Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. marec 2011

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Cb/150/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509203414
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2011:7509203414.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Slovenská

sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, Bratislava, zast.: JUDr. Tatianou Jánošikovou,
Alžbetina 41, Košice, proti žalovaným: X /. G., J.. X.XX.XXXX, I. XXX/XX, K., X/ Z. G., J.. X.X.XXXX,
I. XXX/XX, K., X/Silvia X., J.. X.X.XXXX, I. F. XXX, Ž.M. v 3. rade zast.: JUDr. Štefanom Kseňákom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná 6, v konaní o zaplatenie 1.123,60 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 736,87 eur spolu s
12,35 % ročným úrokom z omeškania od 13.5.2009 do zaplatenia ako aj trovy konania 39,47 eur titulom
súdneho poplatku.

2. Súd p o v o ľ u j e žalovaným splácať pohľadávku žalobcu špecifikovanú v 1. výroku tohto rozsudku

v 300 eur mesačných splátkach najneskôr do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom apríl 2011 až do
úplného zaplatenia s tým, že neuhradením čo i len jedinej splátky riadne a včas sa stáva zročným celý
dlh.

3. Žaloba voči žalovanej v 3. rade sa z a m i e t a.

4. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal na žalovaných v 1. - 3. rade domáhal zaplatenia sumy 1.123,60
eur spolu s úrokom z omeškania 12,35% ročne zo sumy 936,42 eur od 1.1.2008 do zaplatenia,
kapitalizovaného úroku z omeškania k 30.9.2008 v sume 187,18 eur a trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku príp. iných trov, ktoré v priebehu konania vzniknú.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 10Rob/144/2009 dňa 28.4.2009, proti ktorému v zákonnej lehote

podala odpor žalovaná v 3. rade. V odpore namietla, že neboli splnené všetky predpoklady pre to, aby
žalobca mohol úspešne uplatniť voči nej daný nárok, namietla aktívnu legitimáciu žalobcu a zároveň
považovala nárok žalobcu za neopodstatnený v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:Žalobca v žalobe tvrdil a listinami preukázal, že dňa 11.6.2001 žalobca uzavrel so žalovanými v1. a2.
rade Zmluvu o úvere XXXXXXXXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške
45.000 Sk s pohyblivou úrokovou sadzbou 11,65% ročne. Podľa zmluvy sa žalovaní zaviazali splácať

úver v mesačných splátkach po 39,83 eur (1.200 Sk) vždy do 1. dňa každého mesiaca s tým, že prvá
splátka mala byť zaplatená 1.7.2001. V zmysle zmluvy o úvere bol žalobca ako veriteľ oprávnený žiadať
zaplatenieceléhoúverupreddohodnutoulehotousplatnostinarazvprípade,akbyžalovaní v1. a2.rade
boli v omeškaní so platením viac ako 2 splátok úveru alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace
(čl. III. bod 8). Podľa čl. III. bod 11. a 12. Zmluvy o úvere sa strany dohodli, že pre prípad neplnenia

záväzku splácať úver riadne a včas sa ročný úrok zvýši o 3ˇnad určenú úrokovú sadzbu platnú k tomuto
dňu. V prípade vymáhania celého zostatku úveru sa ročný úrok zvyšuje odo dňa zročnosti splátky, ktorá
bola dôvodom súdneho vymáhania, o 1% nad určenú úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu.

Predmetný úver bol zabezpečený ručením žalovanej v 3. rade tak, že v čl. IV. písm. b) Zmluvy o úvere
písomne prehlásila, že uspokojí nárok žalobcu v plnej výške, ak ju neuspokoja žalovaní v1. a 2. rade.

Žalovaní sa dostali do omeškania so plácaním úveru a žalobca vyzval žalovaných listami zo dňa

11.1.2005 a 16.2.2005 s upozornením, že ak peňažný nárok žalobcu neuspokoja, žalobca pristúpi k
súdnemu vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Mandátnou zmluvou zo dňa 2.5.2005 žalobca zveril
správu a vymáhanie predmetnej pohľadávky spoločnosti GENERAL FACTORING a.s., ktorá žalovaným
zaslala listy zo dňa 14.3.2008 ako posledný pokus o zmier.

Ku dňu 30.9.2008 predstavovala pohľadávku sumu istiny 936,42 eur, úrok z omeškania 187,18 eur s

tým, že istina v sume 936,42 eur sa dňom 1.10.2008 naďalej úročila sadzbou 12,35% ročne.

Žalobcom tvrdené skutočnosti mal súd preukázané Zmluvou o úvere č. 0573524952 zo dňa 11.6.2001 a
v nej obsiahnutého ručiteľského vyhlásenia žalovanou v 3. rade (č.l. 7 - 9 spisu), výzvou na zaplatenie z
11.1.2005 adresovanou žalovaným v 1. - 3. rade a k nim priloženými doručenkami, pričom ako jediná si
juneprevzalažalovaná v1.rade(č.l.10-12),výzvou naúhraduodspoločnostiGENERALFACTORING

a.s. z 14.3.2008 a k nim priložených doručeniek, ktorú si ako jediná prevzala žalovaná v3. rade (č.l- 13
-16 spisu) a výpisom z hlavnej knihy žalobcu a aktuálnom stave úveru ( čl. 19 - 23 spisu).

Po začatí konania ale pred prvým pojednávaním žalovaní zaplatili sumu 386,73 eur a to dňa 11.3.2009
v sume 331,93 eur a dňa 13.5.2009 sumu 150 eur , ktorú žalobca započítal na úrok z omeškania k
13.5.2009 a čiastočne na úhradu istiny, z ktorej zostal neuhradený zostatok v sume 736,87 eur.

O tomto čiastočnom späťvzatí bolo rozhodnuté uznesením17Cb/150/2009 - 131 dňa 12.8.2010,
právoplatným 13.9.2010.

Žalovaná v 1. rade pred súdom uznala pohľadávku žalobcu s tým, že predmetný úver mali tiež
poistený pre prípad dlhodobej PN alebo straty zamestnania. Keď v roku 2004 prišla o prácu, napriek tej
skutočnosti, že vedela čo a ako má urobiť, žiadne potvrdenia o vzniku tejto udalosti neodniesla, oznámila

to iba telefonicky a až následne sa dozvedela, že to nestačí. Čo sa týka jej manžela popísala, že nežijú
dobre ale v čase brania úveru ešte pracoval. Po strate zamestnania sa ich problémy ešte prehĺbili a
všetko vyústilo v to, že odišiel za prácou do Rakúska, no žiadne bližšie informácie o ňom nemá.

Tiež žalovaný v 2. rade pred súdom uznal pohľadávku žalobcu s tým, že potvrdil výpoveď žalovanej
v 1. rade o tom, že nežijú dobre. Vypovedal, že už 7. rok pracuje v cudzine a na účet žalovanej v

1. rade t.j. na účet svojej manželky posielal takmer všetky peniaze, ktoré zarobil. Následne ale zistil,
že manželka s peniazmi hospodáriť nevie, v dôsledku čoho zostal nevyrovnaný nielen ten dlh, ktorý je
predmetom konania, ale tiež iný úver, ktorý majú v Tatrabanke. Z uvedeného dôvodu veci už zariadil
inak a požiadal súd, aby to, čo je predmet konania, im bolo umožnené splácať v 300 eur mesačných
splátkach od mesiaca apríl 2011.Žalovaná v 3. rade poukázala na tú skutočnosť, že podľa čl. III. bod 10 úverovej zmluvy a tiež podľa
čl. 16 ods. 4 poistnej zmluvy: záväzok splatiť nesplatený zostatok úveru vzniká 10. dňom od zániku
poistenia, a preto týmto momentom sa stal zročným celý dlh. Zročnosť nastala 10.3.2003 a keďže žaloba

bola podaná 25.2.009, žalovaná v3. rade vzniesla námietku premlčania.

Podľa čl. III bod 4 úverovej zmluvy: občan sa zaväzuje zaplatiť poistné vo výške 6,56% z predpísanej
úverovej splátky. Povinnosť platiť poistné nevzniká po dobu práceneschopnosti a nezamestnanosti, ak
sú tieto uznané za poistnú udalosť.

Výsluchom účastníkov bolo preukázané, že tak žalovaná v 1. rade ako aj žalovaný v2. rade prišli
o zamestnanie a napriek tomu, že pri uzatváraná úverovej zmluvy pamätali aj na takúto možnosť t.j.

poistiť si úver aj pre prípad straty zamestnania, neurobili nič pre to, aby pohľadávka žalobcu mohla byť
uspokojená iným spôsobom, najmä plnením z poistenia, pretože:

Podľa čl. 10.4 Poistnej zmluvy (č.l. 101): nárok na plnenie z dôvodu poistnej udalosti spôsobenej
stratou zamestnania poisteného vznikne, ak nastala nezamestnanosť poisteného po uplynutí čakacej
doby poistiteľa podľa ods. 2.12 tejto zmluvy (90 kalendárnych dní od začiatku poistenia) a pokiaľ

nezamestnanosť poisteného trvá aspoň 60 kalendárnych dní. Výška plnenia sa rovná mesačným
úverovým splátkam podľa príslušnej zmluvy o úvere, ktorých deň splatnosti pripadá na dobru trvania
nezamestnanosti poisteného ...

Podľa jej článku 16.4: Poistenie zaniká pre neplatenie poistného v súlade s ust. § 801 OZ, ak poistné
za prvé poistné obdobie alebo jednorázové poistné nebolo zaplatené do 3 mesiacov alebo poistné za

ďalšie obdobie nebolo zaplatené 6 mesiacov od jeho splatnosti; poistenie zaniká uplynutím príslušných
lehôt; to isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného

Aj podľa III bod 9 písm. d) Úverovej zmluvy bol zánik poistenia dojednaný tým istým spôsobom ako v
poistenej zmluve, avšak podľa čl. III bod 10 danej zmluvy: v prípade zániku poistenia podľa bodu 9 d) a
písm. f) tohto článku zmluvy, občan môže pokračovať v úverovom zmluvnom vzťahu za podmienky, ak sa

zaviažu, že budú zostatok úveru splácať za tých istých podmienok, ako ostatní občania t.j. s pohyblivou
úrokovou sadzbou vo výške 12,35% ročne a doplnia požadované zabezpečenie úveru inou formou. V
opačnom prípade nastáva splatnosť úveru dňom zániku poistenia.

Ako vyplýva z podrobného rozpisu poskytovaných splátok zo strany žalovaných v 1.- a 2. rade (na č.l.
22), žalovaní ku dňu 1.6.2004 zaplatili splátky v sume 1.200 Sk (až na apríl 2004, kedy poukázali 600

Sk). Počnúc mesiacom júl 2004 už nezaplatili ani korunu.

Ako žalobca prezentoval, samotné poistné 6,56% z predpísanej splátky úveru v sume 78,70 Sk nebolo
integrálnu súčasťou splátky, ale muselo byť a aj bolo uhrádzané osobitnou platbou. Ako vyplýva z
oznámenia žalobcu zo dňa 31.3.2004 adresovaného žalovanej v 1. rade (č.l. 99): Slovenská sporiteľňa
oznámila žalovanej v 1. rade, že na predmetnom úvere zaniklo poistné z dôvodu nesplácania poistného

a úveru a bolo jej doporučené kontaktovať sa na poradkyňu p. Prisku Prekopovú na filiálke v U.S.Steele
Košice.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne
uzatvára:

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základezákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,

inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ust. § 303 Obch. zák. kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil

určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa ust. § 306 Obch. zák. (1) Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v
prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

K uzavretiu zmluvy o úvere č. 0572534952 došlo dňa 11.6.001 t.j. v čase, keď že svojím vznikom
a povahou ide o vzťah, obdobný vzťahom, vzniknutým na základe tzv. spotrebiteľských zmlúv lebo
je nepochybné, že žalovaná bola v danom vzťahu v postavení spotrebiteľa a žalobca v postavení
predávajúceho (dodávateľa).

Režim spotrebiteľských zmlúv na ochranu spotrebiteľa bol výslovne upravený Zákonom č. 150/2004

Z. z. účinným 1.4.2004, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, do ktorého bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Jej cieľom bolo
zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp.
s acquis communautaire, dosiahnutú Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Ako bolo uvedené vyššie, právna skutočnosť, zakladajúca vzťah medzi účastníkmi konania nastala
pred účinnosťou novely Obč. zákonníka, ktorá harmonizovala slovenský právny poriadok s acquis
communautaire v oblasti ochrany spotrebiteľa a nastala tiež pred samotným vstupom Slovenskej
republiky do Európskej únie, teda pred okamihom možného pôsobenia noriem komunitárneho práva

vo vnútroštátnom právnom poriadku..

V dobe vzniku tohoto právneho vzťahu teda nepôsobilo na území Slovenskej republiky komunitárne
právo a dokonca ani neexistovala domáca právna úprava implementujúca komunitárne právo pred
samotným vstupom SR do EU.

Vnútroštátne orgány to však nezbavuje povinnosti eurokonformného výkladu domáceho práva

implementujúceho príslušný komunitárny predpis pred vlastným pristúpením štátu do EU. Napokon,takýto prístup k výkladu domáceho práva si v priebehu času osvojili tiež slovenské všeobecné
súdy, ktoré vo svojej judikatúre akceptovali , že v prípadoch skutkových okolností nastanuvších pred
pristúpením SR do EÚ je treba aplikáciu domáceho práva implementujúceho komunitárne právo

prihliadať k normám komunitárneho práva.

Podľa ustálenej judikatúry voľba práva podľa Obchodného zákonníka je v spotrebiteľských zmluvách
neplatná.

Konanie v danej veci začalo dňa 25.3.2009 a podľa ust. § § 879f - prechodné ustanovenia účinné od
1.4.2004:

(3) Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa

musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať
budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a
s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(4) Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto
zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto

zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona,
ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva, že by bola dohodnutá aplikácia Obchodného zákonníka, tá však
vyplýva z povahy právnej veci v čase jej vzniku t.j., že úverové zmluvy patrili medzi tzv. „absolútny

obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa§53ods.1písm.a)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnúzmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Článok 5: V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v
súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

V danom prípade nešlo o formulárovú zmluvu a všetky okolnosti súvisiace s negociáciou jej obsahu,

pričomsúdnezistilžiadnediskrepancietýkajúcesanevyváženostivzájomnýchaprávapovinnostímedzi
žalobcom a dlžníkmi - žalovanými v 1. a2. rade, ktorí dlh uznali aj pred súdom, preto súd dôvodne
podanej žalobe vyhovel.

Podľa ust. §160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd.

S poukazom na stanovisko žalovaného v 2. rade, ktorého vôľa bola uhradiť pohľadávku žalobcu v čo
najkratšomčase,súdpovolilžalovanýmv1.a2.radesplácaťjuvnavrhnutýchsplátkachpodnásledkami
straty výhody splátok.

Čo sa týka žalovanej v 3. rade, k tomu súd udáva:

Aj podľa § 548 Obč. zákonníka:

(1) Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

(2) Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

(3) Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.

V tomto ustanovení je vyjadrená subsidiárna povaha ručenia. Povinnosť ručiteľa uspokojiť pohľadávku

zabezpečenú ručením je totiž založená na tom, že dlžník nezaplatil splatný (zročný) dlh napriek tomu,
že ho veriteľ na to písomne vyzval.

Písomnú výzvu na plnenie treba dlžníkovi doručiť. Ak ani napriek doručenej výzve a po uplynutí
primeranej doby na plnenie dlžník svoj záväzok nesplní, veriteľ môže nárok na plnenie dlhu uplatniť voči
ručiteľovi. Povinnosťou ručiteľa je uspokojiť pohľadávku veriteľa v takom rozsahu, v akom sa zaviazal

v ručiteľskom záväzku.

Ručiteľ má však právo uplatniť proti veriteľovi námietky (odsek 2), ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
Pôjde spravidla o námietky smerujúce voči pohľadávke napr. aj to, že právo veriteľa je premlčané. Ak
dlžník uzná dlh, uznanie dlhu dlžníkom voči ručiteľovi nemá žiadne účinky, ak s tým ručiteľ nevyslovil
súhlas (ods. 3). Ručiteľ, ktorý nevyslovil súhlas s uznaním dlhu dlžníkom, môže preto po uplynutí

všeobecnej trojročnej premlčacej doby namietať premlčanie.Ako bolo uvedené vyššie, k omeškaniu žalovaných v 1. a2. rade, ktorí dlh voči žalobcovi uznali, došlo
mesiacom júl 2004. V konaní nebol preukázaný súhlas žalovanej v 3. rade s týmto uznaním ani žiadna
dohoda medzi žalovanými v 1. a 2. rade so žalovanou v 3. rade o takomto postupe. Ak by sa za moment

zániku úverového vzťahu mala brať úprava v čl. III bod 9 písm. d) (ktorá kopíruje úpravu v poistnej
zmluve), v kontexte s bodom 10 úverovej zmluvy, v zmysle ktorej nastáva splatnosť úveru dňom zániku
poistenia, dňom 1.1.2005 nastala preukázateľne zročnosť celého nesplateného zostatku úveru. Súd
pritom bral do úvahy 6 mesačnú lehotu splatnosti poistného za ďalšie obdobie. Z listiny na čl. 99 však
vyplýva, že k tomu malo dôjsť o ešte skôr, no nemá to vecný vplyv na posúdenie námietky premlčania,

ku ktorému, podľa názoru súdu, došlo najneskôr 31.12.2008.

Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Žaloba bola podaná dňa 25.3.2009, preto súd na základe námietky premlčania žalovanou v 3. rade
žalobu voči nej zamietol.

Súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 OSP rozhodol o trovách konania tak, že zaviazal žalovaných v

1. 2. rade na úhradu tých trov, ktoré vyplývajú zo spisu t.j. súdneho poplatku v sume 39,87 eur s tým, že
o ostatných trovách t.j. o trovách právneho zastúpenia si vyhradil právo rozhodnúť až po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

napodpísanomsúdev4vyhotoveniach.Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach/
§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.