Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. august 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712213402
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712213402.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Banco Banif Mais, S. A., sídlo:
Avenida 24 de Julho 98, Lisabon, časť Santos-o-Velho, Portugalsko, zapísaná v Obchodnom registri v
Lisabone, číslo zápisu 500280312, na území SR žalobca konajúci prostredníctvom jeho organizačnej
zložky: Banco Banif Mais, S. A., pobočka zahraničnej banky, 851 01 Bratislava, Einsteinova 21, IČO:
35 945 745, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: SKLEGAL, s. r. o., 811 02 Bratislava,

Dvořákovo nábrežie 10, proti žalovaným: v 1. rade J. F. K., s. r. o., 960 01 Zvolen, Pod Dráhami č. 3, IČO:
31 717 047, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Peter Dlhopolček, Advokátska kancelária 974 01
Banská Bystrica, Horná 51, v 2. rade V - REAL BB, s. r. o., 976 13 Slovenská Ľupča, Lesnícka 12, IČO:
36 048 283, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného v 1. rade zo dňa
28. 12. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/80/2012-112 zo dňa 14. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že vzhľadom na neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 29. 03.
2010 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 12. 05. 2010 č. vkladu V 695/2010 uzavretej medzi žalovaným v 1.
rade a žalovaným v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre kat.
úz. I., obec I., okres U., a to stavby súpisné č. XXX, postavenej na parc. č. XXX/X, druh stavby XX, popis
stavby motorest T. A. a stavby číslo súpisné XXXX postavenej na parc. č. XXX/X, druh stavby XX, popis

stavby - kotolňa + trafostanica, žalovaný v 2. rade. Súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovaní v
1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 251,56 €, ktoré
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 99,50 € a z trov
právneho zastúpenia v sume 152,06 €, a to na účet splnomocneného právneho zástupcu navrhovateľa
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žaloba je určovacou žalobou, súd teda skúmal preukázanie naliehavého
právneho záujmu na určení zo strany žalobcu. Vychádzal z toho, že naliehavý právny záujem je daný
najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez takéhoto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že žalobca je veriteľom vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý je jeho dlžníkom. Má voči nemu
vymáhateľnú pohľadávku teda exekučný titul. Súd mal za to, že bez určenia, kto je vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti s tým, že si súd v rámci konania ako prejudiciálnu otázku vyriešil otázku
platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy, zostáva právne postavenie žalobcu neistým v tom, že bez
takéhoto určenia nemôže zabezpečiť vymožiteľnosť resp. uspokojenie svojej pohľadávky z majetku
svojho dlžníka teda žalovaného v 2. rade, prípadne zvoliť iný právny postup na riešenie svojej situácie,
keďzvykonanéhodokazovaniamalsúdtiežpreukázané,žežalovanýv2.radeakopredávajúcipreviedol
na žalovaného v 1. rade ako kupujúceho nehnuteľnosti. Súd riešil ako prejucidiálnu otázku otázku

platnosti kúpnej zmluvy. Dospel k záveru, že nebol dodržaný určený spôsob konania v mene spoločnosti
a takýto úkon mal byť posúdený ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Nestotožnil sas právnym názorom žalovaného v 1. rade, podľa ktorého sa dodatkom č. 1 predmet kúpnej zmluvy
nemenil, ale len špecifikoval s tým, že išlo o uzatvorenie dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve. Stavba číslo
súpisné 1013 postavená na parc. č. XXX/X - kotolňa plus trafostanica zapísaná na LV č. XXX pre k.

ú. I., nespĺňa náležitosti legálnej definície súčasti veci, prípadne príslušenstva k veci, je samostatnou
vecou. Súd sa nestotožnil ani s obranou žalovaného v tom zmysle, že ak by došiel k záveru, že je
neplatný dodatok č. 1, je z právneho úkonu kúpnej zmluvy ako celku možné oddeliť kúpnu zmluvu bez
dodatku s tým, že táto časť kúpnej zmluvy by zostala v platnosti ako časť právneho úkonu, ktorej sa
neplatnosť netýka. Súd mal za to, že dodatkom č. 1 k zmluve došlo k zmene predmetu kúpnej zmluvy,

čo je podstatná náležitosť zmluvy a teda nie je to časť právneho úkonu, ktorú by bolo možné oddeliť
od jej ostatného obsahu. Pokiaľ súd vyhodnotil predmetnú kúpnu zmluvu ako absolútne neplatnú ako
celok, túto vyhodnotil ako absolútne neplatnú z dôvodu, že právnická osoba - podnikateľ nekonal riadne
svojim štatutárnym orgánom v zmysle ust. § 13 ods. 1 druhá veta OBZ. Konal len jeden konateľ hoci mali
konať obidvaja konatelia. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný v 1. rade.
Uviedol, že okresný súd mal žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Takýto nárok žalobcu je duplicitný vo
vzťahu k ďalšiemu uplatnenému nároku na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a otázka posúdenia

platnosti kúpnej zmluvy je vo vzťahu k otázke určenia vlastníckeho práva len otázkou predbežnou, s
ktorou sa mal súd vyporiadať v odôvodnení rozsudku. Na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy žalobca
nemal naliehavý právny záujem. Kúpna zmluva je platným právnym úkonom. Bola uzavretá dňa 29. 03.
2009, kedy boli osvedčené podpisy štatutárnych zástupcov zmluvných strán. Podstatnými náležitosťami
kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 OZ je dohoda zmluvných strán o predmete kúpy a kúpnej cene. Kúpna

zmluva obsahuje špecifikáciu predmetu kúpnej zmluvy spôsobom zrozumiteľným a určitým. Dodatok ku
kúpnej zmluve upresňoval otázku ďalších stavieb a to kotolne a trafostanice. Okresný súd v súdnom
konaní nepreskúmava ani činnosť správy katastra ani katastrálne konanie ako také, samotné katastrálne
konanie,ktoréprebehloohľadomvkladovéhokonanianiejepojehonadobudnutíprávoplatnostikonaním
nadradeným, ale súd sa v súdnom konaní musí s jednotlivými otázkami sám vyporiadať. Keby bola

pôvodná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, nebol by ani dôvod upresňovať dodatkom jej
predmet. Povahu vedľajších stavieb a to kotolne a trafostanice je potrebné kvalifikovať ako súčasť veci
podľa § 120 OZ, alebo ako príslušenstvo veci podľa § 121 OZ, pričom v oboch prípadoch tieto vedľajšie
stavby zdieľajú osud hlavnej stavby. Tieto nie je potrebné ani špecifikovať v kúpnej zmluve. Aj keď bol
dodatok ku kúpnej zmluve podpísaný za kupujúceho len jedným konateľom, samotná táto skutočnosť

nespôsobuje absolútnu neplatnosť tohto dodatku. Súd opomenul úpravu uvedenú v ust. § 261 ods. 6
Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú
upravené v hlave II. tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú
sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom (teda
Obchodným zákonníkom). Podľa tohto ustanovenia všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ upravený

v OZ neupravuje, sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a teda aj
problematika upravená v § 267 Obchodného zákonníka, ktorý práve špecifickým spôsobom upravuje
problematiku relatívnej neplatnosti na pomery obchodnoprávnych vzťahov, pričom táto problematika
je upravená odlišne od úpravy občianskoprávnej a podľa ods. 1 ak je neplatnosť právneho úkonu
ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník.

Za takéhoto stavu je zrejmé, že žalobca nemôže vstupovať do právnych vzťahov medzi účastníkmi
zmluvy, dovolávať sa relatívnej neplatnosti, nemôže sa domáhať uplatnených nárokov z titulu absolútnej
neplatnosti právneho úkonu, keď žaluje určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade.
Okresný súd si teda neujasnil otázku predmetu konania, otázku právnej kvalifikácie právnych vzťahov,
čo v konečnom dôsledku sa prejavilo aj v rozhodnutí vo veci samej. Žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v zmluve o prevode nehnuteľností musia byť
výslovne uvedené všetky prevádzané nehnuteľnosti a tieto musia byť v súlade s údajmi evidovanými
v katastri nehnuteľností, aby bola vylúčená možnosť ich zámeny. Nedostatok presného označenia
prevádzanejnehnuteľnostimáprávneúčinkyabsolútnejneplatnostizmluvy,nepodlieharežimurelatívnej

neplatnosti. Predmet kúpnej zmluvy sa zhodoval iba v časti označenia čísla listu vlastníctva a
nezhodoval sa v časti jeho popisu parcelného čísla, chýbal druh a súpisné číslo nehnuteľnosti.
Nedostatky určiteľnosti nepreskúmateľnosti právneho úkonu spôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej
zmluvy. Nedostatok kúpnej zmluvy sa snažili účastníci odstrániť dodatkom č. 1, ktorým zmenili ato podstatným spôsobom predmet prevádzanej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade popiera naliehavý
právny záujem žalobcu. Táto obrana ale nemá právne opodstatnenie. Naliehavý právny záujem je
predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Ak sa má určovacou žalobou dosiahnuť zhoda medzi

skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva daný vždy. Predmetom konania bola určovacia žaloba s jednotnou výškou
súdneho poplatku bez ohľadu na hodnotu veci. Preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny a
princípuspravodlivostitrebavychádzaťzrovnakéhoprincípu,ženáhradatrovkonaniapatrívurčovacom
spore s neoceniteľnou hodnotou veci.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP
vec vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov.

Tam kde sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, súd musí vždy

skúmať aj naliehavý právny záujem na takomto určení. Ten je daný ale len vtedy, ak by bez takéhoto
určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo jeho právne postavenie by sa stalo neistým. Vo všeobecnosti
možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba podľa ust. § 80 písm. c) OSP (na rozdiel od ostatých
typov žalôb uvedených najmä v ust. § 80 písm. a) a b) OSP) má miesto iba za predpokladu, že
žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení existencie či neexistencie právneho

vzťahu alebo práva. Je preto primárnou povinnosťou súdu, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe
vysporiadal najprv s otázkou existencie či neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej
opodstatnenosti žaloby môže rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Určovaccia
žaloba (§ 80 písm. c) OSP) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva
žalobcu predovšetkým predtým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba

preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je
namieste žaloba napr. o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b ) OSP). Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov
(ide najmä o prípady, v ktorých sa určením či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný

základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa ďalším žalobám).

Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.

Okresný súd skúmal otázku právneho záujmu žalobcu, dospel k záveru o existencii naliehavého
právneho záujmu žalobcu. Uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu vyplýva z toho, že tento je
veriteľom vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý je jeho dlžníkom a má voči nemu vymáhateľnú
pohľadávku resp. exekučný titul, pričom súd mal za to, že bez určenia kto je vlastníkom nehnuteľnosti
zostáva právne postavenie žalobcu neistým v tom, že bez takéhoto určenia nemôže zabezpečiť

vymožiteľnosť resp. uspokojenie svojej pohľadávky z majetku svojho dlžníka, v tomto prípade
žalovaného v 2. rade, prípadne zvoliť iný právny postup na riešenie svojej situácie.

Kúpna zmluva zo dňa 29. 03. 2010 v znení dodatku zo dňa 12. 05. 2010, ktorej vklad bol vykonaný pod
V 695/2010, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností, bola uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a

žalovaným v 2. rade.

Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má len ten kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Pretože ale žalobca nebol účastníkom
zmluvy, na určení kto je z účastníkov zmluvy vlastníkom nehnuteľnosti nemá naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa
žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či žalobou s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia
žaloba nie je ale opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len)

predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Pri vyriešení
otázky naliehavosti právneho záujmu súd musí vždy skúmať, či podaná určovacia žaloba je procesne
prípustnýmnástrojomochranyprávažalobcu,tedaniejeopodstatnenávtedy,akvyriešenieurčitejotázky
neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, čo je aj v súdenejveci. Vzhľadom teda k tomu, že žalobca nebol účastníkom právneho vzťahu uzavretia zmluvy medzi
žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva v prospech
žalovaného v 2. rade, nemá žalobca naliehavý právny záujem. Teda určovacia žaloba nie je z dôvodu

nedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčeníspôsobilýmprípustnýmprostriedkom
ochrany práva; je ním iná ako žaloba o určenie vlastníckeho práva.

Okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Dôvodne žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní uviedol,
že žalobca nemá na podanej žalobe naliehavý právny záujem, tento nemôže vstupovať do právnych

vzťahov medzi účastníkmi kúpnej zmluvy.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k
nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

Tým, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, treba dať stranám sporu možnosť vyjadriť sa k
inému právnemu posúdeniu veci a tým aj k uvedeniu iných tvrdení či dôkazov. Zrušením rozsudku sa
tak predchádza aj tzv. prekvapivému rozhodnutiu vo veci.

Odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Potom o náhrade trov
konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.