Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211945
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113211945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený spoločnosťou ERASMUS LEGAL,
s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanému: Y. P., nar. X. X.. XXXX, bytom
E. XXX/XX, N., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám.
legionárov 5, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Zdenkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
Hlavná 61, o zaplatenie 736,80 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 12. 12. 2013 č.k. 12C/142/2013 - 45, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby na zaplatenie zmluvnej
pokuty 12,12 Eur a v prevyšujúcej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania účastníkov r u š í
rozsudok súdu prvého stupňa a v tomto rozsahu vec v r a - c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 12C/142/2013 - 45 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 486,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 486,12 Eur od
2. 3. 2011 do zaplatenia v mesačných splátkach 30,- Eur vždy do 20-eho dňa toho ktorého mesiaca
pod výstrahou v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky nastane zročnosť celého plnenia,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žalovaný je povinný

nahradiťžalobcovitrovykonaniatitulomzaplatenéhosúdnehopoplatku14,08Euratitulomtrovprávneho
zastúpenia 56,88 Eur na účet jeho právneho zástupcu, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, konanie v časti o zaplatenie 22,53 Eur uplatňovaného titulom kapitalizovaného denného úroku
z omeškania zastavil, vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia
súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 736,80 Eur spolu s kapitalizovaným denným
úrokom z omeškania titulom neplnenia si povinnosti z Úverovej zmluvy č. 4001079329 uzavretej dňa
27. 1. 2010 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Predmetom úverovej zmluvy

bolo poskytnutie peňažných prostriedkov 540,- Eur, ktoré mali byť splácané v pravidelných mesačných
splátkach po 26,94 Eur v rozsahu 30 splátok. Ak bol žalovaný v omeškaní s plnením svojho záväzku,
žalobca vyzval žalovaného listom zo 14. 2. 2011 k zaplateniu celého zostatku úveru v rozsahu 737,28
Eur do 15 dní od odoslania výzvy. Dlžná istina je 514,14 Eur, úroky do zosplatnenia 130,11 Eur, úroky zo
zosplatnenej istiny (tzv. ušlý úrok) v čiastke 64,43 Eur, 16,- Eur poplatok za upomienku, zmluvná pokuta
12,12 Eur, zákonný úrok z omeškania zo zosplatnenia počítaný príslušnou zákonnou sadzbou 0,48 Eur
a úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu 154,68

Eur. Podaním z 18. 9. 2013 žalobca zobral v časti svojho návrhu späť z dôvodov, že po prepočítaní
uplatneného kapitalizovaného denného úroku si uplatňuje sumu 132,15 Eur.Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný s tým, že uhradil presne 12 splátok
na úverovú zmluvu, nemá o tom ale doklady. Vymáhanú sumu považuje za neoprávnenú. Namieta
výšku úrokov a úrokov z omeškania, pretože žalobca pri ich výpočte vychádzal z nesprávneho zistenia

skutkového stavu. Poukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky s požiadavkou, aby súd ich zákonnosť
preskúmal. Ak by súd vyhovel návrhu, žiada splatenie dlhu v splátkach po 20,- Eur, nakoľko finančná
situácia mu neumožňuje platiť vyššiu čiastku. Je poberateľom dávky v hmotnej núdzi 359,81 Eur a z nej
vyživuje 3 maloleté deti a manželku.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu

spotrebiteľského úveru v sume 540,- Eur na kúpu tovaru zn. Samsung s predajnou cenou 568,- Eur, kde
žalovaný zaplatil akontáciu 28,- Eur. Úver mal byť splácaný v 30 mesačných splátkach po 26,94 Eur s
ročnou úrokovou sadzbou 34,50 % a RPMN 41,2 %. Priemerná hodnota RPMN je 48,96 % a celková
náklady spotrebiteľa s poskytnutím úveru sú 268,20 Eur s dátumom prvej splátky 27. 2. 2010 a lehotou
splatenia úveru k 15. 7. 2012. Žalovaný zaplatil 2 splátky, a to 23. 2. 2010 vo výške 26,94 Eur a druhú
splátku 23. 3. 2010. V dôsledku omeškania žalovaného s platením úveru žalobca oznámil vo výzve zo

dňa 14. 2. 2011 tzv. zosplatnenie časti čerpaného úveru, kde dlh spolu so zmluvnou pokutou predstavuje
737,28 Eur, ktoré mali byť zaplatené do 14. 2. 2011.

Súd nárok žalobcu zhodnotil ako nárok zo spotrebiteľského úveru podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd hodnotil úroky z úveru za 30

mesiacov splácania v rozsahu 268,20 Eur, čo pri úvere 540,- Eur predstavuje 34,50 % ročne. Národná
banka Slovenska pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov evidovala priemerné úrokové sadzby
14,53 %. Dohodnutý úrok medzi účastníkmi z úverového vzťahu je viac ako 2-násobný oproti bežnému
úroku poskytovanému bankami na obdobné produkty. Ak dohodnutá výška úrokov má byť v súlade
s § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. svojim obsahom alebo účelom nemá odporovať zákonu alebo

obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom, potom súd považuje dojednanie úroku nad 14,53 % ročne
za absolútne neplatné dojednanie. Dojednané úroky 34,50 % sú neprimerane vysoké. Súd považuje
ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikované kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad
dlžníkom. Ak dlžník musí niesť dôsledky zo svojej ľahkovážnosti, je to výsledok nedbanlivosti žalobcu
pri posudzovaní bonity klienta, resp. životných nákladov a celkovej platobnej schopnosti dlžníka splácať

úver. Súd poukazuje na rozsudky civilných súdov vo veci úžery, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 21Cdo/1484/2004 týkajúce sa neplatnosti zmluvy úverovej v prípadoch spáchania trestného
činu úžery. Úverovanie nebankovkami je pridrahé a pri sociálnych slabších skupinách obyvateľstva to
spôsobuje značne ťažké životné situácie. Súvisí to s nárastom dlhu a sankcie, ktoré predstavujú ďalšie
desiatky percent.

Podľa súdu, ak došlo k zosplatneniu úveru, má to charakter odstúpenia od zmluvy. Po takomto
ukončení zmluvného vzťahu je len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Samotnú úverovú zmluvu súd považuje za neplatnú a žalobcovi možno priznať
ibanáhradubezdôvodnéhoobohateniaočosažalovanýobohatilnaúkoržalobcuvdôsledkuposkytnutia
úveru.Pretosúdzaviazalžalovanéholennavydaniebezdôvodnéhoobohateniavrozsahu486,12Eur. O

povinnosti platiť úroky z omeškania súd rozhodoval s poukazom na § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a priznal len zákonnú výšku s odkazom na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 876/1995 Z.z. účinného od 31.
12. 2008, kde výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu v súdnom

konaní. Úspech žalobcu bol v rozsahu 66 % a žalovaného v 34 %. Preto žalobcovi patrí len pomerná
náhrada trov konania v rozsahu 32 % preukázaných trov. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia advokátom. Odmena advokátovi bola vypočítaná podľa
vyhl. č. 655/2004 Z.z. Celkové trovy žalobcu boli 177,77 Eur a 32 % predstavuje 56,88 Eur.

Súd s odkazom na § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanému splácanie dlhu v splátkach.Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a
návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia
žaloby a trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Samotné

rozhodnutie je čiastočne zmätočné. Z rozhodnutia nevyplýva, prečo bol zamietnutý nárok žalobcu na
zmluvnú pokutu, poplatky za upomienky, či úroky z omeškania vyčíslené do dňa zosplatnenia úveru.
V zamietavej časti absentuje dostatočné a náležité riadne odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie je
nepreskúmateľné a účastníkovi tak bola odňatá možnosť konať pred súdom. Čo sa týka výšky úrokovej
sadzby 34,50 % ročne, je dohodnutá v súlade s právnym predpisom. Žalobca poukazuje na Nariadenie

vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje výška, ktorá nesmie obsiahnuť odplatu za poskytnutie
spotrebiteľského úveru. Podľa Nariadenia výška maximálne prípustnej odplaty v spotrebiteľskej zmluve
môže byť až 77,76 % a zároveň 4-násobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN a priemernej
úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov. Celkové náklady za spotrebiteľský úver sú
268,20 Eur, čo predstavuje 49,67 % zo sumy poskytnutého úveru, pričom v celej výške si ho žalobca
neuplatňuje. Žalovanému bola časť nároku odpustená. Keď súd zamietol nárok žalobcu s poukazom

na dobré mravy, tak žalobca opätovne poukazuje na Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. Nesúhlasí s
hodnotením úverového vzťahu a príslušenstva pohľadávky k istine v porovnaní s úžerou, či hodnotením
ľahkomyseľnosti žalovaného pri získaní úveru. Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 6Co/155/2012, ktoré hovorí o tom, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezhraničná a pri práve na
spravodlivé súdne konanie je potrebné vziať do úvahy všetky dôkazy a dôkladne sa zaoberať skutkovým

stavom veci. Žalobca nemal povinnosť skúmať finančnú situáciu žalovaného v čase poskytnutia úveru,
keďže to platná právna úprava neukladala. Mesačná splátka 26,94 Eur neprestavuje takú sumu, ktorá
by významným spôsobom zasiahla do života žalovaného alebo jeho rodiny. Skúmať finančné zázemie
dlžníka ako povinnosť si žalobca splnil, preto navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v
jeho zamietavej časti a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovieť. Súčasne si uplatňuje náhradu trov

odvolacieho konania.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že je potrebné potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti zamietnutia
žaloby o zmluvnú pokutu 12,12 % a vo zvyšnej časti zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách
konania a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd správne posúdil zmluvný vzťah účastníkov ako úverovú zmluvu spotrebiteľského
charakteru, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov - 540,- Eur na kúpu tovaru zn.
Samsung v cene 568,- Eur. Z hľadiska doby uzavretia zmluvného vzťahu 27. 1. 2010, spotrebiteľský
vzťah sa riadi zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. a) zákona
spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 3
ods. 1, 2 zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytnutého spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel,
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Úverová zmluva Home Credit Slovakia a.s. ako

veriteľa a žalovaného ako dlžníka má spotrebiteľský charakter pri pôžičke na kúpu tovaru v cene 568,-
Eur. Okresný súd okrem správneho posúdenia spotrebiteľského vzťahu podľa zák. č. 258/2001 Z.z. ďalej
hodnotil podmienky poskytnutia úveru, najmä úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty, kde dospel
k záveru, že úročné sadzby na úver sú v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi.
Žalobca môže z úveru žiadať len úroky vyplývajúce z občiansko-právneho vzťahu, kde podľa § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Tým je
Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Podľa § 3 Nariadenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného záväzku. Preto súd hodnotil výšku úroku 34,50 % ako neprimerane vysokú a priznal
žalobcovi len úrok z omeškania 0,024 % denne. Odvolateľ poukázal na to, že v čase poskytnutia úveru
platilo Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje výška, ktorá nesmie prevýšiť odplatu
za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Ak sa bude vychádzať z toho, že úverové zmluvy sú upravené v
Obchodnomzákonníkuč.513/1991Zb.,ktoréúvercharakterizujúakozáväzokveriteľa,ženapožiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnutépeňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Úroky sú odplatou za poskytnutie úveru, pričom podľa § 502
ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Keďže pre spotrebiteľské úvery platí osobitný zákon, a to Zákon o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001Z.z.účinnýdo2.4.2010azmluvabolauzavretá7.1.2010,potomsapotvrdzujespotrebiteľský
charakter úverovej zmluvy a celý zmluvný vzťah sa riadi zák. č. 258/2001 Z.z..

Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v čase uzavretia úverovej zmluvy vyplýva aj z
Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktoré súd nepoužil ako právny predpis pri hodnotení výšky

odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Nároky zo spotrebiteľského úveru súd nesprávne právne
posudzoval, ak nebral v úvahu Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorou sa stanovuje výška odplaty
za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Okresný súd nesprávne zhodnotil výzvu žalobcu ako veriteľa, ktorý požiadal 14. 2. 2011 o splatenie
celého úveru, kde toto tzv. zosplatnenie súd považuje za odstúpenie od zmluvy. Po odstúpení od zmluvy
má dôjsť k zániku zmluvného vzťahu a nároky zo zamietnutej úverovej zmluvy sa riešia len ako nároky

z bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd poukazuje na to, že výzva k úhrade nie je odstúpením od
zmluvy, pretože podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len
ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide

o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatky z omeškania; výška
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka definuje príslušenstvom pohľadávky, a to úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania,

náklady spojené s jej uplatnením. Je potrebné rozlišovať príslušenstvo pohľadávky z úverovej zmluvy,
a to úrok ako odplata za poskytnutie úveru (viď § 497 Obchodného zákonníka, že dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky), v danom prípade dohodnuté úroky a súčasne
v prípade omeškania s úhradou finančného záväzku podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
povinný dlžník platiť aj úroky z omeškania. Okresný súd tieto dva nároky od seba nerozlíšil a posudzoval

ako úrok tak úrok z omeškania len výlučne podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Okresný súd sa vôbec nezaoberal Nariadením vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje výška,
ktorá nesmie prevýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Na základe neúplne zisteného
skutkového stavu došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa (§ 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p.).

Keď súd rozhodoval o zamietnutí časti návrhu žalobcu, tak zamietol žalobcovi aj nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty. V žalobnom návrhu je zmluvná pokuta 12,12 Eur. Povinnosť platiť zmluvnú pokutu
vyplýva zo záverečných ustanovení - hlavy 17 Všeobecných zmluvných podmienok spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. pri poskytovaní úveru. Výška zmluvnej pokuty je uvedená v hlave 17 bodu 3 ako
15 %. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne (§ 544 ods. 2

Občianskeho zákonníka). Na platné uzavretie dohody o platení zmluvnej pokuty nepostačuje odkaz na
Všeobecné obchodné podmienky poskytovania úveru. Nie je možné konštatovať, že došlo k platnému
dojednaniu zaplatenia zmluvnej pokuty v písomnej forme, keď nepostačuje odkaz na Všeobecné
obchodné podmienky. Zamietnutie nároku žalobcu v časti platenia zmluvnej pokuty je rozhodnutím
správnym. V tejto časti odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne

a vo zvyšku ruší rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, kde v prevyšujúcej časti bol návrh žalobcu
zamietnutí, ako aj vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vracia okresnému súdu
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

Pri novom posudzovaní nároku žalobcu je potrebné opätovne zvážiť, v akom rozsahu sú nároky žalobcu
v časti príslušenstva pohľadávky dôvodné, pričom tzv. zosplatnenie úveru nie je odstúpením od zmluvy.

Žalobca využil právo zo zmluvy a požiadal o splatnosť (zročnosť) celého úveru, ako to vyplýva z §
565 Občianskeho zákonníka, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celejpohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V
úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. a to v hl. 7 § 3 je uvedená
možnosť čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti, ak je klient v omeškaní s platením aspoň dvoch

splátok alebo sa oneskorením s plnením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Požiadanie o
zosplatnenie nie je odstúpením od zmluvy, preto nemôže súd prvého stupňa hodnotiť nárok žalobcu ako
nárok z bezdôvodného obohatenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené po zrušení rozsudku v jeho zamietavej časti, mimo potvrdenia rozsudku
o zamietnutí nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, sa vracia vec okresnému súdu na ďalšie konanie v

naznačenom smere.

V novom rozhodnutí vo veci súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.