Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 24P/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314220477
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314220477.3

Rozhodnutie

OkresnýsúdGalantavkonanípredsudkyňouJUDr.ZuzanouSingerovouvovecistarostlivostiomaloleté
dieťa : K. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky : V. V., narodená X.XX.XXXX, bytom Š.
F. XXX a otca : T. W., narodený X.X.XXXX, bytom Š., B. XXX, o návrhu matky na udelenie súhlasu so
zmenou priezviska maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

Matke sa dáva namiesto otca súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého z terajšieho
priezviska "W." na priezvisko "V.".

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom na začatie konania domáhala zmeny priezviska maloletého dieťaťa z priezviska W.
na priezvisko V. s odôvodnením, že takéto priezvisko používa celá je rodina a maloletý sa často pýta,

prečo s volá inak, pričom biologický otec sa o maloleté dieťa nezaujíma.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, manžela matky a matky otca a prečítaním sa
oboznámil s rodným listom dieťaťa, s oznámením materskej škôlky, so šetrením kolízneho opatrovníka,
s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17 P 350/2012 a rozsudkom tunajšom súde č. k.
13 P 309/2012-56 zo dňa 2.5.2013 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Maloleté dieťa sa narodilo dňa 29.12.2009 rodičom, ktorí neboli manželia, ale spolu žili. Otcovstvo
maloletého dieťaťa bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov po narodení maloletého dieťaťa, kedy sa

aj rodičia dohodli na priezvisku maloletého dieťaťa W.. Rodičia spolu žili približne 1 rok a ich spolužitie
sa rozpadlo, keď malo maloleté dieťa približne 3 mesiace. Príčiny rozpadu vzťahu boli medzi účastníkmi
konanie sporné. Matka otcovi vytýkala obmedzovanie jej osobnej slobody, otec zase matku podozrieval
z nevery s jej predchádzajúcim partnerom, jej súčasným manželom, čo matka poprela. Otec sa z
dôvodu pochybností o svojom otcovstve domáhal na tunajšom súde v konaní vednom pod sp. zn. 13
P 309/2012 zapretia jeho otcovstva, ktorý návrh bol po vykonanom znaleckom dokazovaní právoplatne

zamietnutý. Otec tvrdil, že mu matka po prerušení spolužitia bránila v styku s maloletým dieťaťom, s čím
matka nesúhlasila. Návrh na úpravu styku si otec doposiaľ nepodal, ani v tejto súvislosti nekontaktoval
kolízneho opatrovníka.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tunajší súd rozhodol
rozsudkom č. k. 13 P 96/2010-16 zo dňa 5.5.2010 tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti
matky, otcovi určil výživné vo výške 35 eur mesačne a jeho styk s maloletým dieťaťom ponechal

neupravený. Otec sa na pojednávanie v danej veci nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, k predmetukonania sa nevyjadril. Výživné otca bolo naposledy zvýšené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17 P
350/2012-87 zo dňa 7.5.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23 CoP 72/2013-124
zo dňa 5.9.2013 z 35 eur mesačne na 80 eur mesačne. Otec si určené výživné dobrovoľne plní. Otec

ani na súdnom pojednávaní v danej právnej veci netvrdil žiadne problémy ohľadne styku s maloletým
dieťaťom, o týchto sa prvý krát zmienil až v podanom odvolaní voči rozsudku prvostupňového súdu
o zvýšení výživného. Otec a jeho príbuzní sa pravidelne s maloletým dieťaťom stýkajú, pretože majú
spoločný dvor. Otec aj jeho matka, v konaní vypočutá ako svedkyňa, však tvrdili, že matka styk eliminuje
a maloletému dieťaťu nepovie kto je jeho biologický otec a príbuzní, čo však matka a aj jej manžel,

vypočutý ako svedok, popreli. V konaní však nebolo sporné, že maloletý svojho biologického otca
označuje ako T. a jeho matku t.j. svoju starú matku ako suseda.

Matka sa dňa 27.7.2011 vydala za V. V. a pri uzavretí manželstva prijala priezvisko Masaryková a
na takomto priezvisku sa manželia dohodli aj pre deti pochádzajúce z manželstva, z ktorého sa dňa
31.10.2011 narodila maloletá R. V.. Manžel matky pozná maloleté dieťa od jeho štyroch mesiacov,
maloletý ho oslovuje otec a tak to cíti aj on, pričom so zmenou priezviska maloletého dieťaťa súhlasí.

Maloletý má 5 rokov a navštevuje materskú škôlku, kde je hodnotený veľmi pozitívne. Maloleté dieťa
do škôlky a zo škôlky sprevádzajú matka s manželom a starí rodičia V. a A.. Maloletý rodinu spomína,
za otca označuje manžela matky, ktorého oslovuje ocinko a teší sa na neho. Matka s manželom sa o
maloleté dieťa zaujímajú a komunikujú s učiteľkami. Priezvisko povie niekedy V., niekedy W.. Rodinu
W. ani svojho biologického otca maloletý ani raz nespomenul. Pokus o zistenie jeho názoru cestou

kolízneho opatrovníka nebol úspešný.

Matka na pojednávaní na podanom návrhu trvala. Otec s návrhom nesúhlasil. Kolízny opatrovník
záverom odporučil, na základe vykonaného dokazovania, návrhu matky vyhovieť.

Podľa § 11 ods. 3 a 2 zákona 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku žiadosť o zmenu mena alebo zmenu
priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť.

Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne
osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho
rodičov, k žiadosti priloží aj: a) písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom
alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal
získať; b) úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel; c) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo

obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť

zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

V konaní súd zistil, že súhlas otca na zmenu priezviska maloletého dieťaťa nie je možné získať, pretože
so zmenou priezviska nesúhlasil.

Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd týmto rozhodnutím nahradil prejav vôle otca,
ktorým dáva matke súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z priezviska W.

na priezvisko V., ktoré nesie matka, ktorej bolo po rozpade spolužitia rodičov maloleté dieťa zverené
a ktorá sa o neho osobne stará, jej manžel, s ktorým žije maloleté dieťa v spoločnej domácnosti a
ktorý so zmenou súhlasil, pričom medzi nimi je vytvorený vzájomný vzťah otca a syna a aj jeho sestra
pochádzajúca z manželstva matky a jej manžela, ktoré súrodenecké väzby sú dobré. V konaní bolo
preukázané, že otec aj jeho rodina sa s maloletým dieťaťom síce pravidelne stýkajú a otec si aj plní

dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť, medzi ním a jeho rodinou a maloletým dieťaťom však nie je
vytvorený žiadny blízky príbuzenský vzťah. V konaní bolo sporné, kto nesie vinu na danom stave a hoci
otec tvrdil, že za tento stav zodpovedá matka, súd z obsahu pripojených spisov a výsluchu otca nemal
tieto skutočnosti za preukázané. Otec po rozpade spolužitia rodičov zostal pasívny, ak mal problémypri styku s maloletým dieťaťom tieto nesignalizoval kolíznemu opatrovníkovi, ani súdu v konaniach vo
veci starostlivosti o jeho maloleté dieťa, ale prvý krát až v odvolaní podanom voči rozsudku o zvýšení
výživného, po ktorom sa nedomáhal zmeny úpravy styk a to ani doposiaľ. Súd pri rozhodovaní prihliadol

aj na názor maloletého dieťaťa zistený zo správy z materskej škôlky a aj výsluchom účastníkov konania
a svedkov a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože mal za to že takéto
rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.