Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214206687
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214206687.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o.
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. T. XX, XXX XX Z. T., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 25611/14, na vymoženie

pohľadávky oprávneného v sume 555,01 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Veľký Krtíš č.k. 10Er/576/2014-16 zo dňa 14. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 10Er/576/2014-16 zo dňa 14. novembra 2014 p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 1696/06 vydaný
dňa 08.06.2006 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) Stálym rozhodcovským súdom zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“). Vydaný bol na základe Zmluvy
o úvere č. XXXXXXX, ktorú uzavreli oprávnený a povinný dňa 08.11.2005. (ďalej len „Zmluva“).

Na základe Zmluvy oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 331,94 Eur, ktorý sa povinný
zaviazal zaplatiť oprávnenému v 8-ich mesačných splátkach po 68,38 Eur počnúc dňom 28.11.2005.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru („VPPÚ“), ktoré v
bode 17 ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené alternatívne
pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom v zmysle Občianskeho
súdneho poriadku, v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh na začatie konania. S poukazom

na ust.. § 52 ods. 1, 3 a 4, a ust. § 53 ods. 1 a 4 písm. r) Občianskeho zákonníka dospel k záveru,
medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, a to s prihliadnutím na
povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári a že
rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Zmluvu
subsumovalpodust.§52anasl.Občianskehozákonníkaauviedol,ženaúverovývzťahmedziveriteľom

(oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Vyjadril
názor, že pre posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce akou právnou
formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v
prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka (ako v danom
prípade) nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré
patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovská

doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na stranežalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo

podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, teda aj podmienkam o rozhodcovskom
konaní, ak ho vyvolal dodávateľ. Svoj záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vyvodil okresný
súd z faktu, že rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku označil za neprijateľnú,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Podporne poukázal na § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorý
zaviedla novela Občianskeho zákonníka prijatá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01.01.2008.
Zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že v danom prípade je rozhodcovská doložka neprijateľná a ako taká sa
prieči dobrým mravom, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania,
na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). V závere okresný súd uviedol, že keďže
rozhodcovský súd vyvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, exekučný titul bol

vydaný bez riadneho splnomocnenia, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom, preto v zmysle ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie proti povinnému.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne,

okresný súd na správne zistený skutkový stav veci, nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citovaného ustanovenia
okresným súdom, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozhodnutí, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ

tiež namietol neúplné zistenie skutkového stavu, keď okresný súd uviedol, že zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Poukázal na ust. § 3 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého uzatvára s povinným rozhodcovskú
zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné

strany záväzné. Okresný súd uvedené skutočnosti nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Tiež poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré
pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory medzi spotrebiteľom a dodávateľom boli
riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účelom predmetného ustanovenia je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Konajúci súd teda konal nad rámec zákonných ustanovení. S

ohľadom na uvedené námietky odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa §
212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods.

1,2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnému úver. V bode 17 VPPÚ predložených súdu spolu so Zmluvou sa
zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, ako aj spory o jej platnosť
budú riešené pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom v závislosti od toho, kde žalobca

podá žalobu. Predmetná zmluva bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 523,37 Eur s príslušenstvom. Okresný súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému
a v napadnutom rozhodnutí označil rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) za vydaný v rozpore so
zákonom. Poukázal o.i. aj na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej okresný súd
označil rozhodcovskú doložku, na základe ktorej konal rozhodcovský súd, za neprijateľnú podmienku a
rozhodcovský rozsudok, ako rozhodnutie vydané orgánom bez riadneho splnomocnenia.Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke zakotvenej
dovšeobecnýchobchodnýchpodmienokzmluvy.Pretosaodvolacísúdprimárnezaoberalpreskúmaním
rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej
zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
l Občianskeho zákonníka). V prípade rozhodcovskej doložky ako takej a rozhodcovského konania,
odvolací súd poukazuje na niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský
rozsudok je nespôsobilý, resp. protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov:

1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nebola v Zmluve dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z
jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej
zmluvy o úvere a jej subsumovanie do prechodných a záverečných ustanovení, z ktorého názvu nie je
možné zistiť, že ich obsahom je aj rozhodcovská doložka. Rozhodcovskú doložku, resp. podmienku,
že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené dohodou a následne uvedeným
rozhodcovským súdom, určil oprávnený. Zo zaradenia rozhodcovskej doložky ako aj jej formulácie a

roztrieštenosti je zrejmé, že povinný ju nemohol ovplyvniť ani zmeniť, príp. si zvoliť iný rozhodcovský
súd. Rovnako nebola dojednaná rozhodcovská doložka individuálne ani v Dohode. Spôsob, akým bola
rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy
Smernice v tom zmysle, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok
riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne

vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah
zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom- podmienkou. Povinnosť obsiahnutá
v rozhodcovskom rozsudku smeruje výlučne voči povinnému. Vychádzajúc z uvedeného ako aj povahy
samotnej zmluvy o úvere (viď aj ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení) je zrejmé, že
miera práv oprávneného (veriteľ) voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností povinného

(dlžník), zabezpečuje takmer úplnú dominanciu oprávneného v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje
dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka- povinnej. Oprávnený koncipovaním rozhodcovskej doložky
sledoval pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa
nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho zaťaženia spotrebiteľa
pri uplatňovaní jeho práv.

2/ Rozhodcovský súd v prípade posudzovania právneho nároku žalobcu (oprávneného) v súlade s
jednotlivými ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) sa mal
zaoberať nielen samotnou platnosťou rozhodcovskej doložky, teda či má pôsobnosť na rozhodovanie
v danom konaní, čo v tomto prípade nemá vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale
v súlade s ust. § 33 ZoRK bol povinný zaoberať sa aj otázkou, či uplatnený nárok nie je nárokom

vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia nemožno prisúdiť, čo odporuje
zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako
nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Touto otázkou sa však rozhodcovský súd vôbec nezaoberal. Odvolateľ v tejto súvislosti

namietol,žeprizamietnutížiadostioudeleniepovereniaskúmasúdvlastnostipredloženýchdokumentov
a pri zastavení exekúcie exekučný súd skúma len vlastnosti uloženej povinnosti. Nie je oprávnený
materiálne preskúmavať vec, o ktorej už rozhodol rozhodcovský súd. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval,
že „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu

už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a
to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58
ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní
súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru

alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný
súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen
z procesného hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Cdo/164/1996 z 27.januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997,
R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení

ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. Odvolacísúd poukazuje na tú skutočnosť, že v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia súd okrem iného skúma aj to, či sú splnené podmienky podľa § 103 O. s. p., za ktorých
môže súd konať. Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní však vyplýva, že

súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je
hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd je povinný prihliadnuť
už v tejto časti konania, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského
rozsudku. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného
súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od

uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený
subjekt.

3/Obchodnépodmienky,atedaanirozhodcovskádoložkanebolitechnickyspojené,aleajbezohľaduna
túto skutočnosť nemožno z uvedenej formy vyvodiť jasný záver, že prílohy k zmluve, na ktoré odkazuje či
už samotná Zmluva alebo ustanovenia VPPÚ, obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov Zmluvy, že
sú s ňou riadne oboznámení a súhlasia s jej znením a obsahom. Zmluvné strany musia byť pri podpise

návrhu zmluvy riadne oboznámené nielen so Zmluvou ale aj všetkými obchodnými podmienkami a inými
prílohami Zmluvy. Z predložených dokladov však nevyplýva, že by predložené VPPÚ boli platné v čase
uzavretia Zmluvy, nakoľko to nie je možné vyvodiť z nedatovaného a nepodpísaného dokumentu. (viď.
Uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011). Úprava formy rozhodcovskej zmluvy v ust. §
4 ZoRK je prísne striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka v danom prípade

nebola dodržaná.

Odvolací súd považuje za podstatné aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo
1201/2009, z ktorého je zrejmé, že okresný súd postupoval správne a zákonne, keď posudzoval
charakter zmluvy a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je typická adhézna zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením

zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky
proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne
používanúoprávnenýmakododávateľom,ktorejtextvzhľadomnaveľkosťahustotupísmajenečitateľný
a neprehľadný, ťažko čitateľný je aj text pripojených úverových zmluvných podmienok. Rozhodcovská
doložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa

nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej
zmluvy. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Zastáva názor,
že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý

svojuprávomocodvodzovalzneprijateľnejrozhodcovskejzmluvy(§39,§53ods.5OZ,§45ods.1písm.
c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh
na vydanie poverenia. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v
súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že
rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka), preto okresný
súd postupoval správne keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice,
ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou

v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká už od počiatku neplatná podľa
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací súd tiež
poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom ktorého je
ustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol je obchádzaním zákona. Ide o vylúčenie

záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám o sebe nie je zákonom
zakázaný, ale jeho cieľom je dosiahnutie z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľného stavu.
Právny úkon obchádzajúci zákon je spravidla urobený v súlade so zákonom tak, aby bol ním dosiahnutý
výsledok právnou normou zakázaný alebo nežiadúci. V tomto prípade rozhodcovský súd neskúmal
rozhodcovskú doložku, ani zmluvu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, ale plnenia z predmetnejúverovej zmluvy priznal oprávnenému v súlade s jeho žalobou. Takto sa využitie inštitútu dojednania
rozhodcovskej doložky, ktorý je vo všeobecnosti inštitútom právom dovoleným a predvídaným, navonok
javí v súlade s pozitívnym právom. V tomto prípade však bola povinnému odopretá ochrana poskytovaná

príslušnými ustanoveniami Smernice ako aj Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
keď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane
spotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu došlo v predmetnej veci
k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor,
že dojednanie rozhodcovskej doložky je právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný

absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.