Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914201186
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6914201186.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: I. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX R., U. XX, prechodne bytom XXX XX S. J., T. XXXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou AK
Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom 979 01 Rimavská Sobota, Žánovská 5183/2A, kancelária
979 01 Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 8, proti odporcovi: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom
821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr.

Jánom Šoltésom, so sídlom Advokátska kancelária 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, o vydanie
osobného motorového vozidla R. M. XX-XX, X.X U. B., EČV XXX B., alebo zaplatenie sumy 1 400
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota číslo
konania 14C/231/2014-63 zo dňa 28.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. v
dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom a rozhodol o trovách zastaveného
konania, keď s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. uložil navrhovateľovi povinnosť
nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 190,58 eur na
účet splnomocneného zástupcu odporcu, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že pokiaľ navrhovateľ vzal návrh späť, procesne zavinil
zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli druhému účastníkovi konania.

Vočivýrokuuzneseniaokresnéhosúduopovinnostinahradiťtrovykonaniapodalnavrhovateľvzákonom
stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd sa nezaoberal tým, či sú v tomto prípade dôvody hodné
osobitného zreteľa, na základe ktorých by mohlo dôjsť zo strany navrhovateľa k oslobodeniu od platenia
trov konania. Už pri podávaní návrhu v predmetnej veci bolo v návrhu uvedené, že navrhovateľ je

zastúpený advokátom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária Rimavská Sobota
sp. zn. KaRS 6352/2013 zo dňa 22.07.2013. Pokiaľ Centrum právnej pomoci toto rozhodnutie vydalo,
podrobne rozobralo finančnú, majetkovú a sociálnu sféru navrhovateľa a výsledkom bolo zistenie, že
navrhovateľ má zlú finančnú situáciu a poberá dávky v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.
Navrhovateľ tak má za to, že v danej veci je namieste postup v súlade s ustanovením § 150 O.s.p. pri
rozhodovaní o náhrade trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, opodstatňujúce

nepriznanie náhrady trov konania úspešnému odporcovi a to najmä vzhľadom na sociálnu situáciu
navrhovateľa. V prípade uloženia povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania, navrhovateľ by nebolschopný uspokojovať svoje základné životné potreby a bola by ohrozená jeho výživa. Navrhuje preto,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v časti o trovách konania zmenil a rozhodol
tak, že právnemu zástupcovi odporcu náhradu trov konania neprizná.

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie
okresného súdu v napadnutej časti výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.pako vecne správne
potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).

V prípade zastavenia konania, pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o náhrade trov konania, platí zásadne, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ak však bolo konanie zastavené v dôsledku

neskoršieho správania sa niektorého z účastníkov, a je mu možné pričítať procesnú vinu na zastavení
konania,jevsúladesovšeobecnouzásadouspravodlivostizaťažiťtohtoúčastníkapovinnosťounahradiť
trovy, ktoré vznikli do zastavenia konania. Súd je však povinný svoje úvahy, ktorými sa riadil pri
rozhodovaní o náhrade trov konania riadne a presvedčivo zdôvodniť; obzvlášť, pokiaľ sa odklonil od
všeobecnej zásady náhrady trov v prípade zastavenia konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm.

c/ O.s.p. a považoval za potrebné aplikovať na konkrétny prípad ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré
predstavuje špeciálnu úpravu náhrady trov konania v prípade jeho zastavenia.

Súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konania podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v dôsledku
dispozičného úkonu navrhovateľa, ktorý návrh na začatie konania zo dňa 04.02.2014 vzal svojim
procesným podaním zo dňa 21.11.2014 späť v celom rozsahu. Z obsahu spisu je zrejmé, že tento

procesný úkon navrhovateľa nasledoval ako reakcia v dôsledku úspešnej obrany odporcu, vzhľadom
na jeho námietku nedostatku pasívnej vecnej i procesnej legitimácie v danom súdnom konaní.
Odporca listinne preukázal, že nie je záložným veriteľom, nikdy nezačal výkon záložného práva voči
navrhovateľovi a ani mu osobné motorové vozidlo ako záloh, ktorého vydania sa navrhovateľ v konaní
domáhal, nikdy neodobral. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2

vety prvej O.s.p. a konštatoval procesné zavinenie navrhovateľa na zastavení konania, v dôsledku čoho
je tak povinný znášať trovy zastaveného konania. Vzhľadom na konkrétne právne i skutkové okolnosti
vyplývajúce z obsahu spisu, sa s týmto názorom odvolací súd stotožňuje. Aj rozhodnutie súdu o trovách
konania musí byť v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania.

V tomto štádiu konania - v prípade zastavenia konania v dôsledku dispozičného úkonu navrhovateľa

- sa súd spravidla ani nemá možnosť zaoberať otázkou dôvodnosti podania návrhu a teda hodnotiť
úspech v konaní niektorého z účastníkov inak, ako výlučne len z procesného hľadiska. Pokiaľ však
tvrdené,prípadneipreukázanéskutočnostivyplývajúcezobsahuspisučipripojenýchlistinnýchdôkazov
jednoznačne nasvedčujú, že procesný úkon späťvzatia návrhu nasledoval len a výlučne ako následok
úspešnej obrany odporcu, ktorý zjavne nebol pasívne legitimovaný, svojim správaním či úkonmi

nezapríčinil nutnosť začatia súdneho konania a je nutné konštatoval, že bol do sporu navrhovateľom
zatiahnutý bez právneho dôvodu, súd bol povinný zohľadniť túto skutočnosť pri rozhodovaní o náhrade
trov konania a v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. uložiť navrhovateľovi povinnosť
nahradiť trovy konania odporcu, ktoré mu v súvislosti s dôvodným bránením sa v konaní do jeho
zastavenia vznikli. Odvolací súd vzal do úvahy najmä skutočnosť, že navrhovateľ, napriek tomu, že bol

v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá mala byť spôsobilá pred podaním návrhu na súd
vykonať náležitý právny a skutkový rozbor, nepodal kvalifikovaný návrh na začatie konania, nesprávne
a nedôvodne žaloval niekoho, kto v právnom vzťahu s navrhovateľom nebol a predmet konania sa
ho právne ani skutkovo netýkal. Navrhovateľ zabránil svojmu neúspechu v konaní účinným späťvzatímnávrhu ešte pred tým, ako súd o jeho návrhu meritórne rozhodol. V súvislosti s argumentom odvolateľa,
že súd sa nezaoberal dôvodmi pre prípadnú aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. vzhľadom
na sociálnu a majetkovú situáciu navrhovateľa, odvolací súd poznamenáva, že by nebolo v súlade

so všeobecnou zásadou spravodlivosti, ani v súlade s dobrými mravmi, keby bol odporca zaťažený
povinnosťou znášať trovy konania, spojené s jeho účinnou obranou, keď je zrejmé, že návrh bol zjavne
nekvalifikovaný.

Prvostupňový súd preto správne rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2
vety prvej O.s.p. a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy zastaveného konania. Z

uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorý odvolaním napadnutý nebol, zostáva nedotknuté.

O náhrade trov odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §
224 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, hoci úspešnému účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko účastník si trovy odvolacieho konania v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil a odvolací

súd má tak za to, že si ich účastník konania neuplatňuje.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.