Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105222430
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4105222430.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: A.. W. O., bytom Za humnami č. XX, E., zastúpená
JUDr. Eduardom Jurovatým, advokátom so sídlom Štúrova 21, Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane navrhovateľky U.. U. O., bytom Za humnami XX, E., proti odporkyni: Univerzita Konštantína
Filozofa v Nitre, so sídlom Tr. A. Hlinku č. 1, Nitra, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o
odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15C/195/2005-1137 zo dňa 11.

Februára 2011 vo výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o nepriznaní náhrady trov konania
navrhovateľke z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľky a určil, že skončenie jej
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 18.7.2005, ktorú dala odporkyňa navrhovateľke je neplatné.

Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov,
ďalším výrokom rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľky nepriznal náhradu
trov konania. Výrok o nepriznaní náhrady trov konania úspešnej navrhovateľke ako aj vedľajšiemu
účastníkovi na strane navrhovateľky súd odôvodnil tým, že napriek tomu, že navrhovateľka bola v
konaní úspešná a vzniklo jej právo na náhradu trov konania, súd jej náhradu trov konania a rovnako
tak aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane navrhovateľky nepriznal, z dôvodu aplikácie

ust. § 150 ods. 1 OSP, keď dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporkyne videl v tom,
že navrhovateľka ani vedľajší účastník neuviedli všetky skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý im patril, ale ich navrhovali až v priebehu konania, vo veci bolo nariadené viackrát súdne
pojednávanie, ktoré sa nemohlo uskutočniť a bolo odročené práve z dôvodu, že navrhovateľka a vedľajší
účastník žiadali vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré však s predmetom tejto veci nesúviselo. Zároveň
poukázal na to, že celé nimi navrhované dokazovanie neobjasňovalo, ani nevyvracalo okolnosti tvrdené

navrhovateľkou a vedľajším účastníkom. Povinnosť odporkyne nahradiť trovy konania navrhovateľke
sa v tomto konkrétnom prípade javila súdu ako neprimeraná tvrdosť zákona. Uviedol, že vychádzal
z posúdenia všetkých okolností tejto veci, keď bral do úvahy, čo viedlo navrhovateľku k súdnemu
uplatneniu nároku, ako aj postoj účastníkov v priebehu konania a prihliadol k osobitostiam tejto veci.
Výrok o trovách štátu súd odôvodnil s poukazom na ust. § 148 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 3 OSP
tak, že o týchto trovách rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka,
ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmeniť tak, že odporca bude
zaviazaný zaplatiť jej náhradu trov celého konania. V dôvodoch uviedla, že výrok o trovách konania,
ktorým jej súd náhradu trov nepriznal, považuje za nesprávny a v rozpore so zákonom. Poukázala na
to, že súd prvého stupňa účelovo spája pri výroku o náhrade trov konania navrhovateľku a vedľajšieho
účastníka. Zatiaľ čo v konaní bola navrhovateľka plne úspešná a náhradu trov si riadne uplatnila, vedľajší

účastník, ktorý vystupoval na jej strane si náhradu trov konania neuplatnil. Preto súd prvého stupňa
účelovo spájal právne úkony, resp. procesný postup navrhovateľky v tejto veci, s postupom vedľajšiehoúčastníka, ktorý s poukazom na ust. § 93 ods. 4 OSP koná sám za seba. Už pri podaní návrhu na začatie
konania, označila za relevantné dôkazy - listiny, ktoré na prvom pojednávaní predložila. Ďalšie dôkazy,
ktoré vo veci navrhla, vyplynuli z potreby vyvrátiť obranu odporkyne v priebehu konania. Nemožno

potom tvrdiť, že navrhovateľka účelovo predlžovala toto konania, pretože v jej záujme bolo súdny spor
čo najskôr ukončiť, keďže odporkyňa jej neumožnila nastúpiť do práce a dlhú dobu bola bez príjmu.
Nesúhlasí s tvrdením súdu, že ak by jej bola priznaná náhrada trov konania , voči odporkyni by bolo také
rozhodnutie neprimerane tvrdé, pretože je to práve naopak. Nepriznanie trov navrhovateľke, ktorá bola
viac ako 5 rokov bez príjmu je neprimerané tvrdé a je v rozpore s ust. § 150 ods. 1 OSP. Aplikácia tohto

ustanovenia v konkrétnom prípade musí mať výnimočný charakter a musí byť aj riadne zdôvodnená.
V napadnutom rozsudku však chýba takéto zdôvodnenie nepriznania trov úspešnej navrhovateľke. Pri
posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa mal súd prihliadnuť na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery účastníkov. Toto však súd prvého stupňa neurobil a vôbec sa nezaoberal
pomermi oboch účastníkov. Z uvedených dôvodov žiadala rozsudok vo výroku o nepriznaní jej náhrady
trov konania voči odporkyni zmeniť.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku o trovách konania potvrdiť. Uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi, uvedenými v odvolaní
navrhovateľky. Nie je pravdou, že navrhovateľka počas celej doby súdneho sporu bola bez príjmu,
pretože hneď po skočení pracovného pomeru u odporcu, nastúpila do iného zamestnania. Všetky
návrhy na doplnenie dokazovania v tejto veci nepodávala navrhovateľka, ale vedľajší účastník (jej

manžel), ktorý ich podával po dohode s navrhovateľkou. Výsledkom boli neustále nové a nové návrhy
na vykonanie dokazovanie, ktorými sa celé konanie zbytočne predlžovalo. V čase, keď odporkyňa dala
navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru, neporušila žiadne ustanovenia slovenského právneho
poriadku a skutočnosť, že Slovenská republika nesprávne vykonala transpozíciu Smernice Rady č.
97/1981/ES z 15.12.1997, týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas a Smernicu

č. 1199/70/ES o Rámcovej dohode o práci na dobu určitú z 28.6.1999, do nášho právneho poriadku,
nemôže byť odporkyni na škodu. Smernica je adresovaná členskému štátu a nie konkrétnym fyzickým
a právnickým osobám daného členského štátu, a preto v zmysle čl. 249 zmluvy ES priznáva záväznosť
smernice len voči členskému štátu a nemôže byť nijakým spôsobom fyzická alebo právnická osoba
sankcionovaná za to, že postupuje podľa platného vnútroštátneho práva.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( §212
ods. 1 OSP) , preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o nepriznaní náhrady trov
konania navrhovateľke, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutom výroku je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP a odseku

2 OSP zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Výrok rozsudku o
určení neplatnosti výpovede a výrok o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neboli
odvolaním napadnuté, preto ich odvolací súd nepreskúmaval a nadobudli právoplatnosť. Predmetom
odvolacieho konania bol iba výrok o nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľke voči odporkyni.
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho

poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Toto zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, to
znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov
konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva.

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V prípade citovaného zákonného ustanovenia ide z hľadiska náhrady trov konania o výnimku zo

zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trovkonania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov
konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. V prvom rade

treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch

(všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho,
ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež
také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka dňa 7.10.2005 podala na Okresnom súde v Nitre návrh,
ktorým sa domáhala určenia, že skončenie jej pracovného pomeru výpoveďou, ktorú jej dala odporkyňa
dňa 18.7.2005, je neplatné a zároveň si uplatnila náhradu trov konania. K návrhu pripojila dôkazy,

na ktoré sa v návrhu odvolávala. V priebehu konania súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka
( manžela navrhovateľky) do konania na strane navrhovateľky. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.
k. 15C/195/2005-1137 zo dňa 11.2.2011, súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel, keď určil,
že jej skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ustanovenia § 49 ods. 6 zákonníka práce v
tom čase účinnom, dané odporkyňou navrhovateľke vo výpovednom prejave zo dňa 18.7.2005 EČ:

R 161/2005, je neplatné. O náhrade trov konania rozhodol tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke a
vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľky nepriznal náhradu trov konania u oboch s použitím
ust. § 150 ods. 1 OSP, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporkyne, pre ktoré
jej neuložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania úspešnej navrhovateľke, súd považoval okolnosti
danej veci a postoj účastníkov v konaní, ktoré však bližšie v dôvodoch rozsudku neuviedol. Nepriznanie

náhrady trov konania navrhovateľke, súd odôvodňoval tým, že v priebehu konania vedľajší účastník,
ktorý vystupoval na jej strane, navrhoval stále nové dôkazy, čo viedlo k odročeniu pojednávaní a tým
k predlžovaniu konania. Keďže vedľajší účastník je manžel navrhovateľky, tak všetky tieto návrhy a
vedomosti o danej veci získal až po konzultácii s navrhovateľkou, ktorá ich mohla navrhnúť aj sama skôr
a navyše išlo o také skutočnosti a dôkazy, ktoré s vecou nesúviseli. Takéto odôvodnenie nepriznania

náhrady trov konania navrhovateľke nekorešponduje s ust. § 150 ods. 1 veta druhá OSP, pretože pri
aplikácii tohto ustanovenia je rozhodujúce skúmanie týchto okolností na strane oboch účastníkov sporu,
nielen na strane toho účastníka, ktorému náhradu trov nepriznáva, hoci mu podľa výsledku sporu patria.
Ak mal súd za to, že dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľke je to, že neuviedla
skutočnosti a dôkazy na začiatku konania ale až v priebehu sporu, ktorý sa z tohto dôvodu predlžoval,

v odôvodnení mal konkretizovať, ktoré dôkazy a skutočnosti mohla uplatniť skôr. Ak súd prvého stupňa
bol toho názoru, že išlo o dôkazy a návrhy, ktoré s vecou samou nesúviseli, mal možnosť takéto návrhy
na doplnenie dokazovania zamietnuť a nevykonávať ich, či už ich navrhovala navrhovateľka, vedľajší
účastník, prípadne aj odporkyňa. Tento argument nemožno použiť na zdôvodnenie aplikácie ust. § 150
ods. 1 OSP.

Vzhľadom na výsledok konania v danej veci, keď navrhovateľka bola plne úspešná v konaní o určenie
neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou, je nepochybné, že navrhovateľke ako plne
úspešnej účastníčke v konaní vzniklo právo na náhradu trov podľa § 142 ods. 1 OSP. Odvolací súd
z tohto hľadiska potom posúdil odvolanie navrhovateľky proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým jej súd nepriznal náhradu trov konania ako dôvodné, nakoľko v prípade rozhodovania o náhrade

trov konania, je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať vplyv na stanovenie
povinnosti náhrady nákladov konania, ktoré účastník vynaložil na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Výrok o trovách konania musí byť celkove v súlade s výsledkom konania a úvaha, vedúca
k ich uloženiu, musí byť odôvodnená a musí vychádzať zo všetkých okolností konkrétnej veci. Súd
prvého stupňa nepriznanie náhrady trov konania úspešnej navrhovateľke odôvodnil aplikáciou ust. §

150 ods. 1 OSP, pričom dôvody uvádzané v napadnutom rozhodnutí, sú nejasné, zmätočné a preto
nepreskúmateľné z hľadiska dôvodnosti použitia ust. § 150 ods. 1 OSP. V tomto smere iba samotné
konštatovanieexistenciedôvodovhodnýchosobitnéhozreteľasúdomprvéhostupňa,prektorénepriznal
úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania, bez náležitého zhodnotenia okolností, nielen na strane
toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy (odporca), ale aj toho, ktorého majetková sféra by

bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá (navrhovateľka), ako aj bez posúdenia postoja oboch
účastníkov v konaní a okolností, vedúcich k súdnemu sporu, je nedostatočným zdôvodnením použitia
ust. § 150 ods. 1 OSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
navrhovateľke totiž nemožno považovať postoj vedľajšieho účastníka v konaní. Vedľajšíúčastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho
úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností
( § 93 ods. 4 OSP). Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má tiež

právo na náhradu trov konania v prípade, ak toto právo vznikne tomu účastníkovi, ktorého v konaní
podporuje. V tejto veci súd prvého stupňa pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane
navrhovateľky a preto vedľajší účastník mal právo na náhradu účelne vynaložených trov, ale si ich
neuplatnil a v konečnom dôsledku mu ani neboli napadnutým rozhodnutím priznané. Tento výrok však
nebol predmetom odvolacieho konania. Rovnako tak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie

je možné zistiť, v čom by mala spočívať neprimeraná tvrdosť zákona v prípade uloženia povinnosti
odporkyni zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania. Na to, aby súd prvého stupňa mohol posúdiť
celý komplex okolností, relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 OSP,
musí nevyhnutne, najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže
potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými. Bez náležitého zhodnotenia
okolností nielen na strane toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy (odporkyňa), ale aj toho,

ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá (navrhovateľka), ako aj
bez posúdenia postojov účastníkov v konaní, je nedostatočným zdôvodnením použitia ust. § 150 ods. 1
OSP.Priposudzovanídôvodovhodnýchosobitnéhozreteľamusísúdprihliadnuťnamajetkové,sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, na čo súd prvého stupňa neprihliadol,
lebo tieto pomery vôbec nezisťoval ani na strane odporkyne ani na strane navrhovateľky.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku, podľa § 221 ods. 1 písm.f) a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2
OSP), pretože aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP pre nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľke,
súd nedostatočne odôvodnil, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a prvostupňový súd vychádzal
zo skutkových záverom, nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní. V ďalšom konaní sa súd prvého

stupňa bude zaoberať vecou vo vyššie naznačenom smere, opätovne o trovách konania navrhovateľky
rozhodne a v prípade, ak znovu bude na danú vec aplikovať ust. § 150 ods. 1 OSP, musí toto rozhodnutie
náležite odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. V novom rozhodnutí zároveň súd prvého stupňa
rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.