Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/186/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207939
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214207939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Quantum Credit, a.s., so sídlom
Tomášikova 23/C, 821 02 Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: PERSPECTA Legal, s.r.o., so
sídlom Tomášikova 23/C, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: I. O., nar. XX. U. XXXX, naposledy bytom
K. Y. XXX/XX, XXX XX B. P., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou: H. V., pracovníčka
Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 134,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 10. novembra 2014 č.k. 8C 102/2014-71, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a
žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil poukazom na ust.
§ 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12, § 78 ods. 9 zákona č. 351/2001 Z.z. o elektronických komunikáciách
a ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53a ods. 1, 2 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskoršíchzmien);vecnepotomnepreukázaním zaakékonkrétneporušenie,akejkonkrétnejpovinnosti
a v ktorom čase žalobkyňa fakturovala žalovanej zmluvnú pokutu, nemožnosťou zistenia či, kedy a akým
spôsobom mala žalovaná porušiť konkrétne povinnosti plynúce jej zo zmluvy o pripojení a dodatku k nej,
neexistenciou platnej písomnej zmluvy o zmluvnej pokute z dôvodu neprijateľnosti dojednaní týkajúcich

sa zmluvnej pokuty obsiahnutých v zmluve o pripojení a dodatku k nej, ako aj poukazom na svoje
skoršie

rozhodnutie z 31. júla 2012 č. k. 9C 61/2012-32 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
z 13. novembra 2013 č. k. 24Co 449/2012-77, respektíve poukazom na svoje skoršie rozhodnutie z
2. júla 2013 č. k. 9C 53/2012-81, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 9. septembra
2014 č. k. 26Co 8/2013-99, ktorými bola zmluvná podmienka dojednaná v dodatku ku zmluve o
pripojení uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou týkajúca sa zmluvnej pokuty rovnakého znenia

ako v prejednávanej veci určená z dôvodu jej neprijateľnosti za neplatnú, a v konečnom dôsledku
zákonnou prekážkou uplatňovania nárokov plynúcich z takto dohodnutej zmluvnej podmienky voči
všetkým spotrebiteľom, vzťahujúcou sa aj na právnych nástupcov pôvodného dodávateľa elektronických
komunikačných služieb, ktorým v prejednávanej veci je aj žalobkyňa. Rozhodnutie o náhrade trov
konania odôvodnil právne poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok) a vecne neuplatnením si žalovanej práva na náhradu trov konania.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, navrhla rozsudok
zmeniť, žalobkyni priznať právo na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a náhradu trov
konania, namietajúc vstup žalovanej do spotrebiteľského zmluvného vzťahu s právnym predchodcom

žalobkynenazákladejejslobodnéhorozhodnutia,kuktorémumalažalovanávšetkypotrebnéinformácie
nevyhnutné k jej rozhodnutiu vstúpiť do zmluvného vzťahu, ďalej poukazujúc na legitímne očakávania
kladného hospodárskeho výsledku právneho predchodcu žalovanej (zo svojej podstaty podnikateľského
subjektu vykonávajúceho právo podnikať zakotvené v čl. 35 ods.1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy
Slovenskej republiky) z takto uzatvoreného zmluvného vzťahu so žalovanou, porušenie zmluvných

povinností žalovanou majúcich za následok vznik zmluvne dohodnutého práva právnej predchodkyne
žalobkyneaajsamotnejžalobkyne,akojejprávnejnástupkynenazaplateniezmluvnejpokuty,považujúc
dohodu o zmluvnej pokute za určitú, zrozumiteľnú a tak platne uzatvorenú, nemajúcu charakter
neprijateľnej zmluvnej podmienky a v závere aj neochotu súdu posúdiť prejednávanú vec individuálne
s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobitosti prejednávanej veci, majúcej za následok údajne len
paušalizovaný pohľad súdu prvého stupňa na vec.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O.s.p. v medziach odvolania celú vec, pretože

od výslovne napadnutého rozhodnutia vo veci samej (napadnutého ako celok) bol závislým i výrok
rozsudku o trovách konania a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez pojednávania (pretože tu nevznikla
potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, nešlo o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania a nebol tu ani verejný záujem vyžadujúci si nariadenie pojednávania) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu je vecne správny a je dôvodné ho v

celom rozsahu potvrdiť (§ 219 ods.1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa
26. mája 2015 (§ 156 ods.1 a 3 O.s.p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

i správne právne posúdil. Nie je dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa uvedenou
v odôvodnení napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä záver o
tom, že dojednanie o zmluvnej pokute z ktorého si žalobkyňa uplatňovala v tomto konaní svoje nároky
bolo neplatným pre neprijateľnosť podmienky obsahujúcej takéto dojednanie.

Podľa čl. VI. Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len Smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť,
že za neprimerané podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu - sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou, by
nemali byť žiadne pochybnosti. Právna predchodkyňa žalobkyne (pôvodne spoločnosť T Mobile

Slovensko a.s., neskôr T Com a.s. a následne Slovak Telekom a.s.) ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné
podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú právna predchodkyňa žalobkyne
žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca
doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných

poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní veriteľ rovnakú zmluvnúpokutu ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu.
Podmienky, za akých právny predchodca žalobkyne dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách
poškodzujú spotrebiteľa. V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť, že cit. čl. IV. ods. 1 Smernice

Rady sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa
odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V
zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že
spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť
vyjednávať a úroveň jeho znalostí. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej

neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou
podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v
spotrebiteľskejzmluvejeobjektívnespôsobilápoškodiťspotrebiteľaaniejerozhodujúcavôľazmluvných
strán. Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§ 5
O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Cieľ článku VI. Smernice, ktorý od členských
štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol,

keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde
žalované sumy sú často obmedzené, môžu byť trovy právneho zastúpenia a s konaním spojené poplatky
vyššie než žalovaná čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky.
V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivom brániť sa a v takých konaniach
je aj reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu.

Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len ak národný súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu. V zmysle vyššie uvedených skutočností a názorov, keďže
predmetom tohto konania bolo len právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvy zo strany
žalovanej, súd prvého stupňa správne posúdil podmienky obsiahnuté v Zmluve o pripojení uzatvorenej
medziprávnympredchodcomžalobkyneažalobkyňouz8decembra2009vznenídodatkuktejtozmluve

z toho istého dňa, a to najmä v častiach týkajúcich sa dohodnutej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu a
dospel k záveru, že zmluvná podmienka dojednaná v predmetnej zmluve o pripojení v znení jej dodatku
je neplatná, z dôvodu je neprijateľnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti už len dodáva, že už samotné
spojenia uvádzané v Dodatku k Zmluve o pripojení, teda pod bodom 3 Dodatku „V prípade porušenia
akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písmeno c) v bode 2 tohto Dodatku, alebo čl. 3 bod 3.6

Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písmeno a) až c) Všeobecných podmienok v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku je Účastník povinný uhradiť Podniku
zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke číslo 1 tohto Dodatku “ signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení
alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne sú
neakceptovateľné a predstavujú neprimeranú zmluvnú podmienku. Na tom nemení nič ani skutočnosť,

že žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila právo na zaplatenie zmluvnej pokuty len za obdobie 13-tich
mesiacov. Z neplatnej dohody o zmluvnej pokute jej totiž nevznikli žiadne práva.

Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru súdov (porovnaj rozsudok NS ČR z 20.
apríla 2004, sp. zn. 32Odo 1047/2003, rozsudok NS ČR z 28. mája 2007, sp. zn. 32Odo 202/2006),
ktoré obdobné nároky veriteľov na zmluvnú pokutu, vystupujúcich v sporových konaniach z pozície

postupníkov, považujú za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (z dôvodu, že pri takomto
uplatnení, ku ktorému došlo zo strany osoby odlišnej od osoby samotného veriteľa, v prospech
ktorého bola zmluvná pokuta dojednaná potom, čo vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi v minulosti
súdy opakovane judikovali, že výkon práva na zmluvnú pokutu je v rozpore s dobrými mravmi) a je
potrebné mu odmietnuť poskytnutie právnej ochrany, ak jeho účelom nie je dosiahnutie primárnych

funkcií zmluvnej pokuty, ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby, resp. jej šikana. Už z tohto konania
veriteľa totiž možno vyvodiť, že nemal dostatočný záujem na uhradení zmluvnej pokuty, aj keď si
bol vedomý porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej, ktoré tento jeho nárok podľa jeho
názoru zakladalo. Pritom treba poukázať na základné funkcie zmluvnej pokuty, ktorá má zabezpečovací,
sankčný a kompenzačný charakter. Tieto základné funkcie však nárok na zmluvnú pokutu môže

splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči oprávnenej osobe,
v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké
povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu v danom prípade, keď si ho
uplatňuje žalobca, ktorý je už postupníkom vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, nedôjde k naplneniu ani
zabezpečovacej ani kompenzačnej funkcie zmluvnej pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá uplynula

od porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou možno konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani jej sankčnej
funkcie.Vzhľadom na uvedené neobstojí ani námietka žalobkyne, že súd prvého stupňa neposúdil prejednávanú
vecindividuálne,sprihliadnutímnavšetkyokolnostiaosobitostiprejednávanejveci,čomalozanásledok
údajne len paušalizovaný pohľad súdu na vec.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 písm. O.s.p., a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech náhradu trov konania
nepriznal z dôvodu, že si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.