Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/76/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211202594
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7211202594.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I, samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou, v právnej veci žalobkyne: W. D.,
L..X.X.XXXX,Ľ.X,T.,protižalovanému:OkresnýsúdKošiceII,Štúrova29,Košicevkonaníozaplatenie
odškodného za poškodenie dobrého mena takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 27.1.2011 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 165.969,59 eur za poškodenie dobrého mena s tým, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
Svoj žalobu odôvodnila tým, že v rozhodnutí o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa

29.12.2008, ktorým bola odvolaná - deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru: 11.1.2009 - sa v
odôvodnení uvádza, že v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach za rok
2007 a rok 2008 nevykazovala požadované výsledky v štátnej službe, preto služobný úrad skončil s
ňou štátnozamestnanecký pomer odvolaním. Táto skutočnosť je nepravdivá. Za rok 2007 za neplnenie
svojich povinností a požadované výsledky jej bol odobratý osobný príplatok a trvalo to aj po dobu za rok
2008. V roku 2007 bola PN od 20.6.2007 do 29.10.2007 a od 30.10.2007 do 4.12.2007, kedy následne

som prerušila PN a čerpala dovolenku po dohode so zamestnávateľom vzhľadom na môj zdravotný stav.
V roku 2008 nastúpila do práce a po celú tú dobu jej zo strany zamestnávateľa nebolo nič vytknuté.
Odpracovala celý rok. Do dnešného dňa nevie prečo nedostala ani odmeny, následne bolo podané na
jej osobu také hodnotenie a potom ešte v ten deň dostala aj výpoveď. Vedela prečo, že chyba, ktorá
sa stala zo strany inej osoby bola nepravdivo prisúdená žalobkyni. List zo dňa 11.12.2008, ktorý bol
zaslaný na adresu Vážená pani C.. J. T., riaditeľka, Odbor dohľadu nad trestným súdnictvom a milostí,

Ministerstvo spravodlivosti SR, pod č. 17436/08-61/D/556, je preukázané, že dôvodom pre odvolanie
zo štátnozamestnaneckého pomeru nie je uvedená pravdivá skutočnosť, že za rok 2008 nevykazovala
požadované výsledky, ale dôkazom je tento list, prečo bola odvolaná zo služobného pomeru. Ďalej sa
uvádza, že z preventívnych dôvodov boli sudcovia, asistenti senátu, vyšší súdni úradníci a tajomníci
trestnéhoúsekusprípadomoboznámenísdôrazomnato,abysaobehuspisov,evidenciidošlýchpodaní
a vyznačovaniu právoplatnosti rozhodnutí venovala náležitá pozornosť a je na zamyslenie, prečo nebola

oboznámená s týmto prípadom žalobkyňa a ani sa nemusela k tomu vyjadrovať, keď to bolo dané jej
za vinu. Má vedomosť o tom, že k tomu sa vyjadrovala iná osoba, ktorá to urobila. Zo strany listu 2
cituje: „V rámci prešetrovania nesprávne vyznačeného dátumu právoplatnosti trestného rozkazu bolo z
dátumov na podacej pečiatke spomínaného odporu zistené, že odpor nebol založený a zažurnalizovaný
v spise v čase, keď sa vyznačovala na trestnom rozkaze právoplatnosť. Táto skutočnosť mala vplyv na
disciplinárny postih asistentky senátu a jej hodnotenie.“ Odpor bol založený aj zažurnalizovaný v spise

a ešte bol aj zreferovaný touto osobou a zo spisu je to zrejmé. Touto podanou nepravdivou informáciou
bolo poškodené dobré meno žalobkyne, nakoľko na základe toho bola ohodnotená a toho istého dňa, t. j.29.12.2008 jej bolo doručené hodnotenie aj rozhodnutie o odvolaní, a nie ako sa uvádza, že za rok 2008
nevykazovala požadované výsledky. Nebola ohodnotená podľa výsledkov, t. j. na základe pravdivých
skutočností, ale na podaní klamstva, že v priebehu hodnoteného obdobia sa u žalobkyne vyskytovali

závažné nedostatky. Z toho dôvodu žiada od žalovaného odškodné za poškodenie dobrého mena,
ktoré jej spôsobil podaním nepravdivej skutočnosti. Zo strany žalovaného nebola žiadnym spôsobom
upozornená a ani jej nebola vytknutá chyba, ktorú mala urobiť, k tejto by sa určite vyjadrovala, nie
iná osoba, ktorá zapríčinila túto chybu. V odôvodnení o skončení štátnozamestnaneckého pomeru je
uvedenánepravdiváskutočnosťakebybolapravdivá,nebolbydôvod,abybývalýzamestnávateľukončil

so žalobkyňou pracovný pomer okamžite a nie takýmto postupom, ako to urobil.

Žalovaný sa k návrhu písomne vyjadril listom zo dňa 12.6.2012, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť z
nasledovných dôvodov:
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne bolo vykonané podľa § 40 ods. 3 zákona č.
312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase jeho

ukončenia (ďalej len „zákon o štátnej službe“), z dôvodu, že štátna zamestnankyňa - žalobkyňa, v
služobnom úrade Okresný súd Košice II., vo funkcii odborný referent - asistentka senátu, podľa záverov
v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach - nevykazovala požadované
výsledky pri vykonávaní štátnej služby. V hodnotených obdobiach od 1.1.2007 do 31.12.2007 a od
1.1.2008 do 31.12.2008 hodnotil služobný úrad - žalovaný žalobkyňu podľa zákonom stanovených

kritérií uvedených v ustanovení § 48 zákona o štátnej službe. Podľa ustanovenia § 48 ods. 7
zákona o štátnej službe, kritériá služobného hodnotenia štátnych zamestnancov boli určené Služobným
predpisom 33/2006 Ministerstva spravodlivosti SR č. 18922/2006-130 z 18.12.2006, v nasledovnom
rozsahu: 1/ Plnenia písomného pokynu hodnotiteľa, t. j. predstaveného. 2/ Celková výkonnosť a prínos
pre služobný úrad, a v rámci toho - plnenia konkrétnych služobných úloh a cieľov, plnenia služobných

povinností v požadovanom rozsahu, kvalite a v stanovených termínoch, podiel štátneho zamestnanca
na efektívnom fungovaní činností útvaru, v ktorom je zaradený, samostatnosť a iniciatívu zamestnanca
pri plnení služobných úloh, aktivity a výsledky štátneho zamestnanca pri skvalitňovaní vlastnej práce.
3/ Dodržiavanie etického kódexu a služobnej disciplíny. Hodnotiteľ je povinný v zmysle Služobného
predpisu 33/2006 Ministerstva spravodlivosti SR č. 18922/2006-130 z 18.12.2006 dodržiavať pri

hodnotení štátneho zamestnanca princíp etiky, objektívnosti a nestrannosti. Služobné hodnotenie
žalobkyne vykonával hodnotiteľ, t. j. podľa ustanovenia § 58 ods. e) zákona o štátnej službe, jej
predstavený, ktorým je riaditeľ správy okresného súdu, a to na základe priebežne zhromažďovaných
podkladov pri vykonávaní štátnej služby. Predmetné služobné hodnotenia za sledované obdobia spĺňali
všetky zákonom požadované náležitosti a ich záver, pozostávajúci zo slovného vyjadrenia a jemu

zodpovedajúcej bodovej hodnoty bol, že štátna zamestnankyňa - žalobkyňa nevykazuje požadované
výsledky pri vykonávaní štátnej služby. Vzhľadom na túto skutočnosť služobný úrad Okresný súd Košice
II., podľa ustanovenia § 40 ods. 3 zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou
skončil.
Po podaní odvolania žalobkyne - štátnej zamestnankyne Okresného súdu Košice II. proti rozhodnutiu

o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 10.2.2009 č. 1 SprO/109/2009, Krajský súd
v Košiciach ako príslušný odvolací orgán potvrdil rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru, pričom pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z listinných dokladov a písomností, ktoré predložil
žalovaný, a ktoré svedčia o neuspokojivom plnení si služobných úloh zo strany štátnej zamestnankyne, a
taktiež zo stanoviska vedúceho služobného úradu - predsedu Okresného súdu Košice II. Z predložených

listinných dokladov považoval krajský súd za rozhodujúce opakované výhrady zo strany sudkyne
Okresného súdu Košice II. I.. K. G. zo súdneho oddelenia, v ktorom bola menovaná zaradená,
prezentované aj prostredníctvom predsedu trestnoprávneho grémia Okresného súdu Košice II. I.. I. B. a
taktiež výhrady zo strany dozornej úradníčky Okresného súdu Košice II. W. T.. Z predložených listinných
dokladov vyplynulo, že chod súdneho oddelenia bol viackrát ohrozený práve v dôsledku zanedbania si

služobných povinností zo strany žalobkyne, ktorej nezodpovedný prístup nežiadúco ovplyvnil pracovný
výkon sudkyne (nižší počet skončených vecí z dôvodu nemožnosti realizovať plánované pojednávanie
pre oneskorené doručovanie predvolaní, resp. opomenutia ich doručenia), čím ju vystavil existencii
opakovaných sťažností zo strany prokuratúry, ale i vážnej možnosti ústavných sťažností zo strany
účastníkov konania.

K žalobkyňou uvedenému upozorneniu Ministerstva spravodlivosti SR, odboru dohľadu nad trestným
súdnictvom a milostí, zo dňa 27.10.2008, vo veci Okresného súdu Košice II. sp. zn. 5T/130/2007,
informácie žalovaného o vykonaných úkonoch zo dňa 11.12.2008, evidovanom pod 1Sprv/606/2008,
žalovaný uvádza, že táto skutočnosť nebola súčasťou listinných dokladov, ktoré svedčia oneuspokojivom plnení si služobných úloh zo strany žalobkyne ako štátnej zamestnankyne, a
preto ju v žiadnom prípade nemožno považovať za dôvod, v ktorom by spočívalo ukončenie
štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou. Nie je zrejmé na základe akých skutočností a

zákonných ustanovení sa žalobkyňa domáha svojich nárokov voči žalovanému.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení z 21.8.2012 uviedla:
Žalovaný vo svojom vyjadrení len citoval a predložil dôkaz, ktorý nesúvisí s touto vecou a nezákonné
rozhodnutie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 29.12.2008, č. k. 1Spr/795/2008. Opísal, že KS

v KE považoval za rozhodujúce vyjadrenie týchto osôb, voči ktorým má žalobkyňa výhrady, že kvôli
jej nezodpovednému prístupu ovplyvnila výkon sudkyne, čím ju mala vystaviť existencii opakovaných
sťažností. Táto skutočnosť je nepravdivá. Nezodpovedným prístupom k práci urobila chybu, na ktorú
sa žalobkyňa odvoláva vo svojej žalobe a tie osoby, ktoré uvádza žalovaný, ju chceli zakryť, aby
nebola ona disciplinárne postihnutá. Táto žaloba sa ale netýka práce žalobkyne, resp. skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, ale týka sa poškodenia jej dobrého mena.

Listom, ktorý zaslal žalovaný k upozorneniu Ministerstva spravodlivosti SR, odboru dohľadu nad
trestným súdnictvom a milosti, zo dňa 27.10.2008, vo veci Okresného súdu Košice II. sp. zn.
5T/130/2007, informácie žalovaného o vykonaných úkonoch zo dňa 11.12.2008, evidovanom pod
1Spr/606/2008, je jednoznačne preukázané, že žalovaný poškodil dobré meno žalobkyne a malo za
následok, že jej boli odobraté odmeny a zo strany žalovaného malo vplyv na jej hodnotenie a následne

odvolanie zo štátnozamestnaneckého pomeru.Z vyjadrenia žalovaného je jednoznačne preukázané,
že žalobkyňu nepravdivo obvinil za niečo, čo neurobila, ale chybu urobila sudkyňa I.. K. G. S. I.. I.
B. vo svojom zastúpení musel zakryť svoju kolegyňu, aby nebola disciplinárne postihnutá predsedom
súdu. A čo sa týka dozornej úradníčky, neviem si žalobkyňa vysvetliť, aké mala výhrady voči jej práci.
A už keď mala nejaké výhrady sudkyňa I.. K. G. tak, po návrate žalobkyne do práce po jej polročnej

práceneschopnosti nemala dopustiť, aby pre ňu pracovala. Mala si nechať asistentku, ktorá pracovala
počas práceneschopnosti. To žalobkyňa zdôrazňovala aj dozornej úradníčke, že v budúcnosti môže na
to doplatiť a tak sa aj stalo. S hociktorým iným sudcom vychádzala dobre a nemali dôvod sa na moju
prácu sťažovať. Keby nedošlo k chybe zo strany sudkyne, dodnes by žalobkyňa pracovala na súde. Bola
živiteľkou rodiny, vo výchove mala dve deti, ktoré v tom čase študovali vysokú školu a chybou ďalšej

sudkyne v inom konaní prišla aj o strechu nad hlavou. Žalovaný bude mať možnosť zaujať stanovisko,
prečo adresoval tento list s nepravdivými informáciami, poškodil dobré meno žalobkyne a bude mať
možnosť urobiť nápravu. Nech je prešetrený celý postup vo veci Okresného súdu Košice II. sp. zn.
5T/130/2007, kto urobil chybu v tomto spise a táto skutočnosť bola pravdivo oznámená s pravdivými
údajmi Ministerstvu spravodlivosti SR s návrhom na disciplinárne konanie I.. K. G. a I.. I. B..

Vo svojom písomnom vyjadrení z 13.11.2012 žalobkyňa ďalej uviedla, že predmetným listu zo dňa
11.12.2008, poškodil žalovaný jej dobré meno, nepravdivou informáciou, že tú chybu urobila ona, hoc ju
spravila sudkyňa. Týmto konaním sa celkom zmenil jej život, kde rozviazaním štátnozamestnaneckého
pomeru utrpela ujmu celá jej rodina, hlavne deti, urobili zo žalobkyne a jej detí bezdomovca.. Prečo jej
tí, s ktorými sa každý deň stýkala v práci, túto skutočnosť nevedeli do očí povedať a aký mali dôvod

poškodiť jej meno. Vadila im jej otvorenosť, pracovitosť, a rozumové schopnosti.

Žalobkyňa bola v konaní riadne poučená, poučenie podľa § 118a ods. 1 a 2 O.s.p. jej boli doručené
dňa 20.7.2012 a 13.12.2012. Žalobkyňa sa opakovane nedostavila na pojednávanie, vážne dôvody
svojej neúčasti na pojednávaniach dňa 13.9.2012 a 15.11.2012 nepreukázala a vo svojom vyjadrení z

13.11.2012 uviedla, že súhlasí s rozhodnutím v jej neprítomnosti, o odročenie nežiadala. Preto súd vec
prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: list žalovaného adresovaný
C.. J. T., riaditeľke odboru dohľadu nad trestným súdnictvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky, sp. zn. 1Sprv/606/2008 z 11.12.2008, sťažnosť žalobkyne o podaní nepravdivej informácie
vo veci obžalovaného E. Š. z 27.7.2010 adresovaná takisto C.. J. T. k číslu konania 17436/08 - 61/D,
rozhodnutie žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru 1Spr0/795/2008 z 29.12.2008 a
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Spr/0/109/09 z 10.2.2009 a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Žalobkyňa bola v štátnozamestnaneckom pomere so žalovaným, ktorý žalovaný ukončil rozhodnutím o
skončeníštátnozamestnaneckéhopomerusp.zn.1SprO/795/2008z29.12.2008,ktorýmbolažalobkyňa
odvolaná z dôvodu, že v dvoch po sebe bezprostredne nasledujúcich nasledujúcich služobných
hodnoteniach za rok 2007 a 2008 nevykazovala požadované výsledky v štátnej službe. Proti uvedenémurozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
1Spr.O/109/09 z 10.2.2009 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené. V odôvodnení krajský súd
o.i. konštatoval, že o neuspokojivom plnení a zanedbávaní služobných povinností zo strany štátnej

zamestnankyne svedčia listinné dôkazy - úradné záznamy príslušných sudcov Okresného súdu Košice
II o opakovaných nedostatkoch v jej práci vo funkcii asistentky a úradné záznamy dozornej úradníčky z
vykonaných kontrol v súdnych oddeleniach v roku 2007 a 2008 ako aj upozornenia predsedu Okresného
súdu Košice II zo dňa 29.6.2007 a 22.9.2008 na porušenia služobnej disciplíny, že napokon i samotná
štátna zamestnankyňa si priznáva pochybenia a nedostatky v plnení si povinností vo svojich písomných

vyjadreniach zo dňa 6.6.2007 a 14.6.2007 a že jej tvrdenie o zvýšenej zaťaženosti v porovnaní s
ostatnými zamestnancami v tom istom zaradení je vzhľadom na skutočnosť rovnomerného prideľovania
vecí do súdnych oddelení neopodstatnené.
V liste žalovaného zo dňa 11.12.2008 sp.zn. 1SprV/606/2008 adresovaného riaditeľke Odboru dohľadu
nad trestným súdnictvom a milostí Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky žalovaný uviedol,
že na podklade upozornenia ministerstva zo dňa 27.10.2008 vo veci Okresného súdu Košice II.

sp. zn. 5T/130/2007 týkajúcej sa odsúdeného E. Š., nar. 4.3.1969, boli po vrátení súdneho spisu
vykonané následné opatrenia: Na podklade upozornenia ministerstva, že obžalovaný má nariadený
nepodmienečný trest odňatia slobody na podklade neprávoplatného trestného rozkazu, bol tento
príkazom samosudkyne prepustený z výkonu trestu z ÚNVTOS Košice - Šaca dňa 3.11.2008. Zároveň
bol stanovený termín hlavného pojednávania na deň 26.11.2008. Hlavné pojednávanie začaté nebolo,

pretože sa obžalovaný E. Š. na hlavné pojednávanie nedostavil. Dňa 27.11.2008 bol vydaný na
obžalovaného príkaz na zatknutie, ktorý bol realizovaný dňa 4.12.2008. Po predvedení k sudkyni
obžalovaný E. Š. výslovne vyhlásil, že odpor proti trestnému rozkazu, ktorý podal 10.1.2008, berie v
celom rozsahu späť. Pri tom bol poučený, že trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči jeho osobe
dňom späťvzatia odporu. Trestný rozkaz Okresného súdu Košice II. sp. zn. 5T/130/2007 teda nadobudol

právoplatnosť dňa 4.12.2008 a v súčasnosti sa voči odsúdenému realizuje vykonávacie konanie.
Uznesením zo dňa 8.12.2008 bola odsúdenému započítaná doba od 5.6.2008 do 3.11.2008, ktorú strávil
vo výkone trestu na podklade neprávoplatného rozhodnutia. Výkon trestu odňatia slobody bol ods. E. Š.
nariadený dňa 9.12.2008. Trest by mal odsúdený nastúpiť najneskôr 29.12. 2008. V rámci prešetrovania
nesprávne vyznačeného dátumu právoplatnosti trestného rozkazu bolo z dátumov na podacej pečiatke

spomínaného odporu zistené, že odpor nebol založený a zažurnalizovaný v spise v čase, keď sa
vyznačovala na trestnom rozkaze právoplatnosť. Táto skutočnosť mala vplyv na disciplinárny postih
asistentky senátu a jej hodnotenie. Z preventívnych dôvodov boli sudcovia, asistenti senátu, vyšší
súdni úradníci a tajomníci trestného úseku s prípadom oboznámení s dôrazom na to, aby sa obehu
spisov,evidenciidošlýchpodaníavyznačovaniuprávoplatnostirozhodnutí,venovalanáležitápozornosť.

Sudcovia a pracovníci trestného úseku boli upozornení na správne vyznačovanie právoplatnosti
rozhodnutia na prvopise rozhodnutia podľa § 58 a § 62 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
špeciálny súd a vojenské súdy.
V liste žalobkyne zo dňa 27.7.2010 k č. 17436/08-61/D adresovaného riaditeľke Odboru dohľadu nad

trestným súdnictvom a milostí Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky žalobkyňa žiadala o
prešetrenie podania nepravdivej informácie vo veci obž. E. Š. na podklade Vášho upozornenia zo dňa
27.10.2008 vo veci Okresného súdu Košice II. sp. zn. 5T/130/2007 týkajúcej sa odsúdeného E. Š., L..
X.X.XXXX. Uviedla v ňom, že po vykonaní následných opatrení, ktoré boli vykonané až na základe
upozornenia ministerstva zo dňa 27.10.2008, jej ako asistentke senátu boli odobraté odmeny, následne

k tomu bolo podané na jej osobu aj také hodnotenie a ku dňu 11.1.2009 jej bola daná výpoveď, kde
rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bola odvolaná dňa 29.12.2008, a KS Košice
potvrdil rozhodnutie OS Košice II., kde v odôvodnení sa uvádzajú nepravdivé skutočnosti na základe
ktorých podala dovolanie vo veci zo dňa 29.7.2010. Právoplatnosť bola vyznačená predsedkyňou
senátu, odpor na súde bol podaný dňa 11.1.2008. Spis bol na lehote 25.1.2008, bol doručovaný trestný

rozkaz + obžaloba obv. Vojtechovi Šaňovi, z lehoty bol predložený spis za účelom došlého odporu. Dňa
15.1.2008 bol zo strany predsedkyne senátu urobený referát v zmysle dôjdenia odporu a aj na obžalobe
si vyznačila odpor. Znenie referátu vyhotovený predsedníčkou senátu zo dňa 15.1.2008: „Kanc. Zruš
PNZ na obv. J. S. M.. Š., doruč kópiu odporu obv. Š. OP Košice II. k sp. zn. 3Pv/1685/06 a zároveň
oznám, že TR zo dňa 13.11.2007 nadobudol právoplatnosť u obv. D. J. dňom 15.1.2008 a obv. Štefana

Horvátha dňom 7.1.2008. opatrením ustanoviť obhajcu obv. E. Š. v osobe I.. T. K. z dôvodu § 37 ods. 1
písm. a) Tr. por., opatrenie doruč: 1/ JUDr. Dušáková + O+TR+odpor, 2/ obv. Vojtech Šaňa - do ÚVTOS
Košice-Šaca +O, 3/ ÚVTOS Košice-Šaca+O, 4/ OP KE II. na L PNZ Ke, 15.1.2008 podpis predsedkyne
senátu“. Zo spisu je zrejmé, že odpor bol založený a zažurnalizovaný v spise v čase, keď sa vyznačovalaprávoplatnosť na trestnom rozkaze. Listom zo dňa 18.1.2008 bolo zaslané na Okresnú prokuratúru KE
II. oznámenie v tomto znení: „V trestnej veci obv. D. J. a spol. Vám oznamujeme, že trestný rozkaz zo
dňa 13.11.2007 nadobudol právoplatnosť u obv. D. J. dňom 15.1.2008 a u obv. Š. Y. dňom 7.1.2008.

I.. K. G. samosudkyňa“. Spis bol predložený za účelom vytýčenia termínu hlavného pojednávania, nie
za účelom vyznačenia právoplatnosti a omylom bola vyznačená právoplatnosť predsedkyňou senátu.
Nie jej osobou (žalobkyne) bola vyznačená právoplatnosť, ale nepozornosťou inej osoby a odpor bol v
spise založený a zažurnalizovaný, lebo ešte bol aj zreferovaný skôr ako bola vyznačená právoplatnosť u
obv. Šaňu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 18.1.2008. Tajomníčka, ktorá robí štatistiku nevenovala

náležitú pozornosť, potom vyšší súdny úradník, ktorý nariadil vo veci výkon trestu ten si to tiež nevšimol
a keby spis bol predložený jej (žalobkyni), určite by k tomu nedošlo, nakoľko po odpracovaní 25 rokov
135 dní v jej práci sa takáto chyba nevyskytla, vždy venovala náležitú pozornosť. Zo spisu je zrejmé, že
bol predkladaný v krátkom časovom slede, čo sa nedá vyvrátiť: z dátumov, z podaní, z obsahu referátu,
vybaveniareferátu,predloženímspisuaprávoplatnosťnatrestnomrozkazenevyznačilaona(žalobkyňa)
a ani nemôže niekto tvrdiť, že odpor v spise nebol založený a zažurnalizovaný. Keby nebol založený a

zažurnalizovaný,takbynebolanipredloženýspiszlehotyzaúčelomvyhotoveniareferátupredsedkyňou
senátu, bola by vyznačená právoplatnosť bez doručovania odporu a referát by nebol v tomto znení ešte
pred vyznačením právoplatnosti, keby nebol odpor predložený v lehote ako došiel na súd. A spis by bol
na lehote do 25.1.2008. Túto chybu nezapríčinila ja a nemôže predsa znášať nepozornosť inej osoby,
ktorá vyznačila právoplatnosť na trestnom rozkaze a nevenovala náležitú pozornosť pri referovaní spisu.

Mal by byť za to disciplinárne postihnutý ten, kto tu chybu urobil a nie nepravdivo podať informáciu v
tejto veci.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z.z. služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer so
štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe odvolaním, ak štátny

zamestnanec podľa záverov v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach
nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe. Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer
s odvolaným vedúcim úradu podľa § 10 ods. 11 písm. a) alebo s predstaveným podľa § 31 ods. 1 písm.
b), ak tento nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa záveru služobného hodnotenia.
Podľa § 40 ods. 4 cit. zákona štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom

uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 48 ods. 1 a 2 cit. zákona služobné hodnotenie štátneho zamestnanca vykoná predstavený k
31. decembru kalendárneho roka. Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca obsahuje hodnotenie
vykonávania štátnej služby z hľadiska a) plnenia písomného pokynu predstaveného o služobných
úlohách, b) celkovej výkonnosti a prínosu pre služobný úrad pozostávajúcich najmä zo správnosti,

včasnosti, samostatnosti a iniciatívy pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania štátnej služby alebo
súvisiacich s vykonávaním štátnej služby, c) dodržiavania Etického kódexu štátneho zamestnanca a
služobnej disciplíny.
Podľa § 48 ods. 7 cit. zákona kritériá služobného hodnotenia štátnych zamestnancov určí služobný
predpis, ktorý vydá najvyšší služobný úrad.

Podľa § 50 ods. 1 cit. zákona štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania
štátnej služby sťažnosť, ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnejslužby porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti
nemu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.
Podľa § 50 ods. 2 cit. zákona štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému

úradu.
Podľa § 50 ods. 3 prvá a druhá veta cit. zákona na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu. Ak
sťažnosť smeruje proti vedúcemu úradu, na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu vlády.
Podľa § 144 ods. 1 a 2 cit. zákona právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru
podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom. Žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia

vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa musí podať do dvoch mesiacov odo dňa doručenia
rozhodnutia odvolacieho orgánu.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočnosti, že došlo
k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanoveniami § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené,

aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa citovaných zákonných
ustanovení a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práv chránených
týmito zákonnými ustanoveniami bude zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie alebo
pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana, ktoré je objektívne spôsobilé narušiť
alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zásah do

súkromia, ktorého nedotknuteľnosť je garantovaná jednak Ústavou Slovenskej republiky ako Listinou
základných práv a slobôd. Nie každý neoprávnený zásah do práv chránených je spôsobilý splniť tieto
náležitostiajepotrebnéneoprávnenýzásahposudzovaťsprihliadnutímnaprostredie,vktoromkzásahu
došlo, na subjekt zásahu, objekt zásahu, na jeho obsah, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na
intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. V prípade, že dôjde k neoprávnenému

zásahu do týchto práv, má postihnutý právo na to, aby mu súd poskytol ochranu.
Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorým môžu byť dotknuté osobnostné práva.
Stanovuje však znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti
(objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu
a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú

v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie a v prípade, že by sa nezdalo postačujúce morálne
zadosťučinenie, aby jej bola priznaná aj peňažná satisfakcia - náhrada (nie trest) nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pričom podmienka, aby neoprávnených zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby,

či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere je, len pravidelná.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že
žalovaný (bývalý služobný úrad žalobkyne) neoprávnene zasiahol do jej práv lživým obvinením. Zo
žiadneho listinného dôkazu nevyplynulo, že by žalovaný vôbec niekoho informoval o tom, že menovite
žalobkyňa spôsobila nezaloženie odporu proti trestnému rozkazu žalovaného sp.zn 3Pv 1685/06 zo

dňa 13.11.2007 do spisu, na základe čoho malo dôjsť k nesprávnemu vyznačeniu právoplatnosti
trestného rozkazu. Nevyplýva to ani z listinného dôkazu - listu žalovaného zo dňa 11.12.2008
sp.zn. 1SprV/606/2008 adresovaného riaditeľke Odboru dohľadu nad trestným súdnictvom a milostí
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktorý žalobkyňa v konaní poukazovala, nakoľko
v ňom žalobkyňa nie je menovaná. Aj keď je pravdou, že v uvedenom liste sa uvádza, že odpor

nebol založený a zažurnalizovaný v spise v čase, keď sa vyznačovala právoplatnosť na trestnom
rozkaze, na podklade ktorého mal obžalovaný Vojtech Šaňa nariadený nepodmienečný trest odňatia
slobody a táto skutočnosť mala vplyv na disciplinárny postih asistentky senátu a jej hodnotenie, z
právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Spr.O/109/09 z 10.2.2009 vyplýva, že o
neuspokojivom plnení a zanedbávaní služobných povinností zo strany štátnej zamestnankyne svedčia

viaceré úradné záznamy príslušných sudcov Okresného súdu Košice II o opakovaných nedostatkoch
v jej práci vo funkcii asistentky a úradné záznamy dozornej úradníčky z vykonaných kontrol v súdnych
oddeleniach v roku 2007 a 2008 ako aj upozornenia predsedu Okresného súdu Košice II zo dňa
29.6.2007 a 22.9.2008 na porušenia služobnej disciplíny a napokon že i samotná štátna zamestnankyňa
si priznáva pochybenia a nedostatky v plnení si povinností vo svojich písomných vyjadreniach zo

dňa 6.6.2007 a 14.6.2007. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa mala podľa zákona o štátnej
službe právo podať sťažnosť, ak predpokladala, že jej práva boli disciplinárnym postihom a hodnotením
podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov vo
veciach vykonávania štátnej služby porušené. Taktiež mala možnosť podať v prekluzívnej lehote dvochmesiacov od doručenia rozhodnutia o jej odvolaní žalobu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia
vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, avšak uvedené opravné prostriedky nevyužila. Súd už
v súčasnosti nemá možnosť preskúmavať postup, či rozhodnutie žalovaného ako služobného úradu.

Žalobkyňa teda nepreukázala, že došlo k neoprávnenému zásahu žalovaného. Nepreukázala žiadnym
spôsobom ani poškodenie jej dobrého mena, zásah žalovaného do práv na ochranu jej osobnosti,
občianskejcti,mena,čisúkromia,anipríčinnúsúvislosťmedzisprávanímžalovanéhoaporušenímalebo
ohrozením osobnostných práv žalobkyne. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by oznámenie
žalovaného riaditeľke Odboru dohľadu nad trestným súdnictvom a milostí Ministerstva spravodlivosti SR

z dňa 11.12.2008 s prihliadnutím na prostredie, v ktorom k zásahu došlo a jeho obsah, bolo objektívne
spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobkyne chránených ustanoveniami § 11 a násl. Občianskeho
zákonníka. Navyše, ako vyplynulo z listu žalobkyne z 27.7.2010 adresovaného riaditeľke Odboru
dohľadu nad trestným súdnictvom a milostí Ministerstva spravodlivosti SR, žalobkyňa jej sama uviedla
svoje meno a podala svoju verziu udalostí. K zníženiu dôstojnosti, či vážnosti žalobkyne v spoločnosti
nedošlo.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách žalobcu súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, rozhodol tak, že neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu

trov konania. Na strane žalovaného nebol podaný návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy
konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.), preto o jeho trovách konania súd nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon

rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti.