Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212770
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912212770.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát a konateľ, proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
6C/162/2012-46 zo dňa 15.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti navrhovateľa

pre porušenie práva na zákonného sudcu a nestranný súd zamietol, pretože návrh navrhovateľa na
prerušenie konania nepovažoval za dôvodný. Konštatoval, že o námietke zaujatosti rozhodol Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 11. 10. 2012 č. k. 43NcC/242/2012 tak, že zákonnú sudkyňu
v tejto veci nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Skutočnosť, že navrhovateľ
s rozhodnutím Krajského súdu nie je spokojný a preto podal sťažnosť na Ústavný súd SR, nie je
podľa okresného súdu dôvodom na prerušenie konania a to aj vzhľadom k tomu, že Najvyšší súd

SR už v obdobnej veci týkajúcej sa tých istých účastníkov ako v tejto veci vyslovil názor, že sudcu
možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne
závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato
a spravodlivo (3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013). Subjektívny názor účastníka konania nezakladá
bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod
na vylúčenie sudcu ( § 14 ods. 1 O. s. p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a

rozhodnúť vec, v ktorej je odporcom súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo, rovnako nie
je dôvodom na vylúčenie sudcu ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia
navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu
za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.514/2003 Z. z. O námietke zaujatosti navrhovateľa
bolo rozhodnuté v súlade so zákonom, preto podľa nie je daný dôvod na prerušenie konania

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. a/, b/, c/ a f/ O. s. p.. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisu,ženeúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uviedol, že riadne a včas požiadal o prerušenie konania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny
spájané s označenými dôvodmi. Už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, žesudcu,ktorémubolavecpridelenánaprejednaniearozhodnutie,jepotrebnézkonaniavylúčiť.Okolnosť,
že krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na
tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za

nestranného. Zákonná sudkyňa Okresného súdu Rimavská Sobota v tejto veci má podľa navrhovateľa
pomer k veci. K takémuto názoru dospeli aj iné krajské súdy v Slovenskej republike, ktoré v dôvodoch
rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli, že súd musí konať nestranne a musí sa navonok
aj javiť ako nestranný. Pomer zákonného sudcu k veci ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho
okresného súdu možno podľa navrhovateľa vzhliadnuť v tom, že je sudcom vecne a miestne príslušného

okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená navrhovateľovi škoda. Navrhovateľ s vedomím,
že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov,
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyaEurópskehosúdupreľudsképrávavŠtrasburguneobstojí,podal
ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude podľa navrhovateľa
zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby
odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporkyňou podané nebolo.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v

rozsahu odvolania navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že
nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie sú z

prejednávania a rozhodovania veci vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu, ktoré označil navrhovateľ za
nesprávne, malo byť zasiahnuté podľa navrhovateľa do jeho základného práva zaručeného v článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na súdnu ochranu, osobitne do práva na zákonného sudcu
(článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), do práva na prerokovanie veci nestranným súdom a
tiež do jeho základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom.
Navrhovateľ k návrhu na prerušenie konania pripojil fotokópiu ústavnej sťažnosti, v ktorej tvrdí, že
rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43NcC/577/2012 boli porušené jeho základné
práva a slobody.

Popreskúmaníveciodvolacísúduvádza,žemožnosúhlasiťsnázoromprvostupňovéhosúdu,ženebolo
preukázané vedenie takého konania, pre ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci konanie podľa § 109
ods.2písm.c/O.s.p.prerušiť.Odvolacísúdpoukazujeokremargumentovuvedenýchvprvostupňovom
rozhodnutí aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 727/2011, v ktorom
Najvyšší súd ČR vyslovil názor, že sudcu vecne a miestne príslušného súdu nevylučuje z prejednávania

a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci mala byť
navrhovateľovi spôsobená škoda.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sťažnosť navrhovateľa adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej

republiky, ktorej kópiu pripojil navrhovateľ k návrhu na prerušenie konania sa týka uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43NcC/577/2012, teda iného uznesenia ako je uznesenie, ktorým Krajský
súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený rozhodoval o námietke zaujatosti vznesenej v tomto konaní.
Bezohľadunauvedenéodvolacísúduvádza,žeokresnýsúdsprávnerozhodol,keďnávrhnaprerušenie
konania zamietol, pretože nebol dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.,

nakoľko otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom
inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v
konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorou navrhovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa
článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené vyplýva aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky v skutkovo a právne totožných veciach napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013 a
sp. zn. I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, ktorými Ústavný súd SR sťažnosti obchodnej spoločnosti
Pohotovosť, s. r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici (ktorými krajský súd ako súd
nadriadený o návrhu navrhovateľa na vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu z prejednávaniaa rozhodovania veci rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a
rozhodovania veci) odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich
prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný súd dospel k správnemu záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. b) a ods. 2 písm. c) O. s. p. nie je dôvodný, preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.