Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/200/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111222602
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111222602.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej

a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Prievozská 6/A, zast.
advokátom: Mgr. Martin Katriak, Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanej: U. I., nar. X. I. XXXX,
bytom H. XXX, o 952,74 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovanej: 1/
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, zast. advokátom:
JUDr. Igor Šafranko, Svidník, Sov. hrdinov 163/66 a 2/ Združenie na podporu práv spotrebiteľov,
občianske združenie, Bratislava, Sebeíniho 9, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Trnava z 19. júna 2012 č. k. 16C/46/2012 - 77 v znení opravného uznesenia rovnakého súdu z 2.

decembra 2013 č. k. 16C/46/2012 - 151 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej p o t v r
d z u j e .

V napadnutej časti týkajúcej sa neprijateľnosti zmluvných podmienok rozsudok súdu prvého stupňa m e
n í tak, že určuje za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti zmluvné podmienky vyjadrené v prvej, druhej
a štvrtej vete článkov II. bodov 2.5 Dodatkov z 12. júla 2009 k zmluvám žalobkyne a žalovanej o pripojení
z rovnakého dňa č. A1181264 a A4450940 s telefónnymi číslami XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX a
identifikačnými kódmi dodatkov 3430909 a 3430922 nasledovným spôsobom :

„V prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä

ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto
článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez
ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný uhradiť Podniku
zmluvnú pokutu vo výške 497,91 EUR [15000,04 Sk] (331,94 EUR [12893,28 Sk]). Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka a to v okamihu
porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo

strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania Služieb
v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku). Zmluvnú pokutu podľa tohto
článku bude Účastník povinný zaplatiť Podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do
uplynutia doby viazanosti.“

V napadnutej časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovanej ani žiadnemu z vedľajších účastníkov na jej strane nepriznáva náhradu trov odvolacieho
konania. o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 661,74 eur s
9% úrokom z omeškania ročne od 2. apríla 2010 do zaplatenia (inak bez určenia lehoty plnenia); II. v

časti 498,85 eur konanie zastavil; III. vo zvyšku žalobu zamietol, IV. určil za neplatné ako neprijateľné
prijateľné zmluvné podmienky v Dodatkoch v zmluve (?) o pripojení č. A4450940, A 1181264 (? - v
skutočnosti šlo o dve samostatné zmluvy) pod bodom II. časť 2.5 „týkajúce sa zmluvnej pokuty“; V. zrušil
svoj platobný rozkaz z 26. októbra 2011 č. k. 27Ro/151/ 2011-31 a VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil, pokiaľ šlo o vec samu, právne
ust. § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších

zmien a doplnení) i s odkazmi na § 494 a § 517 ods. 2 rovnakého zákona, § 5, § 80 písm. b/ a § 153
ods. 3 a 4 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení)
a čl. 4 ods. 1, čl. 6 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ako závery z niektorých rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie (ďalej tiež
len „SD“) v tzv. spotrebiteľských veciach; vecne potom záverom o existencii právneho vzťahu účastníčok

(na základe zmlúv o pripojení) a záväzku žalovanej zaplatiť cenu poskytnutých služieb, čo ale neplatilo
o zmluvnej pokute. Dojednanie tejto v zmluve, ktorá mala charakter spotrebiteľskej zmluvy, bolo treba
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď sa pri určení zmluvnej pokuty nerozlišovalo, či
k porušeniu zmluvne prevzatých povinností Účastníka (žalovanej vstupujúcej do zmluvného vzťahu v
postavení spotrebiteľa) dôjde na začiatku existencie zmluvného vzťahu alebo pred jeho ukončením,

rovnako ako tu bola bez významu výška nezaplatenej sumy i to, či vôbec dôjde k ukončeniu zmluvného
vzťahu a len čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty (?) by taktiež nebola riešením; dôvodil okresný súd,
ktorý napokon rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne len paušálnym odkazom na § 142 ods. 2
O.s.p.avecnevýlučnekonštatovanímčiastočnéhoúspechužalobkyne(bezuvedeniarozsahutakéhoto
úspechu).

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie len žalobkyňa a to výslovne iba čo do zvyškového
zamietnutia žaloby (v časti zmluvnej pokuty), určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a trov
konania s primárnym návrhom na zmenu rozsudku v napadnutej časti tak, aby žalobe bolo vyhovené
aj tam, kde tak súd prvého stupňa urobiť odmietol a aby čiastkový výrok o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky bol zrušený. Namietala predovšetkým nesprávnosťou záveru súdu prvého

stupňa o neprijateľnosti príslušnej zmluvnej podmienky, argumentujúc predovšetkým jej individuálnym
dojednaním, pričom tu porušenie povinnosti uhrádzať vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb zo strany
žalovanej nebolo sporným. I s odvolaním sa na niektoré rozhodnutia SD, najvyšších súdov Českej
i Slovenskej republiky aj niektorých slovenských krajských súdov v obdobných veciach mala za
to, že vyjednávacia pozícia žalovanej pri uzatváraní zmluvy bola dostatočne silnou a okresný súd

opomenul zisťovať možnosť individuálneho ovplyvnenia ňou dojednania o zmluvnej pokute, ktoré na
strane žalobkyne predstavuje len protiváhu inak nevýhodnému dojednaniu o odmene (?), pričom
zmluvná pokuta tu slúži aj ako paušalizovaná náhrada škody a aj prípadná nerovnováha v právach a
povinnostiach nemôže byť považovaná za značnú.

Žalovaná ani žiaden z vedľajších účastníkov na jej strane odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ O. s. p. vec v medziach odvolania žalobkyne,
teda s preskúmaním presnej polovice výrokov rozsudku súdu prvého stupňa vynímajúc z toho čiastkový
výrok vyhovujúci žalobe, ďalší čiastočne zastavujúci konanie a do tretice i výrok o zrušení platobného
rozkazu (pretože rozhodnutie o tzv. zvyškovom zamietnutí žaloby a ďalšie rozhodnutie o neprijateľnosti
a neplatnosti zmluvných podmienok, druhé z nich vydané súdom bez návrhu, mali charakter rozhodnutí

na sebe vzájomne závislých; rozhodnutie o trovách konania bolo naopak závislým na výsledku konania
ako celku, teda i na čo i len čiastočne napadnutom rozhodnutí vo veci samej a /do tretice/ posúdenie
správnosti rozhodnutia vo veci samej aj v časti vyhovujúcej žalobe by mohla predmetom odvolacieho
konania urobiť len v tomto smere nečinná žalovaná, resp. vedľajší účastníci na jej strane, kým žalobkyňa
čo aj čiastočným vyhovením žalobe postavenie osoby subjektívne oprávnenej napadnúť odvolaním

rozsudok aj v tejto časti stratila) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a contrario bez pojednávania (pretožetu síce šlo o vec samu, na druhej strane ale nebola tu potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania,
súd prvého stupňa prejednal aj rozhodol túto vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý

verejný záujem), pričom dospel k záveru, že rozsudok v odvolaním dotknutých častiach vo veci samej
treba považovať za správny (nech aj v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky len v jeho
podstate s potrebou podstatného preformulovania príslušného čiastkového výroku).

Predovšetkým totiž odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s
podstatou argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia

(tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napádaného rozsudku). U dôvodov
predostretých okresným súdom dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo (samozrejme bez ambície
presvedčiť kohokoľvek, najmä nie niekoho s celkom jednoznačným záujmom na inom výsledku konania)
by tak zásadne postačovalo (s jednou výnimkou týkajúcou sa koketovania okresného súdu s myšlienkou
vyslovenia sa v prospech len čiastočnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, o ktorom aspekte
problému ešte bude reč) i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2

O. s. p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa i s
tzv. odvolacími námietkami a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvého
stupňa dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :

Vo vzťahu k procesnej stránke veci sa javí potrebné zopakovať to, čo súd prvého stupňa naznačil
a čo už tunajší súd v minulosti uzavrel v inej veci, vedenej ním pod sp. zn. 10Co/362/2010 (inak

vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8C/40/2010), teda že z úpravy ustanoveniami §
153 ods. 3 a 4 O. s. p. už k času rozhodovania napádaným rozsudkom súdu prvého stupňa a
i k času rozhodovania odvolacieho súdu týmto jeho (práve odôvodňovaným) rozsudkom vyplýva,
že už skôr existujúca možnosť súdu v rozsudku, týkajúcom sa sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná (podľa odseku 3 účinného už od 15. októbra 2008) bola nahradená povinnosťou vydať
takéto rozhodnutie vtedy, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky a
súčasne nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo

zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie (odsek 4 účinný od 1. marca 2010).

Takáto úprava je procesným ekvivalentom obdobnej úpravy nachádzajúcej sa od 1. marca 2010 v
ustanovení § 53a O. z. (teda v tzv. hmotnom práve), pričom jej špecifikom je, že na jej základe súd i v tzv.
sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v takom, kde má základná
požiadavka žalobcu pôvod v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho predmet (konania) tým, že aj bez

výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v žalobe alebo vzájomnej žalobe)
určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť. Nie je rozhodné, či žalobu v
takejto veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné združenie, ale len to, že výsledky vykonaného
dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa alebo naopak v prospech spotrebiteľa
preto,ženiektorápodmienkaaleboajviacerétakétopodmienkyvspotrebiteľskejzmluvesúneprijateľné.

Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa za účelom jeho zvýšenej
ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti reagovať na porušenie noriem
spotrebiteľského práva aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa) a tiež v smere eliminovania rizika výskytu
neprijateľných podmienok (v tejto súv. por. najmä tzv. hmotnoprávnu povinnosť dodávateľa sa zdržať
používania podmienky určenej za neprijateľnú i vo vzťahoch s ostatnými spotrebiteľmi podľa § 53a ods.

1 O. z.), na druhej strane však i na ochranu dodávateľa takýmto určením dotknutého (ako ustanovením
možnosti brojiť aj proti samostatnému výroku o určení neprijateľnosti a neplatnosti podmienky, ktorý by tu
nebyť úpravy z ust. § 153 ods. 4 O. s. p. byť nemusel, tak i ustanovením prípustnosti dovolania v takýchto
prípadoch a umožnením tak osobe rozhodnutím dotknutej toto napadnúť i za pomoci mimoriadneho
opravného prostriedku).

Ak potom i v tejto konkrétnej (tu odôvodňovanej) veci musia platiť závery z vyššie zmienenej skôr
prejednanej a tiež rozhodnutej inej veci, zopakovať je namieste (v tomto prípade už hmotnoprávne),že vo vzťahu k určeniu dojednania o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku neplatí to,
čo u úrokov z omeškania, čiže nie je tu obdoba žiadnej obraznej „záchrannej brzdy“ v podobe nástupu
zákonných úrokov z omeškania (pre prípad výpadku tých dojednaných zmluvne, avšak pri uplatnení

noriem spotrebiteľského práva neprijateľne). Logickým dôsledkom toho (i pre odlišnosti v charaktere
ochrany normami spotrebiteľského práva - oproti úprave z noriem občianskeho práva vo všeobecnosti)
musí byť, že dojednanie o zmluvnej pokute môže z pohľadu prijateľnosti (a platnosti) podmienky buď
obstáť alebo naopak padnúť len ako celok (i so všetkými rizikami z toho pre strany zmluvného vzťahu
plynúcimi, opäť na rozdiel od bežnej úpravy zmluvných pokút v ust. § 544 - 545 O. z. a práva súdu ich

výšku znížiť podľa § 545a O. z.).

Ak potom síce slovenský právny poriadok neustanovuje (na rozdiel od výšky úrokov z omeškania)
pre výšku zmluvných pokút žiaden strop (obmedzenie) a principiálne by šlo akceptovať i obhajobu
konkrétnej výšky zmluvnej pokuty v prejednávanej veci záujmom operátora mobilnej telekomunikačnej
sietenadoplatenízľavyzcenytelefónu,poskytnutejvočakávaníriadnehoplneniasipovinnostízostrany
jeho zákazníka (ak sa príslušné očakávanie nenaplní) a na zaplatení paušalizovanej náhrady škody za

rovnako očakávaný (avšak počínaním zákazníka zmarený) stav nárastu majetku operátora o platby za
služby počas doby viazanosti; prijať už nešlo (a to predovšetkým pre argumenty ponúknuté už súdom
prvého stupňa) konkrétnu podobu dojednania o tzv. pevnej zmluvnej pokute (nezohľadňujúcej najmä
faktor dĺžky zotrvania spotrebiteľa pri riadnom plnení povinností, vyplývajúcich mu zo zmluvy).

Práve toto (nezakotvenie - v zmluvnom dojednaní, o ktoré tu ide - takého spôsobu určenia výšky

zmluvnej pokuty, ktorý by bol schopný vyhodnocovať aj pomer dĺžky času „stráveného“ riadnym plnením
si zmluvných povinností spotrebiteľom a dĺžky času, v ktorom to takto naopak nebolo) i v spojitosti
s nutnosťou dodávateľa (veriteľa) sa v spotrebiteľských vzťahoch takpovediac „trafiť“ (aby dojednanie
ešte šlo považovať za prijateľné a preto tiež za platné) potom aj v prejednávanej veci podľa názoru
tunajšieho odvolacieho súdu musí mať za následok 1. záver o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej

podmienky a 2. nemožnosť vyhovenia žalobe v časti opretej o takúto podmienku (s nemožnosťou nič
na tomto zmeniť akýmkoľvek dôkazom vrátane odvolateľkou naznačovanej potreby zisťovania možnosti
žalovanej individuálne ovplyvniť znenie podmienky v tzv. formulárovej zmluve - keďže v tomto prípade
treba pripomenúť iný skorší záver tunajšieho súdu z jeho rozhodovania v tzv. spotrebiteľských veciach
a to ten, podľa ktorého je to v takýchto veciach vždy protivník spotrebiteľa, ktorý má dôkazné bremeno

na preukázanie všetkého, čo by mohlo byť jemu na prospech a naopak spotrebiteľovi na neprospech,
pričom preukázanie tu musí byť bezpečné, teda spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti a
takéto bremeno ani žalobkyňa z prejednávanej veci neuniesla).

Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvého stupňa vo veci preto
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej, kde došlo k zvyškovému zamietnutiu

žaloby, podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil a v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok
ho podľa § 220 O. s. p. právne zmenil (pri zachovaní spôsobu rozhodnutia a teda potvrdení - hoc aj
len faktickom - rozsudku i v takejto časti), nakoľko tu muselo dôjsť k uvedeniu príslušných zmluvných
podmienok vo výroku, čím treba rozumieť len ich odcitovanie výrokom rozsudku (ktorým požiadavkám
ale tu diskutovaný čiastkový výrok napádaného rozsudku nebol schopný vyhovieť).

To ale nebolo možným (a to v dôsledku istého uľahčenia si práce súdom prvého stupňa) v časti
trov konania. Tu najmä pre nedostatok citácie aj výkladu okresným súdom použitého ustanovenia §
142 ods. 2 O. s. p. došlo k evidentnému prehliadnutiu alebo aj úmyselnému zastretiu skutočnosti,
že takéto ustanovenie obsahuje až dve alternatívy postupu a to 1. pomerné rozdelenie náhrady a 2.
vyslovenie, že žiadny (správne „žiaden“) z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Druhá z

alternatív (použitá aj v napádanom rozsudku) pritom prichádza do úvahy len pri praktickom vyrovnaní
úspechu tej - ktorej strany sporu s jej neúspechom (resp. s úspechom protistrany v spore) alebo pri
len nepatrnom presahu úspechu jedného účastníka nad úspechom jeho procesného súpera, o taký
prípad ale v tejto veci bez ďalšieho ísť nemohlo. Úspech žalobkyne bol totiž v porovnaní so súčtom
tých požiadaviek, ohľadne ktorých došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby aj jej zvyškovému zamietnutiu

nižším a k opačnému záveru by sa dalo zjavne dopracovať nanajvýš výpočtom zahŕňajúcim do úspechu
aj žalobkyni priznané úroky z omeškania. Takýto výpočet ale súd prvého stupňa neurobil a zaťažiltým rozsudok (aj inak v diskutovanej časti odôvodnený len chabo) i vadou konania v podobe postupu
súdu reálne odnímajúceho účastníkom možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), tu
reprezentovanou nerešpektovaním práva na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie.

V takejto časti preto muselo dôjsť (i v záujme prinavrátenia účastníkom práva na dvojinštančný proces
so všetkými jeho atribútmi) k zrušeniu rozsudku a vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Pri takomto výsledku odvolacieho konania vo veci samej však v ňom bola plne úspešnou žalovaná
a vedľajší účastníci na jej strane a boli to tak oni, komu vzniklo právo na náhradu trov (podľa § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.). Žalovaná ani vedľajší účastník 2/ však nepodali návrh na priznanie im
náhrady (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a túto ani (pre prípad vzniku trov, zo spisu sa však nepodávajúcich) v

zákonom ustanovenej lehote (troch pracovných dní) nevyčíslili, vedľajší účastník 1/ potom síce príslušný
návrh aj s vyčíslením podal (v rámci vyjadrenia sa k žalobe až v odvolacom konaní); práve v špecifickej
nepotrebnosti jeho „prisadenia si“ až v tomto štádiu konania však odvolací súd videl dôvod hodný
osobitného zreteľa pre nepriznanie mu náhrady trov konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p. a preto žalovanej
ani žiadnemu z vedľajších účastníkov na jej strane náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.