Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217148
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217148.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v
Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 18. novembra 2014 č. k. 19C/69/2013-152, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 ods. 1
písm.a),§5ods.1písm.a),§6ods.2,§10ods.1,§18cazákonač. 71/1992Zb.osúdnychpoplatkocha
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch)

a zistením, že navrhovateľ sa písomne podaným návrhom, doručeným dňa 28. 09. 2012, domáhal od
odporcu zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd Nitra rozsudkom návrh zamietol
a krajský súd rozsudkom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre podal navrhovateľ na poštovú prepravu dovolanie dňa 24. 09. 2014. Prvostupňový súd
vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania vo výške 40 eur v lehote 10
dní a zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v správnej

výške, súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 16. 10. 2014. Súd po
preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatoval, že bolo potrebné postupovať v zmysle § 10 ods.
1 Zákona o súdnych poplatkoch a konanie zastaviť, nakoľko navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie v
lehote 10 dní nezaplatil. K podaniu navrhovateľa uviedol, že v § 169 ods. 1 OSP je síce uvedená
povinnosťodôvodniťpísomnévyhotovenieuznesenia,avšaksúduložilnavrhovateľovipovinnosťuhradiť
súdny poplatok za dovolanie výzvou v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, čiže nebolo

možné na výzvu aplikovať ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve súdu nebolo možné
podať odvolanie. Súd prvého stupňa bral podanie navrhovateľa, označené ako odvolanie, podľa jeho
obsahu ako vyjadrenie k poplatkovej povinnosti, pričom dodal, že v predmetnej výzve bol navrhovateľ
informovaný, že súdny poplatok sa uložil v zmysle pol. 7a sadzobníka - zo žaloby na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom,
že poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania a dovolacie konanie začalo dňa 25. 09. 2014. Súd

prvého stupňa poplatok za dovolanie vo výške 40 eur určil v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych
poplatkoch,nakoľkopoplatkovápovinnosťvzniklapodanímdovolaniaajehovýškabolastanovená v
zmysle § 6 ods. 2 posledná veta Zákona o súdnych poplatkoch, ako dvojnásobok poplatku stanoveného
v sadzobníku, t.j. pol. 7a - 20 eur, 2 x 20 eur. Zároveň poznamenal, že dovolacie konanie je samostatným
konaním, a preto nebolo možné na neho aplikovať § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch
v znení platnom do 30. 09. 2012 a poukazovať na prechodné ust. § 18ca citovaného zákona, nakoľko

dovolacie konanie začalo dňa 25. 09. 2014 (od 01. 10. 2012 bolo ustanovenie §4 ods. 1 písm. k/ Zákona
o súdnych poplatkoch zrušené) podaním dovolania, a preto bolo na mieste uložiť súdny poplatok podľaplatného znenia Zákona o súdnych poplatkoch v čase podania dovolania, keď konanie začalo až po
účinnosti zákona, t.j. po 01. 10. 2012. Poplatková povinnosť za podanie dovolania nebola uvedená
v prílohe Zákona o súdnych poplatkoch ako samostatný typ úkonu, resp. konania s uvedením výšky

súdneho poplatku, ale bola vyjadrená všeobecne v § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch v spojení s §
5 ods. 1 písm. a) zákona. V prípade akceptovania výkladu navrhovateľa by vlastne poplatková povinnosť
za dovolanie neexistovala, čo bolo v rozpore so znením a výkladom zákona. Súd prvého stupňa žiadnu
analógiu pri vyrubení súdneho poplatku nepoužil. S poukazom na uvedené súd postupoval v
medziachzákona,anakoľkosúdnypoplatoknavrhovateľzadovolanieneuhradilanidotohtorozhodnutia

a podľa jeho vyjadrenia ho nemienil uhradiť, súd prvého stupňa konanie v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o
súdnych poplatkoch zastavil a o trovách konania rozhodol § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd vyrubil súdny poplatok za dovolanie podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych
poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., pričom podľa tejto položky sadzobníka sa poplatok vyrubuje za žalobu

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom. Spoplatneniu teda podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a spoplatneniu
nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie, a pod. Poukázal pritom na
dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o
správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Zdôraznil, že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, a nie žalobu. Súd nebol oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ nemohol byť preto
vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Odvolal sa pritom na právne závery
Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 29. 03. 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007, podľa ktorých za súdne
konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov) sa súdne

poplatky nevyberajú, poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku
neprichádzadoúvahy.Ďalejmalzato,ževprílohezákonač.71/1992Zb.(sadzobníksúdnychpoplatkov)
nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči rozhodnutiu
súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. Navrhovateľovi bola teda v rozpore so zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde

ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu podľa navrhovateľa predstavovalo zásah do jeho základného
práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods.
1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Navyše podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkov z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných

do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba podaná
navrhovateľompred01.10.2012akonanietedazačalopredúčinnosťouzákonač.286/2012Z.z.Do30.
09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym postupom od poplatku vecne oslobodené. Tento záver potvrdil aj Okresný
súd Komárno v uznesení sp. zn. 8C/842/2012 zo dňa 16. 10. 2013. S poukazom na uvedenú

argumentáciu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Navrhovateľ sa v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/69/2013 domáhal od
odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, keď svoje nároky odvodzoval od nesprávneho úradného
postupu súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11Er/525/2011. Okresný súd

Nitra rozsudkom zo dňa 26. 08. 2013 č. k. 19C/69/2013-69 návrh zamietol. Proti rozsudku súdu prvého
stupňa podal navrhovateľ odvolanie, v dôsledku čoho mu súd prvého stupňa uznesením zo dňa 18.
10. 2013 č. k. 19C/69/2013-84 uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur
(pol. č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov). Aj proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie.
O odvolaniach navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 08. 07. 2014 č. k.

15Co/12/2013-114, 15Co/9/2014 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre podal navrhovateľ dovolanie na poštovú prepravu dňa 24. 09. 2014.
Výzvou zo dňa 03. 10. 2014 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku zadovolanie vo výške 40 eur v lehote 10 dní a zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude súdny poplatok
v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená dňa
16. 10. 2014. Aj proti výzve súdu prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku podal navrhovateľ

odvolanie, avšak súd prvého stupňa správne podané odvolanie vyhodnotil podľa jeho obsahu ako
vyjadrenie navrhovateľa k poplatkovej povinnosti a vo veci rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch) súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie

súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v
sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona.

Podľa§2ods.1písm.a)Zákonaosúdnychpoplatkochpoplatníkomjenavrhovateľpoplatkovéhoúkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 prvej vety Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto
podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,

odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie
sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní

vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.

V zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch súdny poplatok
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom je 20 eur.

Podľa§10ods.1Zákonaosúdnychpoplatkoch,aknebolzaplatenýpoplatoksplatnýpodanímnávrhuna
začatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorú
určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v

lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým,
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva
mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec
správne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil.
Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, a preto s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že nemožno súhlasiť
s tvrdením navrhovateľa, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a žiadne

iné úkony. V tomto zmysle je navrhovateľova interpretácia znenia položky 7a sadzobníka súdnych
poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch nesprávna, nezohľadňujúca potrebné súvislosti. Ak by súd
akceptoval uvedené argumenty navrhovateľa, znamenalo by to, že ustanovenia Zákona o súdnych
poplatkoch stanovujúce vznik poplatkovej povinnosti za dovolanie (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2) by
boli obsolentné, vzhľadom na to, že sadzobník súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch

neobsahuje žiadnu položku, ktorá by expressis verbis určovala súdny poplatok za podanie akéhokoľvek
dovolania. Pokiaľ súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok za podané dovolanie, nešlo
z jeho strany o použitie analógie, ako sa navrhovateľ mylne domnieva, ale o systematický výklad
relevantných ustanovení citovaného zákona. V konkrétnostiach to znamená, že sadzobník súdnychpoplatkov v jednotlivých položkách (spravidla) ustanovuje výšku súdneho poplatku za konkrétny návrh.
Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch pritom vyplýva, že poplatníkom je
navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Následne v

ustanovení § 2 ods. 4 citovaného zákona je precizované, že poplatníkom je aj ten, kto podal odvolanie,
dovolanie, či opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Poplatková povinnosť takémuto
poplatníkovivznikávzmysle§5ods.1citovanéhozákonapodanímnávrhu(vdanomprípadedovolania).

Systematickým výkladom uvedených ustanovení možno vyvodiť jednoznačný záver, že pri podaní

dovolania je poplatníkom osoba, ktorá navrhla poplatkový úkon, t.j. podala dovolanie, ak je v sadzobníku
ustanovený poplatok za návrh, ktorý sa týkal pôvodného konania. Keďže v danom prípade je za návrh
stanovený súdny poplatok (podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov) a nešlo o prípad vecného
(§ 4 ods. 2 citovaného zákona), ani osobného (§ 4 ods. 1 citovaného zákona) oslobodenia od poplatku,
bolo povinnosťou navrhovateľa zaplatiť súdom vyrubený súdny poplatok, pokiaľ mal záujem, aby sa
dovolacie konanie uskutočnilo.

Poplatková povinnosť za dovolanie sa odvíja od poplatkovej povinnosti za pôvodný návrh (žaloby), o
ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a ktorého sa dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok týka a
to, pokiaľ ide o výšku poplatku (t.j. aká bola výška poplatku za pôvodný návrh podľa príslušnej položky
sadzobníka súdnych poplatkov) a tiež, či bolo pôvodné konanie oslobodené od súdneho poplatku

(vecne, či osobne).

Vo vzťahu k rozhodnej právnej úprave však súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že dovolacie konanie
je samostatným konaním, ktoré začalo dňa 25. 09. 2014 podaním dovolania na súd, a preto sa naň
nevzťahuje právna úprava účinná do 31. 08. 2012. Opačný názor navrhovateľa, ktorý relevantnosť

právnej úpravy odvodzuje od podania žaloby o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na súd
je nesprávny. Ustanovenie § 18ca stanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012, sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do
30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo dovolanie podané dňa 25. 09. 2014, pričom išlo o súdny poplatok
za konanie (dovolacie konanie), pričom bolo podané až po 30. 09. 2012, nešlo ani o úkon, ani o konanie

začaté do 30. 09. 2012, preto ak súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
za podané dovolanie a poučil ho o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku a po jeho nezaplatení
napadnutým uznesením dovolacie konania zastavil, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.