Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314210656
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5314210656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matka - S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom T. - Y. XXX, právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca,
Potočná 2835/1A; otec - G. I., nar. X.XX.XXXX, bytom M. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného,
na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 11P/27/2014-56 zo dňa 18.
marca 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o znížení vyživovacej povinnosti otca (navrhovateľa) k
maloletej L. E. zo sumy 110 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne, s účinnosťou od 1.12.2014, tak, že
návrh otca na zníženie výživného v tejto časti z a m i e t a .

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku, ktorým bol návrh otca vo
zvyšku zamietnutý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej L. zo sumy 110 eur
na sumu 30 eur mesačne s účinnosťou od 1.12.2014 a vo zvyšku (v návrhu o zníženie výživného
pod sumu 30 eur mesačne až do sumy 20 eur mesačne) návrh zamietol. Vychádzal z toho, že nastala
podstatná zmena pomerov spočívajúca v zhoršení zdravotného stavu navrhovateľa (otca), ktorý je v
liečbe psychiatra. Zo správy ošetrujúceho psychiatra „nesporne vyplynulo“, že otec nemôže vykonávať
ani záťažovú, resp. systematickú pracovnú činnosť. Nadväzne jeho príjem sa obmedzuje len na sociálne
dávky 61 eur mesačne.

Okresný súd konštatoval, že otcovi „vo veľkom rozsahu“ pomáha jeho matka a vzhľadom na zdravotný
stav otca, je tento „odkázaný“ na jej starostlivosť. Zároveň uviedol, že náklady matky maloletej L., ktorá
je študentkou I. ročníka odbornej školy, sú vysoké. Okresný súd zhrnul, že s poukazom na preukázané
objektívne okolnosti na strane otca „musel pristúpiť“ k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu - § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku (vo výroku o znížení vyživovacej povinnosti otca k maloletej) v zákonom

stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktorá sa alternatívne domáhala jeho zmeny tak, že návrh
bude (v celom rozsahu) zamietnutý alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazovala
na značné nevyhnutné výdavky na maloletú L., ktoré v priebehu konania preukázala aj doložením
listinných dôkazov. Zdôraznila, že otcove zdravotné problémy sú spôsobené užívaním, resp. závislosťouna alkohole, pričom i z poslednej lekárskej správy z roku 2015 vyplýva, že „absencia od alkoholu u
pacienta je sporná“.
Následne matka mala za to, že psychická porucha otca zapríčinená požívaním alkoholických nápojov

nemôže byť na ujmu plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletej L.. Dodala, že otec aj doteraz
prispieval na jej výživu nepravidelne a nad rámec určeného výživného maloletej nikdy neposkytol žiadne
iné plnenie; zároveň neprejavil ani záujem sa s dcérou stretnúť, či s ňou (akýmkoľvek spôsobom)
komunikovať.

Otec a kolízny opatrovník zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 211 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu rozsudok zostal nedotknutý v nenapadnutom výroku o
zamietnutí návrhu otca vo zvyšku) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie
§ 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 O.s.p. tak,

že návrh otca zamietol aj v časti návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti zo sumy 110 eur mesačne
na sumu 30 eur mesačne.

Okresný súd síce náležite všeobecný vymedzil právny/skutkový základ rozhodovania o zmene (znížení
alebo zvýšení) vyživovacej povinnosti, t.j. zmenu pomerov, ale v konkrétnostiach súdenej veci sa

dotknutým zákonným ustanovením dôsledne neriadil. Podstatou ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o
rodine (citované v napadnutom rozhodnutí) je porovnanie pomerov zainteresovaných osôb (osobitne
osoby výživou povinnej - v súdenej veci otec; a osoby výživou oprávnenej - v prejednávanom prípade
maloletá L.) v období predchádzajúceho rozhodovania o výživnom a v (aktuálnom) období, ktorého sa
konanie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti týka.

Z predošlého rozhodnutia o výške výživného - rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 14P/10/2010 z
10.3.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5CoP/37/2010 z 22.6.2010 - je zrejmé,
že otec bol v danom období nezamestnaný a bol len poberateľom dávky v hmotnej núdzi 62,50 eur.
Dokonca nielen v porovnaní s týmto rozhodným obdobím, ale už dlhodobo (ešte v rámci skoršieho

rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca - konanie Okresného súdu Čadca pod sp. zn. 12P/54/2005)
ide o nemenný stav, t.j. otec bez pravidelného príjmu z pracovnej činnosti, poberajúci len sociálnu dávku.
Z určujúceho hľadiska - z hľadiska reálnych príjmov otca teda v porovnaní s („referenčným“)
rokom 2010 nedošlo k žiadnej (a už vôbec nie podstatnej) zmene na strane výživou povinnej osoby.

Zároveň je plne opodstatnenou argumentácia matky týkajúca sa zapríčinenia si nepriaznivého
zdravotného stavu samotným otcom. Matka náležite poukazuje na správu ošetrujúceho psychiatra z
februára 2015, z ktorej je zrejmé nielen to, že abstinencia od alkoholu je u pacienta (otec) sporná, ale
tiež to, že kontroly v ambulancii sú len sporadické a skôr na nátlak rodiny.
Následne možno uzavrieť, že aj zníženie potenciálu otca získať zamestnanie a tým relevantný príjem

je dôsledkom výlučne jeho vlastného prístupu k plneniu si povinností a k životu vôbec. Stav, keď je
vychádzané z potenciality príjmu (ako pri predošlom rozhodovaní o výške výživného v roku 2010) a
výživou povinná osoba si vlastným zavineným konaním zníži schopnosť uplatniť sa na trhu práce, je
nutné v konečnom dôsledku (analogicky) kvalifikovať ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania - §
75 ods. 1 Zákona o rodine. Takéto správanie však rozhodne nemôže ísť na úkor plnenia vyživovacej

povinnosti k maloletému dieťaťu.

Rovnako z daného hľadiska nie je možné konštatovať podstatnú zmenu pomerov na strane otca. Z
hľadiska potenciality (príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy) je pritom - aj s poukazom na to, že
otec nemá inú vyživovaciu povinnosť - doteraz určené výživné (110 eur mesačne) zodpovedajúce

možnostiam a schopnostiam otca.

Pre úplnosť krajský súd dodáva, že na strane maloletej rozhodne nedošlo ku zmene pomerov, ktorá
by podmieňovala zníženie výživného. Naopak, v súvislosti s nástupom na strednú školu jej nevyhnutné
(každodenné) výdavky ešte vzrástli.

Za popísanej skutkovej a právnej situácie odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvodné ani čiastočne
vyhovieť návrhu otca na zníženie výživného, a preto rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh otca
zamietol aj v časti zníženia výživného zo sumy 110 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne.Nakoľko krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p., rozhodoval
o trovách celého (prvo - i druhostupňového) konania. V celom priebehu konania v súdenej veci ide o
konanie, ktoré môže začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.); z daného titulu v zmysle § 146 ods. 1 písm.

a/, čiastočne v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.