Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110222844
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6110222844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa O. S. - SHR "Rokoš", 972 21 Nitrianske Sučany 364, zast. advokátom JUDr. Pavol
Babiak, ul. G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza proti odporcovi Správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná
13, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu CORTE spol. s r.o. "v konkurze",
právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., Horná 13, 9754 01 Banská Bystrica
o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty a o vydanie výťažku z jeho speňaženia v sume 164.366,41 Eur,
o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbi 41/2010-418 zo

dňa 21. mája 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbi 41/2010-418 zo dňa 21. mája 2014 p o t v
r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na vylúčenie hnuteľných vecí
špecifikovaných pod bodom I. návrhu, ktoré správca zahrnul do súpisu podstaty, a to Kukurica miaganá
- 1.566,46 t v cene 78.323,- Eur, Slama lisovaná - 279,80 t v cene 8.394,- Eur, Cukrové rezky - 505,16

t v cene 656,71 Eur, Trávna senáž - 660,00 t v cene 7.260,- Eur, Siláž kukurice - 2.370,70 t v cene
59.267,50 Eur, Seno - 46,52 t v cene 465,20 Eur a pod bodom II. návrhu - Kukurica miaganá - 200
t v cene 10.000,- Eur. Navrhovateľ žiadal, aby tieto hnuteľné veci zapísané do oddelenej podstaty
úpadcujehosprávcombolizmajetkuúpadcuvylúčené,pretoževčaseichspísaniapatrilinavrhovateľovi.
Navrhovateľ pôvodne v konaní tvrdil, že ich kúpil od spoločnosti UNIVEX - V, s.r.o. dňa 29.04.2010,
čo preukazoval faktúrou vystavenou na sumu 180.294,64 Eur, z ktorej mal uhradiť tejto spoločnosti
sumu 17.850,- Eur a zvyšok kúpnej ceny mal zaplatiť v dvoch splátkach dňa 30.07. a 13.10.2010, o

čom však dôkazy nepredložil. Neskôr tvrdil, že z tejto sumy zaplatil spoločnosti UNIVEX - V, s.r.o. sumu
28.786,54 Eur, ktorá zodpovedala DPH, o čom predložil bankový výpis zo svojho účtu. Potom, ako
počas súdneho konania zistil, že uvedené hnuteľné veci, ktoré podľa tvrdenia odporcu slúžili ako záloh
na zabezpečenie návratnosti úveru veriteľa úpadcu NLB Factor, a.s. Bratislava odporca so súhlasom
záložného veriteľa predal tretej osobe, navrhovateľ spresnil petit vylučovacej žaloby podaním zo dňa
07.12.2010 tak, že odporca je povinný vyššie uvedené hnuteľné veci vylúčiť z oddelenej podstaty a vydať
musumu164.366,41Eur,ktorúpredajomtýchtovecízískaldokonkurznejpodstaty.Dotejtosumyzaradil

aj cenu 10.000,- Eur za 200 t miaganej kukurice označenej v návrhu pod bodom II., ktorej vylúčenia a
aj zaplatenia jej ceny sa navrhovateľ v konaní domáha.Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že najskôr bola na spoločnosť dlžníka CORTE spol. s r.o.
povolená súdom dňa 29.01.2010 reštrukturalizácia a následne dňa 26.05.2010 bol na jeho majetok
vyhlásený uznesením č.k. 1R 8/2010 konkurz. Správca zaradil navrhovateľom požadované hnuteľné

veci vedené úpadcom na účte zásob do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa NLB
Factor a.s. Bratislava, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 204/2010 dňa 22.10.2010. Dňa
06.10.2010bolovObchodnomvestníkuč.192/2010zverejnené,žedovšeobecnejpodstatyúpadcubola
zapísaná miaganá kukurica v množstve 200 t, ktorú správca následne preradil do oddelenej podstaty
zabezpečeného veriteľa NLB Factor a.s. Bratislava, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.

197/2010 dňa 13.10.2010. Zaradenie tejto hnuteľnej veci do oddelenej podstaty nebolo zabezpečeným
veriteľom spochybnené. Okresný súd neprihliadol na tvrdenie navrhovateľa o zániku záložného práva
spoločnosti NLB Factor a.s., ktoré by aj po prevode vlastníckeho práva k zálohu naďalej trvalo a ani
na jeho tvrdenie, že by zaradenie uvedených hnuteľných vecí do súpisu oddelenej podstaty správcom
nebolo bývalo uskutočnené v súlade so zákonom. Na základe dokazovania vykonaného okresným
súdom listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov L.. O. T., L.. S., M. S., otca navrhovateľa a

konateľa úpadcu a p. P. sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že hnuteľné veci, vylúčenia ktorých
sa domáha, boli v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v jeho vlastníctve a presne neurčil ani
druh a množstvo miaganej kukurice, ktorú mal nadobudnúť do vlastníctva od PD Podhorany. Okresný
súd k tomuto záveru dospel aj na základe výpovede L.. O. S., ktorého sám vyslúchol, ale aj jeho
výpovede v trestnom konaní, zaznamenanej v konaní vedenom na OR PZ Prievidza č. ČVS ORP-694/

NY-PD-2011, ktorú mal súd k dispozícii a v ktorej svedok uviedol, že kukurica v množstve 760 t, ktorú
mal navrhovateľ nadobudnúť najskôr od predávajúceho UNIVEX - V, s.r.o. Košice a neskôr tvrdil, že
od Poľnohospodárskeho družstva Podhorany bola následne predaná do firmy Poľno Vtáčnik a túto si
mal navrhovateľ odviesť z areálu úpadcu ešte pred vyhlásením konkurzu, čo navrhovateľ v priebehu
konania nespochybnil.

Podľa názoru okresného súdu sa navrhovateľovi v konaní nepodarila preukázať ani tá skutočnosť,
že ním žiadané hnuteľné veci neboli v čase vyhlásenia konkurzu vedené v účtovníctve úpadcu ako
zásoby a ani že by bol mal s úpadcom uzavretú zmluvu o skladovaní, na základe ktorej by mu právo
vydať tieto hnuteľné veci ako ich vlastníkovi, ak ním nebol úpadca, patrilo. Faktúry, ktoré navrhovateľ

predkladal nie je možné považovať za dôkaz o jeho vlastníctve k hnuteľným veciam a ani za taký
právny titul, na základe ktorého by mohlo dôjsť k jeho prevodu, keďže faktúra je len daňovým dokladom
a nemá náležitosti kúpnej zmluvy tak, ako to vyžadujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Keďže
navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal existenciu takého právneho titulu, z ktorého
by bolo možné jednoznačne usúdiť nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, vylúčenia

ktorých sa domáhal ním samotným, okresný súd jeho návrh zamietol. O trovách konania si vyhradil
rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. Nesúhlasil
s názorom okresného súdu, že neurčil presne druh a množstvo miaganej kukurice, ktorú nadobudol

do vlastníctva od PD Podhorany, keďže toto vyplýva z jeho vyjadrenia zo dňa 18.05.2012, ako aj z
výsluchu L.. T., štatutárnej zástupkyne PD Podhorany a z písomných dôkazov, ktoré predložil a ani s
tým, že nepreukázal zánik záložného práva NLB Factor a.s. Bratislava, pretože súdu oznámil, že toto
zaniklo v súlade s § 151md/ ods.1 písm.f/ OZ. Uviedol tiež, že úpadca zásoby, ktoré sú predmetom
vylučovacej žaloby previedol na neho v bežnom obchodnom styku a spoločnosť UNIVEX - V Košice,

s.r.o. mu ich vyfakturovala. V konaní dostatočne preukázal nadobudnutie zásob aj od PD Podhorany,
preto rozhodnutie okresného súdu z týchto dôvodov považoval za nepreskúmateľné. Nesúhlasil ani
s tým, že by bolo došlo správcom konkurznej podstaty úpadcu k zákonnému zaradeniu vecí do
oddelenej podstaty úpadcu a že by práve existencia záložného práva v prospech záložného veriteľa
NLB Factor a.s. Bratislava bola takou skutočnosťou, ktorá by bránila okresnému súdu vylúčiť hnuteľné

veci, ktorých je vlastníkom, zo súpisu. Podľa jeho názoru existencia či neexistencia záložného práva
nemá žiaden vplyv na prechod vlastníckeho práva k zásobám na navrhovateľa. Vlastnícke právo tak
zakladá povinnosť súdu vylúčiť veci patriace vlastnícky navrhovateľovi zo súpisu majetku konkurznej
podstaty. Ak by záložné právo nezaniklo, vzniesol námietku premlčania preto, že sa neuplatnilo v 3-
ročnej premlčacej lehote, odkedy ho bolo možné vykonať prvýkrát, t.j. odkedy sa úpadca dostal do

omeškania so zaplatením svojich záväzkov, ktoré mal záložný veriteľ zabezpečené. Záložné právo, ktoré
nebolo vykonané pred prechodom vlastníckeho práva nemá žiaden vplyv na vlastníctvo navrhovateľa
a ani na rozhodnutie v prejednávanej veci napriek tomu, že konanie o návrhu navrhovateľa je svojou
podstatou určovacím návrhom o tom, kto je vlastníkom vecí, ktoré sa žiadajú vylúčiť.Tvrdenie navrhovateľa o vlastníctve k hnuteľným veciam - k zásobám potvrdili aj svedkovia L.. S., L..
T. a konateľ úpadcu M. S., z výpovedí ktorých vyplýva, že hnuteľné veci boli predané navrhovateľovi a

že došlo k riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy. Z výsluchu L.. S. na pojednávaní vyplýva, že zo zásob
hnuteľných vecí v čase, keď ešte patrili úpadcovi, bolo odvezené malé množstvo - 40 až 50 t, a nie až
760 t zásob, ktoré boli v tom čase vo vlastníctve úpadcu. Okresný súd túto skutočnosť v odôvodnení
svojho rozhodnutia vôbec neuviedol napriek tomu, že v odôvodnení uviedol výpoveď L.. S. z trestného
konania, ktorá bola v zásadnom rozpore s výpoveďou na pojednávaní v tejto veci. Výsluchom svedkov

sa preukázalo, že veci, ktoré sú predmetom tejto žaloby prevzal fyzicky navrhovateľ od predávajúcich, a
to od spoločnosti UNIVEX - V Košice, s.r.o. a od PD Podhorany, o čom existujú písomné dôkazy, dodacie
listy a protokoly. Skutkové zistenie okresného súdu je preto nesprávne a zmätočné o to viac, že okresný
súd neprihliadol na vyjadrenia navrhovateľa a na výsledky dokazovania. Navrhovateľ je toho názoru,
že nemá dôvod preukazovať tú skutočnosť, že úpadca má v účtovnej evidencii na svojich skladových
zásobách veci, ktoré on žiada vylúčiť zo súpisu, pretože by to bolo kontraproduktívne. Zdôraznil, že

odporca počas celého konania tvrdil, že navrhovateľ nie je vlastníkom vecí, pretože o nich úpadca účtuje
v účtovníctve, na čo však nepredložil žiaden dôkaz. Naopak navrhovateľ po rozhodnutí súdu získal
ďalší doklad vystavený v účtovníckom programe úpadcu o tom, že v účtovníctve sa zásoby, ktorých
vylúčenie je predmetom sporu neviedli, pretože boli odpísané, ktorý zabezpečil od bývalého účtovníka
úpadcu v elektronickej podobe ako záložnú kópiu účtovníctva úpadcu. Navrhol preto, aby odvolací

súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a veci, ktorých vylúčenia sa navrhovateľ vylučovacou žalobou
domáhal, z majetku úpadcu vylúčil. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov prvostupňového, ako aj
odvolacieho konania. Prílohou odvolania je súvaha k 31.05.2010 bez podpisu a bez údajov, ktoré by
jej správnosť akýmkoľvek spôsobom overovali, vrátane predvahy s medzisúčtami - analýza za obdobie
od 01.01.2010 do 31.05.2010 rovnako bez akejkoľvek verifikácie údajov a osoby, ktorá je za obsah a

zostavenie tejto listiny zodpovedná.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §

156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že potom, ako bola na úpadcu dňa 29.01.2010 povolená
súdom reštrukturalizácia, bol dňa 31.05.2010 na jeho majetok vyhlásený konkurz. Správca úpadcu

zapísal do súpisu oddelenej podstaty hnuteľný majetok, ktorý sa nachádzal v areáli úpadcu, a to kukuricu
miaganú v množstve 1.566,46 t, slamu lisovanú v množstve 279,80 t, cukrové rezky v množstve 505,16
t, trávnu senáž v množstve 660,00 t, siláž kukurice v množstve 2.370,70 t a seno v množstve 46,52 t. Pri
každej z týchto hnuteľných vecí je poznámka správcu o spornom zápise z dôvodu nároku uplatneného
treťou osobou. O všetkých týchto hnuteľných veciach navrhovateľ pôvodne v návrhu tvrdil, že ich kúpil

od spoločnosti UNIVEX-V s.r.o. dňa 29.04.2010 na základe ústnej kúpnej zmluvy, o čom predložil faktúru
č. 0312010 vystavenú dňa 29.04.2010 na sumu 180.294,64 Eur s lehotou splatnosti 13.05.2010, z ktorej
podľa pôvodného tvrdenia zaplatil navrhovateľ spoločnosti UNIVEX-V s.r.o. sumu 17.850,- Eur a zvyšok
v dňoch 30.07. a 13.10.2010, ktoré tvrdenie neskôr upravil tak, že z tejto sumy zaplatil spoločnosti
UNIVEX-V s.r.o. len sumu 28.786,54 Eur zodpovedajúcu DPH. Na toto svoje tvrdenie predložil bankový

výpiszodňa05.05.2010zjehoúčtuvedenéhovSlovenskejsporiteľnipodč.0372854218/0900.Zfaktúry
č. 0312010 vystavenej spoločnosťou UNIVEX-V s.r.o. na sumu 180.294,64 Eur dňa 29.04.2010 vyplýva,
žepodbodom5Dodacieaplatobnépodmienkybolauvedenáformaúhradyprenavrhovateľaprevodným
príkazom na číslo bankového účtu 213020793/7500 vedeného v Československej obchodnej banke a.s.
Faktúru vyhotovil L.. M. S., ktorý bol v prejednávanej veci vypočutý ako svedok. Navrhovateľ v konaní

predložil aj zápis zo dňa 29.04.2010 medzi predávajúcim UNIVEX-V s.r.o. Košice a ním ako kupujúcim o
odovzdaní a prevzatí tovaru, vylúčenia ktorého sa domáha touto žalobou v deklarovaných množstvách a
dodací list vystavený dňa 29.04.2010 UNIVEX-V s.r.o. Košice ako dodávateľom, ktorý je navrhovateľom
podpísaný.

Z výpisu účtu navrhovateľa ako fyzickej osoby č. 0372854218/0900 za účtovné obdobie od 01. do
05.05.2010 vyplýva, že suma 28.786,54 Eur bola dňa 05.05.2010 poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX s VS - XXXXXX a s poznámkou UNIVEX-V S. O. - SHR Rokos. Faktom je, že toto číslo účtu nie
je zhodné s číslom účtu uvedeným na faktúre vystavenej spoločnosťou UNIVEX-V s.r.o. Košice, na ktorýmal navrhovateľ zaplatiť sumu 180.294,64 Eur. Obchodná spoločnosť UNIVEX-V s.r.o. Košice prijatie
platby na faktúru č. 312010, ako ani zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny v konaní nepotvrdila.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že na základe ústnej kúpnej zmluvy nadobudol k vyššie uvedeným
hnuteľným veciam vlastníctvo, preto nie je možné, aby patrili úpadcovi a slúžili na zabezpečenie splnenia
pohľadávky záložného veriteľa NLB Factor a.s. Bratislava. Potvrdil tiež, že si hnuteľné veci fyzicky z
areálu úpadcu neodviezol. Ako podklad pre úhradu sumy 28.786,54 Eur označil navrhovateľ daňový
doklad - faktúru č. 0403000045, čo však nekorešponduje s VS uvedeným vo výpise navrhovateľa z jeho

účtu (č.l. 6), na ktorom je ako VS uvedené č. fa. 42013780.

Do súpisu všeobecnej podstaty zapísal správca úpadcu aj ďalšiu hnuteľnú vec, a to kukuricu miaganú v
množstve200tspoznámkouspornéhozápisuvprospechtretejosoby,ktorápodľatvrdenianavrhovateľa
bola tiež v jeho vlastníctve, pretože ju dňa 26.04.2010 kúpil od úpadcu, o čom predložil faktúru
č. 0403000045 zo dňa 26.04.2010, vystavenú úpadcom pre navrhovateľa na sumu 17.850,- Eur s

rovnakým VS s uvedením č. účtu úpadcu 11731087/5200, na ktorý mal navrhovateľ zaplatiť túto sumu,
a to aj za 200 t slamy lisovanej, dodanej mu úpadcom. O úhrade tejto sumy predložil navrhovateľ výpis z
účtu navrhovateľa zaslanej na iný účet, než bol účet uvedený v uvedenej faktúre. (čl. 50) O dodávke 200
t kukurice miaganej spolu s 200 t slamy lisovanej predložil navrhovateľ preberací protokol podpísaný
ním a úpadcom s tým, že dňa 26.04.2010 došlo k odovzdaniu a prevzatiu kukurice miaganej v množstve

200 t navrhovateľom ako kupujúcim. Nevyplýva z neho tvrdenie navrhovateľa, že kukurica miaganá v
množstve 200 t zostala v priestoroch úpadcu. (č.l. 51)

Navrhovateľ predložil v konaní aj faktúru č. 1005709 vystavenú PD Podhorany (č.l. 54) pre navrhovateľa
ako príjemcu tovaru zo dňa 07.05.2010 s dátumom splatnosti 21.05.2010, ktorou PD Podhorany

fakturovalo navrhovateľovi kukuricu miaganú v množstve 7.617 q - 761,70 t v celkovej sume 37.616,55
EurspolusDPH,oúhradektorejnavrhovateľnepredložilžiadendôkaz.Ktejtofaktúrepredložilpreberací
protokol zo dňa 07.05.2010 na kukuricu miaganú 7.617 q podpísaný dodávateľom aj navrhovateľom
spolu s potvrdenkou vystavenou dňa 07.05.2010. Ani z tohto dokladu nevyplýva tvrdenie navrhovateľa,
že kukurica miaganá v množstve 761,70 t zostala v priestoroch úpadcu. (č.l. 51) Tvrdil tiež, že kukurica

miaganá, ktorá patrila PD Podhorany nebola evidovaná v majetku úpadcu.

Odporca predložil v konaní záložnú zmluvu uzavretú medzi NLB Factor s.r.o. Bratislava a spoločnosťou
úpadcu - CORTE spol. s r.o. Partizánske, v mene ktorej konal O.. M. S. ako konateľ dňa 26.09.2007,
predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa NLB Factor s.r.o. k

hnuteľným veciam špecifikovaným v čl. 2 tejto zmluvy za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného
veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXXX/TU/XXXX a z Faktoringovej zmluvy č. XXXXX/XX v
znení ich dodatkov, ktorou sa zabezpečovala návratnosť sumy 45.000.000,- Sk.

Podľa čl. 2 písm. i) tejto záložnej zmluvy bol predmetom záložného práva súbor hnuteľných vecí - zásob

vo výlučnom vlastníctve záložcu - úpadcu, ktoré v súvislosti s obchodným stykom úpadcu ako záložcu
v rámci výkonu jeho predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri, evidovaných záložcom
v účtovných knihách, účtovná trieda 1 - zásoby v zmysle postupov účtovania pre podnikateľov a pod
písm. ii) súbor hnuteľných vecí - zásob špecifikovaných v ods.1 písm.i) tohto článku zmluvy, ktoré
záložca nadobudne v budúcnosti, najneskôr do úplného a riadneho vyporiadania zabezpečeného úveru

špecifikovaného v čl. I tejto zmluvy. Hodnota zálohu, ktorého špecifikácia je uvedená v čl. II ods.1
záložnej zmluvy musela počas celej doby trvania právneho vzťahu založeného touto zmluvou dosahovať
minimálnehodnotu40.000.000,-Sk.Včl.III.zmluvysaúpadcaakozáložcazaviazal,žepočasexistencie
záložného práva nebude bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa so zálohom
akokoľvek nakladať, a teda ho ani nepredá.

Na č. l. 71-73 sú zažurnalizované záväzné pokyny záložného veriteľa NLB Factor a.s. v likvidácii,
Bratislava zo dňa 27.01., 02.02. a 01.03.2011 pre správcu úpadcu na speňaženie celého hnuteľného
majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa NLB Factor a.s. v likvidácii, Bratislava
za ním stanovených podmienok, ako aj záväzný pokyn na bezodplatný odvoz súpisovej zložky majetku

úpadcu trávna senáž, ktorý majetok bol správcom konkurznej podstaty zapísaný do oddelenej podstaty
tak, ako to správca zverejnil v Obchodnom vestníku dňa 13.10. a 22.10.2010 a predaj bol ním oznámený
konkurznému súdu dňa 07.02.2009 k č.k. 1R 8/2009.Podľa vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 11.05.2011 bolo záložné právo zriadené v prospech NLB Factor
a.s. v likvidácii na základe poskytnutia úveru podľa úverovej zmluvy č. XXXXX/XX zo dňa 09.04.2008
spoločnosťou NLB Factor a.s. spoločnosti úpadcu, ktorá ho čerpala len vo výške 13.152.220,42 Sk,

pričom úver bol poskytnutý spoločnosti TEP s.r.o. a spoločnosť úpadcu ho pristúpením k záväzku
zabezpečovala. Zo zmluvy o úvere č. XXXX/TU/XXXX uzavretej medzi spoločnosťou NLB Factor a.s.
Bratislava a spoločnosťou TEP s.r.o. Nitrica, za ktorú konal konateľ M. S. vyplýva, že spoločnosti TEP
s.r.o. bol poskytnutý úver vo výške 20.000.000,- Sk tak, že v čl. III bolo čerpanie úveru dohodnuté v
dvoch tranžách, pričom prvá z nich vo výške 13.152.220,42 Sk mala byť poukázaná na účet spoločnosti

odporcu na úhradu záväzkov a druhá vo výške 6.847.779,58 Sk na účet dlžníka - spoločnosti TEP s.r.o.
Obe tranže úveru mali byť čerpané počas 10 pracovných dní po splnení podmienok uvedených v čl.
IX tejto zmluvy o úvere. Súčasťou zmluvy o úvere je aj notárska zápisnica N 30/2008, NZ 14839/2008
zo dňa 09.04.2008, t.j. z toho istého dňa, kedy bola podpísaná aj vyššie uvedená úverová zmluva, v
ktorej je obsiahnuté vyhlásenie úpadcu, ktorý ako pristupujúci dlžník vyhlásil, že uznáva dlh a súhlasí
ako osoba povinná s exekúciou v zmysle § 41 ods.1 písm.c/ zák.č. 233/95 Z.z. Exekučný poriadok a

že ako pristupujúci dlžník splní za dlžníka jeho peňažný záväzok a že sa stáva dlžníkom popri dlžníkovi
TEP s.r.o. s tým, že obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Tvrdil tiež, že spoločnosť TEP s.r.o. záväzok spoločnosti CORTE splatila, v dôsledku čoho záložné
právo, ktoré viazlo na zásobách pre spoločnosť NLB Factor a.s., zaniklo. Podľa jeho tvrdenia v čase

vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu už žiadne záložné právo neexistovalo, preto spoločnosť NLB
Factora.s.nemohlaudeliťžiadenzáväznýpokynodporcovinaspeňažovaniesúpisovejpoložkymajetku.
K tomuto vyjadreniu priložil navrhovateľ oznámenie o započítaní pohľadávok a záväzkov (čl. 88), ktoré
bolo vystavené ako kompenzačný doklad spoločnosťou NLB Factor a.s. Bratislava bez toho, aby bol
tento doklad podpísaný oprávnenou osobou a datovaný.

Z výsluchu svedkyne L.. O. T., predsedníčky družstva PD Podhorany vyplýva, že v roku 2008 sa
kukurica, ktorá sa mlátila na ich poliach odvážala do skladov spoločnosti úpadcu s tým, že ich táto
spoločnosť mala uskladniť a po fakturácii od PD Podhorany odkúpiť. Uviedla, že sa mohlo jednať o 761,7
t miaganej kukurice, ktorá bola vyfakturovaná až v septembri 2008, avšak len v množstve 609,36 t ako

kukurica na zrno v hodnote 1.904.250,- Sk, pretože z nej bolo odpočítané 14% vlhkosti. PD Podhorany
zaslalo odporcovi dňa doklady ohľadom kukurice miaganej z roku 2008 a 2009 s údajmi z účtovníctva
a z evidencie plnenia DPH (čl. 150-15), ktoré nie sú podpísané až dňa 17.06.2010. Súdu predložilo PD
Podhorany aj daňové priznanie, ktoré nie je opatrené pečiatkou daňového úradu a týka sa zdaňovacieho
obdobiazamesiacmájroku2010preDPH.Predložiloajfaktúruč.809706zodňa09.09.2008sdátumom

splatnosti 09.11.2008 za kukuricu na zrno /nie miaganú/ v množstve 6.093,600 q - 609,36 t v sume spolu
75.219,33 Eur s DPH a dodací list č. 098168 pre odberateľa označeného CORTE s.r.o. s dátumom
vydania tovaru 09.09.2008 a prevzatia na prepravu dňa 30.09.2008.

Keďže ju spoločnosť úpadcu prevzala, ale nezaplatila a nemala o ňu ani následne záujem, odporca

spätne fakturoval cenu kukurice PD Podhorany tak, ako keby im ju bol vrátil. Túto faktúru však v konaní
PD Podhorany nepredložilo a k dispozícii ju nemal ani odporca. Fyzicky sa však odvoz kukurice späť
do PD Podhorany zo skladu úpadcu nikdy nezrealizoval. Kukurica bola skladovaná v silážnych vakoch
u úpadcu, s ktorými nie je možné manipulovať, len odoberať a priamo kŕmiť, každý o hmotnosti 200t.
Navrhovateľ sľúbil PD Podhorany, že kukuricu od nich odkúpi ako fyzická osoba, súkromne hospodáriaci

poľnohospodár - roľník, ktorý ju prevzal len na dodacom liste, avšak ani on ju zo skladu úpadcu
neodviezol. Jej kúpnu cenu mu PD Podhorany síce vyfakturovali fa č. 1005704 zo dňa 07.05.2010 v
sume 37.616,55 Eur, avšak z tejto sumy mal zaplatiť len DPH. Podľa predsedníčky družstva navrhovateľ
prisľúbil, že ako bude postupne kukuricu predávať, tak ju bude PD Podhorany platiť. Žiadne doklady
o úhrade kúpnej ceny kukurice pre PD Podhorany navrhovateľ súdu nepredložil, avšak predsedníčka

družstva úhradu DPH navrhovateľom ústne potvrdila. Kukurica mala byť odovzdaná navrhovateľovi po
zaplatení DPH v máji 2010, o čom svedčí aj preberací protokol. Pri odvážaní kukurice prítomná nebola,
avšak videla vaky, ktoré sa nachádzali u úpadcu a boli kompletné.

Z výsluchu M. S., otca navrhovateľa a konateľa úpadcu vyplýva, že navrhovateľ kupoval kukuricu nielen

od L.. T., a teda PD Podhorany, ale aj od spoločnosti CORTE s.r.o. - úpadcu a aj od spoločnosti UNIVEX-
V s.r.o., v ktorej pôsobí L.. S.. Potvrdil, že v máji 2010 sa kukurica nachádzala v areáli spoločnosti
úpadcu, avšak vlastnícke právo k areálu, ako aj ku kukurici bolo prevedené na spoločnosť UNIVEX-V
s.r.o. Košice, čo v konaní preukázané nebolo. Uviedol, že v areáli sa nachádzalo 12 vakov s kukuricouv celkovom množstve 2.400 t, z ktorého množstva 3,5 vaku patrilo PD Podhorany, 3,5 vaku vlastnil
navrhovateľ, 1 vak patril spoločnosti CORTE s.r.o. v množstve 200 t a zvyšok v množstve 1.560 t /asi
8 vakov/ patril spoločnosti UNIVEX-V Košice. Potvrdil tiež, že v septembri 2010 sa kukurica z vakov,

ktoré patrili spoločnosti UNIVEX-V odviezla navrhovateľom v množstve 18 t. /9 vakov/ Potvrdil tiež, že
navrhovateľ odviezol kukuricu, ktorá patrila spoločnosti CORTE s.r.o. v množstve 100 t, /polovica vaku/
pretože ju v tom čase už mal navrhovateľ od úpadcu kúpenú. Túto odviezol na Poľno Vtáčnik, Lehota
pod Vtáčnikom, o čom správca vedel, avšak vlastníkom už bol vtedy navrhovateľ.

ZozápisniceovýsluchusvedkaL..S.ORPZSRNováky,ČVS:ORP-694/NY-PD-2011zodňa29.07.2011
vyplynulo, že pre odporcu pracoval 4 roky od roku 2006 ako agronóm a v prenájme má kanceláriu v
objekte bývalej firmy CORTE s.r.o. Uviedol, že v objekte úpadcu sa nachádzala okrem iného aj miaganá
kukurica s označením CCM, ktorá bola uskladnená v areáli objektu úpadcu a bola zabalená vo vakoch
v množstve 10 ks, celkom 2000 t. Bol presvedčený, že patrila spoločnosti úpadcu, a nie navrhovateľovi.
Potvrdil, že O. S. kúpil kukuricu od PD Podhorany niekedy v roku 2009 a túto následne predal do firmy

Poľno Vtáčnik v Lehote pod Vtáčnikom v množstve 760 t. Kukurica, ktorá bola dňa 25.09.2010 odvezená
z objektu úpadcu M. S. nepatrila O. S., ale patrila úpadcovi, a to v množstve 200 t. M. S. z tohto množstva
naložil len 24 t, ktoré odviezol a na mieste úpadcu zostalo 176 t, z ktorej bolo asi 50 t znehodnotenej.
Pri odbere kukurice M. S. dňa 25.09.2010 svedok nebol prítomný, bolo mu to len oznámené. Uviedol,
že kukurica, ktorá bola do firmy úpadcu dovezená v septembri 2008 od PH Podhorany si aj navrhovateľ

dňa 07.05.2010, t.j. vtedy kedy bola vystavená faktúra na kukuricu o váhe 760 t odviezol a prítomní boli
L.. T. z PD Podhorany a správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Suchý. Faktúru, ktorú použil O. S.
dňa 25.09.2010 a preukázal sa ňou aj policajtom, bola vybavená už dňa 07.05.2010.

Z výsluchu svedka L.. O. S. na pojednávaní dňa 09.05.2012 (čl. 196) vyplýva, že pri odvážaní kukurice

miaganej z areálu úpadcu, kde bola uskladnená a kde v máji 2010 bol prítomný, bolo viac ako 10 vakov
s kukuricou, pretože sa tam nachádzalo okolo 900 t miaganej silážnej kukurice. Potvrdil, že bol svedkom
pri tom, keď správca úpadcu prišiel do areálu a navrhovateľ mu predložil písomné doklady, ktorými
preukazoval, že sa jedná o kukuricu, ktorú nadobudol od PD Podhorany a správca mu nemôže túto
kukuricu odňať, v dôsledku čoho mu správca umožnil kukuricu odviesť. Nepamätá si, či odviezol všetky

3 vaky, v ktorých sa mala nachádzať jeho kukurica. Potvrdil však, že bola odvezená do PD Vtáčnik.
Upresnil, že PD mala byť odpredaná miaganá kukurica v hodnote okolo 200.000,- Sk, ktorá bola po
vykonanej oprave výpovede svedkom dlhom spoločnosti úpadcu vo vzťahu k PD Vtáčnik v množstve
130-135tavtakomtomnožstveajbolaodvezenádňa31.05.2010.Takmerrovnakéskutočnostivyplývajú
aj z výsluchu svedka p. Oršulu v tom istom trestnom konaní zaznamenaného v zápisnici o výsluchu zo

dňa 29.07.2011. Výpoveď svedka L.. S. navrhovateľ spochybnil, pretože podával trestné oznámenie na
neho, aj na M. S..

Z výsluchu svedka L.. M. S. vyplýva, že o faktúre č. 0312010 zo dňa 29.04.2010 na sumu 180.294,64 Eur
za miaganú kukuricu a kukuricu siláž má vedomosť. Potvrdil, že si bol obzrieť, kde sa kukurica nachádza

v apríli 2010 a táto bola uložená vo vakoch o dĺžke 75 m, priemer 2,6 m, takže sa dalo ľahko zistiť
výpočtom, aké je jej množstvo. Potvrdil, že kukurica mala byť u úpadcu uskladnená 2 roky. Uviedol, že
senáž bola uložená v areáli PD Rypňany a že zásoby od úpadcu odkúpil a následne, pretože boli veľmi
kvalitné, tieto so ziskom cca 10% odpredal navrhovateľovi. Uviedol tiež, že k predaju zásob z UNIVEX
s.r.o. O. S. došlo v apríli 2010.

Odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľom označené hnuteľné veci sa v čase vyhlásenia konkurzu
nachádzali v priestoroch úpadcu a v jeho držbe a boli vedené v účtovníctve na účte zásob, preto
bol povinný ich postupom podľa § 67 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej
ZoKR) zapísať do súpisu ako majetok, ktorý patril v čase vyhlásenia konkurzu úpadcovi a ktorý

zabezpečoval jeho záväzky. Všetky navrhovateľom označené hnuteľné veci boli na základe dohody
medzi úpadcom ako záložcom a spoločnosťou NLB Factor ako záložným veriteľom predmetom zálohu,
ktoré bolo registrované Notárskym centrálnym registrom záložných práv dňa 27.09.2007 pod sp.zn.
NCRzp 23249/2007 ako zásoby, ktoré záložca eviduje v účtovných knihách v účtovnej triede 1 podľa
postupov účtovania pre podnikateľov v takom rozsahu, aby zabezpečovali pohľadávku záložného

veriteľa minimálne v hodnote 40.000.000,- Sk. Všetky hnuteľné veci boli zaradené ako zabezpečujúce
pohľadávku spoločnosti NLB Factor do oddelenej podstaty tohto veriteľa v konkurze v súlade s § 69
ZoKR. Vzhľadom k tomu, že sa všetky hnuteľné veci označené navrhovateľom ako veci patriace do
jeho vlastníctva nachádzali v čase vyhlásenia konkurzu v držbe úpadcu, v jeho skladových priestoroch,nemohlo dôjsť reálne k prevodu vlastníckeho práva na navrhovateľa, a preto sa nedostali do jeho reálnej
dispozície. Ak by bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že sa stal vlastníkom všetkých ním označených
hnuteľných vecí pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, bolo jeho povinnosťou tieto označiť a

oddeliť od majetku úpadcu tak, aby bolo možné jeho vlastnícke právo k takýmto veciam jednoznačne
identifikovať.

Odporca tiež namietal, že navrhovateľ si nemôže zmenou petitu uplatňovať právo na vydanie sumy
164.366,41 Eur, ale s poukazom na § 78 ods.5 ZoKR v znení platnom do 31.12.2001 len sumu, ktorú

správca získal predajom hnuteľných vecí a teda do výšky výťažku speňaženého majetku.

Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 443 ods. 1 cit. zák. kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar
odovzdaný.

Podľa § 67 ods. 1, písm. a) a b) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej ZoKR) v znení
platnom do 31.08.2010 konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu a

majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky.

Podľa § 69 písm. a) cit. zák. oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí
a) majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím
právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie právom

prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky iných zabezpečených
veriteľov právom najskorším.

Podľa § 78 ods.1 cit. zák. do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej
podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné najmä preto, že sa nachádza u tretej osoby alebo že

tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Pri spornom zápise
správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti
sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v
ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže
po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom

zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do
všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

Podľa § 78 ods.3 cit. zák., ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak
urobiť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia

zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie
majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho
majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď
mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu
včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím

výťažku zo speňaženia dotknutého majetku.

Podľa § 78 ods.5 cit. zák., kým je majetok zapísaný do súpisu s poznámkou alebo kým sa o majetku
vedie na súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu, správca nemôže majetok speňažiť, ibaže by majetok
bol bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; v tom prípade

má veriteľ s nárokom na vydanie majetku právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec
právne správne posúdil, keď dospel k záveru, že navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať
jeho vlastnícke právo k hnuteľným veciam - zásobám špecifikovaným v návrhu, a to napriek tomu, že

vlastnícke právo preukazoval faktúrami, dodacími listami, výpismi z účtu a výsluchmi svedkov, ako aj
inými listinnými dôkazmi.Súpis majetkovej podstaty je listina, do ktorej zapisuje správca majetok patriaci do majetkovej
podstaty úpadcu, a teda ho vyhotovuje správca konkurznej podstaty podľa pokynov súdu pri použití
zoznamu predloženého dlžníkom za súčinnosti veriteľského orgánu. Súpis majetkovej podstaty dáva

konkurznému správcovi oprávnenie k speňaženiu zapísaného majetku, z čoho vyplýva, že spísanie
majetku umožňuje správcovi, aby s takto zapísaným majetkom dlžníka nakladal. Súčasťou súpisu je aj
ocenenie vykonané správcom, ktorý vychádza z údajov v účtovníctve dlžníka alebo z iných právnych
predpisov, napr. Zákona o daniach z príjmu, Zákona o oceňovaní majetku a pod., ako aj z ďalších
dostupných informácií. Súpis majetkovej podstaty je zverejňovaný v Obchodnom vestníku, pričom ho

je možné priebežne dopĺňať.

S ohľadom na tú skutočnosť, že súčasťou súpisu majetkovej podstaty dlžníka nie je len jeho majetok,
ale aj práva, pohľadávky a iné majetkové hodnoty, ktoré sú vo vlastníctve iných subjektov, odlišných
od osoby dlžníka, aj pre tento platí, že konkurzný správca je povinný do súpisu majetkovej podstaty
zahrnúť aj majetok, pri ktorom je sporné, či do nej patrí alebo či k tomuto majetku uplatňuje svoje práva

tretia osoba.

Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje osobám, ktoré tvrdia, že
ich právo k majetku bráni tomu, aby bol tento zapísaný do súpisu majetkovej podstaty podať na súd
žalobu na jeho vylúčenie zo súpisu majetkovej podstaty. V súlade s § 94 ZoKR má zabezpečený veriteľ

v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola uspokojená z výťažku speňaženia majetku, ktorým bola
zabezpečená, a to podľa poradia vzniku jeho práva. Z tohto dôvodu je zavedená v Zákone o konkurze
a vyrovnaní koncepcia oddelených podstát, u ktorých prebieha speňažovanie majetku pod dohľadom,
resp.zaaktívnejúčastikaždéhodotknutéhozabezpečenéhoveriteľa,pričomsapostupujepodľapravidla
uspokojovania zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia oddelenej podstaty, čo korešponduje

aj s § 78 ods.5 ZoKR.

Je treba zdôrazniť, že konkurzná podstata je tvorená majetkom dlžníka, ktorý mu patril ku dňu vyhlásenia
konkurzu a ktorý nadobudol počas konkurzu. Okrem majetku dlžníka tvorí konkurznú podstatu aj
majetok osoby odlišnej od dlžníka, ktorý sa môže stať konkurznou podstatou buď vtedy, ak ním bol

zabezpečený dlžníkov záväzok alebo ak bol odovzdaný do podstaty v dôsledku úspešného uplatnenia
odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka (§ 67 ZoKR). Správca je povinný zistiť všetok majetok,
ktorý tvorí konkurznú podstatu a povinnosti pri jeho zisťovaní ukladá ZoKR aj dlžníkovi, ktorý je už
pred vyhlásením konkurzu (§ 21 ods.3) povinný predložiť súpis majetku, resp. priložiť ho k návrhu na
vyhlásenie konkurzu (§ 12 ods.4) a následne aj v lehote 15 dní po vyhlásení konkurzu (§ 73 ods.2).

Zákon ukladá v tejto súvislosti povinnosť súčinnosti úpadcovi a tretím osobám (§ 74 a § 75).

V prípade, že do konkurznej podstaty patrí majetok, ktorým boli zabezpečené prihlásené pohľadávky
veriteľov a títo si uplatnili zabezpečovacie právo prihláškou, tvorí tento majetok oddelenú podstatu týchto
zabezpečených veriteľov (§ 69 ZoKR).

Správca úpadcu zapísal do súpisu majetku aj zásoby nachádzajúce sa v čase vyhlásenia konkurzu
v skladových priestoroch úpadcu, pričom vychádzal z podkladov, ktorými sú nielen zoznam majetku
od úpadcu, ale aj z účtovných dokladov, ktoré nesporne majú význam pri stanovení hodnoty majetku
tak, aby bol tento dostatočne špecifikovaný a aby bol zápis na účely speňaženia majetku dostatočne

konkrétny. V zozname by mal byť obsiahnutý všetok dlžníkov majetok, pričom pre praktickú orientáciu
a operatívnejšie vyhľadávanie by mal byť zachytený v členení podľa účtovných predpisov. Mal by byť
vždy popísaný presne a určite, a teda pri hnuteľných veciach je nevyhnutné uviesť ich druh, výrobné
číslo, firemnú značku, prípadne ďalšie údaje, ktoré sú nevyhnutné pre ľahkú identifikáciu týchto vecí.
Je na mieste, aby správca pri vyhotovovaní zoznamu majetku dlžníka aj sám vykonal nezávisle na

predložených listinách vlastné šetrenie za účelom riadneho preverenia stavu a miesta, kde sa dlžníkov
majetoknachádza.Takýmtospôsobommôžeoveriťinformácieuvádzanédlžníkomvzozname,prípadne
zistiť, či do zoznamu nepatrí aj niečo iné, čo dlžník neuviedol alebo opomenul uviesť.

Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že postup správcu konkurznej podstaty úpadcu bol

vykonaný v súlade s § 67 ods.1 písm.a) a c) ZoKR, keď do súpisu majetku zahrnul aj zásoby tvorené
hnuteľnými vecami, a to Kukurica miaganá - 1.566,46 t v cene 78.323,- Eur, Slama lisovaná - 279,80 t
v cene 8.394,- Eur, Cukrové rezky - 505,16 t v cene 656,71 Eur, Trávna senáž - 660,00 t v cene 7.260,-
Eur, Siláž kukurice - 2.370,70 t v cene 59.267,50 Eur, Seno - 46,52 t v cene 465,20 Eur a Kukuricamiaganá - 200 t v cene 10.000,- Eur, pretože tieto mal úpadca nesporne v čase vyhlásenia konkurzu
uskladnené v jeho skladovacích priestoroch a evidované vo svojom účtovníctve ako svoje vlastníctvo,
a navyše šlo o majetok, ktorý zabezpečoval záväzky úpadcu. Takto spísaný majetok tvorí konkurznú

podstatu a podlieha konkurzu, pričom právo nakladať s takýmto majetkom prislúcha podľa § 44 ods.1
ZoKR len správcovi.

Ak navrhovateľ v návrhu a v priebehu konania tvrdil, že je vlastníkom vyššie uvedených hnuteľných
vecí, bol povinný túto skutočnosť preukázať a v takom prípade by mu vzniklo právo na jeho vylúčenie

zo súpisu majetku, avšak len za predpokladu, že by na ňom neviazlo záložné právo tak, ako tomu bolo
v prejednávanej veci.

Aj keď navrhovateľ v konaní pôvodne tvrdil, že všetky ním uvedené hnuteľné veci - zásoby označené
pod bodom I. návrhu kúpil od spoločnosti UNIVEX-V s.r.o. dňa 29.04.2010, na toto svoje tvrdenie
okrem faktúry č. 0312010 vystavenej na sumu 180.294,64 Eur, protokolu o prevzatí spísaného medzi

konateľom dodávateľa a navrhovateľom v ten istý deň a prehlásenia o prevzatí tovaru nepredložil žiadne
relevantné dôkazy. Z faktúry č. 0312010 vyplýva, že ňou mala spoločnosť UNIVEX-V s.r.o. fakturovať
navrhovateľovi sumu za 5 komodít, z toho za kukuricu miaganú v množstve 1.566,46 t sumu 78.323,-
Eur, pričom z takto vyfakturovanej sumy mal podľa tvrdenia navrhovateľa odporca zaplatiť spoločnosti
UNIVEX-V s.r.o. sumu zodpovedajúcu 19% DPH vo výške 28.786,54 Eur dňa 05.05.2010. Aj keď o

tomto svojom tvrdení predložil výpis z účtu, z jeho príkazu na úhradu nevyplýva napriek tomu, že
VS 312010 korešponduje s číslom faktúry vystavenej UNIVEX-V s.r.o. dňa 29.04.2010, že túto platbu
zaplatil na účet spoločnosti UNIVEX-V s.r.o., a teda na ten účet, ktorý bol uvedený na faktúre pod č.
XXXXXXXXX/XXXX a bol vedený v T. a.s. Z príkazu na úhradu vystaveného navrhovateľom vyplýva,
že sumu poukázal na úplne iný účet, a to č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo S. a.s.. Navyše sa

navrhovateľovi nepodarilo v konaní preukázať, a to ani výsluchom konateľa spoločnosti UNIVEX-V s.r.o.,
že by bola táto spoločnosť kukuricu miaganú, ktorá sa nachádzala podľa tvrdenia navrhovateľa, ale
aj konateľa úpadcu a konateľa spoločnosti UNIVEX-V s.r.o. v tomto množstve na sklade úpadcu bola
reálne prešla z dispozície úpadcu na UNIVEX-V s.r.o. a že by ju bola táto spoločnosť pred jej predajom
navrhovateľovi vlastnila. Refakturácia, ktorú mal po dvoch rokoch jej uskladnenia vykonať úpadca vo

vzťahu k PD Podhorany, ktorej ju mal de facto vrátiť tak, aby sa táto spoločnosť stala jej vlastníkom v
konaní preukázaná nebola. Napriek tomu už od 29.04.2010 mala patriť navrhovateľovi bez toho, že by
bol navrhovateľ zaplatil za ňu kúpnu cenu a si ju aj fakticky zo skladových priestorov úpadcu odviezol.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani tú skutočnosť, že by bol od úpadcu kúpil 200 t miaganej

kukurice uvedenej pod bodom II. návrhu a že by bol za ňu úpadcovi zaplatil riadne kúpnu cenu. Aj
keď v konaní predložil faktúru č. 0403000045 vystavenú úpadcom dňa 26.04.2010, ktorou úpadca
fakturoval navrhovateľovi cenu kukurice miaganej a slamy lisovanej v celkovej sume 17.850,- Eur s
tým, že navrhovateľ mal kúpnu cenu zaplatiť úpadcovi na č. účtu 11731087/5200, z výpisu bežného
účtu navrhovateľa zo dňa 05.05.2010 vyplýva, že na zaplatenie sumy 17.850,- Eur bol daný príkaz

navrhovateľa, avšak úhrada nebola poukázaná napriek tomu, že variabilný symbol bol zhodne uvedený
s číslom faktúry na účet úpadcu uvedený vo faktúre, ale na celkom iný účet, a to č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Takto predloženými dôkazmi preto nebola preukázaná úhrada kúpnej ceny navrhovateľa v prospech
úpadcu a ani to, že tá kukurica, ktorú spísal správca do súpisu je tá istá, ktorú mal navrhovateľ kúpiť
od úpadcu a ktorú žiada vy z konkurznej podstaty vylúčiť. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by

úpadca bol vlastníkom kukurice, ktorú predal navrhovateľovi dňa 26.04.2010, keďže kukurica, ktorá sa
v tom čase na sklade nachádzala podľa vyjadrenia konateľky PD Podhorany mala byť už v tom čase
úpadcom refakturovaná ako vrátená.

Až v priebehu konania navrhovateľ začal tvrdiť, že u úpadcu sa nachádzala kukurica, ktorú kúpil dňa

07.05.2010 od PD Podhorany, o čom svedčí faktúra č. 1005704, z ktorej zaplatil podľa jeho tvrdenia
a podľa potvrdenia konateľky L.. T. len DPH. Jednalo sa o 6.093,60 q kukurice na zrno v suchom
stave. V tejto súvislosti je nutné poukázať na rozporné tvrdenia navrhovateľa a L.. T., predsedníčky PD
Podhorany, ako aj listín, ktoré doložila do spisu a sú zažurnalizované na čl. 150-158, z ktorých vyplýva,
žePDPodhoranypôvodne,atoeštevseptembriroku2008dodaliúpadcovi7.617qkukurice,cenuktorej

vyfakturovali faktúrou č. 809706 úpadcovi v hodnote 2.266.057,50 Sk, aj keď na faktúre bolo uvedené
len množstvo 6.093,60 q. Dôvodom menšieho množstva mal byť odpočet 20% straty vlhkosti, keďže
kukurica miaganá je kukurica vo vlhkom stave, bez vysušenia. Táto však predmetom dodávky nebola.
PD Podhorany potvrdili, že im úpadca vyfakturovanú sumu za kukuricu nezaplatil, v dôsledku čoho malúpadca dňa 30.04.2009 vystaviť faktúru č. 94030000103, ktorou kukuricu pro forma vrátil PD Podhorany
atotosa staloopäťvlastníkomceléhomnožstvakukurice.FaktickyvšakkukuricuúpadcaPDPodhorany
nevrátilazostalavjehopriestoroch,vktorýchjuPDPodhoranydňa07.05.2010užakokukuricumiaganú

predalo navrhovateľovi. Na tieto tvrdenia však PD Podhorany a ani navrhovateľ nepredložil žiadne
relevantné dôkazy. Listiny, ktoré doložili PD Podhorany sú bez akýchkoľvek identifikačných znakov a
bez podpisu zodpovednej osoby, ktorá ich vystavila a o tom, že zaúčtovali dňa 21.05.2010 sumu 9.920,-
Eur získanú od navrhovateľa ako DPH bez bližšieho údaju, kto túto sumu PD Podhorany zaplatil a bez
toho, že by bol navrhovateľ preukázal, že skutočne DPH PD Podhorany uhradil, nehovoriac o tom, že

nepreukázal, že za dodanú kukuricu zaplatil kúpnu cenu podľa faktúry č. 1005704, nie je možné priznať
týmto listinným dôkazom žiadnu vierohodnosť. Sporné je aj tvrdenie predsedu PD Podhorany, keď v
ročnom výkaze o rastlinnej výrobe za rok 2008, ktorý predložil súdu (čl. 157-158) pre štatistické účely
uviedol,ževypestovalkukuricunazrnovmnožstve609,360q,pričomfaktúravovzťahuknavrhovateľovi
bola vystavená za kukuricu miaganú. Jeho tvrdenia o 3% sušine kukurice, z ktorých je 14% odpočítaných
na štandardnú vlhkosť nemá oporu v žiadnom dôkaze.

Podstatné však je, že navrhovateľ sa ani vylúčenia kukurice miaganej, ktorú mu mali dodať PD
Podhorany nedomáha. Ním uplatnený nárok na vylúčenie kukurice zo súpisu konkurznej podstaty sa
týka len miaganej kukurice o hmotnosti 1.566,46 t, ktoré mal nadobudnúť navrhovateľ od spoločnosti
UNIVEX-V s.r.o. Košice a 200 t mal nadobudnúť od úpadcu, pričom sa navrhovateľovi nepodarilo v

konaní preukázať, že by tieto množstvá kukurice miaganej boli práve tie, ktoré spísal správca úpadcu do
konkurznej podstaty. Sám navrhovateľ si bol pritom vedomý, že v prípade predaja kukurice uskladnenej
u úpadcu, ktorej cenu tak, ako to vyplynulo z vyjadrenia predsedu PD Podhorany mu úpadca nezaplatil,
by bola musela byť zmena stavu zásob na účte zásob v účtovníctve úpadcu zaevidovaná, keďže úpadca
používal účtovný software, ktorý pri zmene zásob alebo ich predaji automaticky premietol pohyb stavu

zásob do reálneho stavu, čo potvrdil aj sám navrhovateľ, pričom nebol daný žiaden dôvod, prečo by
sa táto zmena stavu zásob nebola urobila, keď v tom čase ešte konkurz na majetok úpadcu vyhlásený
nebol. Odvolaciemu súdu sa javí postup úpadcu, ktorý sa zbavuje majetku tesne pred vyhlásením
za nelogický, ak by sa to nepremietlo aj do účtovníctva. Ak by boli bývali uvedené zásoby skutočne
úpadcom predané pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, nebol dôvod, aby boli naďalej vedené

po ich odpredaji v účtovníctve úpadcu ešte aj v deň vyhlásenia konkurzu. Ak by sa o i nich správca
nedozvedel práve z účtovníctva a fyzickej obhliadky na sklade, nebol by ich po vyhlásení konkurzu
zahrnul ako zásoby do súpisu majetku. Zo žiadnej evidencie úpadcu pre správcu nevyplynulo, že by
zásoby, vylúčenia ktorých sa navrhovateľ domáha zo súpisu podstaty úpadcu by boli bývali v deň
vyhlásenia konkurzu vo vlastníctve tretích osôb. Naopak, veci boli v okamžiku vyhlásenia konkurzu v

držaní úpadcu, ktorý ich využíval na prevádzkovanie svojej podnikateľskej činnosti.

V tejto súvislosti je nutné uviesť, že ak by bolo tvrdenie navrhovateľa pravdivé, že sa stal vlastníkom
zásob nachádzajúcich sa v areáli úpadcu, vzhľadom na ich druhové určenie bolo v jeho záujme, aby
si ich buď odviezol alebo ich preukázateľne odčlenil od vecí patriacich úpadcovi a označil tak, aby boli

presne identifikovateľné a aby nemohlo dôjsť k ich zámene s tovarom úpadcu. Ak tak nepostupoval
a ním deklarované veci neoznačil presne pri ich kúpe, nesie zodpovednosť za to, že jeho tvrdenie o
vlastníckom práve k zásobám zostalo len v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia.

Odvolací súd zároveň uvádza, že tvrdenia navrhovateľa o množstve miaganej kukurice, ktorej sa mal

stať vlastníkom sú rozporuplné aj v tom, že pri súčte množstva kukurice, ktorú mal kúpiť od UNIVEX-
V s.r.o. v množstve 1.566,46 t, od PD Podhorany v množstve 761,70 t a od úpadcu v množstve 200
t by mal vlastniť miaganú kukuricu o celkovej hmotnosti až 2.528,16 t. Pritom od úpadcu mal kupovať
200 t v čase, kedy už úpadca podľa vyjadrenia PD Podhorany nemal vlastniť žiadnu kukuricu, pretože
ju mal vrátiť PD Podhorany. Svedecké výpovede štatutárnych orgánov všetkých troch subjektov, od

ktorých mal navrhovateľ nadobudnúť ním deklarované zásoby vzájomne nekorešpondujú, v dôsledku
čohovyvolávajúpochybnostinielenotom,žetítobolivlastníkmikukurice,ktorúpredávalinavrhovateľovi,
ale aj v tom, že za odpredanú kukuricu a iné hnuteľné veci žiadnemu z potencionálnych dodávateľov
navrhovateľ nezaplatil žiadnu kúpnu cenu.

Podľa § 409 ods.1 Obch. zák. je predávajúci povinný previesť vlastnícke právo k tovaru na kupujúceho
a podľa § 443 ods.1 Obch. zák. nadobúda kupujúci vlastnícke právo k tovaru, len čo mu je odovzdaný. V
prípade, ak kúpna zmluva, ktorá mohla byť medzi účastníkmi sporu uzavretá aj v ústnej forme nemá iné
ustanovenie, platí § 412 ods.2 Obch. zák. Je však potrebné, aby bol tovar určený jednotlivo alebo podľadruhu.Akodovzdanietovaruprebiehavdohodnutommiesteačasemedziprítomnýmistranami,ideotzv.
miestnu kúpu a dodanie tovaru môže byť realizované jeho faktickým odovzdaním, po ktorom má kupujúci
právo nakladať s tovarom. Vzhľadom k tomu, že sa hnuteľný tovar, vylúčenia ktorého sa navrhovateľ

domáha nachádzal na sklade úpadcu, predpokladom takto určeného miesta dodania je vedomosť oboch
zmluvných strán v čase uzavretia zmluvy o tom, kde sa tovar nachádza alebo sa bude nachádzať.
Povinnosťou predávajúceho je umožniť kupujúcemu nakladať s tovarom v tomto mieste. Z potvrdení,
ktoré predložil navrhovateľ o prevzatí tovaru nevyplýva, kde došlo k jeho odovzdaniu a ani aký konkrétny
tovar predávajúci navrhovateľovi odovzdali. V konaní tak nebolo preukázané, že v určitom mieste a

v určitom čase došlo medzi navrhovateľom a predávajúcimi k odovzdaniu presne identifikovateľného
hnuteľného tovaru tak, aby na neho bolo prešlo vlastnícke právo v súlade s § 443 ods.1 Obch. zák.
Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľa v odvolaní, že svedkovia L.. S., L.. T., konateľ
úpadcu aj M. S. potvrdili, že navrhovateľovi predali hnuteľný tovar, vylúčenia ktorého sa týmto návrhom
domáhal, a to napriek tomu, že kúpna zmluva je reálnym kontraktom a že vlastnícke právo k predmetu
kúpy prechádza na kupujúceho okamihom jeho odovzdania. Sporným preto zostalo, aký hnuteľný tovar

mienili vyššie uvedení dodávatelia navrhovateľovi presne predať a aký tovar vlastne mal navrhovateľ
presne nadobudnúť do vlastníctva.

Ak teda úpadca účtuje o hnuteľných veciach vo svojom účtovníctve, pričom navrhovateľ tvrdí, že k nim
má vlastnícke právo, bolo na ňom dôkazné bremeno, aby preukázal, že práve tie hnuteľné veci, ktoré

boli zahrnuté do majetku úpadcu správcom, nadobudol navrhovateľ riadne do svojho vlastníctva.

Z dokladov o prevzatí zásob navrhovateľom od predávajúcich nevyplýva, že sa tieto týkajú tej istej
kukurice,akoajinéhotovarušpecifikovanéhonavrhovateľom,ktorézapísalsprávcakonkurznejpodstaty
do súpisu a ani tá skutočnosť, ku ktorým z hnuteľných vecí mohol navrhovateľ reálne nadobudnúť

vlastnícke právo, keď všetky zásoby boli uskladnené bez bližšej špecifikácie a identifikácie na jednom
mieste a pritom tie isté zásoby predávali navrhovateľovi traja rôzni predajcovia, u ktorých vlastníctvo k
tým hnuteľným veciam, ktoré boli správcom zapísané do majetku úpadcu ani preukázané nebolo. Na
tejto skutočnosti nič nemení ani nepreukázané tvrdenie navrhovateľa, že sa s úpadcom dohodli o tom,
že kúpený tovar zostane u úpadcu, pretože vôbec nie je jasné o aký tovar presne sa jednalo.

Nepresvedčivo pôsobí aj výpoveď konateľa úpadcu, ktorý tvrdil, že sa v jeho areáli nachádzalo 12 vakov
kukurice o obsahu 2.400 t, keď uviedol, že 3,5 t, t.j. 1,5 vaku, keďže v jednom vaku bolo uskladnených
200 t kukurice miaganej patrilo PD Podhorany, ktoré množstvo mali predať navrhovateľovi a tento ho
mal mať uskladnené v sklade úpadcu, 3,5 t malo patriť navrhovateľovi, t.j. ďalšieho 1,5 vaku, pričom

navrhovateľ sa o takomto vlastníctve kukurice miaganej počas celého konania ani nezmienil a ani
žiadnym spôsobom nezdokladoval o akú kukuricu by sa malo jednať, 1 ďalší vak mal patriť úpadcovi,
avšak ten už mal byť v tom čase predaný navrhovateľovi a 1.560 t, čo je nie ani celých 8 vakov malo
patriť UNIVEX-V s.r.o.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne zapísal správca úpadcu do súpisu majetku navrhovateľom
uvádzané hnuteľné veci nielen preto, že nesporne patrili v čase vyhlásenia konkurzu úpadcovi, ktorý ich
mal u seba, ale aj z dôvodu, že ako zásoby zabezpečovali dlh vzniknutý na základe úverovej zmluvy č.
ZoU 1008/TU/2007, a nie tak, ako to tvrdil navrhovateľ, že šlo o dlh z úverovej zmluvy č. 1005/TÚ/2008
tak, ako to v konaní preukazoval odporca, ktorý nebol dlžníkom splatený. Navrhovateľovi sa v konaní

ním predloženými listinnými dôkazmi splatenie úveru podľa uvedenej zmluvy č. ZoU 1008/TU/2007
preukázať nepodarilo, preto nemohlo dôjsť ani k zániku záložného práva, z ktorého sa následne záložný
veriteľ v priebehu konkurzu čiastočne uspokojil. Keďže podľa Záložnej zmluvy uzavretej s odporcom
dňa 26.09.2007 bolo zriadené záložné právo na všetky zásoby úpadcu, spísal správca tieto do súpisu
oddelenej podstaty tak, ako to vyplývalo z účtovníctva odôvodnene a v rámci nakladania s majetkom

tak, ako to pre neho vyplýva z § 44 ZoKR a so súhlasom záložného veriteľa bol oprávnený tieto predať
tretím osobám. Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že by bol úpadca tie isté zásoby, ktoré
viedol v čase vyhlásenia konkurzu vo svojom účtovníctve predal už predtým, či už PD navrhovateľovi,
PD Podhorany alebo UNIVEX-V s.r.o., a teda že by bolo bývalo vlastnícke právo k týmto zásobám prešlo
na tieto spoločnosti a že by z tohto dôvodu bolo prešlo záložné právo na nich, resp. inak zaniklo.

Záverom odvolací súd uvádza, že pre zápis hnuteľného majetku úpadcu nachádzajúceho sa v jeho
priestoroch a evidovaného v jeho účtovníctve v čase vyhlásenia konkurzu do súpisu majetku stačil aj
len jeden z dôvodov uvedených v § 76 ods.1 ZoKR, v dôsledku čoho navrhovateľovi nemohlo vzniknúťprávo na vylúčenie ním deklarovaných hnuteľných vecí z oddelenej podstaty majetku úpadcu. Doklady
o účtovaní, ktoré priložil navrhovateľ k odvolaniu nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu, pretože nie sú
podpísané a nie je z nich zrejmé, že sú identické s účtovným stavom úpadcu.

Odvolací súd preskúmal námietku premlčania vznesenú navrhovateľom, aj keď ju vzniesol až v
odvolacom konaní, a nie už v konaní pred súdom prvého stupňa s poukazom, že sa záložné právo
neuplatnilo v 3-ročnej premlčacej lehote, odkedy ho bolo možné vykonať prvýkrát, t.j. odkedy sa
úpadca dostal do omeškania so zaplatením svojich záväzkov, ktoré mal záložný veriteľ zabezpečené a

túto posúdil ako nedôvodnú. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že pohľadávka záložného
veriteľa s prísl., ktorú si uplatnil ako zabezpečený, a teda oddelený veriteľ v konkurze vyhlásenom na
majetok úpadcu vyplýva práve z úverovej zmluvy č. 1005/TÚ/2008 zo dňa 09.04.2008, ktorú predložil a
ani tú skutočnosť, že práve z nej vzniknutý dlh úpadcu bol zabezpečený zásobami úpadcu, ktoré správca
spísal do konkurznej podstaty, ku ktorým bolo navyše platne zriadené záložné právo registrované v
centrálnom notárskom registri. Registrácia záložného práva sa podľa názoru súdu vzťahovala k inej

úverovej zmluve, a to č. 1008/TÚ/2007 zo dňa 26.9.2007, a nie k tej, ktorú predložil navrhovateľ.
Navyše sa úpadca so záložným veriteľom v čl. VI. bod 1 Záložnej zmluvy k úveru č. 1008/TÚ/2007 zo
dňa 26.9.2007 dohodli, že ak úpadca ako záložca nebude včas splácať zabezpečenú pohľadávku, je
záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva aj vtedy, ak by bola zabezpečená pohľadávka
premlčaná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého sa záložné práva nepremlčia skôr, než zabezpečená pohľadávka, pričom na beh premlčacej
lehoty má nesporne vplyv aj príp. uznanie dlhu, a to aj forme notárskej zápisnice.
Zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva záložným právom spočíva v tom, že v prípade nesplnenia
pohľadávky včas a riadne je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa spôsobom dohodnutým v zmluve
alebo uspokojiť sa predajom zálohu na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa

osobitných zákonov. Tým, že si záložný veriteľ prihlásil svoju peňažnú pohľadávku včas prihláškou do
konkurzu, ktorú správca nepoprel, nie je možné z tohto dôvodu na neodôvodnene a účelovo vznesenú
námietku premlčania prihliadnuť. Ak bol úver poskytnutý v roku 2007 a konkurz bol vyhlásený v roku
2010 a ak si záložný veriteľ prihláškou pohľadávky do konkurzu uplatnil v ten istý rok nároky záložného
veriteľa, pri aplikácii 4 ročnej premlčacej lehoty podľa § 397 Obch. zák. si tak uplatnil svoje práva

nesporne včas. Navyše mohol dlžník pohľadávku z úveru uznať v notárskej zápisnicu alebo v písomnom
uznaní dlhu, čo má na beh premlčacej lehoty podstatný vplyv.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku
vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 224 ods.4 O.s.p. rozhodne o trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.