Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/399/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239654
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113239654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS
PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného Mgr. Ľubomírom
Karikom, advokátom, so sídlom M. R. B. XXX/XX, Q., proti odporcovi: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXXX/XX, G., štátny občan SR, o zaplatenie 615,65 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o

odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/8/2014-34 zo dňa 6. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudku okresného súdu s a v časti výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 343,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 343,15 eur
od 24.02.2012 do zaplatenia, n e d o t ý k a .

Rozsudok v časti výroku o lehote na plnenie dlhu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý
navrhovateľovi priznanú sumu 343,15 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 343,15 eur

od 24.02.2012 do zaplatenia zaplatiť v splátkach po 70,- eur mesačne vždy do 20. dňa kalendárneho
mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len
jednej splátky sa stane zročným celý dlh.

Vo zvyšku rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľa, aby odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 272,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

190,- eur od 24.02.2012 do zaplatenia, z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 533,15
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 24.02.2012 do zaplatenia a sumu
82,50 eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania, a to sumu 106,39 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia a sumu

36,50 eur titulom náhrady iných trov konania, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd v zmysle ust. § 114 ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 153b O. s. p. rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie tak, že návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu
vyhovel.Odporcoviboloriadnedoručenéuznesenie,ktorýmhosúdvyzval,abysakvecipísomnevyjadril
a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti

na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
odporca sa však k návrhu v súdom určenej lehote nevyjadril. Skutkovým základom rozsudku sa tak stal
žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý súd považuje za nesporný. Súčasne súd konštatuje, že nejde ožiaden z prípadov uvedených v ust. § 153b ods. 5 O. s. p., kedy by súd nemohol rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie. Hmotnoprávne okresný súd uplatnený nárok posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 1 ods. 8, §
2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 544 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

V zákonnej lehote podal odvolanie voči rozsudku odporca, a to vychádzajúc z obsahu odvolania
(keď odporca nenamieta, že bol zaviazaný na zaplatenie sumy 343,15 eur s príslušenstvom) voči tej

časti výroku rozsudku, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie sumy 272,50 eur (z toho suma 82,50 eur
predstavuje zmluvnú pokutu) a úroku z omeškania zo sumy 190,- eur mesačne počnúc od 24.02.2012
do zaplatenia, ako aj voči výroku o trovách konania.

Odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p. Zároveň má za to, že
rozhodnutieokresnéhosúduporušujenormyeurópskehoprávanaochranuspotrebiteľaajevrozporeso

záväzným výkladom Súdneho dvora EÚ. Má za to, že súd nesprávne zistil skutkový stav a neaplikoval na
jeho vec relevantné právne normy na ochranu spotrebiteľa a aj tie, ktoré aplikoval, aplikoval nesprávne.
Dopustil sa tak v každej jednej otázke nesprávneho právneho posúdenia veci. Je nepredstaviteľné,
aby zmluvy o úvere a obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Poukazuje
pritom na cieľ vyjadrený v čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS. Súd sa dopustil nesprávneho právneho

posúdenia v spojení s nesprávnym skutkovým zistením pri skúmaní výšky úrokov. Úroky nie sú 20 %,
ale 20 % + 18 % odmena za poskytnutie úveru. Úroky ako odplata teda predstavujú 38 %. Pritom
banky v porovnaní s týmito úrokmi úvery v 4. kvartáli 2011 poskytovali za 12,75 %. Čo je však pri
posúdení podstatné, pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje vôbec zákonom vyžadovaný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a preto

je poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov.
Inak povedané, má veriteľovi vrátiť iba istinu a nič viac, žiadne úroky, žiadne poplatky. V tejto časti je
preto rozhodnutie súdu nesprávne a nezákonné. Jediný nárok, ktorý by veriteľovi prislúchal, sú zákonné
úroky z omeškania, aj tie však súd vyčíslil nesprávne tým, že sa dopustil pochybenia pri dokazovaní
a posúdení skutočnej výšky dlhu. Zmluvná pokuta vo výške 3,3 % istiny úveru, a to za každý začatý

mesiac až do zaplatenia z celkovej dlžnej čiastky, pričom je splatná v okamihu, keď sa odporca dostal
do omeškania s úhradou akejkoľvek splátky, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Vzhľadom na nesprávnosť rozsudku súd nesprávne
rozhodol aj o jeho povinnosti znášať náhradu trov konania. Súd návrhu nemal vyhovieť a nie je preto
možné hovoriť o plnom úspechu navrhovateľa v konaní. Navrhovateľ porušil hmotné právo zákon č.

129/2010 Z. z., keď dojednal viazané zmluvy, z ktorých si uplatňoval nároky, napriek tomu, že zanikli od
počiatku. V tejto súvislosti poukazuje na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd mal potom o trovách
rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a nemal priznať náhradu trov konania žiadnemu
účastníkovi. Naviac mal súd použiť aj § 150 ods. 2 O. s. p. a trovy nepriznať z dôvodu, že nie sú
primerané drobnej pohľadávke. Žiada, aby odvolací súd mu povolil splátky na 30,- eur mesačne. Dlží

už iba 343,15 eur a týmito splátkami nebude drobná pohľadávka navrhovateľa dotknutá. Navrhovateľa
toto neohrozí z hľadiska jeho ekonomického fungovania, odporcovi to existenčne pomôže. Súd svojím
rozhodnutím porušil práva navrhovateľa podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ a súčasne porušil aj čl.
169ods.1ZmluvyofungovaníEÚ,akoajzáväzoklojalitykEÚ.PodľajudikatúrySúdnehodvoraEÚsúdy
členských štátov majú poskytnúť spotrebiteľovi ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V

tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora ES týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a
neprijateľných zmluvných podmienok. Žiada, aby súd ho zaviazal na zaplatenie skutočného dlhu 343,15
eur, a to v splátkach po 30,- eur mesačne vždy k 21. dňu kalendárneho mesiaca, zároveň nepriznal
žiadnemuúčastníkovináhradutrovkonania.Zároveňžiada,abysúdvovýrokuurčilneprijateľnézmluvné
podmienky obsiahnuté v úverovej zmluve. Vyhlásenie konkrétnych zmluvných podmienok ponecháva

na úvahu súdu. Poukazuje najmä na neprijateľné sankcie.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v

rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. (z ktorého dôvodu sa rozhodnutie krajského súdu nedotýka
odvolaním nenapadnutého výroku v časti, ktorým okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
343,15 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 343,15 eur od 24.02.2012 do zaplatenia) a po
nariadení odvolacieho pojednávania napadnutý rozsudok zmenil v zmysle ust. § 220 O. s. p.Odvolací súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie, a to výsluchom odporcu a
oboznámením listinných dôkazov: zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320111245 uzatvorenej dňa

14.03.2011 nachádzajúcej sa na č. l. 4 spisu, obchodných podmienok nachádzajúcich sa na č. l. 5 spisu,
predžalobnejupomienkynachádzajúcejsanač.l.6spisu,doručovaciehohárku(č.l.7spisu),oznámenia
o zosplatnení záväzku (č. l. 8 spisu) a poštovým podacím hárkom nachádzajúcim sa na č. l. 9 spisu.

Medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola dňa 14.06.2011 v Žiline uzatvorená

zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320111245. Veriteľ na základe zmluvy pri jej podpise poskytol
dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur, a to za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere
poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za
poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov
a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Dlžník sa zaviazal v zmysle zmluvy uhradiť
veriteľovi istinu vo výške 500,- eur, odplatu vo výške 190,- eur a celkovú dlžnú čiastku vo výške 690,- eur.

Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi úver riadne a včas, vrátane odplaty v 13-tich mesačných splátkach,
a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných, rovnomerných 10-tich
mesačných splátkach vo výške 68,25 eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí tejto zmluvy.
Každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
Veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania

so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Doporučený termín
úhrady je 5. deň v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona 129/2010 Z. z. je
ku dňu podpisu tejto zmluvy pri splatnosti úveru 13 mesiacov 46,56 %. Neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy sú obchodné podmienky, ktoré tvoria prílohu zmluvy a v ktorých je uvedená aj výška RPMN..

Výzvou zo dňa 20.01.2012, ktorá bola toho istého dňa daná odporcovi na poštovú prepravu, bol odporca
vyzvaný k úhrade dlžnej sumy vo výške 343,75 eur.

Dňa 17.01.2013 bolo odporcovi zaslané oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 16.01.2013, ktorým
sa navrhovateľ domáha zaplatenia celkovej dlžnej čiastky vo výške 814,65 eur.

Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplýva, že navrhovateľ zaplatil dobrovoľne na úhradu úveru sumu
156,85 eur.

Z výsluchu odporcu vyplýva, že uzatvoril úver v čase nepriaznivej osobnej a majetkovej situácie, po

tom, čo mu zomrel otec a dedo, žil s ťažko postihnutou matkou - dôchodkyňou, chýbali mu peniaze
aj z dôvodu, že musel financovať pohreby. Kontaktoval navrhovateľa telefonicky, následne ho doma
navštívila p. Y., priniesla zmluvu, niečo vypísali, zmluvu podpísal. Nebol dotazovaný na svoju finančnú
situáciu. Spočiatku splátky platil, neskôr prestal, mal viacero úverov, pracoval iba brigádne, nezvládal
platiť. V súčasnosti pracuje a zarába asi 650 eur netto mesačne, býva s matkou, na spoločnú domácnosť

prispieva 200 a viac eur. Má dlh u Home Credit, výška dlhu cca. 3500 eur, splátka okolo 131 eur, tiež v
spoločnosti Pohotovosť, výška dlhu cca. 800 eur, splátka okolo 130 eur.

Po vykonanom dokazovaní odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a rozsudok
okresného súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci.

V súdenej veci neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ust. § 153 ods.
1 až 5 O. s. p.

V zmysle ust. § 153b ods. 5 O. s. p., rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť

a) vtedy, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi účastníkmi,
b) v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku,
c) v spore, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom,
d) v spore, v ktorom sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a
odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

V súdenej veci si navrhovateľ uplatňuje právo zo zmluvy, kde odporcom je spotrebiteľ a zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky. Vydanie rozsudku pre zmeškanie v danom prípade preto neprichádza do úvahy.Súd rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah má pritom povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky
z úradnej povinnosti (§ 153 ods. 3 O. s. p. v spojení s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd konštatuje, že účastníci konania uzatvorili zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú s poukazom
na podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená, s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a v zmysle vyššie
uvedeného je povinnosťou súdu zaoberať sa otázkou ochrany odporcu ako spotrebiteľa, skúmať
obsah ustanovení predmetnej zmluvy z hľadiska, či obsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, teda
či predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné.

V danom prípade bola medzi účastníkmi uzatvorená úverová zmluva v zmysle ust. § 497 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva bola uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ide

zároveň o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré
ustanovenia na danú vec správne právne aplikoval aj prvostupňový súd.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len
zákona č.129/2010 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

V zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

V zmysle ust. § 11 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods.
1, 2 predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú
formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v § 9 ods.

2 citovaného zákona.

Ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi neobsahuje viaceré obsahové náležitosti vymedzené
v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., s ktorým nedostatkom spája citovaný zákon v ust. § 11 ods.
1 písm. a) bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Predmetná zmluva neobsahuje náležitosť, ktorá je ustanovená v ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona

č. 129/2010 Z. z., a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ďalej náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, t. j. ročnú
percentuálnu mieru nákladov, ako aj neobsahuje náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm.
k) citovaného zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Výklad a aplikácia ust. § 11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného
zákona, najmä jeho § 9 ods. 1, 2. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostízmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné
obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym,
teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy, vyplývajúcim jednak z ust. § 497 Obchodného

zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona a zároveň aj v § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Vo vzťahu k týmto náležitostiam zmluvy
musí byť zachovaná aj písomná forma. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí
vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto
náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Iba uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu zákona č. 129/2010 Z. z. V tejto súvislosti krajský súd
poukazuje aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší“. Tento výklad dopadá aj na
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. s poukazom na § 1
ods. 8 citovaného zákona, kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita

osobitných predpisov.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu

dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia

autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej
osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový
stav.

Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 129/2010
Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia
vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach
spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne
dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to

práve tie uvedené v § 11 zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že
ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou
pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne

a bez pochybností informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať úver
bez ďalších matematických výpočtov. Takýto údaj v zmluve uvedený nie je.

V zmluve dojednanej medzi účastníkmi v písomnej forme nie je dojednaná ročná percentuálna miera
nákladov, ako to vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. j). Táto musí byť vypočítaná na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých predpokladov použitých na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Vzhľadom na skutočnosť, že pre túto náležitosť je predpísaná písomná forma a ide o podstatnú
esenciálnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nepostačuje uvedenie ročnej percentuálnej miery

nákladov vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nezohľadňuje daný špecifický prípad a
chýbajú údaje, ktoré boli zohľadnené pri výpočte RPMN. Obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich,
často v neprehľadnej, ťažko formulovanej forme, skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa

nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú. Pokiaľ tak aj napriek
tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať
právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR z 11. novembra 2013 sp. zn. I. ÚS 3512/11).Uvedený nedostatok je v danom prípade o to závažnejší, že RPMN, pokiaľ je pravdivý údaj uvedený
v obchodných podmienkach, podstatne prevyšuje priemernú RPMN v danom čase pre obdobný
spotrebiteľský úver .

Nie je bez právnej relevancie, že dodávateľ sa uvedeniu RPMN priamo v písomnej zmluve vyhol podľa
názoru odvolacieho súdu účelovo. Hoci skutočná RPMN je pre spotrebiteľa dôležitým údajom, podľa
ktorého zvažuje ekonomickú výhodnosť úveru, skutočnú RPMN dodávateľ uviedol vo všeobecných
podmienkach oproti tomu, keď priamo v zmluve prehľadnejším spôsobom uviedol informáciu o

priemernej RPMN, podstatne nižšej ako predstavuje skutočná RPMN. Takéto konanie dodávateľa
narušuje rovnováhu v právnom vzťahu so spotrebiteľom a nemôže mu byť poskytnutá právna ochrana.

Účelom náležitosti ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo
mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť

istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky,
teda odplatu navrhovateľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Nemožno
potom konštatovať splnenie písomnej formy zmluvy vo vzťahu k ďalšej podstatnej náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Úver poskytnutý navrhovateľom odporcovi na základe uvedeného je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

Medzi účastníkmi nie je sporné, vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa v návrhu a z tvrdení odporcu
uvedených v odvolaní, že poskytnutá suma úveru predstavovala v danom prípade 500,- eur. Z

uvedenej sumy odporca zaplatil ku dňu vydania rozhodnutia sumu 156,85 eur. Rozdiel medzi skutočne
poskytnutým úverom a plnením odporcu tak predstavuje 343,15 eur. Na zaplatenie tejto sumy spolu s
úrokom z omeškania bol odporca právoplatne zaviazaný rozsudkom prvostupňového súdu, keďže v tejto
časti odporca rozsudok odvolaním nenapadol.

Z dôvodu, že v dôsledku vyššie uvedeného právneho posúdenia veci je potrebné úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov, odporcovi nevznikol právny nárok na zaplatenie požadovaných súm
prevyšujúcich sumu 343,15 eur, teda sumy 272,50 eur, spočívajúcej v nároku na zmluvnú pokutu 82,50
eur a ďalšom nároku 190,- eur, ktorý sa dotýkal úroku z úveru, ako aj ďalších poplatkov dohodnutých
na základe neplatných a neprijateľných podmienok zmluvy. Keďže odporca nepreukázal základ nároku,

nevznikol mu ani nárok na príslušenstvo pohľadávky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zmenil tak, že
návrh na zaplatenie sumy 272,50 eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

Odporca podal odvolanie aj voči tej časti výroku, v ktorej mu bolo uložené zaplatiť dlh v lehote 3 dni od
právoplatnostirozsudku,žiadajúcpovoleniesplátok.Odvolacísúdvzmysleust.§160ods.1O.s.p.povolil
odporcovi splácať dlh priznaný rozsudkom prvostupňového súdu v splátkach po 70 eur mesačne so
splatnosťou, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, vychádzajúc z jeho majetkovej situácie ( povinnosť
splácať viaceré úvery, zohľadňujúc výšku jeho príjmu). Zároveň určrená výška splátky zabezpečí, aby

sa plnenie navrhovateľovi dostalo v primeranej dobe od právoplatnosti.

Výrok o trovách prvostupňového, ako aj odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 2 O. s. p. s
poukazom na ust. § 142 ods. 2 O. s. p. V danom prípade si navrhovateľ v konaní uplatňoval istinu spolu
615,65 eur, úspešný bol o zaplatenie 343,15 eur s príslušenstvom, jeho čistý úspech tak predstavuje

56 %, neúspech 44 %, potom jeho čistý úspech predstavuje 12 %. V súdenej veci ide teda o minimálny
úspech navrhovateľa. Odvolací súd po zohľadnení skutočnosti, že odvolanie bolo v plnom rozsahu
dôvodné, vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.