .

B - LV: D. I., rod. I., nar. XX. 9. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX a manželka

J. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, obaja bytom C. M. XXXX/XX - 1, F. - spoluvlastnícky
podiel 1/1

C - LV: Záložné právo v zmysle § 15 zák. č. 182/1993 Z.z. na zabezpečenia pohľadávky.

ČI. XII.

Záverečné ustanovenia

Prílohu zmluvy tvoria výpočtový list pre stanovenie ceny bytu a pozemkov, projektová dokumentácia bytu
a situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov

v dome na ul. C. Rajčianke 2911/40 v Žiline, LV č. 475 a vyhlásenie predávajúceho, že kupujúci nemajú
žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnom skončení veci.

o d ô v o d n e n i e :

T. sa návrhom zo dňa 15.6.2007 domáhali nahradenia prejavu vôle odporcu, ktorým by súd za odporcu

uzavrel s navrhovateľmi zmluvu o prevode bytu č. 1 pozostávajúceho z troch obytných miestností a
príslušenstva nachádzajúceho sa v obytnom dome č.s. XXXX na KN pac. č. XXXX/X k.ú. F. vo vchode č.
XX na prízemí, na adrese C. M. XXXX/X, F. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach
a zriadeniach domu č.s. 9220/108565-tín ako aj spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku KN
parc. č. XXXX/X a KN parc. č. XXXX/X k.ú. F..

Svoj návrh odôvodnili tým, že majú v spoločnom nájme manželov byt č. X pozostávajúci z troch izieb,
kuchyne s príslušenstvom nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na ul. C. M. súp. č. XXXX, vchodč. XX v F., ktorý nadobudli do užívania na základe schválenej dohody o výmene bytov z 12.7.1978.
Vlastníctvo bytového domu, v ktorej sa uvedený byt nachádza je zapísané na LV č. XXX, kat. úz.
F. na Katastrálnom úrade F. - G. katastra F. ešte na právneho predchodcu žalovaného Lesoprojekt

Zvolen. Ministerstvo pôdohospodárstva SR zriaďovateľskou listinou pod č. 6481/2005-250 zriadilo od 1.
januára 2006 príspevkovú organizáciu Národné lesnícke centrum, ako právneho zástupcu Lesoprojekt
š.p.. Žiadosťou o odkúpenie bytu zo dňa 20.09.1993, požiadal navrhovateľ v 1. rade ešte právneho
predchodcu odporcu o odkúpenie tohto bytu do vlastníctva v zmysle zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (ďalej len zákon).

Poukázal na skutočnosť, že odporca listom zo dňa 22.10.2004 mu oznámil, že pokiaľ ide o prevod vlast-
níctva predmetného bytu, podobne ako aj iné žiadosti, eviduje aj žiadosť navrhovateľov. Navrhovatelia v
1/ a 2/ rade viackrát urgovali prevod tohto bytu do ich BSM, napriek tomu odporca doposiaľ dobrovoľne
nepristúpilnauzavretiekúpnejzmluvyoprevodevlastníctvatohtobytu.Odporcaimuvádzal,žeodpredaj
bytu užívaného navrhovateľmi 1/ a 2/ rade ako nájomcami je v štádiu riešenia, hoci neurobil žiadne
pozitívne kroky smerujúce k uzavretiu predmetnej zmluvy, aj keď od podania žiadosti uplynulo takmer 14

rokov. Odporca aj navzdory tomu, že navrhovatelia 1/ a 2/ spĺňajú podmienky na prevod nimi užívaného
bytu podľa zákona, niekoľko rokov bezdôvodne odmieta previesť byt do ich BSM, aj keď v zmysle ust.
§ 29 ods. 2 zákona, ako štátna príspevková organizácia bol povinný s navrhovateľmi uzatvoriť zmluvu
o prevode vlastníctva predmetného bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiadal o prevod
vlastníctva bytu, preto v zmysle cit. ust. § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. postupom podľa § 161 ods.

3 O.s.p. sa domáhajú splnenia tejto povinnosti.

Osobitne uviedli, že dom v ktorom sa nachádza byt, bol postavený na základe rozhodnutia o prípustnosti
stavby - č. j. Výst. -1047/1961 zo dňa 22.5.1961, ktoré vydal bývalý Odbor výstavby a vodného
hospodárstva MsNV v F., výstavba bola ukončená v r. 1964 a v tom istom roku bolo vydané rozhodnutie
o užívaní (kolaudácia). Bývalý MsNV odbor územného plánovania a architektúry v Žiline vydal dňa

27.4.1979 stavebné povolenie, ktorým povolil prístavbu k predmetnému domu, ktorá bolo ukončená v r.
1980 a v tom istom roku bola zaradená do evidenčnej karty základných prostriedkov odporcu a celková
obstarávacia cena domu bola 4.893.282,00 Sk. Ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa dokumentácie
pôdorysov jednotlivých poschodí domu celková plocha bytov a nebytových priestorov v dome činí
1085,65 m2 (bez spoločných zariadení, spoločných častí a bez príslušenstva domu), plocha bytu č. 1 je

vo výmere 92,20 m2, byt č. 2 vo výmere 80,80 m2, garsónka na prízemí vo výmere 13,10m2, garsónka
na 2. poschodí vo výmere 13,40 m2, slobodáreň na 2. poschodí 27,30 m2, spolu výmera bytov 226,80
m2. Spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu,
ako aj na pozemkoch parcela KN XXXX/X zastavaná plocha 450 m2, na ktorom je dom postavený a na
parcela KN XXXX/X priľahlý pozemok, oplotené nádvorie 1588 m2 ( nádvorie) v zmysle § 5 ods. 1 písm.

b/ zákona, bola navrhovateľmi určená v rozsahu 9220/108565.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že nárok navrhovateľov považuje za nedôvodný a premlčaný.
Poukázal na skutočnosť, že byt, ktorého prevod je predmetom tohto sporu, nebol v čase podania žiadosti
o odpredaj bytu bytom, na ktorý sa vzťahuje povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva tohto bytu
s nájomcom podľa ustanovenia § 29 ods.2 zákona č. 182/1993 Zb. v znení zákona s účinnosťou od

1.9.1993 do 31.7.1995 a nebol ním ani v znení neskorších predpisov zákona č. 182/1993 Zb., nakoľko
uvedený byt bol v čase podania prvej žiadosti o odpredaj bytom služobným a v čase podania ostatných
žiadostí bol bytom, na ktorý sa zákon č. 182/1993 Zb. prestal vzťahovať.

Odporca poukázal aj na skutočnosť, že stavba, v ktorej sa uvedený byt nachádza nie je obytným domom,
ale prevádzkovou budovou. Uviedol, že podľa ustanovenia § 29 ods.2 zákona č. 182/1993 Zb. v znení

zákona s účinnosťou od 1.9.1993 do 31.7.1995 „Štátne podniky, rozpočtové organizácie a príspevkové
organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva
bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona.
Ustanovenie sa nevzťahuje na služobné byty. Zo zákonného znenia platného v čase podania prvej
žiadosti na odkúpenie bytu nevyplýva, že by sa nájomcovia po podaní žiadosti o odkúpenie bytu a po

uplynutí lehoty dvoch rokov, ktorá je daná vlastníkom bytu na uzatvorenie zmluvy o prevode bytu, stali
bez ďalšieho vlastníkmi bytov. Jediné, čo zákonné ustanovenie nájomcov oprávňuje, je že sa môžu
splnenia tejto povinnosti po uplynutí dvoch rokov od podania žiadosti domáhať v občianskom súdnomkonaní podaním žaloby na splnenie tejto povinnosti v zmysle ust. § 80 písm. b/ O.s.p. podľa ktorého
návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho
vzťahu alebo z porušenia práva. Navrhovatelia svoje právo uplatnili žalobou o splnenie povinnosti

vyplývajúcej zo zákona podľa § 80 písm. b/, pričom k splneniu povinnosti odporcu využili inštitút
nahradenia vyhlásenia vôle, pričom tento je procesno-právnym inštitútom ako taký sa nepremlčuje,
premlčuje sa však právo, ktoré sa týmto procesným inštitútom vymáha. Poukázal na skutočnosť, že
podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1963 Zb. Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. § 100 ods.
2 zákona č. 40/1963 Zb. Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 Obč. zák.. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 40/1963 Zb. Občianskeho zákonníka
pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Ďalej odporca uviedol, že podľa Občianskeho zákonníka sa zásadne premlčujú všetky majetkové práva
vrátane ich príslušenstva, najmä úrokov. Z oblasti občianskeho práva premlčaniu nepodliehajú iné než
majetkové práva, okrem vlastníckeho práva, ako napríklad osobné (osobnostné) práva ( §11 a 12
Občianskeho zákonníka) a osobnostná zložka práv týkajúcich sa výsledkov tvorivej činnosti, na ktoré sa
vzťahujú osobitné zákony. Výslovný výpočet týchto majetkových práv, ktoré sa nepremlčujú obsahuje

Občiansky zákonník v § 100 ods. 2 a 3. V zmysle ust. § 100 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 40/1963 Zb.
Občianskeho zákonníka sa nepremlčujú z majetkových práv právo vlastnícke a práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Vyslovil názor, že právo
nájomcu na prevod vlastníctva bytu vyplývajúceho zo Zákona o vlastníctve bytov nemožno stotožňovať
s vlastníckym právom, nakoľko takéto právo nájomcu nespĺňa základný atribút vlastníckeho práva,

ktorým je právo nakladania s predmetom nájmu. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať právo
navrhovateľovzaprávovlastnícke,anispoluvlastníckeaanizaprávorovnajúcesavecnémuprávu,ktoré
by slovenský právny poriadok poznal. Poukázal na majetkový charakter práva nadobudnúť byt, ktoré
sa premlčuje tak ako každé iné majetkové právo v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala žalobcom
plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. po dvoch rokoch od podania žiadosti na

odkúpenie bytu. Poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp .zn. PL. ÚS 26/00 zo 4.
apríla 2002. vo vzťahu k obmedzeniu vlastníka pri prevodoch bytu.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že pri tvorbe zákona o vlastníctve bytov a aj pri stanovení cien v tomto
zákone sa vychádzalo z tej skutočnosti, že väčšina bytového fondu bola vytvorená z prostriedkov
štátneho rozpočtu, ktorého jedným zo zdrojov boli dane daňových poplatníkov. V mnohých prípadoch

sami nájomníci prispievali svojou prácou k výstavbe bytov (napr. byty tzv. stabilizačné, kde sa zaviazali
viac rokov pracovať vo výrobných, roľníckych alebo spotrebných družstvách). Finančná a úverová
pomoc družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe bola ďalej realizovaná na základe vyhlášky č.
160/1976 Zb, č. 1/1982 Zb., č. 136/1985 Zb. až po vyhlášku č. 119/1993 Z.z. o niektorých opatreniach
na dofinancovanie družstevnej i individuálnej bytovej výstavby. Vo vzťahu k jeho vyjadreniam uviedol,

že možno vyvodiť záver, že zákon sa vzťahuje na bytové domy, ktoré boli postavené za účelom
riešenia bytovej otázky širokého obyvateľstva financované zo štátnych zdrojov a ktorý sa vzťahuje aj
na vlastníkov, ktoré takéto byty nadobudli v privatizácii. Byt, ktorý sa nachádza v prevádzkovej budove
žalobcu však nebol projektovaný ako individuálna bytová zástavba za zámerom vyriešenia bytovej
otázky širokého obyvateľstva, ale ako obytné miestnosti za účelom plnenia úloh podniku, ktorý za týmto

účelom okrem kancelárskych priestorov vybudoval v prevádzkovej budove.

Poukázal aj na zákonom upravenú kontraktačnú povinnosť, ktorá je viazaná aj časovým ohraničením,
t.j. do kedy má vlastník bytu povinnosť byt previezť na nájomcu. Keďže zákon v pôvodnom znení bližšie
nešpecifikuje, čo nastáva po tejto dvojročnej lehote, z dikcie zákona možno usúdiť, že táto povinnosť
mu po tejto lehote nezaniká, avšak nájomca je po tejto lehote povinný, resp. oprávnený sa svojho práva

domôcť uplatnením na súde. Avšak pokiaľ je nájomca nečinný, nemožno od vlastníka bytu očakávať,
že uvedená povinnosť sa bude naňho vzťahovať neobmedzene po časovo neurčitú dobu, najmä keď
sa právne postavenie vlastníka časom mení a v skutočnosti sa v súvislosti s novelizáciou zákona
aj zmenilo. Nakoľko navrhovatelia podali návrh na súde po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom na
splnenie povinnosti odporcu, subjektívne právo nájomcu domáhať sa splnenia povinnosti vyplývajúcejzo zákona č.182/1993 Zb.. t.j. práva nájomcu na odpredaj bytu sa v zmysle §100 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako každé iné majetkové právo premlčalo.

Odporca vyslovil záver, že byt, ktorého prevod je predmetom tohto sporu, nebol v čase podania žiadosti

o odpredaj bytu bytom na ktorý sa vzťahuje povinnosť vlastníka bytu uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva tohto bytu s nájomcom podľa ustanovenia § 29 ods.2 zákona č. 182/1993 Zb. v znení zákona
s účinnosťou od 1.9.1993 do 31.7.1995, a nebol ním ani v znení neskorších predpisov, nakoľko uvedený
byt bol v čase podania prvej žiadosti o odpredaj bytom služobným a v čase podania ostatných žiadostí
bolbytom,naktorýsazákonč.182/1993Zb.prestalvzťahovať.Pricharaktereslužobnéhobytupoukázal

na ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi podľa ktorého výmenu bytu
musel schváliť miestny národný výbor. Ak boli byty, ktoré sa mali vymeniť, v rôznych obciach, schvaľovali
výmenu miestne národné výbory v týchto obciach a na ust. § 30 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o
hospodárení s bytmi podľa ktorého ak šlo o podnikový byt alebo o byt v dome ľudového bytového
družstva, mohol miestny národný výbor schváliť výmenu len vtedy, ak s ňou súhlasila organizácia
hospodáriaca s podnikovým bytom alebo ľudové bytové družstvo. Mestský národný výbor v súlade s

ustanovením § 30 ods. 1 č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi schvaľoval aj výmenu podnikových
bytov, pričom sa však vyžadoval súhlas vlastníkov takýchto bytov a právny predchodca odporcu takýto
súhlas s výmenou bytu dal, nakoľko odporca bol od roku 1966 zamestnancom právneho predchodcu
odporcu a tak isto ním bol v čase výmeny bytov IT. ktorého byt bol s navrhovateľmi vymieňaný. V
zmysle ust. § 66 zákona č. 41/1964 Zb. sa za podnikové byty považovali byty trvalé určené pre

ubytovanie pracovníkov hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií, najmä byty v domoch,
ktoré organizácie vystavali ako investori alebo získali alebo získajú zo štátnej bytovej výstavby. Miestne
národné výbory viedli zoznamy podnikových bytov. Preto predmetný byt bol v čase výmeny bytom
určeným pre trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie v zmysle § 871 ods.4 Občianskeho zákonníka v
platnom znení a bytom určeným pre pracovníkov hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií

v zmysle § 66 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi a Mestský národný výbor mal oprávnenie
takéto byty po odsúhlasení týchto organizácií vymeniť. Podľa § 871 ods.4 Občianskeho zákonníka došlo
k zmene osobného užívania bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie na nájom
služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňali kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto
podmienky neboli splnené, menilo sa také osobné užívanie na nájom. Byt, užívaný nájomcom bol v

čase výmeny podnikovým bytom, pričom Mestský národný výbor Žilina mal oprávnenie takýto byt po
odsúhlasení týchto organizácií vymeniť. Spĺňal aj charakteristiku podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č.
189/1992 Zb. účinného od 23.5.1992 podľa ktorého služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva
prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a ustanovenia § 1 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb.
podľaktoréhopovahuslužobnéhobytustrácabytvtedy,keďnájomcaslužobnéhobytuprestalvykonávať

prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal
nájom a ust. § 1 ods. 6 zákona č. 189/1992 Zb. Pri pochybnostiach o tom, či byt je služobným bytom,
rozhodne o charaktere bytu obec po vyjadrení orgánu alebo fyzickej alebo právnickej osoby uvedenej v
odseku 4 cit. zák.. Z dôvodu, že byt sa nachádza v prevádzkovej budove odporcu postavenej na základe
rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 22.5.1961 v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 a § 28 až 31

vyhlášky č. 144/1959 U.L ako prevádzkovej budovy UHUL vo Zvolene - pobočka Žilina na parc. č. XXXX,
XXXX, XXXX k.ú. F., byt je stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej,
výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a je trvalo určený na bývanie osoby, ktorá
vykonáva v týchto nebytových priestoroch uvedenú činnosť. Byt sa stal služobným priamo na základe
zákona ako aj na základe rozhodnutia Mestského úradu v Žiline, ktoré malo len deklaratórny charakter.

Povahu služobného bytu stratil až márnym uplynutím 3 mesačnej lehoty na výpoveď z nájmu po tom, čo
navrhovateľov pracovnoprávny pomer k odporcovi sa skončil, t.j. počnúc dňom 31.januára 1997. Toto
tvrdenie potvrdzuje aj rozhodnutie Obvodného úradu v Žiline zo dňa 19.3.2004 pod č. 2004/ObÚ-OWS/
l-odv/2JR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2004, ktorým Obvodný úrad potvrdil rozhodnutie
Mesta Žilina zo dňa 10.11.2003 o tom, že byt nemá charakter služobného bytu, avšak zároveň ustálil,

že predmetný byt stratil charakter služobného bytu uplynutím 3 mesačnej lehoty na výpoveď z nájmu
tohto bytu a nie rozhodnutím Mesta Žilina.

Osobitne odporca poukázal aj právnu úpravu vzťahujúcu sa na charakter domu, najmä na ustanovenia
§ 5 zákona č. 87/1958 Zb. podľa ktorého dokončené stavby alebo ich dokončené prevádzkové ucelené
časti možno užívať len na povolené účely. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 vyhlášky ministra Štátneho

výboru pre výstavbu č. 144/1959 Ú.l. ak sa nezachovali doklady z ktorých by bolo možné zistiť účel,na ktorý bola stavba povolená, platí že stavba bola povolená predovšetkým k účelu, pre ktoré bola
zhotovená, inak k účelu na ktorý je využívaná. Podľa ustanovenia § 85 zákona č.50/1976 Zb. Stavbu
možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny

účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia,
v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie
ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na
konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. Uviedol, že zákon o
vlastníctve bytov podľa § 1 uvedeného zákona upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva

bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov,
práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Následne po zmene účastníka na strane navrhovateľa poukazoval aj na skutočnosť, že medzi jeho
právnym predchodcom a odporcami nebola platne uzavretá zmluva o nájme.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 31C/312/2007-190 zo dňa 9.6.2009 tak, že návrh navrhovateľov
v 1/ a 2/ rade zamietol. Krajský súd uznesením č.k. 9Co/280/2009-236 zo dňa 12.11.2009 rozsudok na

základe odvolania navrhovateľov zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konania. Dôvodom
zrušenia rozsudku bola jeho nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť z dôvodu, že dôvodom zamietnutia
rozsudku bolo premlčanie nároku za súčasného konštatovania, že nárok nevznikol, pričom k premlčaniu
môže dôjsť len vtedy, ak je daný základ nároku.

Vo veci ďalej súd rozhodol dňa 9.6.2009 rozsudkom č.k. 31C/312/2007-259 tak, že návrh v plnom

rozsahu zamietol z dôvodov premlčania. Súd rozsudok odôvodnil tým, že právo navrhovateľov spočíva
v možnosti nadobudnúť byt do vlastníctva za cenu určenú podľa § 17 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z.,
ktorá sa objektívne prejaví v transformácií aktív, nadobudnutím bytu oproti povinnosti zaplatiť kúpnu
cenu stanovenú zákonom. Právo je možné uplatniť len proti vlastníkovi alebo určenému správcovi bytu
(osobe vymedzenej zákonom) a teda sa jedná sa preto o majetkové právo, obdobne ako napr. právo

na vyrovnanie dedičských podielov. Nemôže ísť o niektoré z vecných práv viazané na osobu, pretože
toto právo pripúšťa len jednorazový výkon, teda naplnením zaniká. Označené právo nemožno zaradiť
ani medzi iné nemajetkové práva, pod ktoré patria osobnostné práva, autorské práva a iné práva z
duševného vlastníctva, ani medzi vlastnícke práva, ktoré patria zásadne vlastníkovi veci. Nejedná sa
ani o práva podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd preto vychádzal z názoru, že právo

navrhovateľa na prevod bytu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote podľa § 101 Občianskeho
zákonníka. Prvý krát mohol navrhovateľ právo uplatniť po uplynutí kontraktuálnej lehoty, teda od
uplynutia dvoch rokov od podania žiadosti o prevod bytu. Uvedený rozsudok krajský súd v Žiline ako
odvolací súd rozsudkom č.k. 9Co/379/2010 zo dňa 12.5.2011 potvrdil. Na základe sťažnosti Ústavný súd
Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 105/2013-17 nálezom vyslovil porušenie práv sťažovateľov a rozsudok

Krajského súdu Žilina č.k. 9Co/379/2010 zrušil. Poukázal pritom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov
ako aj právny záver v uznesení Najvyššieho súdu č.k. 6Co/37/2010 o nepremlčateľnosti práv a novelu
zákona o vlastníctve bytov zákonom č. 151/1995 Z.z. a povinnosť pri výklade použiť nové formy výkladu.
Prikázal súdom rešpektovať výklad zákona priaznivejší pre sťažovateľov v súvislosti s novelou zákona.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Účastnícizotrvalinasvojichvyjadreniach,pričomnavrhovateliav1/a2/radepoukazovalinarozhodnutia
iných súdov v totožnej veci osobitne vo vzťahu k nároku na zákaz retroaktivity, povinnosť súdu
posudzovať vznik právnych vzťahov podľa právnych predpisov platných v čase vykonania úkonu,
osobitne na charakteristiku služobných bytov, vývoj a transformáciu práva osobného užívania bytu a
osobného užívania bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie.

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade na pojednávaniach a v písomných vyjadreniach počas pojednávaní uviedli,
že právny vzťah účastníkov konania je potrebné posudzovať podľa platného právneho stavu v čase
vzniku právneho úkonu, v opačnom prípade by sa pripustila zásada pravej retroaktivity právnych noriem,
čo je neprípustné a pre právne posúdenie je nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z.
účinného ku dňu kedy navrhovatelia požiadali o odkúpenie bytu odporcu a tým je dátum 20.09.1993,kedy bola odporcovi doručená žiadosť o odkúpenie bytu. Poukázali aj na záver vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR rozsudkom z 30. októbra 2001, sp. zn. 2Cdo 48/2001, podľa ktorého je potrebné
vyvodiť záver, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v

čase vzniku tohto vzťahu. Podľa znenia zák. č. 182/1993 Z.z. ku dňu podania žiadosti v zmysle ust. §
29 ods. sa povinnosť previesť byt nevzťahovala na služobné byty, ktoré boli vymedzené odkazom pod
č. 31, teda na § 1 ods.2 písm. a) a ods.3 písm. a) a b) zákona Slovenskej národnej rady č.189/1992 Zb.,
preto zákonodarca vylúčil z povinnosti odpredať iba tie služobné byty, ktoré spadali pod ust. § 1 ods.
2 písm. a) a ods.3 písm. a) a b) zák. č. 189/1992 Zb. čo boli byty postavené v prevádzkovej, verejnej

alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určené na bývanie pracovníka povereného strážením, údržbou,
obsluhoualeboinouobdobnoučinnosťouprevádzkovéhocharakteru,bezktorejniejeprevádzkamožná,
najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia
sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave.

Z citovaných ustanovení má vyplývať, že do 31. júla 1995 povinnosť uzavrieť zmluvu prevode vlastníctva
bytu s nájomcom, ktorý požiadal o prevod, sa vzťahovala na všetky byty, okrem služobných bytov

uvedených v ust. § 1 ods. 2 písm. a) a ods.3 písm. a) a b) zákona SNR č. 189/92 Zb. preto táto
prekážka sa nevzťahovala na byt navrhovateľov. Keďže navrhovateľ 1/ pracoval u odporcu, resp. jeho
právnych predchodcov od nástupu v r. 1968 na funkcii od 05.10.1968 projektanta z miestom výkonu
funkcie pobočka Žilina, od 01.12.1993 vo funkcii samostatného projektanta s miestom výkonu práce v
pobočke Žilina, od 07.10.1996 bola D. I. doručená výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 15Co/l299/97 zo dňa 28.1.1998 potvrdil, že výpoveď je
platná. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.1998. Z uvedených skutočností vyplýva,
žefunkcieprojektantaakoajsamostatnéhoprojektantanemožnovžiadnomprípadezaradiťpodfunkcie,
resp. práce uvedené v ust. § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 189/1992 Zb.. V súčasnosti sa už ani nejedná
o byt služobný pretože tento charakter stratil definitívne o čom svedčia rozhodnutia Krajského súdu v

Žiline č. k. 1 OS/29/2002 z 20.09.2002 a následne rozhodnutie Mesta Žilina zo dňa 10.11.2003.

K vznesenej námietke premlčania, uviedol, že zákonodarca v § 29 ods. 2 prvá veta zák. č. 182/93
Z.z. ( v znení ku podaniu žiadosti o prevod bytu) stanovil že štátne podniky, rozpočtové organizácie a
príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto

zákona. Týmto bola vymenovaným subjektom uložená zákonná povinnosť uzatvoriť s nájomcami bytu
zmluvu o prevode vlastníctva bytu (§ 5 ods. 1), a nájomcom bytov v domoch vo vlastníctve štátu
zároveňzakladalaprávo(právnynárok)naprevodnimiužívanýchbytovdovlastníctva.Zákonuplatnenie
tohto práva nepodmieňuje ustanovením žiadnej lehoty, čím nájomcom bytov dáva možnosť svoje
právo na prevod uplatniť kedykoľvek po účinnosti zákona. Stanovila sa však lehota štátnym podnikom,

rozpočtovým a príspevkovým organizáciám na splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu s nájomcom bytu,
ktorý má zo zákona právny nárok na prevod bytu do svojho vlastníctva. Táto zákonná 2-ročná lehota
na splnenie povinnosti začína plynúť dňom, keď povinnému subjektu dôjde žiadosť nájomcu o prevod
bytu do vlastníctva. Zákonná 2-ročná lehota je poriadkovou lehotou a jej nedodržaním povinnosť
štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám na splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu

s nájomcom bytu nezaniká. Z toho vyplýva, že pre podanie žalobného návrhu zo strany nájomcu bytu
po uplynutí dvojročnej lehoty zákonodarca v pôvodnom znení zákona 182/1993 Z.z. nestanovil žiadnu
podmienku. Až následnou novelou t.j. zák. č. 151/1995 Z.z. s účinnosťou od 01.8.1995 zákonodarca v
novom znení § 29 ods. 2 stanovil, že nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby
uložil splnenie tejto povinnosti. Poukázal aj na ust. § 29b ods. 3 zák. č. 182/93 Z.z., ktoré bolo do zákona

zapracované novelou č. 158/1998 s účinnosťou od 1. júna 1998, podľa ktorého nájomcovi bytu, ktorý
požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo s ktorým
bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu
bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej
zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím

žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu. Z uvedeného dôvodu
nemôže dôjsť ani k premlčaniu nároku, pretože pokiaľ nezoberie nájomca svoju žiadosť písomne späť
nedôjde ku zániku jeho práva na prevod vlastníctva bytu. V opačnom prípade by nastala absurdná
situácia, že v prípade zamietnutia návrhu z dôvodu premlčania, nárok navrhovateľov na prevod bytu do
vlastníctva by trval podľa výslovného znenia ust. 29b ods. 3 naďalej, pretože rozhodujúcim kritériom je

nájomný vzťah, podanie žiadosti o prevod vlastníctva bytu. Len písomným späťvzatím žiadosti zaniká
nárok. Jedná sa o výnimku z pravidla (§ 100 Občianskeho zákonníka), keď vzhľadom na svoju povahua funkciu je toto právo z premlčania vylúčené. Poukázal aj na skutočnosť, že navrhovatelia viac krát
urgovali uzavretie zmluvy a odporca im listom zo dňa 22.10.2004 oznámil, že ich žiadosť, podobne ako
aj iné žiadosti eviduje a poukázal aj na odôvodnenie v rozsudku Krajského súdu v Žiline 9Co/283/2007

zo dňa 20.11.2007. V rámci zákona č. 182/93 Z.z. nie je rozhodujúcou skutočnosťou existencia bytu,
ale tou je nájomný vzťah a skutočnosť že byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník
domu (§ 5 ods.5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Do pozornosti v súvislosti s podaniami
odporcu dal definíciu bytového domu podľa § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého bytovým
domom sa na účely tohto zákona rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok

ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné
časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov
bytov a nebytových priestorov. Z toho vyplýva, že zákon č. 182/93 Z.z. je lex specialis a nemožno pri
definícii bytového domu pre účely tohto zákona použiť ustanovenia iných právnych predpisov tak, ako
sa to snaží odporca. Uviedol, že ani samotná definícia bytu podľa § 2 ods. 1 zák. č. 182/93 Z.z. nie
je totožná so stavebno-technickým vymedzením bytu. V intenciách § 1 ods. 1 zákona č. 182/93 Z.z

právnym základom koncepcie vlastníctva bytov a nebytových priestorov je reálna deliteľnosť bytového
domu, v dôsledku čoho byt resp. nebytový priestor predstavujú reálnu časť domu, ktorá je samostatným
predmetom občianskoprávnych vzťahov, a teda je aj vecou v právnom zmysle ( § 118 ods. 2 Obč. zák).

Odporca k vyjadreniam navrhovateľov uviedol, že neobstojí názor navrhovateľov o tom, že nárok, ktorý
navrhovatelia uplatnili žalobou na súde o nahradenie vyhlásenia vôle odporcu nespadá pod ust. § 100

a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože nahradenie vyhlásenia vôle je inštitút procesného práva a
možnosť podať takýto návrh na súd sa nepremlčiava z dôvodu, že nahradenie vyhlásenia vôle je ako
inštitút procesného práva realizáciou hmotného práva a preto sa ani nemôže premlčiavať. V uvedenom
prípade sa premlčiava hmotné právo, ktoré sa procesným inštitútom nahradenia vyhlásenia vôle na súde
len uplatnilo ako jeden z možných spôsobov vyjadrenia petitu.

Ďalej poukázal na predchádzajúce vyjadrenia a právnu kvalifikáciu, namietal, že by vznikol
navrhovateľom v 1/ a 2/ rade nárok na prevod bytu aj z dôvodu, že nejednalo sa o služobný byt, nebola
uzavretá nájomná zmluva a dom nebol bytovým domom. Zároveň poukázal na rozpor pri výmerách bytu
s projektovou dokumentáciou.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov ako aj výsluchom navrhovateľa a zistil

nasledovný skutkový stav.

V konaní nebolo sporné nájomné právo navrhovateľov v 1/ a 2/ rade k bytu, ktorý v čase návrhu užívajú
navrhovatelia a ktorého prevodu sa domáhajú.

Sporným spravil nájomný vzťah až právny nástupca pôvodného vlastníka, Štátnych lesov SR (neskôr
Národné lesnícke centrum). Súd však nájomný vzťah hodnotil a posudzoval už predtým, pričom

tento právny názor bol potvrdený, resp. nikdy nebol spochybnený ani samotným odporcom, ktorý bol
prenajímateľom a ani odvolacím súdom.

Súd mal nájomný vzťah preukázaný aj Rozhodnutím o schválení dohody o výmere bytov bývalým
Mestským národným výborom v Žiline pod č. C 3707/78 Ko dňa 12.8.1975 ako aj vystaveným
Evidenčným listom dňa 31.3.1992 zo strany vlastníka domu LESOPROJEKT ZVOLEN, š.p..

Podľa § 29 zák. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi užívatelia bytu si môžu vymeniť byty, ak sa tým
dosiahne účelnejšie využitie bytového priestoru, najmä ak je to potrebné z dôvodov zdravotného stavu
užívateľa bytu alebo príslušníkov jeho domácnosti alebo z dôvodov skrátenia vzdialenosti od pracoviska.

Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 41/1964 Zb. výmenu bytu musí schváliť miestny národný výbor. Ak sú byty,
ktoré sa majú vymeniť, v rôznych obciach, schvaľujú výmenu miestne národné výbory v týchto obciach.Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 41/1964 Zb. služobné byty sú byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových
budovách, alebo vystavané pri prevádzkových objektoch, zdravotníckych zariadeniach, pri školách
a školských zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti, pokiaľ sa tieto byty užívajú pre

ubytovanie pracovníkov, ktorí sú poverení strážením týchto budov, objektov, zariadení a ústavov alebo
sú z iných služobných (pracovných) dôvodov povinní v nich bývať preto, že by inak bola ohrozená
prevádzka podniku (ústavu, zariadenia) alebo znemožnený výkon ich zamestnania.

Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 41/1964 Zb. V pochybnostiach, či určitý byt má povahu služobného bytu,
rozhodne miestny národný výbor v strediskových obciach po prejednaní s organizáciou hospodáriacou

s týmto bytom a so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia.

Súdzistil,žerozhodnutímMestaŽilinaz10.11.2003bolourčenévzmyslesut.§1ods.6zák.č.189/1992
Zb. v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu v Žiline 2004/ObÚ-OVVS/1-odv./2JR z 19.3.2004
právoplatného 26.3.2004, že byt č. 1 nachádzajúci sa v F., na ul. C. M. č.s. XXXX/XX na 1. poschodí
pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva, nemá charakter služobného bytu z dôvodu, že nájomca
prestal vykonávať prácu na ktorú je nájom bytu viazaný a prenajímateľ do 3 mesiacov nevypovedal

nájom, pričom pracovný pomer navrhovateľa 1/ zanikol k 31.1.1997 a výpoveď z nájmu bytu bola podaná
až v máji 1998. Tomuto konaniu predchádzalo rozhodnutie Okresného úradu v Žiline, odboru všeobecnej
vnútornej správy o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 00/00838-006/OÚ-OVVS/760/2-2PA z 5.2.2002
a rozsudok Krajského súdu v Žiline 10C 29/02 o preskúmanie uvedeného rozhodnutia, ktorým bolo
vydané rozhodnutie zrušené a vec vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V konaní

medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že predmetný byt užívaný navrhovateľom stratil charakter
služobného byt dňa 31.4.1997. Charakter bytu mal súd preukázaný aj z vyššie uvedených rozhodnutí,
opisu bytu, projektovej dokumentácie ako aj náplne práce navrhovateľa v 1/ rade.

V čase podania žiadosti o prevod bytu z výpisu listu vlastníctva č. XXX k.ú. F. súd zistil, že na liste
vlastníctva je zapísaná stavba s.č. XXXX postavená na KN parc. č. XXXX/X vedená ako prevádzková

budova vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe LESOPROJEKT, Zvolen, IČO: 156833, neskôr v
správe Národné lesnícke centrum, Zvolen.

Zo žiadosti navrhovateľa zo dňa 20.9.1993 súd zistil, že navrhovateľ žiadal spoločnosť Lesoprojekt
Zvolen, pobočka Žilina, aby mu v zmysle zákona o vlastníctve bytov previedla byt, ktorý má v nájme.
Doručenie tejto žiadosti nebolo sporné, odporca túto skutočnosť nenamietal a listom zo dňa 24.10.2004

oznámilnavrhovateľovi,žejehožiadosťeviduje.Žiadosťurgovallistamizodňa11.11.2005a24.10.2006.
Listom zo dňa 23.3.2007 mu odporca oznámil, že odpredaj bytu je v štádiu riešenia.

Zo stavebného povolenia Výst-1047/1961 zo dňa 22.5.1961 súd zistil, že Mestský národný výbor v Žiline
povolil výstavu prevádzkovej budovy v k.ú. Závodie na pozemkom parc. č. XXXX, XXXX a XXXX. Zo
stavebného povolenia vydaného Mestským národným výborom v Žiline dňa 27.4.1979 súd zistil, že bola

povolená stavba „Prevádzkovej budovy - prístavba“.

Súd sa oboznámil aj s pracovnou zmluvou odporcu so zamestnávateľom Lesoprojekt z 9.12.1992 s
dojednaným druhom práce - kurič, pracovnou zmluvou z 21.11.1993 s dojednaným druhom práce -
údržbaaobsluhasystémuvykurovania, pracovnouzmluvouz11.11.1994sdojednanýmdruhompráce -
kurič,pracovnouzmluvouz2.10.1995sdojednanýmdruhompráce-kurič,akoajspracovnýmizmluvami

z 1.11.1991, 1.11.1994, ako aj dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. 10-10-M-13-2/93 s dohodnutým
výkonom práce samostatný projektant.

Súd sa oboznámil aj s výpočtovým listom k bytu č. 1 v dome súpisné číslo 2911, ktorým bola zistená cena
bytu a pozemkov spolu vo výške 98.693,- Sk. Celková výmera podlahových plôch v dome bola určená
vo výške 2.038 m2, celková výmera podlahovej plochy bytu bola určená vo výške 92,20 m2 a náležiaci

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9220/208565. Súd sa oboznámil aj s projektovou dokumentáciou o
zakreslení jednotlivých podlaží domu a umiestnení bytov.Súd zo zriaďovacej listiny Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 6481/2005-250 zo dňa
22.11.20005 zistil, že bola zriadená príspevková organizácia Národné lesnícke centrum, so sídlom T.G.
Masaryka 22, Zvolen s účinnosťou od 1.1.2006.

Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu oboznámením kolaudačného rozhodnutia, ktoré žiaden z
účastníkov nebol schopný predložiť, pretože ho nemali v dispozícii a podľa ich vyjadrení a zistení sa
nedochovalo ani v archívoch. Navyše vzhľadom na nižšie uvedené odôvodnenie, neboli by možné
skutkové zistenia získané oboznámením dôkazu ani podstatné pre rozhodnutie súdu.

Podľa § 29b ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa
tohtozákonaalebopodľaosobitnéhopredpisu7)alebosktorýmbolauzavretázmluvaobudúcejzmluve,

nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa
tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod
vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu
žiadosť o prevod vlastníctva bytu.

Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. ustanovenia tohto zákona s výnimkou § 6 až 8b a § 29 sa

primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu.

Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení do novely zák. č. 151/1995 Z.z. do 1.8.1995 štátne
podniky, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom
bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod
vlastníctva bytu podľa tohto zákona. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na služobné byty.

Súd po opätovnom vykonaní dokazovania, vyhodnotení skutkových okolností v súlade s tým, čo
vyšlo počas pojednávania najavo a po zabezpečení pôvodných legislatívnych návrhov NR SR pod č.
2905/1993 (návrh zákona č. 182/1993 Z.z.) a č. 1447/1995 Z.z. (návrh zákona č. 151/1995 Z.z.) zistil,
že je daný nárok navrhovateľov v 1/ a 2/ rade na uzavretie zmluvy o prevode bytu s odporcom.

Súd opätovne dospel k záveru, že v čase podania žiadosti navrhovateľa na prevod bytu podľa §

29 zák. š. 182/1995 Z.z. bol predmetný byt služobným bytom, odporca vykonával prácu u právneho
predchodcu odporcu, nájom služobného bytu nikdy nebol vypovedaný. Túto skutočnosť potvrdzuje aj
rozhodnutie Mesta Žilina zo dňa 31.7.2001, rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. 00/00838-006/OÚ-
OVVS/760/2-2PA zo dňa 5.2.2002 a rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10S/29/02 zo dňa 20.9.2002,
kde bol ustálený charakter bytu a predmetný byt č. 1 na 1 poschodí v dome č.s. XXXX. na ul. C. stratil

charakter služobného bytu až uplynutím trojmesačnej lehoty pre vypovedanie nájomnej zmluvy po tom,
ako dňa 31.1.1997 zanikol navrhovateľovi 1/ u odporcu pracovný pomer. Podľa rozhodnutia Obvodného
úradu v Žiline zo dňa 19.3.2004 pod č. 2004/ObÚ-OWS/l-odv/2JR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
26.3.2004, ktorým Obvodný úrad potvrdil rozhodnutie Mesta Žilina zo dňa 10.11.2003 o tom, že byt nemá
charakter služobného bytu, avšak zároveň ustálil, že predmetný byt stratil charakter služobného bytu

uplynutím 3- mesačnej lehoty na výpoveď z nájmu tohto bytu a nie rozhodnutím Mesta Žilina.

Nemožno pri posudzovaní charakteru bytu prehliadnuť, že podľa ust. § 30 ods. 1 zákona č. 41/1964
Zb. o hospodárení s bytmi výmenu bytu musí schváliť miestny národný výbor. Ak sú byty, ktoré
sa majú vymeniť, v rôznych obciach, schvaľujú výmenu miestne národné výbory v týchto obciach..
Mestský národný výbor v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi

schvaľoval aj výmenu podnikových bytov, pričom sa však vyžadoval súhlas vlastníkov takýchto bytov
a právny predchodca odporcu takýto súhlas s výmenou bytu dal, nakoľko odporca bol od roku 1966
zamestnancom právneho predchodcu odporcu a tak isto ním bol v čase výmeny bytov IT.i, za ktorého byt
bol s navrhovateľom vymieňaný. V tomto rozsahu neboli skutkové okolnosti sporné. V zmysle ust. § 66
zákona č. 41/1964 Zb. sa za podnikové byty považovali byty trvalé určené pre ubytovanie pracovníkov

hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií, najmä byty v domoch, ktoré organizácie vystavaliako investori alebo získali alebo získajú zo štátnej bytovej výstavby. Miestne národné výbory viedli
zoznamy podnikových bytov. Preto predmetný byt bol v čase výmeny bytom určeným pre trvalé
ubytovanie pracovníkov organizácie v zmysle § 871 ods.4 Občianskeho zákonníka v platnom znení a

bytom určeným pre pracovníkov hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií v zmysle § 66
zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi a Mestský národný výbor mal oprávnenie takéto byty po
odsúhlasení týchto organizácií vymeniť. Podľa § 871 ods.4 Občianskeho zákonníka došlo k zmene
osobného užívania bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie na nájom služobného
bytu, pokiaľ tieto byty spĺňali kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky

neboli splnené, zmenilo sa osobné užívanie bytu na nájom. Byt, užívaný nájomcom bol v čase výmeny
podnikovým bytom, pričom Mestský národný výbor Žilina mal oprávnenie takýto byt po odsúhlasení
týchto organizácií vymeniť. Spĺňal aj charakteristiku podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992
Zb. účinného od 23.5.1992 podľa ktorého služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na
ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Byt sa nachádza v prevádzkovej budove odporcu postavenej
na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 22.5.1961 v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 a § 28

až 31 vyhlášky č. 144/1959 U.L ako prevádzkovej budovy UHUL vo Zvolene - pobočka Žilina na parc. č.
XXXX,XXXX,XXXXk.ú.F.,jestavebnesúvisiacisnebytovýmipriestormiurčenýminavýkonobchodnej,
výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a je trvale určený na bývanie osoby, ktorá
vykonáva v týchto nebytových priestoroch uvedenú činnosť. Byt sa stal služobným priamo na základe
zákona ako aj na základe rozhodnutia Mestského úradu v Žiline, ktoré malo len deklaratórny charakter.

Teda súd jednoznačne ustálil, že v čase podania žiadosti o prevod bytu mal predmetný byt charakter
služobného bytu. Charakter služobného bytu byt stratil s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 5 zákona
č. 189/1992 Zb. podľa ktorého povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu
prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a prenajímateľ do troch mesiacov
nevypovedal nájom.

Podľa ust. § 24 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení do 31.7.1995, ustanovenia tohto zákona sa primerane
vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. K zmene zákonného ustanovenia
došlo až po účinnosti zákona č. 268/2007 Z.z. od 1.7.2007 tak, že ustanovenia § 6 až 8b a §
29 zákona sa nevzťahujú na domy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Teda zákonodarca do
30.6.2007 nerozlišoval kontraktačnú povinnosť vlastníka bytov vo vzťahu k charakteru stavby, osobitne

s charakterom bytového domu a ostatných stavieb, v ktorých je vstavaný byt. V dôvodovej správe nebola
vôbec venovaná pozornosť rozdelenia bytov na byty v bytových domoch a iných stavbách, takáto úprava
bola prijatá až po viac ako 10-tich rokoch, pravdepodobne v súvislosti s potrebou riešenia stretu konfliktu
práva nájomcu na nadobudnutie byt a problému narušenia kontinuity usporiadania stavby neslúžiacej a
priori na riešenie bytovej otázky a jej účelného využitia. Preto hoci takáto úprava pôsobí nesystémovo

a chaoticky, nemožno výkladom s poukazom na neskoršie legislatívne zmeny obmedziť existenciu
založeného práva.

Súd opätovným výkladom ustanovenia § 29 zák. č. 182/1993 Z.z. v súlade s vyjadreným úmyslom
zákonodarcu a v súlade s účelom zákona dospel k názoru, že sa byt nachádzal v dome je daný nárok
navrhovateľov podľa § 29 zák. č. 182/1993 Z.z. a je daná kontrakčná povinnosť odporcu ako vlastníka

domu voči navrhovateľom ako nájomcom. Prihliadal pritom na gramatický výklad ustanovenia § 29 zák.
č.182/1993Z.z.vrátanepoznámkypodč.31avýkladnovelyzák.č.182/1993Z.z.zákonomč.151/1995
Z.z. ako aj systémový výklad jednotlivých ustanovení právneho predpisu.

Súd na právne vzťahy medzi účastníkmi aplikoval ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. v znení platnom
v čase podania žiadosti navrhovateľov na prevod bytu, teda ku dňu 20.9.1993.

Podľaust.§29zák.č.182/1993Z.z.vzneníplatnomk20.9.1993štátnepodniky,rozpočtovéorganizácie
a príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto
zákona. Podľa druhej vety toto ustanovenie sa nevzťahuje na služobné byty, s odkazom pod č. 31/. K
odkazu č. 31/ je poznámka, § 1 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) a b) zákona Slovenskej národnej rady

č. 189/1992 Zb..Podľa § 16 v návrhu vlády § 16 Osobitné ustanovenia o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru
v dome, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto
nájomcovi.

Podľa § 28 návrhu vlády č. m.: 2905/1993, Ak nájomca družstevného bytu požiadal bytové družstvo o
prevod vlastníctva k bytu podľa osobitného predpisu, je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo k
bytu do jedného roka od účinnosti tohto zákona; ak sa nájomca družstevného bytu písomne dohodol
s bytovým družstvom na prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo k bytu
v takto dohodnutej lehote. Štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a bytové družstvá sú

povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do 1 roka odo dňa, keď nájomca
požiada o prevod vlastníctva k bytu podľa tohto zákona.

Uvedené znenie zodpovedá schválenému zneniu § 29 zák. č. 182/1993 Z.z. so spracovaním zmien. Pod
č. 47 bola registrovaná legislatívna pripomienka Ústavnoprávneho výboru NS SR v znení, „Za druhú
vetu sa pripája nová veta, ktorá znie: "Toto ustanovenie sa nevzťahuje na služobné byty30/. V poznámke
pod čiarou odkaz 30/ znie: 30/ § 1 ods. 2 písm. a/ a ods. 3 písm. a/ a b/ zákona SNR č. 189/1992

Zb.". Dôvodová správa sa k legislatívnej pripomienke nearchivovala. Ďalej bola navrhovaná zmena, aby
na konci textu sa pripojili slová "okrem bytov nachádzajúcich sa v objektoch Ministerstva vnútra SR a
Ministerstva obrany SR". Ďalšie zmeny sa týkali návrhu na doplnenie odseku č. 3 v znení: 49. § 28
sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: /3/ Štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a bytové
družstvá sú povinné s nájomcom ateliéru uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva ateliéru do jedného roka

odo dňa, keď nájomca požiadal o prevod vlastníctva ateliéru podľa tohto zákona.".

Je zrejmé, že do konečného znenia nebol prijatý ani dodatok, podľa ktorého bol vylúčený predaj bytov
v objektoch Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR. Negatívne bola vymedzená kontraktačná
povinnosť tak, že povinnosť previesť byt sa nevzťahuje na služobné byty, ktoré boli vymedzené
poznámkou pod č. 31, ktorá odkazovala na ust. § 1 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) a b) zákona

Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 189/1992 Zb. Služobným
bytom je a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený
na bývanie pracovníka povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou
prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo
školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby

slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave. Podľa dôvodovej správy k § 28 podľa tohto
ustanovenia sú vlastníci bytov a to bytové družstvá, štátne podniky a štátne rozpočtové a príspevkové
organizáciepovinnépreviesťvlastníctvokbytuapodľatohtozákonado1rokaododňa,keďotonájomca
požiada.

Ust. § 29 zák. č. 182/1993 Z.z. a poznámka pod č. 31 boli zmenené až zák. č. 151/1995 Z.z. tak,

že negatívne vymedzenie kontraktačnej povinnosti bolo vypustené z poslednej vety ods. 2 § 29 a
vložené do ods. 3 § 29 zák. č. 182/1993 Z.z.. Pritom podľa návrhu poznámka pod čiarou bola v
znení "31) § 1 ods. 2 písmena a) až e) zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.“. Platné
znenie boli prijaté až na základe legislatívnej pripomienky V ust. § 29a zák. č. 182/1995 Z.z. bola
povinnosť rozšírená aj na obce. Podľa dôvodovej správy k bodom 28 a 29 - tieto ustanovenia sa

zavádzajú z dôvodu ochrany práv nájomcov v bytoch s maximálnou cenou bytu a zákonom stanovenou
povinnosťou prevodu vlastníctva, aby aj nový vlastník domu mal povinnosť previesť byt do vlastníctva,
ak táto povinnosť vyplývala predchádzajúcemu vlastníkovi domu, a to za cenu stanovenú zákonom.
Súčasne je však nevyhnutné z povinnosti previesť byty na žiadosť nájomcu vylúčiť byty slúžiace na
ubytovanie armády, polície, lekárov, sociálnych pracovníkov a pracovníkov národných parkov. Zmena

navrhovaných ustanovení, ktorá je širšia ako negatívne vymedzenie v navrhovanom znení, osobitne
poznámky k č. 31, bola prijatá až po legislatívnom návrhu Ústavnoprávneho výboru NRSR po r. č. 21.
K bodu 28 (k poznámke pod čiarou 31/) V poznámke pod čiarou 31/ sa slová "a/ až e/" nahrádzajú
slovami "a/ až f/. ". Je teda zrejmé že výklad prvostupňového súdu v jeho predchádzajúcom rozsudku
s poukazom na vôľu zákonodarcu nebol správny, pretože takáto vôľa sa prejavila až po podaní žiadosti

navrhovateľmi na odpredaj bytu, na základe ktorej in vznikol hmotnoprávny nárok voči odporcovi a
povinnosť odporcu previesť na navrhovateľov byt. Niet totiž pochybnosti, že byt navrhovateľov nebol
bytom postaveným v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie
pracovníka povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkovéhocharakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského
zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej
vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave. Nakoľko sa však jednalo o byt podľa § 1ods. 2 písm.

c/ zák. č. 189/1992 Z.z. stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej,
výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá
vykonáva v týchto nebytových priestoroch uvedenú činnosť, je taktiež irelevantné, že byt sa nachádza
v budove, ktorá nie je nebytovým domom. V tomto prípade súd musel prihliadať na vôľu zákonodarcu
vyjadrenú v dôvodovej správe k ust. § 28 (teraz § 29) zák. č. 182/1993 Z.z. a to ochranu práva nájomcov

bytov vystavaných zo spoločných prostriedkov, ktoré neboli vystavané za účelom podnikania na trhu s
bytmi nadobudnúť takýto byt. Súd zároveň dbal aj na povinnosť poskytnúť zvýšenú ochranu pozitívne
priznávaným právam adresáta legislatívnej normy a teda legitímnym očakávaniam vyplývajúcim zo
zákona.

Súd počas konania zistil, že pôvodný odporca, Národné lesnícke centrum podal na OÚ Žilina kat. odbor
zo dňa 18.12.2013, návrh, aby rozhodol o vklade vl. práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX

k. ú. F. v prospech kupujúceho mesta Žilina.

V čase vyhlásenia rozsudku podľa výpisu LV č. XXX zo dňa 14.4.2014 súd zistil, že ako vlastník
nehnuteľnosti v časti B LV je vedené Mesto Žilina na základe kúpnej zmluvy č. 346/NLC/2013, ktorej
vklad bol povolený pod V10286/13.

Súd uznesením 31C/312/2007-398 na základe návrhu navrhovateľa rozhodol o pripustení zámeny

účastníkov podľa § 92 ods. 2 O.s.p..

Súd zistil, že odporca je ako právny nástupca povinnej osoby povinný uzatvoriť s navrhovateľmi zmluvu
o prevode bytu podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ako sukcesor, ktorý vstúpil do práv a povinností povinnej osoby.

Pokiaľ odporca namietal výmery bytu súd zistil, že odporcom namietané výmery podľa zistenia z
projektu vypracovaného Ing. I. R., č. 02/2014 s určenou podlahovou plochou bytu č. 1 pre rekonštrukcie

je vo výške 91,52 m2 a podlahovou plochou zistenou podľa pôvodnej projektovej dokumentácie o
výmere podlahovej plochy výmery bytu 91,2 m2, súd zistil, že nové zameranie počíta s prestavbou bytu
a odstránením niektorých priečok bytu, pričom zväčšená výmera zodpovedá práve tomuto rozsahu.
Naviac, projektová dokumentácia Ing. I. R., č. 02/2014 je pre účely stavebného povolenia a prestavby,
teda počíta s budúcim nie terajším stavom.

Akodporcaďalejnamietal,ženehnuteľnosti,bytyanebytovépriestoryvjehovlastníckomprávespravuje
správca a nie spoločenstvo, súd uvádza, že uzavretie správy predpokladá zákon, avšak hoci aj v zmluve
je označená správa spoločenstvom, nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy to, že vlastníci bytov rozhodnú
o inej forme správy.

Nakoľko súd zistil, že odporca je povinný uzatvoriť s navrhovateľmi zmluvu o prevode bytu a návrh

zmluvy obsahuje všetky podstatné náležitosti, súd vyhovel návrhu a nahradil prejav vôle odporcu k
uzatvoreniu právneho úkonu.

Z dôvodu nevyhnutnosti vyhotovenia písomného znenia rozsudku ku dňu jeho vyhlásenia, kedy súd
nemôže mať prehľad o úkonoch a uplatnených nárokoch súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že o
náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnom ukončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).