Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. október 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/440/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107220382
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6107220382.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému E. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: R. XXX/XX, XXX XX L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 4156/07 na vymoženie

pohľadávky oprávneného vo výške 1977,60-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1839/2007-19 zo dňa 31.05.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods.2 zákona č.233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný
poriadok“) v spojení s § 45 ods.1 písm. c), § 45 ods.2 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej v aj ako „ZoRK“). Druhým výrokom uznesenia okresný súd taktiež
zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 15,94-Eur súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní
od právoplatnosti daného uznesenia.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri

Slovenskej rozhodcovskej a.s., sp. zn. SR 3496/07. Po preskúmaní zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 14.12.2006, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu, túto okresný súd považuje za
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“). Ani prípadná
klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka (ďalej len ako „OBZ“), nie je žiadnou prekážkou na
aplikáciu ustanovení OZ, vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v

predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, resp. núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pre nezávislým súdom, ďalej nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná zmluvná podmienka.
Nakoľkoneprijateľnározhodcovskádoložkasapriečidobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejto

doložky odporuje dobrým mravom, boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.2
Exekučnéhoporiadkuvspojenís§45ods.1písm.c),ods.2ZoRK.Nakoľkooprávnenýzavinilzastavenie
exekúcie, súd mu v zmysle § 203 ods.1 Exekučného poriadku uložil nahradiť vzniknuté trovy súdnemu
exekútorovi vo výške 15,94-Eur (súdny exekútor predložil okresnému súdu vyčíslenie trov v celkovej
výške 15,80-Eur, ktoré okresný súd v súlade s vyhláškou č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradáchsúdnych exekútorov a Exekučným poriadkom zvýšil na sumu 15,94-Eur- pre uplatnenie 20% DPH, teda
o rozdiel 0,14-Eur).

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený a

v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s uvedeným uznesením okrem iného z nasledovných dôvodov:

- smernice vydávané v rámci acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť. Pre jednotlivé
členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát neimplementuje do
svojho právneho systému; slovenský súd nemôže používať smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu
aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá,

- predmetná zmluva o úvere mala v čase uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, avšak nie v zmysle § 52 a nasl. OZ. Znenie ust. § 52 OZ bolo zmenené až
novelou- zákonom č.568/2007 Z.z.- účinnou od 01.01.2008; podľa tohto znenia sa za spotrebiteľskú
zmluvupovažujekaždázmluva,bezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom,

- rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko

umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania,

- z rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci
súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď
rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom,

- rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá dáva spotrebiteľovi možnosť voľby podať žalobu
na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde (nevýhradná rozhodcovská doložka), nebude dotknutá §
53 ods.4 písm. r) OZ; v danom prípade má povinný kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom
orgáne uplatní svoje právo,

- rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení

poverenia súdnemu exekútorovi, súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný a udelil následne
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

V závere odvolania oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu č. k.
3Er/1839/2007-19 zo dňa 31.05.2011 zrušil. Taktiež sa vyjadril, že sa nestotožňuje ani s priznanými
trovami exekúcie súdneho exekútora, nakoľko predmetná exekúcia prebieha v súlade s platnými

právnymi predpismi.

Odvolaciemu súdu bol spolu s podaným odvolaním doručený aj návrh oprávneného zo dňa 03.09.2012
na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. Návrh na prerušenie konania
odôvodnil oprávnený potrebou, aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky

v nasledovnom znení:

1) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?

V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, oprávnený navrhol otázku v znení:

2) Je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje ustanovenie takej
rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „ všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonávasvoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému
súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom súde,

považuje sa táto skutočnosť rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred
podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou
doložkou v súlade vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu“?

3) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré

aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. K odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor v tom zmysle, že disponuje
rozhodovacouprávomocoulenvrozsahuustanovenomExekučnýmporiadkom,niejevšakkompetentný
rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov exekučného konania.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu

vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť
(§ 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Čo sa týka vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že
dňa 04.10.2007 doručil oprávnený súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému návrh na vykonanie
exekúcie. Dňa 16.10.2007 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 11.06.2007, č.k.: SR
3496/07. Týmto rozhodnutím bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi- oprávnenému
sumu 1977,60-Eur spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 1596,63-Eur od 28.04.2007
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 379,37-Eur, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Okresný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol

a dňa 17.10.2007 poveril výkonom exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom
exekútorského úradu Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.05.2010) súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných

predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný

opravný prostriedok (§ 45 ods. 3 ZoRK).

Podľa § 52 ods. 1 OZ (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa§57ods.2Exekučnéhoporiadku(vzneníúčinnomkudňuzačatiaexekúcievdanejveci) exekúciu

môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci),
súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa doposiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci),
exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku, ako aj ZoRK vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia
súdnemu exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie
(v zmysle súdnej praxe sa § 45 ods.1 písm. c), ods.2 ZoRK vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej
exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už
bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie- uzn.

NSSR sp.zn. 3 Cdo 32/2012 zo dňa 23.05.2012). Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný
titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade, že sú zistené
nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp.
jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda
v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č k. IV.

ÚS 55/2011-19).

Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci
rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva
neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju
právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, ktorá začala na základe
takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno
pokračovať. Odvolací súd preto konštatuje, že exekučný súd sa mal v danej veci prednostne
zaoberať platnosťou rozhodcovskej doložky, pretože priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom by
nemuselo byť v zásade rozporné s platným právom, resp. odporujúce dobrým mravom. Napriek

tomuto odvolací súd považuje vydané rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie za vecne
správne, aj keď čiastočne z iných dôvodov, pretože je preukázateľné, že zmluva o úvere, na základe
ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným a bolo priznané plnenie rozhodcovským
rozsudkom je zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto dôvodu sa na ňu vzťahuje právna úprava týkajúca
sa ochrany spotrebiteľa upravená vnútroštátnou právnou úpravou ako aj európskou judikatúrou.

Rozhodcovská doložka upravená v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere), na základe ktorej v danej veci vznikol exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok, umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane
spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou
a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovského konania vnúti ako najvhodnejší spôsob

rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214).
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
všeobecnýmobchodnýmpodmienkam,atedaajrozhodcovskémukonaniu.Vsubjektívnenearbitrabilnej(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už
len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť
dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ (podľa § 53 ods.5 OZ
v platnom znení) neplatná.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom exekučného súdu ohľadom konštatovania neprijateľnosti
rozhodcovskejdoložkyzdôvodov,naktorépoukázalexekučnýsúd.Jezrejmé,ževzhľadom naokolnosti
uzavretia rozhodcovskej doložky a obsah jej znenia sa prieči dobrým mravom, a potom aj výkon práv
z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii, poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, si plní prostredníctvom viacerých zákonov,

medzi inými OZ, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu
aj v štádiu už prebiehajúceho exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má,

ukladá exekučnému súdu exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku
musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou
zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v
rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je
materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie

exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre
ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať.

Odvolacísúdsastotožňujeajsvýrokomuzneseniaokresnéhosúdu,týkajúcimsanáhradytrovexekúcie,
nakoľko zastavenie exekúcie bolo zavinené oprávneným, pričom ani samotný oprávnený vo svojom
odvolaní výšku trov exekúcie nijako nenamietal (uviedol len, že nestotožňuje s priznanými trovami

exekúcie súdneho exekútora, nakoľko predmetná exekúcia prebieha v súlade s platnými právnymi
predpismi).

V predmetnej veci teda bolo možné s ohľadom na Exekučný poriadok zastaviť exekúciu aj s poukázaním
na § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný
rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná

podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje
znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto
nemohol byť spôsobilým exekučným titulom.

Postup exekučného súdu, ktorý pristúpil k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku

v spojení s § 45 ods.1 písm. c), ods.2 ZoRK bez vyhodnotenia platnosti rozhodcovskej doložky
nespôsobuje v danom prípade nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko exekučný súd v
konečnom dôsledku rozhodol správne. Odvolací súd preto rozhodnutie exekučného súdu ako vecne
správne podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť

podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p..Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc

vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií,
orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie

je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2012
zo dňa 29. marca 2012, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania riešil aj práve
otázku prerušenia konania súdom, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní

EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)
otázke. V uvedenom uznesení uviedol: „Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 ZFEÚ má
povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom má Súdny dvor Európskej únie
právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,
orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES.

Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a
zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva
rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné
pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.“

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej

otázke, ktorá je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že
vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o
predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu
komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či
otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného

prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je
vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.
Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá

reálny základ v prejednávanom spore. Odvolací súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ
zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81, v ktorom v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že
článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov
konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo
sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o

otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny
dvor prípadne i bez návrhu. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177
vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné
vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie
ichrozhodnutia.TietosúdytedaniesúpovinnépostúpiťimpoloženúotázkuvýkladuprávaSpoločenstva,

ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola
akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že
v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na
konkrétnyprípad,alemôžesaibavyjadriťkvýkladuZmluvyaaktovprijatýchinštitúciamiÚnie(uznesenie
Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10, bod 79).Oprávnený v návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiadal odvolací súd,
aby Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 ZFEÚ predložil tri prejudiciálne otázky. Odvolací súd
považuje za potrebné k tomu zdôrazniť, že je nepochybné, že vnútroštátny poriadok umožňuje riešenie

aj takých sporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK. Preto
považoval v danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a
irelevantné, a to aj vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá
reálny dosah na prebiehajúce konanie. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným
navrhované predbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Judikatúra

Súdneho dvora EU mu takýto postup umožňuje (t.j. upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť
predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie
je prípustný opravný prostriedok), a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho
dvora EU a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné, t.j. keď toto jeho
posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie

už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora
EÚ, teda na judikatúre, konštantnej, ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa
neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie
konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné)
je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú

výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou
na Súdny dvor ES.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal
dôvod uvedený v § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a ani
nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny dvor EÚ, preto
odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa
upravovať nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Dôvodová
správa vysvetľuje túto úpravu tým, že zákon vyčerpávajúco vypočítava prípustné odvolacie dôvody,
a preto dopĺňanie dôvodov odvolania aj po uplynutí lehoty na odvolanie je zbytočné. Na základe
uvedeného sa odvolací súd nezaoberal dôvodmi odvolania doplnenými v podaní oprávneného zo dňa

03.09. 2012.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.