Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813210538
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7813210538.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rožňave, v právnej veci žalobcu mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Poľská

republika, Warszawa, Senatorska 18, IČO: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava,
Pribinova 10, IČO: 36 819 638, práv. zast. Bartošík Šváby s. r. o., so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/
A, IČO: 35 929 049, proti žalovanej L. C., F.. XX. XX. XXXX, T. S., Č. XXXX/XX, práv. zast. JUDr. Pavol
Kontra, advokát, so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 21, o zaplatenie 1.397,12 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanej vo výške 520,89 Eur v lehote do troch dní odo dňa
doručenia rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.397,12 Eur, spolu so zákonným
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 01. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“,
na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej hotovostný úver. Žalovaná poskytnuté finančné prostriedky
vyčerpala, avšak sa dostala do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy. Žalovaná bola viackrát
vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy, avšak žalovanú sumu neuhradila. Podľa výpisu z účtu, žalovaná je v

omeškaní k 26. 08. 2009 so zaplatením istiny vo výške 1.630,88 Eur. Táto čiastka zahŕňa aj poplatky za
výbery z bankomatu, poplatky za upomienky a výzvy na úhradu dlhu v zmysle Všeobecných obchodných
podmienokžalobcu.Napriekintenzívnejsnahežalobcu, dopodaniažalobysamunepodarilozhromaždiť
kompletnú dokumentáciu, tzn. zmluvu o poskytnutí hotovostnej pôžičky mPôžička. Žalobca si je vedomý,
že dôkazné bremeno spočíva na ňom, na druhej strane je zrejmé, že žalobca a žalovaná boli v právnom
vzťahu podliehajúcom bankovej činnosti, žalobca viedol pre žalovanú účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/
XXXX. V období od 02. 09. 2008 do 23. 01. 2009 čerpala žalovaná peňažné prostriedky, spolu vo výške

1.746,13 Eur. Existencia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou je podporená aj skutočnosťou,
žežalovanávobdobíod18.09.2008do26.08.2009vykonalacelkomúhradu10splátok,spoluvovýške
349,01 Eur. Z horeuvedených dôvodov žalobca žiadal o vrátenie čiastky 1.397,12 Eur /rozdiel medzi
sumou čerpaných prostriedkov a sumou vrátených splátok/ z titulu vydania bezdôvodného obohatenia
spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania. Žalobca od zmluvy odstúpil dňa 04. 10. 2011,
uvedené odstúpenie si žalovaná prevzala v odbernej lehote. Žalobca si uplatňuje zaplatenie úroku z
omeškania od 01. 01. 2012 s poukazom na to, že pokiaľ žalobca odstúpil od zmluvy v roku 2011, je

nepochybné, že doručenie nastalo s istotou 31. 12. 2011.Vo veci bol vydaný tunajším súdom platobným rozkaz č. k. 16Ro/246/2013 - 46 zo dňa 11. 03. 2014, proti
ktorému v zákonnej lehote podala odpor žalovaná. V odôvodnení odporu uviedla, že v dôsledku zlého
zdravotného stavu žalovanej, si žalovaná nespomína na uzavretie zmluvy o poskytnutí hotovostného

úveru, o ktorom sa zmieňuje žalobca. Nevylúčila však, že k takémuto úkonu došlo. Žalobca sa zmienil o
tom, že podľa výpisu z účtu, bola žalovaná v omeškaní k 26. 08. 2009 so zaplatením sumy 1.630,88 Eur,
ktorá čiastka zahŕňa aj poplatky za výbery z bankomatu, poplatky za upomienky a výzvy na úhradu dlhu
v zmysle Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Ak žalobca nepreukáže uzavretie samotnej
zmluvy o úvere, nie je namieste požadovať poplatky z nich vyplývajúce. Za tejto situácie žalovaná

nepovažuje za preukázanú ani žalobcom tvrdenú skutočnosť, že čerpala peňažné prostriedky a nie je
zrejmé, kedy a kto vykonával splátky v sume 349,01 Eur. Pripojila i lekársky nález, z ktorého je zrejmé,
že žalovaná trpí vážnymi zdravotnými ťažkosťami.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovanej, oboznámením
sa s pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca trval na podanej žalobe. Keďže nemal možnosť zabezpečenia kompletnej dokumentácie,
poukázal na transakcie z výpisu z úverového účtu, z ktorých je zrejmé, že úhrady splátok sa vykonávali
od 18. 09. 2008 v rôznych výškach do 26. 08. 2009. Platby boli poukazované z rôznych čísel účtu,
vedených jednak v J. J.F., jednak vo R. Ú. T.. Na preukázanie existencie určitého právneho vzťahu,

žalobca predložil e - mailovú komunikáciu medzi ním a žalovanou z februára a mája 2013, ktorej
predchádzala listová komunikácia a telefonická komunikácia so synom žalovanej. Žalovaná si bola
prinajmenšom vedomá dlhu voči žalobcovi, zrejme opomenula, že 10. 10. 2011 prevzala odstúpenie od
zmluvy, v každom prípade musela mať vedomosť o svojom záväzku. Pokiaľ si žalovaná nespomína na
uzavretie tejto zmluvy zo zdravotných dôvodov, nie je možné rozhodne s istotou tvrdiť, že k uzavretiu

zmluvy skutočne nedošlo. Žalovaná čerpala od 02. 09. 2008 do 23. 01. 2009 prostriedky z úverového
rámca vo výške 1.746,13 Eur a to dňa 02. 09. 2008 vo výške 1.659,70 Eur , dňa 26. 09. 2008 vo výške
56,43 Eur a dňa 23. 01. 2009 vo výške 30,- Eur. Uhradila z toho sumu 349,01 Eur. Keďže žalobca nemá
možnosť predložiť zmluvu o úvere, z ktorej vyplývajú podmienky úveru a jeho splácania, ostáva iba
možnosť vydania bezdôvodného obohatenia, a to rozdielu medzi sumou čerpaných a sumou vrátených

finančných prostriedkov, spolu so zákonným úrokom z omeškania.

Žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach obsiahnutých v odpore proti platobnému rozkazu a
súčasne vzniesla námietku premlčania, s poukazom na to, že žalobca sa domáha vydania plnenia z

bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v zmysle ust. § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Pri absencii zmluvy o pôžičke ako právneho dôvodu vzniku pohľadávky, k obohateniu na
jej strane mohlo dôjsť nasledujúci deň po čerpaní finančných prostriedkov, v dňoch 03. 09. 2008, 27.
09. 2008 a 24. 01. 2009. Od uvedenej doby uplynula subjektívna aj objektívna premlčacia lehota a z

toho dôvodu uplatňovaný nárok žalobcu zanikol. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania, je
irelevantné preukazovanie platieb v prospech úverového účtu, keď tieto transakcie vykonával najskôr
syn žalovanej. Aj samotná e - mailová komunikácia prebiehala najskôr so synom žalovanej, nie so
žalovanou. Pokiaľ žalobca namietol, že žalovaná nedoložila žiadny dôkaz na popretie existencie zmluvy,
podľa názoru žalovanej, dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu.

Žalobca zdôraznil vo svojom písomnom vyjadrení, vzhľadom na skutočnosť, že banky nesmú v zmysle
ust. § 27 ods. 12 Zákona o bankách uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich,
najmä takých, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie, alebo na plnenie zjavne
nezodpovedajúce poskytnutej protihodnote, alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich

pohľadávky, nemožno podľa názoru žalobcu vylúčiť tvrdenie, že mu patrí nárok na zmluvný úrok, ktorý
predstavuje v tomto prípade odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Alternatívna argumentácia,
podľa ktorej žiada žalobca o vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými peňažnými prostriedkami
s príslušným zákonným úrokom z omeškania, bola predložená súdu len z dôvodu, že žalobca nemal
možnosť predložiť zmluvu o úvere a teda preukázať podmienky, za ktorých bola žalovaná zaviazaná

na platenie úroku z úveru a poplatkov. Uvedené by nemalo byť v jeho neprospech. Žalobca je toho
názoru, že na uvedený vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka,
pretože zmluva o úvere a všetky práva a povinnosti vyplývajúce z nej, sa riadia Obchodným zákonníkom,
pretože sa jedná o tzv. absolútny obchod, s výnimkou práv a povinností, ktoré sú upravené v ust. §52 a nasl. Občianskeho zákonníka /ust. § 261 ods. 1 písm. d/. Obchodného zákonníka/. S poukazom
na obchodno-právnu povahu uvedeného vzťahu, pri posudzovaní premlčania je potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach

ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa keď oprávnený od zmluvy
odstúpil. Žalobca poslal dňa 04. 10. 2011 odstúpenie od zmluvy žalovanej, ktoré prevzala žalovaná
dňa 10. 10. 2011. Žalobca akceptuje, že zmysle ust. § 52 ods. 2 OZ, všetky ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, sa použijú vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. To však
neznamená, že je možné aplikovať akékoľvek ustanovenie alebo len také, ktoré bolo prijaté za účelom

ochrany spotrebiteľa. Žalobca zotrval na tom, že premlčacia doba začala plynúť okamihom doručenia
oznámenia odstúpenia od zmluvy. Tento okamih bol prejavom vôle žalobcu na vrátenie dlžnej sumy.
Pokiaľ žalobca žiada o vydanie z titulu bezdôvodného obohatenia, aj v prípade, že v zmysle ust. § 107
OZ je premlčacia doba dvojročná, nedošlo k premlčaniu nároku, pretože žalobca odstúpil od zmluvy,
dňa 10. 10. 2011 bolo doručené odstúpenie žalovanej a žaloba na súd bola podaná dňa 07. 10. 2013.
Ani za uvedených okolností k premlčaniu uplatnenej pohľadávky nedošlo.

Z pripojeného výpisu z účtu mPôžička, vystaveného na meno žalovanej a z prehľadu obratov na účte
vyplynulo,žedňa02.09.2008bolvykonanýmedzibankovýprevodvprospechúčtučísloXXXXXXXXXX/
XXXX, VS 0002092008, v sume 1.659,70 Eur. Ďalší medzibankový prevod na uvedený účet bol
zrealizovaný vo výške 56,43 Eur dňa 26. 09. 2008 a dňa 23. 01. 2009 vo výške 30,- Eur. Na splátky

úveru boli vykonávané splátky v období od 18. 09. 2008 nepravidelne, do 26. 08. 2009. Celková suma,
ktorá bola uhradená formou splátok na úver, bola vo výške 349,01 Eur. Uvedený prehľad obratov zahŕňal
v sebe kreditné položky 370,67 Eur, debetné položky 2.001,55 Eur, rozdiel predstavoval sumu 1.630,88
Eur, ktorý bol vykázaný aj v kolónke konečný zostatok.

Listom zo dňa 04. 10. 2011 oznámil žalobca žalovanej odstúpenie od zmluvy o poskytnutí hotovostného
úveru mPôžička, registračné číslo XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Z textu odstúpenia je zrejmé, že
žalobca označený názvom mBank ako veriteľ odstúpil od zmluvy v zmysle ust. § 506, ako aj v súlade s
bodmi 2,3,5 Obchodných podmienok ktoré sú súčasťou zmluvy.

Z pripojenej mailovej komunikácie zo dňa 18. 02. 2013 a 19. 02. 2013 vyplynulo, že právny
zástupca žalobcu prostredníctvom mailovej komunikácie komunikoval so žalovanou. Z tejto komunikácie
vyplynulo, že žalovaná navrhovala splácanie dlhu vo výške 25,- Eur, s čím nesúhlasil žalobca, pretože
doba splácania dlhu nebola akceptovateľná. Okrem toho vyplynulo z ďalšej elektronickej komunikácie,
že sa žalovaná pokúšala prostredníctvom svojho syna o komunikáciu a vystavenie určitého splátkového

kalendára. Z tejto komunikácie však nevyplynulo, o akú zmluvu sa malo jednať. V tomto období bol
predložený žalobcom návrh na mimosúdne riešenie spôsobu úhrady dlhu, ktorý bol tiež oznamovaný a
doručovaný elektronicky. Mimosúdne riešenie malo byť realizované dvomi možnými riešeniami. V rámci
prvého riešenia, žalovaná mohla splatiť dlh maximálne v rozpätí 4 mesiacov. V rámci druhého riešenia
mala žalovaná uznať do notárskej zápisnice celý svoj dlh čo do výšky a dôvodu a zaviazať sa k splateniu

celého dlhu s príslušenstvom do 12 mesiacov.

Vzhľadom k tomu, že počas konania nebola predložená zmluva o poskytnutí úveru a teda nie je
možné jednoznačne zistiť, o akú zmluvu sa jednalo, súd vychádza zo stavu, že úver bol poskytnutý
žalovanejakofyzickejosobe-nepodnikateľke,keďževpriebehukonaniaopaknebolpreukázaný. Pokiaľ

bol úver poskytnutý týmto spôsobom, podľa názoru súdu sa jedná o úver spotrebiteľský, na ktorý je
potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý takúto úpravu obsahuje, na
rozdiel od Obchodného zákonníka. ( ust. §261 ods. 6 Obchodného zákonníka ). Z uvedeného odseku
je nepochybné, že zmluvy, ktoré nie sú upravené v Hlave II. v Obchodnom zákonníku a sú upravené
ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom

type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Za daných okolností je teda nesporné, že v tomto
prípade, pokiaľ sa jedná o spotrebiteľský - záväzkový vzťah, súd bude aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ „), účinného v období kedy bolo

preukázané poskytnutie finančných prostriedkov (02. 09. 2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Pokiaľ by bola k dispozícii úverová zmluva, bolo by možné preskúmať jej obsah a podmienky v zmysle
platného zákona o spotrebiteľskom úvere a príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zmluva o úvere nebola predložená pre účely konania. Z písomnej elektronickej komunikácie medzi
žalobcom a žalovanou, či už prostredníctvom jej syna alebo nej osobne, bolo preukázané, že žalovanej
boliposkytnutéfinančnéprostriedky,výškaktorýchvyplývazjedinéholistinnéhodôkazupreukazujúceho
existenciu záväzkového vzťahu, a to z výpisu z účtu a nepriamo z textu odstúpenia od zmluvy, kde bola

identifikovaná zmluva o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička, pod registračným číslom XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaná vyčerpala podľa výpisu sumu 1.746,13 Eur. V období od 18. 09. 2008
do 26. 08. 2009 zaplatila sumu 349,01 Eur. Od uvedeného obdobia nebola zaplatená žiadna suma.

Keďže je nesporné, že žalovaná prostriedky čerpala, je potrebné uvedený vzťah posúdiť ako vzťah z

titulu bezdôvodného obohatenia, pretože pokiaľ žalovanej boli vyplatené uvedené finančné prostriedky,
bolo potrebné tieto prostriedky vrátiť, v opačnom prípade by sa bola žalovaná bezdôvodne obohatila na
úkor žalobcu, v zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, účinného ku dňu kedy sa dostala žalovaná do omeškania so splátkou

úhrady úveru, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V uvedenom ust. § 451 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, v zmysle ktorej ten kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto
sa bezdôvodne obohatil a kto je povinný obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie v danom prípade je
vyjadrené v štyroch formách, pričom jednou z foriem je majetkový prospech získaný plnením z právneho
dôvodu, ktorý síce spočiatku existoval (podľa vyjadrenia žalobcu a elektronickej komunikácie medzi

žalovanou a žalobcom), ale dodatočne odpadol.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, ktorú s poukazom na vyššie uvedené
odôvodnenie súd posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, práve s
poukazom na to, že sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110 ).Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, a to v
subjektívnej dvojročnej lehote podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia lehota je vyjadrená

v odseku 2 uvedeného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí najneskôr za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov
odo dňa, keď k tomu došlo. Podstatným je pri vydaní bezdôvodného obohatenia, že začiatok plynutia
premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k zisteniu bezdôvodného obohatenia. O tom, žedošlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa nemôže oprávnený dozvedieť skôr ako
bezdôvodné obohatenie vzniklo, tzn. že oprávnený sa dozvie o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia, keď pozná skutkové okolností, z ktorých je možné usudzovať získanie bezdôvodného

obohatenia na jeho úkor.

Vychádzajúc zo znenia uvedeného ustanovenia, súd konštatuje, že počiatok plynutia premlčacej lehoty
je potrebné datovať do okamihu, kedy žalovaná čerpala úver v dňoch 03. 09. 2008, 27. 09. 2008 a 24.
01. 2009, najneskôr v období keď sa dozvedel žalobca, že nebola zaplatená splátka pôžičky, tzn. dňom

26. 09. 2009, čo napokon vyplynulo z výpisu z účtu. Od uvedeného obdobia sa žalovaná bezdôvodne
obohatila na úkor žalobcu. Aplikujúc dvojročnú premlčaciu lehotu súd konštatuje, že pokiaľ žalobca
uplatnil nárok na súde dňa 10. 10. 2013, odo dňa okamihu kedy sa žalobca najneskôr dozvedel o vzniku
bezdôvodného obohatenia, tzn. odo dňa 26. 09. 2009, aj o osobe, ktorá sa na úkor žalobcu obohatila,
uplynula viac ako dvojročná premlčacia lehota do podania žaloby. Súd v danom prípade nevykonal
prepočet plynutia premlčacej doby odo dňa odstúpenia od zmluvy, práve s poukazom na to, že pri vzniku

bezdôvodného obohatenia, sa žalobca dozvedel o jeho vzniku v čase najneskôr kedy prvýkrát prestala
plniť žalovaná a nie až v období, kedy zrealizoval písomné odstúpenie od zmluvy.

Súd na základe vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu,
ktorého sa žalovaná v priebehu konania dovolala.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si vyčíslila trovy právneho zastúpenia za:

- Prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 26. 03. 2014, vrátane prvej porady s klientom,
- Podanie odporu zo dňa 27. 03. 2014,
- Odvolanie proti uzneseniu zo dňa 13. 05. 2014, ktorým bol vyrubený poplatok za podaný odpor ,

- Písomné podanie stanoviska zo dňa 06. 10. 2014, a to k vyjadreniu žalobcu zo dňa 29. 05. 2014, kde
bola vznesená námietka premlčania,
- Účasť na pojednávaní dňa 13. 10. 2014,
- Stanovisko zo dňa 02. 03. 2015 k vyjadreniu zo dňa 27. 10. 2014, kde právny zástupca žalovanej
navrhol výsluch svedka a vyjadroval sa k stanovisku žalobcu na aplikáciu Obchodného zákonníka na

predmetný záväzkový vzťah,
- Účasť na pojednávaní 13. 03. 2015, na ktorom bol vyhlásený aj rozsudok.

Základom pre výpočet odmeny bola hodnota, ktorá tvorila predmet žaloby vo výške 1.397,12 Eur.
Hodnotu jedného úkonu v zmysle ust. §10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v spojitosti s ust. § 14 ods. 1

písm. a.), b.), c.) uvedenej vyhlášky, právny zástupca žalovanej vyčíslil vo výške 71,37 Eur. V jednom
prípade súd priznal odmenu v zmysle ust. § 10 ods. 3 uvedenej vyhlášky v spojitosti s ust. § 14 ods. 3
písm. b.) uvedenie vyhlášky /odvolanie proti uzneseniu/. Odmena spolu predstavovala sumu 463,91 Eur.

Režijný paušál právny zástupca žalovanej si vyčíslil za úkony vykonané v roku 2014 spolu v sume

40,20 Eur - 5 úkonov vo výške 8,04 Eur a za úkony vykonané v roku 2015 spolu vo výške 16,78 Eur
- 2 úkony v hodnote 8,39 Eur,.

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej v sume 520,89 Eur, ktorú je žalobca povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej, podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.