Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808210462
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7808210462.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne G. S., F.. XX.XX.XXXX, T. R. C. R., K.. U. Č..
XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 28, proti
žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO:
00 151 700, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
č.k. 5C/148/2008-76 zo dňa 29.10.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u je rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne ohľadom úrokov z omeškania zamietol.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že podanou žalobou žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k

zaplateniu náhrady škody za ublíženie na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
40.300.- Sk (1.203,94 eur) s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 10.9.2008 až do zaplatenia.

Rozsudkom zo dňa 25.3.2010 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 1.203,94 eur od 10.9.2008 do 27.1.2010, t. j. vo výške 141,33 eur. Zastavil konanie
ohľadom istiny vo výške 1.203,94 eur a zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy tohto konania

vo výške 322,94 eur. V dôsledku podaného odvolania žalovaného čo do výroku ohľadom úrokov z
omeškania a trov konania krajský súd uznesením zo dňa 24.05.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z
omeškania a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Z dôvodov uznesenia vyplynulo, že súd prvého stupňa omeškanie žalovaného neposudzoval
v zmysle ust. § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. a tiež uložil súdu prvého stupňa zistiť, či žalovaný už

pred svojim listom zo dňa 10. 9. 2008 neposkytol žalobkyni riadne písomné vysvetlenie dôvodov, pre
ktoré jej odmieta uhradiť škodu. Žalovaný na výzvu súdu prvého stupňa po zrušení rozsudku odvolacím
súdom predložil list zo dňa 26.3.2008, ktorým žalobkyni oznámil, že s jej nárokmi zatiaľ sa nemôže
zaoberať, pretože vo veci nie je rozhodnuté o zavinení. Zároveň jej zaslal dotazník pre poškodeného.
Rovnako dňa 3.4.2008 zaslal právnemu zástupcovi žalobkyne list, ktorým takisto oznámil, že nie je
možné rozhodnúť o nárokoch žalobkyne, pretože nie je právoplatne rozhodnuté o zavinení. Zároveň mu

oznámil, že bez právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní, nie je možné z ich strany sa definitívne
vyjadriť k návrhu na uzavretie dohody, pretože je predčasný. Z pripojeného spisu 10C/57/2008 súd
prvého stupňa zistil, že medzitýmnym rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.6.2009 súd prvého stupňa
vyslovil, že žalovaný zodpovedá vo výške 90 % za náhradu škody žalobcom v 1. a 2. rade vzniknutej pri
dopravnej nehode dňa 15.1.2007 stretom motorového vozidla M. H., L.: S.-XXX-I. so žalobcami. Tento
rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.11.2009 č. k. 6Co/252/2009

- 185 a nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2010.Súd prvého stupňa po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 11 ods. 5, 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
platného do 31.5.2010 uzavrel, že pre posúdenie omeškania poisťovateľa je predovšetkým podstatné
zistenie dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a následné zistenie, či v zákonom určenej

trojmesačnej lehote od uvedeného dňa boli splnené podmienky pre oznámenie poškodenému výšky
poistného plnenia, t. j., či bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na
náhradu škody preukázaný, alebo naopak tieto podmienky splnené neboli a poisťovateľ bol teda povinný
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie podľa § 11 ods. 5 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.
Pre prípad, že by poisťovateľ povinnosť uloženú mu v § 11 ods. 5 citovaného zákona v určenej

lehote nesplnil, zákon mu v ods. 7 tohto ustanovenia priamo upravuje povinnosť zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobkyňa si
nárok na náhradu škody u žalovaného uplatnila. Žalovaný jej oznamoval prostredníctvom jej právneho
zástupcu, že nie je možné rozhodnúť o jej nárokoch na náhradu škody, pretože nebolo rozhodnuté
o zavinení. Po skončení trestného konania žalobcovia podali žalobu o náhradu škody, o ktorej súd
rozhodolmedzitýmnymrozsudkomprávoplatnýmdňa19.1.2010.Poprávoplatnostitohtorozsudkudošlo

zo strany žalovaného k plneniu. Pokiaľ bol nárok žalobkyne sporný vzhľadom na zavinenie podľa súdu
prvého stupňa ani žalovaný nemal dôvod plniť, a preto sa aj v zmysle vyššie citovaných ustanovení do
omeškania nedostal. Preto súd prvého stupňa žalobu žalobkyne ohľadom úrokov z omeškania zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ale vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, lebo žalobkyňa ohľadom priznania úrokov z omeškania nebola úspešná

a žalovaný si žiadne trovy neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa
tak, že odvolací súd zaviaže žalovanú zaplatiť žalobkyni 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy
1.203,94 eur od 10.09.2008 do 27.01.2010, t.j. sumu 141,33 eur a trovy konania (prvostupňového i

odvolacieho) vo výške 691,22 eur. Uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
citujúc povinnosti žalovanej vyplývajúce z ust. § 11 ods. 5 písm. a), b) zákona č. 381/2001 Z.z.
V dôvodoch odvolania poukazovala žalobkyňa na to, že odmietnutie poistného plnenia (písomná
odpoveď žalovanej zo dňa 10.09.2008 z dôvodu, že poistený D. U. bol oslobodený spod obžaloby),
nemožno považovať za kvalifikované vysvetlenie dôvodov v zmysle § 11 ods. 5 písm. b) zákona č.

381/2001 Z.z., pretože toto je vysvetlením neúplným a účelovým. Žalobe vo veci samej predchádzalo
písomné uplatnenie práva na náhradu škody z titulu bolestného zo dňa 04.12.2007 a z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia z 25.08.2008. Z uplatnení vyplýva, že nárok na náhradu škody sa opiera o
objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla. Žaloba podaná v predmetnej právnej
veci poukazuje, že na Okresnom súde Rožňava prebiehalo civilné konanie vedené pod sp.zn.

10C/57/2008, kde bolo rozhodnuté dňa 03.09.2008 o základe medzitýmnym rozsudkom. Zo zisteného
skutkového stavu pred súdom prvého stupňa sp.zn. 10C/57/2008, z dôvodov uznesení odvolacieho
súdu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/250/2008 z 12.01.2009 a zo sp.zn. 6Co/252/2009 z
24.11.2009 pre žalovanú jednoznačne vyplynulo, že základ nároku bol daný od začiatku, a to bez ohľadu
na vykonané dokazovanie v trestnom a civilnom konaní. K právnemu záveru, ku ktorému dospeli súdy

obidvoch stupňov, že v danom prípade neprichádza do úvahy liberácia prevádzkovateľa motorového
vozidla v zmysle druhej vety ust. § 428 Občianskeho zákonníka mohla dospieť aj žalovaná, lebo
z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod
v prevádzke (viď aj znalecký posudok Ing. K. Köteleša zo dňa 20.06.2007). Žalovaná plnením si
povinností uložených jej ako poisťovateľovi v ust. § 11 zákona č. 381/2001 Z.z., mohla predísť súdnemu

sporu vyplatením poistného plnenia, hoci aj čiastočným plnením s použitím spoluviny poškodenej. To
však neurobila. K prípadnému čiastočnému plneniu nedošlo ani vtedy, keď bolo známe rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/250/2008 zo dňa 12.01.2009, že liberácia prevádzkovateľa
motorového vozidla v zmysle § 428 druhej vety Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy. K plneniu
došloažpouplynutíjednéhoroka.Žalovanávovšetkýchpodaniach,akoivpodaniachcitovanýchsúdom

prvého stupňa z 26.03.2008, z 03.04.2008, ako i v podaní z 10.09.2008 vysvetľuje len dôvody neplnenia
vzhľadom k zodpovednosti za škodu vodiča motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená a
ktorého zodpovednosť vyplýva z ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaná ani v jednom z podaní
nezaujala stanovisko k objektívnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla, ktorá vyplýva
ust. § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka. Žalovaná ako poisťovateľ teda nezaujala stanovisko k

zodpovednosti svojho poistníka, ktorý je so žalovanou v poistno-právnom vzťahu na základe poistnej
zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (§ 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z.). Zodpovednosť vodiča motorového vozidla, ktorého
prevádzkou bola škoda spôsobená (§ 420 OZ), môže byť podľa odvolateľky daná len popri objektívnejzodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zodpovedá podľa ust. § 427 a § 428 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pritom žalovaná ani v
jednom zo svojich písomných podaní nepodala žalobkyni kvalifikované písomné vysvetlenie dôvodov,

pre ktoré odmieta uhradiť náhradu škody vzhľadom k prevádzateľovi motorového vozidla, k poistníkovi.
Z uvedených skutočností je teda podľa odvolateľky zrejmé, že žalovaná ako poisťovateľ nesplnila
povinnosť tak, ako jej to zákonodarca prikazuje v ust. § 11 ods. 5 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.
Porušenie tejto povinnosti zo strany žalovanej má za následok vznik práva poškodenej na úrok z
omeškania. Žalobkyňa z uvedeného dôvodu si uplatnila právo na ročný úrok z omeškania zo sumy

1.203,94 eur od 10.09.2008 (odmietnutie plnenia) do 27.01.2010 (písomné oznámenie o poskytnutí
plnenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia.

Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa neodporuje
zistenému skutkovému stavu, preto žalovaná navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa v zákonnej
lehote, preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú
splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho a z akých dôvodov sa žalobca
domáhal, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd prvého stupňa rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalovaná žalobkyni, ktorá si uplatnila
jeho nárok na náhradu škody prostredníctvom svojho právneho zástupcu, oznamovala, že nie je možné
rozhodnúť o jej nárokoch na náhradu škody, pretože nebolo rozhodnuté o zavinení. Po skončení
trestného konania žalobcovia podali žalobu o náhradu škody, o ktorej súd rozhodol medzitýmnym

rozsudkom, právoplatným dňa 19.01.2010. Po právoplatnosti tohto rozsudku došlo zo strany žalovanej
k plneniu. Pokiaľ bol nárok žalobkyne sporný vzhľadom na zavinenie, ani žalovaný nemal dôvod plniť,
preto sa ani nedostal v zmysle ust. § 11 ods. 5 písm. a), b) a ods. 7 do omeškania. Preto žalobu
žalobkyne ohľadom úrokov z omeškania zamietol.

Odvolací súd poukazuje na to, že Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení č.k. 4Co/168/2010
- 47 zo dňa 24.05.2012 poukázal na to, že za riadne písomné vysvetlenie dôvodov podľa § 11 ods. 5
písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. nie je možné považovať list žalovanej zaslaný právnemu zástupcovi
žalobkyne dňa 10.09.2008 pokiaľ v ňom oznámila ako dôvod, pre ktorý nie je možné vysporiadať
uplatnené nároky žalobkyne len skutočnosť, že jej poistený D. U. bol v trestnom konaní oslobodený spod

obžaloby, hoci nešlo o prevádzateľa motorového vozidla (§ 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s ktorým
mala uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
ale išlo o vodiča tohto vozidla a žiadne vysvetlenie dôvodov k nedostatky zodpovednosti prevádzateľa
neuviedla. Zároveň odvolací súd v zrušujúcom uznesení č.k. 4Co/168/2010 zdôraznil, že poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla uvedeného v poistnej zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.) a zodpovednosť vodiča
motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda (zo všeobecnej zodpovednosti podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka) môže byť daná len popri zodpovednosti (objektívnej ) prevádzateľa
motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá podľa § 421
a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uložil súdu prvého stupňa zistiť vzhľadom na skutočnosť, že

medzi účastníkmi konania bola vedená korešpondencia, či žalovaná už pred svojím listom z 10.09.2008
žalobkyni riadne písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré jej škodu odmieta uhradiť, neposkytla.Zdoplnenéhodokazovaniasúdomprvéhostupňavyplynulo,žežalovanávosvojichpodaniachzaujímala
stanovisko len k zodpovednosti vodiča motorového vozidla, nie zodpovednosti svojho poistníka, ktorý
je so žalovanou v poistno-právnom vzťahu na základe poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa teda nemožno vyvodiť, ako dospel súd prvého stupňa k
záveru, že žalovaná splnila svoju povinnosť, ako jej to zákonodarca prikazuje v ust. § 11 ods. 5d zákona
č. 381/2001 Z.z.

Z dôvodov rozsudku tiež vyplýva, že súd prvého stupňa z pripojeného spisu 10C/57/2008 zistil,
že medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.06.2009 vyslovil, že žalovaná
zodpovedávovýške90%zanáhraduškodyžalobcomv1.a2.radeL.S.I.G.S.,vzniknutejpridopravnej
nehode dňa 15.01.2007 stretom motorového vozidla M. H., L.: S. - XXX- I. J. žalobcami. Tento rozsudok
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.11.2009 č.k. 6Co/252/2009-185 a

nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2010.

Odvolací súd konštatuje, že spis 10C/57/2008 nie je pripojený ku spisu 5C/148/2008, ani nevyplýva, že v
čase rozhodovania súdu prvého stupňa tento spis by bol pripojený, ani na pojednávaní dňa 29.10.2012
súd prvého stupňa neoboznamoval žiadne listiny z pripojeného spisu 10C/57/2008.

Postup súdu prvého stupňa v súvislosti s vykonávaním listinných dôkazov nezodpovedá § 122 a § 123
O.s.p.

Odvolací súd zo zberného spisu Krajského súdu v Košiciach 6Co/252/2009 sa oboznámil s

medzitýmnymrozsudkomOkresnéhosúduRožňavač.k.10C/57/2008zodňa17.06.2009asrozsudkom
Krajského súdu v Košiciach 6Co/252/2009 - 185. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že vlastníkom a
držiteľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, je D. U. J., F.. XX.XX.XXXX , Z. R. E. R.
D. U. F.. XX.XX.XXXX, ktoré vozidlo bolo účastné na dopravnej nehode. Zo zmluvy uzavretej medzi D.
U., F.. XX.XX.XXXX a žalovanou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkoumotorovéhovozidlavyplynulo,žepoisteniebolodohodnutéod24.06.2005nadobuneurčitú.
Vodič motorového vozidla D. U. E. bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 3T/136/2007 zo dňa
24.01.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 7To/31/2008 zo dňa 24.04.2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, oslobodený spod obžaloby.

Odvolací súd preto považuje dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, že nárok žalobkyne bol sporný
vzhľadom na zavinenie, a teda žalovaná nemala dôvod plniť za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.

Rovnako je nepreskúmateľný aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, pokiaľ súd
prvého stupňa vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a pritom tento

výrok odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., lebo žalobkyňa ohľadom priznania úrokov z omeškania nebola
úspešná.

Súd prvého stupňa si neujasnil, že predmetom konania neboli iba úroky z omeškania, ale pôvodne aj
uplatnený nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 40.300,- Sk (1.203,94

eur) a v dôsledku dobrovoľného plnenia žalovanej sumy 1.203,94 eur z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia predmetom konania zostali iba uplatnené úroky z omeškania.

Preto súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania pokiaľ došlo k späťvzatiu návrhu
v konaní o náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia postupovať podľa § 146 ods. 2

O.s.p., ktoré vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania a pokiaľ ide o úroky
z omeškania podľa ust. § 142 O.s.p.

Odvolací súd zároveň však poukazuje na to, že ani v prípade úspechu žalobkyne v konaní o zaplatenie
kapitalizovaných úrokov z omeškania nie je možné za písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovanej zo

dňa 28.04.2010, účasť na pojednávaní na Okresnom súde Rožňava 29.10.2012 a písomné podanie
súdu (odvolanie zo dňa 07.12.02012) vychádzať z hodnoty jedného úkonu tarifnej odmeny 61,41 eur z
hodnoty veci 1.203,94 eur, keďže hodnotou veci už zostalo len ušlé príslušenstvo pohľadávky a súvisiaci
výrok o trovách konania.Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil rozsudok a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.