Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212770
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912212770.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/162/2012-48 zo dňa 15.10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ si uplatnil voči
odporcovi právo na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čo
odôvodnil tým, že postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi

vykonať exekúciu proti dlžníkovi Q. I.. Vec bola vedená pod č. Ex 4155/2010. Po podaní žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od
jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 18.11.2010, čo je podľa navrhovateľa po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. Uvedeným postupom exekučného súdu vznikla navrhovateľovi podľa jeho
tvrdenia majetková škoda vo výške 20 088,10 € a nemajetková ujma vo výške 4 017,62 €.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s exekučným spisom 2Er/1455/2010 a zistil, že dňa 28. 05. 2010 bola na súd podaná
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnému Q. I. pre vymoženie sumy 4 319,63 € s prísl. Uznesením zo dňa 06. 09. 2010 okresný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože dospel
k záveru, že dojednanie o rozhodcovskej doložke v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a že rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie v rozpore

s dobrými mravmi (zmluvná pokuta vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne). Okresný súd uviedol,
že na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola síce v čase začatia
exekučného konania zákonom stanovená lehota, avšak v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR IV ÚS
606/2012 zo dňa 14. 12. 2012: „ nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následokporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“ V uvedenej súvislosti
poukázal okresný súd na skutočnosť, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom
v relevantnom čase lehota 15 dní od doručenia žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť
o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie. V tomto ustanovení sa tiež hovorí o tom, že táto lehota sa
nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2, písm. c/ a d/ Exekučného poriadku,
teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. V danom prípade žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná na súd dňa 28. 05. 2010 hoci návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný

dňa 16. 04. 2010 a súd rozhodol dňa 06. 05. 2010. Z uvedeného vyplýva, že nejde o taký časový úsek,
ktorý je treba považovať za zbytočný prieťah a nečinnosť zo strany exekučného súdu. Preto pokiaľ sa
navrhovateľ domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu
exekučnéhosúdu,žalobajenedôvodná.Vuvedenejsúvislostiokresnýsúdďalejuviedol,ženiejemožné
na vrub súdu pripočítať čas od podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi do podania
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd, pričom zdôraznil,

že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola na súd podaná dňa 28. 05. 2010, hoci
návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný dňa 16. 04. 2010. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že súd
nezákonne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul, okresný súd poukázal na uznesenie NS
SR sp. zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie

vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.“ Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo 135/2012 „iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na
jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,
akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý“.

Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru, že exekučný súd postupoval správne,
keď skúmal predložený exekučný titul podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Konštatoval, že
navrhovateľ nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej podal navrhovateľ žalobu došlo
k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č.514/2003 Z. z. a tým nepreukázal ani

splnenie predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, preto žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 13. 12. 2013 navrhovateľ odvolal

a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa §

101 ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil,
napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody
a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Okresný súd preto nemohol podľa navrhovateľa
postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil,
odňal navrhovateľovi právo konať pred súdom. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že uskutočnil

podanie obsiahnuté v texte žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je
potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na
vylúčenie sudcu, podľa navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že

rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v
skutkovo a právne totožných veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustilodvolanie, na základe čoho nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí
žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru
navrhovateľa znamená, že meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania a pokiaľ okresný súd tak postupoval porušil podľa navrhovateľa jeho právo na
kontradiktórny súdny proces. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
sp. zn. 6C/162/2012 zo dňa 15.10.2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a

rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný
súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho neprítomnosti a v
neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o odročenie
pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, odvolací súd
uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ ako

dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu
sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd, keďže nesúhlasí s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného
súdu Rimavská Sobota z prejednania a rozhodnutia predmetnej právnej veci; žiadne iné dôvody
na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania

neuviedol, preto okresný súd správne z tých istých dôvodov z akých v podstate zamietol návrh na
prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej
tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v
texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie danej veci je potrebné vylúčiť.

Kuvedenejargumentáciinavrhovateľaodvolacísúduvádza,žeuznesenímč.k.43NcC/242/2012zodňa
11. 10. 2012 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že z prejednania a rozhodnutia veci vedenej
na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/162/2012 vylúčil JUDr Zoltána Borosa. Okresný
súd Rimavská Sobota uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola vec sp. zn. 6C/162/2012 pridelená
náhodným výberom sudkyni JUDr. Adriane Dulovičovej spomedzi ostatných nevylúčených sudcov, čo

znamená, že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že vo veci
konal a rozhodoval nezákonný sudca je rovnako ako odvolacia námietka, že okresný súd navrhovateľovi
(rešpektujúc právoplatné uznesenie krajského súdu č. k. 43NcC/242/2012) odňal možnosť konať pred
súdom, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,

prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný
súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na
základe čoho dospel k záveru, že nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku škody - navrhovateľom
tvrdený nesprávny úradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku škody ani výšku škody

neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku
škody. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne
relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie
okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s postupom okresného súdu navrhovateľ okresnému
súdu v odvolaní vytkol, že prejednal vec bez nariadenia pojednávania, čím porušil právo navrhovateľa

na kontradiktórny proces. Takéto odvolacia námietka navrhovateľa nekorešponduje so skutočnosťou,
pretože okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré navrhovateľa riadne predvolal.Navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik škody a nemajetkovej ujmy. Okresný
súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri
posúdení nároku vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na

základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní
žiadnym spôsobom nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný charakter a z jeho
obsahu nevyplýva žiadna právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej veci, zodpovedajúca
konkrétnemu obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému
súdu vytkol, že nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že

ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote,
náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a časom by boli pretransformované
do trov exekúcie, pretože a) okresný súd neprijal záver, že náklady na správu pohľadávky by mal
znášať dlžník (povinný) a b) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 2Er/1455/2010 bola zamietnutá a teda nemohlo dôjsť k vykonávaniu
exekúcie, čo znamená, že náklady na správu pohľadávky nemohli prejsť na súdneho exekútora a logicky

nemohli byť ani pretransformované do trov exekúcie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.