Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200933
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012200933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek

senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: A.
L., C. XX, C., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom
prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 5N 697/12, ev. č. 2022/12 zo dňa 3. mája
2012, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/48/2012 - 23 zo
dňa 19. februára 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/48/2012 - 23 zo dňa
19. februára 2014, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 5N 697/12, ev. č. 2022/12 zo
dňa 03.05.2012, ktorým nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky
stavu materiálnej núdze, nakoľko započítateľný príjem navrhovateľky a spoločne posudzovanej osoby v
rozhodnom období od septembra 2011 od marca 2012 presahuje výšku 1,6 násobku životného minima
pre dve plnoleté fyzické osoby.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné, keďže
navrhovateľka nesplnila jednu zo základných kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci v
zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám

v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákonač.455/1991Zb.oživnostenskompodnikaní(živnostenskýzákon)vzneníneskoršíchpredpisovv
znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o poskytovaní
právnej pomoci"). Nesplnenie podmienky materiálnej núdze, tak ako je definovaná v § 4 ods. 1 písm.
i/ zák. o poskytovaní právnej pomoci, rovnako ako nesplnenie čo len jednej z ostatných kumulatívnych
podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/, c/ zák. o poskytovaní právnej pomoci, automaticky vylučuje nárok
žiadateľa na poskytovanie právnej pomoci. Zákon neumožňuje odporcovi aplikovať voľnú úvahu pri

posudzovaní, či celková situácia navrhovateľa odôvodňuje alebo neodôvodňuje priznanie nároku na
poskytovanie právnej pomoci. Odporca bol povinný každú žiadosť o priznanie nároku na poskytovanie
právnej pomoci posudzovať výlučne v rámci zákonom určených kritérií.

Krajský súd za nedôvodnú považoval námietku týkajúcu sa oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní
pred Okresným súdom Bratislava V, nakoľko táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na rozhodovanie
odporcu podľa zák. o poskytovaní právnej pomoci. O žiadosti podľa zák. o poskytovaní právnej pomoci
rozhoduje výlučne odporca, pričom § 4 ods. 1 písm. i/ zák. o poskytovaní právnej pomoci jasne azrozumiteľne stanovuje objektívne kritériá pre posúdenie príjmových pomerov žiadateľa a následne §
6 a § 6a vylučuje možnosť priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci v prípade, ak sa žiadateľ
v stave materiálnej núdze nenachádza. § 138 O. s. p. ponecháva všeobecnému súdu voľnú úvahu pri

hodnotení pomerov účastníka konania a nikdy neskúma, či sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej
núdze, nakoľko tento pojem O. s. p. nepozná.

Neúspešnej navrhovateľke krajský súd nepriznal náhradu trov konania a zaviazal ju na zaplatenie
súdneho poplatku vo výške 33 € za konanie v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku

len „zák. o SP").

Proti predmetnému rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa zrušenia
napadnutého správneho rozhodnutia.

Uviedla, že uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok bolo nezákonné. Za základ poplatku sa považuje
vždy predmet konania vo veci samej, teda vo veciach začatých na návrh. V predmetnej veci nebol
podanýsúdunávrhnapreskúmaniezákonnostirozhodnutia,alevzmyslepoučenievrozhodnutíodporcu

bolo podané odvolanie. Konaním pre poplatkové účely sa považuje len odvolacie konanie o odvolaní vo
veci samej, nie konanie o odvolaniach procesnej povahy, akým bolo aj rozhodnutie o poskytnutí resp.
neposkytnutí právnej pomoci. Poplatok za odvolanie proti rozhodnutiam súdov, ktorými sa nerozhodlo
vo veci samej sa neplatí. Keďže podaním odvolania navrhovateľke nevznikla poplatková povinnosť,
nemohla jej byť napadnutým rozsudkom táto povinnosť uložená.

Navrhovateľka poukázala na svoju ťaživú situáciu, kedy jej nezostáva dostatok finančných prostriedkov
ani na nákup liekov, nemá žiadne finančné prostriedky na to, aby si mohla dovoliť na ochranu základných
ľudských práv zaplatiť advokáta zo svojich prostriedkov. Nepriznanie pridelenia advokáta ex offo
považovalazaodopretiespravodlivéhosúdnehoprocesuazmarenieúspešnostiaporušeniezákladných
ľudských práv. Odňatím spravodlivosti by bolo zmarené právo na súdnu ochranu garantované v čl.

47 ods. 2 Ústavy SR, čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť, že pojem
materiálna núdza by nemal byť v rozpore s pojmom hmotná núdza v zmysle zák. č. 599/2003 Z. z.
o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktorú sa pri posudzovaní
odkázanosti zák. o poskytovaní právnej pomoci a následne aj odporca odvolával. Jedná sa o kolíziu

dvoch platných zákonov pri posudzovaní žiadostí občanov, pričom aby nedochádzalo k porušovaniu
základných ľudských práv z dôvodu odmietnutia spravodlivosti a zabezpečenia spravodlivého procesu
pri uplatňovaní práv občanov v hmotnej alebo materiálnej núdzi, mal sa krajský súd obrátiť pred vydaním
rozhodnutia s podnetom na Ústavný súd SR. Navrhovateľka mala za to, že nakoľko spĺňala podmienky
pre priznanie kompenzačných príspevkov v súlade so zákonom č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej

núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, splnila základné podmienky pre posudzovanie fyzických
osôb či už v materiálnej alebo v hmotnej núdzi.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdiť.

Uviedol, že tvrdenia navrhovateľky o kolízii dvoch právnych predpisov sú len jej osobným názorom na

to, akú povahu by mali mať právne úpravy materiálnej a hmotnej núdze de lege ferenda. Navrhovateľka
v podanom odvolaní nenamietala postup odporcu pri vyhodnocovaní materiálnej stránky ako jedného
z kritérií pre priznanie nároku na právnu pomoc, ako ani postup krajského súdu pri preskúmavaní
rozhodnutia odporcu. Spravodlivosť navrhovateľke nebola odňatá, nakoľko odporca ako aj krajský súd
postupovali podľa platného práva. Vo vzťahu k namietanej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie

odporca uviedol, že rozsudok krajského súdu nie je rozhodnutím procesnej povahy, pretože sa ním
neupravil postup v konaní súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.)
preskúmal odvolaním napadnutí rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O. s. p. s tým,
žetermínverejnéhovyhláseniarozsudkubolzverejnenýminimálnepäťdnívoprednaúradnejtabulisúdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk .

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.06.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zák. o poskytovaní právne pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie

právnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima
ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím
majetkom.

Podľa § 6a zák. o poskytovaní právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy
životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej

sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie
právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20
% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/
a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

Z obsahu pripojených spisov vyplýva, že predmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia odporcu sp.

zn. 5N 697/12, ev. č. 2022/12 zo dňa 03.05.2012, ktorým navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie
právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky stavu materiálnej núdze, nakoľko započítateľný príjem
navrhovateľky (dôchodkové dávky) a spoločne posudzovanej osoby (výsluhový dôchodok manžela
navrhovateľky), v rozhodnom období od septembra 2011 od marca 2012 presahoval výšku 1,6 násobku
životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.
2 O. s. p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Vzhľadom k
tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti
spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní namietala uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok z

dôvodu,žesajednaloorozhodnutieprocesnéakonanímprepoplatkovéúčelysapovažujelenodvolacie
konanie o odvolaní vo veci samej, nemohol sa odvolací súd s takouto argumentáciou stotožniť.

Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu je samostatným typom konania v
správnom súdnictve, v ktorom predmetom konania je preskúmavanie jeho zákonnosti; vec sama, ktorú
skúma konajúci súd je zákonnosť konkrétneho rozhodnutia. Konanie sa začína na návrh, ktorým je

opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu (§ 250m ods. 1 O. s. p.). Keďže navrhovateľka
podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu o nepriznaní právnej pomoci, vyvolala začatie
súdneho konania, v ktorom súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Skutočnosť, že výsledkom
konania je v konečnom dôsledku nepriznanie právnej pomoci ako procesná otázka pre iné konanie
prebiehajúcenainomsúde,niejepretentozáverrozhodná.Navrhovateľkoucitovanéustanoveniazák.o

súdnych poplatkoch sa vzťahujú na odvolanie podané proti rozhodnutiu súdu, teda nie proti rozhodnutiu
správneho orgánu, a preto ich nemožno v prejednávanej veci aplikovať. Krajský súd napadnutým
rozsudkom vo veci meritórne rozhodol, keď rozhodnutie odporcu potvrdil dospejúc k záveru o jehozákonnosti, a teda jeho rozhodnutie je rozhodnutím vo veci samej. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok
bola navrhovateľke uložená v súlade s § 2 ods. 4 zák. o súdnych poplatkoch, keďže podala opravný
prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná.

Vo vzťahu k samotnému posúdeniu dôvodov nepriznania právnej pomoci sa najvyšší súd stotožnil s
právnymi závermi krajského súdu, keď navrhovateľka v podanom odvolaní ani nevzniesla námietky
svedčiace o nesprávnosti posúdenia ohľadne splnenia podmienky príjmu presahujúceho 1,6 násobok
životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby. Zák. o poskytovaní právnej pomoci vychádza z
podmienky materiálnej núdze a pokiaľ zákonodarca použil toto kritérium, súd nemôže vychádzať z

iných podmienok ako ustanovených zákonom ako napríklad stav hmotnej núdze, ako sa toho domáhala
navrhovateľka.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu
nepriznal, keďže žalobca úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok