Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/408/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225357
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Auxt
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3112225357.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?
sslingova 4 Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12 C 229/2012, o dovolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.12.2013, sp. zn. 16 Co 155/2013,
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne (ďalej krajský súd alebo odvolací súd) ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.)
uznesením zo dňa 11.12.2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu Trenčín (ďalej len okresný súd)
zo dňa 7.11.2012, č. k. 12 C 229/2012-14, ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti v sume 66,- eur, podľa položky 17a/ sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch).

Navrhovateľ podal návrh, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 27.9.2012 a ktorým sa voči odporcovi
domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o zodpovednosti za škodu). Predmetnú ujmu
mal navrhovateľovi spôsobiť nesprávnym úradným postupom okresný súd, preto sudcovia tohto súdu

nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť a z toho dôvodu navrhovateľ žiadal, aby krajský súd rozhodol
o prikázaní predmetnej veci inému súdu toho istého stupňa podľa § 12 ods. 1 O.s.p.

Okresný súd zistil, že obsahom návrhu v predmetnej veci je aj námietka zaujatosti sudcov okresného
súdu , a preto predložil vec krajskému súdu (§ 16 ods. 1 O.s.p.), ako súdu nadriadenému s vyjadrením
sudcov tohto súdu, na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Krajský súd uznesením zo dňa 18.10.2012, sp. zn. 17 NcC 251/2012 rozhodol, že sudkyňa
okresného súdu Trenčín JUDr. Judita Knociková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci
sp. zn. 12 C 229/2012 vedenej na okresnom súde.

Okresný súd uznesením zo dňa 7.11.2012, č. k. 12 C 229/2012-14 uložil navrhovateľovi povinnosť

zaplatiť súdny poplatok v sume 66,- eur za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a/
sadzobníka súdnych poplatkov , ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.Proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 7.11.2012 podal navrhovateľ odvolanie, v
ktorom namietal, že nepodal námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého

stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.) a ak by aj podal námietku zaujatosti, nebol by povinný zaplatiť súdny
poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.
1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého je súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatkov oslobodené. Rovnako sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej,

znalecké dokazovanie, či návrhy na vylúčenie sudcov. Navrhovateľ tvrdil, že v zmysle
uvedeného ustanovenia sa súdny poplatok v tomto konaní neplatí.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) uznesením zo dňa 11.12.2013, sp. zn. 16
Co 155/2013 odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil s
odôvodnením, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového v predmetnej

veci navrhovateľ podal aj námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom okresného súdu a preto správne
postupovalsúdprvéhostupňa, keďnavrhovateľovivyrubilsúdnypoplatokzanámietkuzaujatosti.
Nestotožnil sa s tvrdením odvolateľa, že na danú vec sa vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov
podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch a poukázal na názor, ktorý vyslovil Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 30. marca 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého vecné

oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o
súdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky
č. 17a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Od povinnosti
zaplatiť súdny poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p. Vecné oslobodenie
účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch

sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch), za odvolanie,
dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona o
súdnych poplatkoch).

Proti uzneseniu krajského súdu zo dňa 11.12.2013 podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom žiadal

zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodňoval § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. e/
O.s.p. tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, keďže navrhovateľ
nepodal námietku zaujatosti a v podanom odvolaní výslovne uviedol, že jeho podanie nepredstavuje
námietku zaujatosti podľa § 15a O.s.p., ďalej, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a že rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne
obsadený, podľa ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p. Za nepodanie návrhu na začatie konania považoval
nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jeho vôle. Tvrdil, že
bez vykonania poplatkového úkonu nemôže existovať poplatková povinnosť. Ďalej dovolateľ namietal,
že odvolací súd založil právnu podstatu napadnutého uznesenia na nesprávnom

posúdení návrhu ako námietky zaujatosti podľa § 15a O.s.p., pričom za tento návrh okresný súd vyrubil
súdny poplatok podľa položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej najvyšší súd alebo dovolací súd) v danej otázke
a z ustálenosti rozhodovacej praxe vyvodzuje prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorá je
zároveň zásahom do princípu právnej istoty. Judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila v tom, že vydanie

prekvapivého rozhodnutia je potrebné kvalifikovať ako procesný postup, ktorým súd odníma
účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Za danej situácie nemohol racionálne predpokladať, že
odvolací súd bude postupovať v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
a Zákona o súdnych poplatkoch, ako aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu
a že o odvolaní v danej veci rozhodne iným spôsobom, ako zrušením napadnutého rozhodnutia bez

náhrady. Navrhovateľ preto tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, a z toho dôvodu mu
bola odňatá možnosť ako účastníkovi konať pred súdom, z ktorého dôvodu namietal vadu
konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a tiež z dôvodu, že uznesenie odvolacieho súdu nie je
dostatočne odôvodnené, absentuje v ňom náležité odôvodnenie zaujatého právneho názoru, prečo súd
rozhodol o merite odvolania odlišne od ustáleného právneho názoru najvyššieho súdu. Rozhodovanie

vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzoval z toho, že išlo o sudcu
súdu, ktorého nezákonným postupom mu mala byť spôsobená uplatnená ujma. Vyčítal odvolaciemu
súdu aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych
poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti. Zároveň navrhol odložiťvykonateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že mu hrozí značný zásah do základných
práv, najmä práva vlastniť majetok a práva majetok pokojne užívať a to nelegálnym
znížením jeho majetku, pri vymáhaní bezpredmetnej a neopodstatnenej justičnej pohľadávky.

Odporca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 Os.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania,
zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§

243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon
pripúšťa dovolanie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa
(§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Podmienkyprípustnostidovolaniaprotiuzneseniuodvolaciehosúdusúupravené vustanoveniach
§ 237 a § 239 Občianskeho súdneho poriadku.

Dovolací súd zistil, že prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil
prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým
bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní
došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ O.s.p. netvrdil a existencia
týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

V dovolaní navrhovateľ výslovne namietal existenciu vady uvedenej v § 237 písm. e/ O.s.p., t. j. že sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ďalej v § 237 písm. f/ O.s.p.
že sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom a ďalej existenciu vady

uvedenej v § 237 písm. g/ O.s.p., t. j. že rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený.

Dovolacia námietka o vade konania spočívajúcej v nedostatku návrhu na začatie konania, bola zjavne
nedôvodná a nenáležitá. Z odôvodnenia tejto vady je zrejmé, že dovolateľ v skutočnosti
namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 41 ods. 2 O.s.p. v otázke správneho posúdenia

obsahu podaného návrhu a tvrdil, že obsahom návrhu nebola aj námietka zaujatosti. Namietal
preto nesprávne právne posúdenie veci v tejto otázke, ktorým by sa však dovolací súd mohol zaoberať,
len ak by dovolanie bolo prípustné.
V súvislosti s vadou konania vyplývajúcou z § 237 písm. e/ O.s.p. dovolací súd považuje za potrebné
uviesť, že toto ustanovenie musí byť interpretované v súvislosti s ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p.,

podľa ktorého sa konanie zásadne začína na návrh. V konaní o dvojstranných právnych vzťahoch medzi
žalobcom a žalovaným (t. j. v spornom konaní) sa návrh označuje ako „žaloba“. Bez návrhu môže
súd začať konanie iba v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok návrhu na
začatie konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ súd zistí tento nedostatokv priebehu konania, konanie zastaví. Ak konanie prebehlo napriek nedostatku návrhu na jeho začatie,
hoci ten bol potrebný, zakladá táto skutočnosť zmätočnosť celého konania a dovolací
dôvod podľa § 237 písm. e/ O.s.p. Od návrhu (žaloby) ako podmienky konania treba odlišovať vznesenie

námietky zaujatosti účastníkom konania. Vznesenie takejto námietky nie je podmienkou konania, ale
procesným právom účastníka konania. So vznesením námietky zaujatosti zákon priamo ani nepriamo
nespája účinok začatia konania. Prípadné nesprávne posúdenie prejavu vôle účastníka konania v tom
smere,čichcelalebonechcelvzniesťnámietkuzaujatosti, sanijakonedotýkavadyvyplývajúcejz
uvedeného ustanovenia, ktorého účelom je možnosť odstrániť v dovolacom konaní zmätočnosť konania,

v ktorom sa rozhodlo o právach a povinnostiach účastníkov bez toho, aby konanie
vôbec začalo.

K rovnakej námietke navrhovateľa sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne
obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý navrhovateľ proti tomu istému odporcovi vystupoval v
procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 11. marca 2013, sp.

zn. 3 Cdo 90/2013, ďalej zo 14. marca 2013, sp. zn. 3 Cdo 31/2013, ako aj zo 4. apríla 2013,
sp. zn. 3 Cdo 136/2013, v ktorých už bolo konštatované, že:
a) o prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide len vtedy, ak chýba návrh ako procesný
úkon účastníka, ktorým sa začína konanie (viď rozhodnutia najvyššieho súdu z 23. júna 2005, sp. zn. 3
Cdo 56/2005 a z 19. októbra 2006, sp. zn. 3 Cdo 186/2006), keďže ale navrhovateľ podal

návrh(ktorýmzačalokonanievoveci), jeneopodstatnenájehonámietkaoexistenciivadyvzmysle
§ 237 písm. e/ O.s.p. b) v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby (§ 79
veta prvá O.s.p.), súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie,
nerozhoduje o nich ale v nejakom samostatnom konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom, preto
aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o

povinnosti účastníka zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu
na začatie konania v predmetnej veci.

Najvyšší súd sa s vyššie uvedenými závermi stotožňuje aj v danom prípade a konštatuje,
že v preskúmavanej veci nedošlo k vade konania v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p.

K ďalšej namietanej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. dovolací súd uvádza, že v
rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie rozhodnutie, ktorým
odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú
nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa.

Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než
rozhodnutie súdu prvého stupňa (uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009, sp. zn. 3 Cdo
102/2008), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“
založené nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd
prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť

„nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní (uznesenie najvyššieho súdu zo 14. júla
2011, sp. zn. 5 Cdo 46/2011). V danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu
súdu prvého stupňa nie je prekvapivé a ani nečakané a súdy oboch stupňov založili svoje
rozhodnutia na rovnakých skutkových a právnych záveroch. Navrhovateľ musel vzhľadom
na priebeh a výsledky prvostupňového konania predvídať, čo bude odvolací súd v odvolacom konaní

posudzovať a preskúmavať s prihliadnutím na rozsah a dôvody podaného odvolania.

Pokiaľ navrhovateľ namietal ďalšiu vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., že k jeho odňatiu
možnostipredsúdomkonaťdošlotým,ženapadnutérozhodnutieodvolaciehosúdujenepreskúmateľné,
dovolací súd uvádza, že v danej veci odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti

odôvodnenia súdneho rozhodnutia ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.,
preto táto námietka dovolateľa opodstatnená nie je.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľa, že v konaní pred súdom prvého stupňa uznesenie o
poplatkovej povinnosti vydal a rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). I keď ustanovenie

§ 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci
nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich
nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej
ústavnejzásady,ženiktonesmiebyťodňatýsvojmuzákonnémusudcovi(čl.48ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len
celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia
rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny

názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania
a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a
nezaujatého rozhodovania.

Najvyššísúdužvinýchveciachvyslovilnázor,žedôvodnavylúčeniesudcunezakladásamaskutočnosť,

že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento
sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu z 31. mája 2010, sp.
zn. 3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje,
že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý
údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil
zodpovednosť odporkyne za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona o zodpovednosti

za škodu. Neopodstatnená je preto aj námietka dovolateľa podľa § 237 písm. g/ O.s.p.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 5 v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné odmietol, vzhľadom na to, že v dovolacom
konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených navrhovateľom v podanom dovolaní

proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu ako súdu odvolacieho (§ 237 písm. e/,f/,g/
O.s.p.) a neboli zistené ani iné vady uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. a prípustnosť
podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p. Dovolací súd dovolanie odmietol bez toho,
aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu.

Najvyšší súd nezistil splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v
zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal
samostatné rozhodnutie.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 142

ods. 1 O.s.p., tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, i keď mal právo na ich
náhradu voči navrhovateľovi, pretože odporcovi v súvislosti s dovolacím konaním
žiadne trovy nevznikli a tiež nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania v zmysle §
151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.