Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/407/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713203612
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713203612.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Pavel Hedvigi
J P H, s miestom podnikania SNP 210/158, 962 01 Zvolenská Slatina, IČO: 33 291 012, zastúpeného
právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátom, so sídlom V.P. H. XXXX/XX, XXX XX
R., proti žalovanému: Juraj Šedaj, s miestom podnikania 038 42 Príbovce 25, IČO: 41 661 583,
zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jánom Repáňom, advokátom, so sídlom M.R. S. XX, XXX XX
O., v konaní o zaplatenie 2.475,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 18Cb/46/2013-327 zo dňa 24.9.2014 v spojení s uznesením (opravným) Okresného

súdu Martin č.k. 18Cb/46/2013-361 zo dňa 9.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/46/2013-327 zo dňa 24.9.2014 v spojení s uznesením
(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/46/2013-361 zo dňa 9.10.2014 p o t v r d z u j e.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia vo výške 131,15 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho
zástupcu žalovaného JUDr. Jána Repáňa, advokáta, so sídlom v O..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením (opravným) okresný súd žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 1.239,76 Eur a iné trovy konania vo výške 150 Eur, v lehote do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť trovy
konania štátu vo výške 665,99 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého mal zhodnými vyjadreniami
účastníkov konania preukázané, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili v
ústnej forme zmluvu o dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy o dielo bolo
vykonanie dohodnutej opravy automatickej prevodovky vozidla Opel Frontera vo vlastníctve žalobcu
(oprava určitej veci, § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka). Predmet zmluvy o dielo v rozsahu opravy

prevodovky bol preukázaný aj vyjadrením žalobcu na pojednávaní dňa 29.5.2013, keď uviedol na otázku
právneho zástupcu žalobcu, v akom rozsahu mala byť oprava vykonaná: „Povedal som, že má opraviť
prevodovku.“ Výslovne uviedol, že iné časti vozidla opraviť nežiadal. Oprava prevodovky mala byť
vykonaná v termíne do 24.12.2011. Cena diela bola dohodnutá 1.910 Eur. Cena bola vyúčtovaná vo
faktúre č. 1101016 vo výške 2.093 Eur. V uvedenom rozsahu žalobca cenu diela žalovanému zaplatil.
Cena diela medzi účastníkmi nebola sporná.Okresný súd uviedol, že listinným dôkazom označeným ako záruka, bolo preukázané, že žalovaný v
zmysle ust. § 563 Obchodného zákonníka poskytol na predmet diela záruku na čas šesť mesiacov,
ktorá v súlade s ust. § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka začala plynúť odovzdaním diela, t.j.

24.12.2011, ako to vyplýva z obsahu žaloby. Žalobca uviedol v žalobe, že pri preberaní auta z opravy
dňa 24.12.2011 žalovaný vystavil písomný záručný list opatrený dátumom 23.12.2011, ktorú skutočnosť
žalovaný nerozporoval. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na § 563 ods. 2 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431. Z uvedených
zákonných ustanovení vyplýva, že pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, sa uplatnia

ustanovenia zákonnej zodpovednosti za vady tovaru podľa § 429 - 431 Obchodného zákonníka, a tiež
primerane § 436 - § 441 Obchodného zákonníka aj pri zmluve o dielo cez ust. § 563 ods. 2 Obchodného
zákonníka a cez ust. § 564 Obchodného zákonníka.

Zhodnými vyjadreniami účastníkov bolo preukázané, že žalobca uplatnil u žalovaného právo zo
zodpovednosti za vady, keď dňa 3.1.2012 reklamoval vykonanie opravy automatickej prevodovky z
dôvodu, že auto po tom, čo toto prevzal z opravy od žalovaného dňa 24.12.2011, zostalo nepojazdné

a v súlade s pokynmi žalovaného a v zmysle záruky zo dňa 23.12.2011 (č.l. 9) dal vykonať výmaz
v Opel servise; faktúra č. 4313261 (č.l. 12) a doklad o úhrade predmetnej faktúry (č.l. 13) preukázali
vykonanie činnosti - vymazanie kódov v riadiacej jednotke automatickej prevodovky, odstránenie
ostatných závad pre zachovanie záruky preukázané nebolo. Žalobca dňa 3.1.2012 uplatnil u žalovaného
právo zo zodpovednosti za vady v zmysle ust. § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka,

požadoval odstránenie vád opravou, za tým účelom pristavil vozidlo dňa 2.2.2012 u žalovaného.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 15.3.2012 (č.l. 15 + č.l. 17) oznámil
žalovanému, že jeho reklamácia je neopodstatnená. Toto oznámenie okresný súd vyhodnotil v súlade s
ust. § 436 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka ako oznámenie žalovaného žalobcovi, že vadu
neodstráni. Žalobca z uvedeného dôvodu vozidlo od žalovaného prevzal dňa 23.5.2012 (obsah žaloby

č.l. 3). Prevzatie preukazuje listinný dôkaz (č.l. 16). Žalovaný z uvedeného dôvodu uplatnil u žalovaného
nárok na primeranú zľavu z ceny diela v súlade s ust. § 436 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka
v rozsahu 100 %, t.j. vo výške vyúčtovanej sumy vo faktúre č. 1101016, 2.093 Eur. Ďalej si uplatnil nárok
na náhradu škody vo výške 382,03 Eur, ktorý pozostáva z nákladov na zaplatenie odťahovej služby v
dňoch 2.2.2012 vo výške 108 Eur a 23.5.2012 vo výške 108 Eur, zo zaplatenej ceny za vymazanie kódov

v riadiacej jednotke od spol. KOVA, s.r.o. vo výške 60,35 Eur, vyúčtovanej vo fa č. 4313261. Okresný
súd odkázal na ust. § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka podľa ktorého, nároky z vád tovaru sa netýkajú
nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu.

Prvostupňový súd uviedol, že žalovaný počas celého konania trval na tom, že opravu vykonal v súlade
so zmluvou o dielo, t.j. riadne a poukazoval na záruku zo dňa 23.12.2011 a na tam uvedené závady,

ktoré diagnostikoval a ktoré pre zachovanie záruky a pre riadne fungovanie opravenej prevodovky bolo
potrebné na strane žalobcu dať odstrániť.

Pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku - zľavu z ceny a náhradu škody - bolo, podľa
okresného súdu podstatné posúdiť, či žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo splnil v
súlade s ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda či dielo vykonal jeho riadnym ukončením a

odovzdaním predmetu diela žalobcovi ako objednávateľovi, alebo či dielo má vady. Podľa § 560 ods. 1
Obchodného zákonníka dielo má vady, ak nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Nesporne medzi
účastníkmi bola dohodnutá oprava prevodovky predmetného vozidla, ktorá nezahŕňala opravu ostatných
diagnostikovaných vád vozidla uvedených v záruke zo dňa 23.12.2011, majúcich podľa žalovaného
vplyv na funkčnosť prevodovky, čo však žalobca rozporoval. Predmet zmluvy o dielo v rozsahu - oprava

prevodovky, potvrdil žalobca na pojednávaní dňa 29.5.2013. Bolo rozhodné vyriešiť odbornú otázku, či
vady vozidla uvedené v záruke zo dňa 23.12.2011 spôsobujú vady na predmete diela po jeho oprave;
táto skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná.

Okresný súd poukázal na to, že zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté aj po odovzdaní diela,
ak ide o vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť alebo ide o vady spôsobené porušením jeho

povinnosti. Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, či vady na predmete zmluvy o
dielo po odovzdaní diela žalobcovi vznikli porušením povinnosti žalovaného, zaťažuje žalobcu akoobjednávateľa diela. Objednávateľ porušenie povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa musí preukázať,
že vada vznikla v dôsledku toho, že žalovaný ako zhotoviteľ nedodržal podmienky dohodnuté v zmluve
o dielo, že neplnil riadne. Žalovaný v dohode o záručnej dobe uviedol podmienky, za ktorých sa na

predmet zmluvy o dielo vzťahuje záruka za akosť. V zmysle ust. § 560 ods. 2 posledná veta Obchodného
zákonníka žalovaný zodpovedá za vady diela v rozsahu tejto záruky. Okresný súd pri vyhodnotení tejto
zodpovednosti žalovaného vychádzal zo Znaleckého posudku č. 12/2014, ktorý vypracoval
súdom ustanovený znalec uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 46/2013-173 zo dňa 8.11.2013,
právoplatným dňa 7.12.2013, na otázky posúdenia, či oprava bola žalovaným vykonaná, ak áno, či

bola vykonaná riadne, či nefunkčnosť prevodovky spôsobujú práve tie závady, ktoré uviedol v záruke
žalovaný,abybolomožnéposúdiťzodpovednosťžalovanéhozavadydiela,t.j.nefunkčnosťprevodovky,
atovrozsahuzáruky.Pretožeišlooposúdenietakýchskutočností,naktoréjetrebaodbornéznalosti,bol
dôvodný postup okresného súdu v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p.. Vo vzťahu k posúdeniu tejto skutočnosti
nebolo dôvodné vykonať dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu, či oprava bola vykonaná v Poľsku.
Žalobca síce v konaní uvádzal, že keby vedel, že žalovaný dá prevodovku opraviť 3-tiemu subjektu,

tak by si opravu u neho neobjednal, uvedené však nepreukázalo, že poverenie zhotoviteľa vykonať
dielo pomocou inej osoby bolo žalovanému samotnou zmluvou zakázané s odkazom na ust. § 538
Obchodného zákonníka, podľa ktorého zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak
zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ
zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

Okresný súd poukázal, že znalec v Znaleckom posudku č. 12/2014 jednoznačne uviedol, že chyby, ktoré
sa vyskytujú na prevodovke po jej oprave žalovaným a spôsobujú jej nefunkčnosť, sú spôsobené jej
nesprávnym používaním pri jazde v núdzovom režime. Uviedol, že prevodovka po oprave žalovaným
bola žalobcovi odovzdaná vo funkčnom stave s upozornením na chybové hlásenie z riadiacich
jednotiek motora a vozidla. Aj keď nemohol zodpovedať otázku, či opravu vykonal priamo žalovaný,

nesporne tak v znaleckom posudku, ako aj na pojednávaní dňa 3.9.2014, trval na tom, že oprava
prevodovky vykonaná bola a bola vykonaná riadne. Súčasne potvrdil, že nesprávny chod motora má
vplyv na správne radenie prevodovky. Na pojednávaní dňa 3.9.2014 znalec opakovane vypovedal o
tom, že vady, ktoré uvádza žalobca a z ktorých sú uplatnené v tomto konaní nároky z vád, súvisia s tým,
že majiteľ vozidla neodstránil chyby, ktoré sa vyskytovali na riadiacej jednotke motora a iných častiach

vozidla. Výslovne uviedol: „Oprava bola vykonaná riadne.“

Pokiaľ boli vznesené zo strany žalobcu námietky k súdom ustanovenému znalcovi a jeho znaleckému
posudku, okresný súd po preskúmaní celého obsahu znaleckého posudku dospel k záveru, že podaný
posudok zodpovedá kritériám stanoveným pre tento úkon znaleckej činnosti podľa Zákona č. 382/2004
Z.z. (predovšetkým ust. § 2 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1-6 ). Znalec v posudku dostatočne

vysvetlil svoje zistenia a dostatočne ich aj dokumentoval fotografiami, na ktoré potom poukazoval pri
svojej argumentácii. Okresný súd v súlade s § 127 ods. 1 O.s.p. vychádzal z tohto znaleckého posudku
pri posúdení tých skutočností, na ktoré bolo potrebné odborné znalosti. Prvostupňový súd vyslovil, že
hodnoteniu súdom nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len
presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, zásadám logického myslenia a

jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi a v rámci tohto hodnotenia okresným súdom bol znalecký
posudok dostatočne presvedčivý a úplný. Okresný súd napriek tej skutočnosti, že v rámci dokazovania
bol predložený znalecký posudok vypracovaný znalcom mimo konania, ktorý bol vykonaný ako dôkaz
listinou a závery tohto znaleckého posudku boli v rozpore so závermi znalca ustanoveného súdom v
konaní, z uvedených dôvodov nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie, majúc na zreteli

aj hospodárnosť konania. Navrhované znalecké dokazovanie v tomto štádiu konania by podľa názoru
okresného súdu nebolo dostatočne objektívne s ohľadom na okolnosti, ktoré uviedol na pojednávaní
dňa 3.9.2014 právny zástupca žalovaného k návrhu žalobcu na dokazovanie kontrolným znaleckým
dôkazom, t.j. že žalobca vykonával zásahy do prevodovky. Z uvedeného dôvodu, podľa
názoru okresného súdu, by ďalšie znalecké dokazovanie nebolo vo vzťahu k predmetu sporu objektívne,

a teda právne relevantné. Na pojednávaní dňa 3.9.2014 znalec v súlade s § 17 ods. 7 zák. č. 382/2004
Z.z. potvrdil závery svojho znaleckého posudku a bližšie svoje závery vysvetlil aj vo vzťahu k výhradám,
ktoré k záverom znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca uviedol v Znaleckom
posudku č. 13/2014 znalec Ing. Ján Závodný; súdom ustanovený znalec jednoznačne trval na svojich
záveroch, teda že oprava prevodovky žalovaným bola vykonaná riadne.Pre úplnosť okresný súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ bol predložený znalecký posudok žalobcom,
a tento bol vypracovaný mimo konania, znalec nemal pri skúmaní k dispozícii spisový materiál a
mohol vychádzať len z informácií, ktoré poskytol žalobca, oproti znaleckému posudku znalca, ktorý bol

ustanovený súdom v tomto konaní, ktorý vychádzal tak z informácií vyplývajúcich z obsahu spisového
materiálu, ako aj z informácií oboch účastníkov konania, nakoľko nesporne, podľa vypracovaného
znaleckého posudku ako aj vyjadrenia žalobcu k tomuto znaleckému posudku, sa obhliadky predmetu
znaleckéhodokazovaniazúčastniliobajaúčastnícikonaniaaichprávnizástupcovia.Pokiaľpotom v
písomnom vyjadrení žalobcu boli výhrady k osobe znalca, tak okresný súd uviedol, že tieto boli veľmi

všeobecné, žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, pre ktoré možno mať pochybnosti o nezaujatosti
znalca, a tým neboli naplnené dôvody vylúčenia znalca postupom podľa § 17 ods. 1 O.s.p. z dôvodov
v zmysle ust. § 14 O.s.p.. V neposlednom rade, žalobca, ak mal tieto pochybnosti vyplývajúce zo
stretnutia so znalcom pri ohliadke, ako vyplynulo z jeho vyjadrenia k znaleckému posudku, mohol tieto
pochybnosti oznámiť súdu bezprostredne po tom, čo tieto pochybnosti získal. Stalo sa tak až potom,
keď bol vypracovaný znalecký posudok predložený okresnému súdu a po jeho doručení žalobcovi.

Okresný súd konštatoval, že Znaleckým posudkom č. 12/2014 bolo preukázané, že dielo vykonal
žalovaný riadne, vykonané dielo zodpovedá výsledku určenému v zmluve, a preto žalovaný
nezodpovedá za to, že prevodovka - predmet zmluvy o dielo je po oprave nefunkčná, teda nezodpovedá
za vady, z ktorých si žalobca v konaní uplatnil nároky z vád, zľavu z ceny diela a nárok na náhradu
škody, pretože nejde o vady spôsobené porušením povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa. Žalovaný v

dohode o záručnej dobe uviedol podmienky, za ktorých sa na predmet zmluvy o dielo vzťahuje záruka
za akosť a v zmysle ust. § 560 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka žalovaný zodpovedá za
vady diela len v rozsahu tejto záruky. Žalobcovi preto nevznikol nárok na zaplatenie zľavy z
ceny diela v rozsahu 100 %, z ktorého záveru okresný súd nárok žalobcu na vrátenie zaplatenej ceny
diela zamietol ako nedôvodný. Žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody, nakoľko škoda, ktorú

si žalobca v konaní uplatnil, mu nevznikla porušením povinnosti žalovaného.

Okresný súd zvýraznil, že pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, sa uplatnia ustanovenia
zákonnej zodpovednosti za vady tovaru podľa § 429-431 Obchodného zákonníka a tiež primerane §
436-441 Obchodného zákonníka aj pri zmluve o dielo cez ust. § 563 ods. 2 Obchodného zákonníka a cez
ust. § 564 Obchodného zákonníka. Nároky z vád nemusia v celom rozsahu vyporiadať majetkovú

ujmu, z ktorého dôvodu potom zostáva zachované právo na náhradu škody. Ak došlo ku vzniku škody
v súvislosti s vadným plnením, kupujúci má zachovaný nárok na náhradu škody podľa ust. § 440 ods. 1
Obchodného zákonníka. V konaní nebol preukázaný vznik škody v súvislosti s vadným plnením, t.j.
porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného vo vzťahu ku škode, ktorú si žalobca uplatnil, a preto nárok
na náhradu škody zamietol.

Okresný súd dodal, že k porušeniu povinnosti žalovaného a k vzniku škode v súvislosti s
vadným plnením by došlo v prípade, ak by bolo preukázané, že prevodovka je nefunkčná z dôvodu, že
žalobca dohodnutú opravu nevykonal vôbec alebo že túto vykonal s vadami, čo sa však nestalo.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal v konaní
úspech, priznal náhradu trov konania spolu vo výške 1.389,76 Eur, z toho 150 Eur titulom zálohy na

znalečné zloženej na účet okresného súdu žalovaným dňa 3.12.2013 vo výške 150 Eur (teda trovy
konania vyplývajúce zo spisu) a sumu 1.239,76 Eur titulom trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z..

O trovách štátu okresný súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 prvá veta O.s.p.. Žalobca podľa uvedeného
zákonného ustanovenia je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli štátu spolu vo výške 665,99 Eur,

podľa uznesenia OS Martin č.k. 18Cb/46/2013-199 zo dňa 19.3.2014 vo výške 502,19 Eur a uznesenia
OS Martin č.k. 18Cb/46/2013-318 zo dňa 10.9.2014 vo výške 163,80 Eur titulom znaleckej odmeny
vyplatenej súdom ustanovenému znalcovi Ing. Jozefovi Mercellovi. Trovy štátu je žalobca povinný
zaplatiť na účet Okresného súdu Martin, č. účtu: SK81 8180 XXXX XXXX XXXX XXXX Z., variabilný
symbol: XXXXXXXXXX, špecifický symbol: XXXXXXXXXX.Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu,
z dôvodov podľa § 205 ods. 1, 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p.. Žalobca namietal, že okresný súd vo veci
nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom doposiaľ vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti nesprávne vyhodnotil, dospel k nesprávnym právnym záverom, a to v rozpore s ust. § 132
O.s.p.. Z týchto dôvodov nemôže mať jeho rozhodnutie dostatočnú oporu vo výsledkoch dokazovania.
Naviac, je v zásadnom rozpore so zásadami konania uvedenými v § 1 - § 3 Občianskeho zákonníka aj s
prihliadnutím na samotné pojednávanie, ktoré bolo narušované nevecnou a nelogickou argumentáciou,
odporujúcouzisteniamobsiahnutýmvpripojenomtrestnomspise,sktorousaokresnýsúdnedostatočne,

resp. vôbec neoboznámil. Podľa odvolateľa, pokiaľ by tomu bolo inak, nemohol by si okresný súd osvojiť
tvrdenia žalobcu (pravdepodobne malo byť správne uvedené žalovaného) produkované na pojednávaní,
ktoré boli v rozpore s tvrdeniami uvedenými v trestnom konaní. Takto si okresný súd osvojil aj závery
súdneho znalca Ing. Jozefa Mercella v Znaleckom posudku č. 12/2014, ktorými v podstate len potvrdil
účelové a nelogické tvrdenia žalovaného. Z tohto dôvodu žalobca znalecký posudok namietal, pretože
ho považuje za krajne nehodnoverný a nepravdivý, o čom ho presvedčilo stanovisko pracovníkov

autorizovaného servisu motorových vozidiel značky OPEL, ktorí konštatovali, že znalecký posudok
Ing. Mercella možno považovať za nehodnoverný, nesprávny a tendenčný. Žalobca mal za to, že buď
tento znalec nemal predpoklady, resp. nemal odbornú spôsobilosť vypracovať takýto posudok. Žalobca
rozhodne tvrdil, že Znalecký posudok č. 13/2014 vypracovaný znalcom Ing. Jánom Závodným,
PhD., možno považovať jednoznačne za hodnovernejší, a tento musí na rozdiel od Ing. Mercella obstáť

i u širokej odbornej verejnosti. Závery znaleckého posudku Ing. Jána Závodného, PhD. sú dostatočne
technicky zdôvodnené, čo postráda znalecký posudok Ing. Mercella. Zadaním vypracovania znaleckého
posudku Ing. Závodným, PhD., žalobca pristúpil len preto, že vopred predpokladal, že okresný súd
návrhu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku nevyhovie. Podľa jeho názoru mal okresný
súd nariadiť vo veci vypracovanie kontrolného znaleckého posudku po tom, čo vypočuje vo veci súdneho

znalca Ing. Jána Závodného, PhD., iným znalcom, poprípade Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline,
pretože bolo jeho povinnosťou zistiť bez akýchkoľvek pochybností náležite skutkový stav, ako mu to
ukladá Občiansky súdny poriadok. V tomto ho utvrdzuje i odborné vyjadrenie Ing. Závodného, PhD.,
ktorý sa mal možnosť vyjadriť k napadnutému rozhodnutiu, ako aj tvrdeniam Ing. Jozefa Mercella,
učineným na pojednávaní konanom 3.9.2014, pričom znalec v tomto vyjadrení opakovane upozorňoval

na nesprávne závery tohto súdneho znalca. Pokiaľ ide o konštatovanie okresného súdu, že žalobca
mal súhlasiť s tým, aby jeho prevodovka bola opravená v Poľsku, tak tento záver sa nezakladá na
pravde a ani o ňom nesvedčia žiadne dôkazy. Žalobca opravu prevodovky zadal žalovanému, ktorý
sa verejne prezentoval ako autorizovaný servis, a ktorý túto skutočnosť, na rozdiel od tohto konania,
potvrdil i v pripojenom trestnom spise. Tvrdenia žalovaného tak z pohľadu znaleckých posudkov, ako

aj ústnych prednesov v tomto i trestnom konaní považoval žalobca za účelové. Záver okresného súdu,
že znalecký posudok Ing. Jozefa Mercella zodpovedá kritériám stanoveným pre tento úkon znaleckej
činnosti podľa zákona č. 382/2004 Z.z., nesvedčí o tom, že je pravdivý a presvedčivý. Ak to okresný
súd skonštatoval, mal v odôvodnení rozhodnutia uviesť, v čom konkrétne vidí jeho presvedčivosť a
úplnosť. Žalobca zopakoval, že pre prijatie záveru vychádzajúceho zo znaleckého posudku Ing. Mercella

a jeho vyjadrenia zo dňa 3.9.2004, bolo povinnosťou okresného súdu vypočuť i súdneho znalca Ing.
Závodného, PhD.. Samotné konštatovanie, že Ing. Závodný, PhD. nemal k dispozícii súdny spis a
vychádzal len z informácií, sa nezakladá na pravde, pretože obsah súdneho spisu tvoria zápisnice z
pojednávania, ktorých opisy mu boli doručené a listinné dôkazy, ktoré v tomto konaní doručil súdu aj
vyšetrovacím orgánom len žalobca. Z tohto pohľadu nie je podstatná účasť Ing. Závodného, PhD. na

úkonoch znaleckého dokazovania, pretože prevodovka sa u žalobcu nachádza ako neopravená a ide
o totožnú prevodovku. Vyjadrenie žalovaného, v ktorom sa opakovane snaží spochybňovať identitu
prevodovky, považoval za krajne absurdné. K výčitke okresného súdu, že námietku zaujatosti mal proti
súdnemu znalcovi Ing. Mercellovi vzniesť po tom, čo bol ustanovený okresným súdom, uviedol, že k
týmto záverom dospel až po tom, čo zostal „šokovaný“ zo záverov, ku ktorým dospel a následne potom,

čo si začal súvislosti preverovať. Zotrval na tom, že súdny znalec Ing. Jozef Mercell sa so žalovaným
pozná viac rokov a z tohto titulu je zo znaleckého dokazovania vylúčený. Žalobcovi ide o vyriešenie
principiálnej otázky a rešpektovanie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Navrhol, aby krajský
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň pripojil Odborné
vyjadrenie Ing. Jána Závodného, PhD. vo veci technického posúdenia rozsudku - Znalecký úkon č.

25/2014.K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
Podľa žalovaného prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie vo veci, nakoľko v rámci
dokazovania boli vypočutí nielen účastníci konania a k spisu pripojené listinné dôkazy, ale i vykonané

znalecké dokazovanie, ktoré preukázalo nedôvodnosť podaného návrhu žalobcom. Žalovaný mal za
to, že napadnuté rozhodnutie je vypracované po zrelej právnej úvahe okresného súdu, s dôrazom
na starostlivé zdokumentovanie a oboznámenie sa so skutkovým stavom. Čo sa týka znaleckého
dokazovania, ktoré nariadil okresný súd a znalca, ktorého do konania pribral zákonným postupom -
p. Ing. Mercella, nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že sa s týmto dlhé roky žalovaný pozná a znalecký

posudok týmto znalcom bol vypracovaný účelovo. Žalovaný nevie, prečo sa žalobca uchyľuje k takýmto
mylným záverom a úsudkom, keď bolo jednoznačne preukázané, že prevodovka na jeho osobnom
motorovom vozidle opravená bola a bola opravená riadne. Z uvedeného nechápe, prečo žalobca
spochybňuje prácu nezávislého znalca. Žalovaný taktiež nedehonestuje prácu Ing. Závodného, ktorého
posudky boli vypracované na základe zadania žalobcu, a teda je o to viac možné polemizovať o
zaujatosti, či nesprávnosti posudku alebo odborného vyjadrenia vypracovaného týmto znalcom. Ako

už vo vyjadrení k znaleckému posudku Ing. Závodného žalovaný uviedol, je toho názoru, že tento
bol vyhotovený jednoznačne v prospech žalobcu a žalovaný má za to, že prvostupňový súd bol toho
istého názoru, nakoľko žalobu žalobcu zamietol. K úplnosti žalovaný uviedol, že Ing. Závodný sa
ani nezúčastnil posledného uskutočneného pojednávania, kde ho chcel konfrontovať ohľadom jeho
vypracovaného znaleckého posudku a záverov, ku ktorým dospel. Odvolaciemu súdu dal žalovaný do

pozornosti skutočnosť, že nebolo úlohou žalovaného opraviť pomaly celé motorové vozidlo žalobcu,
ale opraviť automatickú prevodovku, ktorá opravená jednoznačne bola. Fakt, že diagnostika vozidla
vyhadzovalachybynapredmetnomvozidle,nebolzapríčinenývinoužalovaného,aletechnickýmstavom
vozidla žalobcu, za ktorý žalovaný v nijakom prípade nemôže niesť zodpovednosť. Žalovaný dokonca
zistil iné chyby mimo vadnej automatickej prevodovky, na ktoré žalobcu viackrát opakovane upozornil

a jasne mu povedal, čo treba odstrániť, aby opravená prevodovka išla v normálnom režime. Vyššie
uvedenú skutočnosť, o opakovanom upozornení žalovaného, že ostatné vady na vozidle treba odstrániť,
znalec tiež potvrdil a uviedol, že prevodovka z jeho strany bola odovzdaná žalobcovi vo funkčnom stave.
V tejto súvislosti žalovaný zvýraznil, že zákazník, v tomto prípade žalobca, absolútne nerešpektoval
viacnásobnédobromyseľnéodporúčania.Žalovanýzotrvalnasvojichvyjadreniach,považovalodvolanie

žalobcu za nedôvodné a účelové. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny s priznaním
náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods.
1,3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne

rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/407/2014-374 zo dňa 18.05.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne verejného vyhlásenia

rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu
dňa 16.06.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským
súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p., posudzoval rozsudok
okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom
odvolaní zo dňa 2.10.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213
ods. 1 O.s.p.). Krajský súd uvádza, že v dôkazoch, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

platí režim ust. § 205a ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého bolo možné nový dôkaz vykonať v odvolacom
konaní len za splnenia podmienok taxatívne vymenovaných v písmenách a) až d) citovaného zákonnéhoustanovenia, ktoré dôvody vo vzťahu k doloženému odbornému vyjadreniu Ing. Jána Závodného, PhD.
s označením Odborné vyjadrenie vo veci technického posúdenia rozsudku, Znalecký úkon č. 25/2014
zo dňa 2.10.2014, žalovaný netvrdil a ani nepreukázal. Za konštatovania splnenej procesnej poučovacej

povinnosti okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ktorá bola súčasťou predvolaní na nariadené
pojednávaniaanapokonobsahomzápisniceopojednávanízodňa3.9.2014,konkrétnenač.l.309spisu,
nebolo možné na predmetné odborné vyjadrenie doplnené v odvolacom konaní ako novooznačeným
dôkazom sa zaoberať a tento vyhodnocovať. Bolo tak vychádzané z dôkazného a skutkového stavu,
ako ho uzavrel okresný súd v prvostupňovom konaní.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania, je zásadný daný odvolaním, podľa ktorého
jeodvolacísúdviazanýnávrhomodvolateľa,ktorýzahrňujevsebejednakkvalitatívnu,akoikvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom
preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ust. §

219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými,
ako i právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne
odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p., nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné,
abypodrobnéskutočnostiskutkovéhoaprávnehocharakteru,ktoréboliuvedenévodôvodnenírozsudku
okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože

zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení
obmedzil na skonštatovane správnosti dôvodu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup
je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa
ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho
súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z
uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom
k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho, je postačujúce

odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, ale vo vzťahu k
odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia
ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ust. § 219 ods. 2 O.s.p., čo je aj v zhode s judikatúrou
Ústavného súdu SR.

Krajský súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe

súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu
sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky
relevantného charakteru.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné.

Z podanej žaloby žalobcu zo dňa 22.02.2013 (č.l. 1 - 4 spisu) v spojení s následnými podaniami a
vyjadreniami do zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom bolo zrejmé, že žalobca podanoužalobou uplatnil nárok na zaplatenie 2.457,03 Eur s príslušenstvom, ktorý zdôvodnil tým, že medzi
účastníkmi sporu bola uzavretá zmluva o dielo v rozsahu opravy prevodovky, keď žalobca tvrdil, že
žalovaný dielo nevykonal riadne, z ktorého dôvodu uplatnil u žalovaného právo zo zodpovednosti

za vady vykonaním opravy automatickej prevodovky, ktorú reklamáciu žalovaný neuznal. Uplatneným
návrhom sa žalobca domáhal zľavy zo zaplatenej ceny diela a spôsobenej ďalšej škody spojenej s
opravou motorového vozidla, vynaložených nákladov na zaplatenie odťahovej služby, vymazania kódov
v jednotke automatickej prevodovky cestovných náhrad, odmeny súdnemu znalcovi.

Z vykonaného dokazovania medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola

uzatvorená zmluva v ústnej forme, predmetom ktorej bolo vykonanie dohodnutej opravy automatickej
prevodovky vozidla Opel Frontera vo vlastníctve žalobcu. Predmet opravy bol zadefinovaný ako oprava
automatickej prevodovky, čo potvrdil sám žalobca do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.5.2013,
konkrétne na č.l. 70 rub spisu, kde uviedol ...„Predmetom opravy mala byť oprava automatickej
prevodovky...“ a ďalej na č.l. 71 spisu ...„V telefonickom rozhovore so žalovaným som povedal, že auto
je nepojazdné, že je chybná prevodovka...“, ako aj „... povedal som, že má opraviť prevodovku...“ (č.l.

71 spisu). Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či žiadal opraviť i iné časti vozidla, žalobca uviedol
„Nie.“. Oprava prevodovky mala byť vykonaná v termíne do 24.12.2011 s dohodnutou predpokladanou
cenou 1.910 Eur. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný, pri preberaní auta žalobcom, vystavil písomný
záručný list s dátumom 23.12.2011, ktorá skutočnosť rovnako medzi účastníkmi nebola sporná, cenu
opravy vyúčtoval faktúrou č. 1101016 vo výške 2.093 Eur, ktorá bola žalobcom uhradená. Zo znenia

zárukynač.l.9spisubolozrejmé,žežalovanýpotvrdilzárukunačasšesťmesiacov,opravavykonanána
vozidle: Opel Frontera, pričom v spodnej časti predmetnej listiny boli žalovaným uvedené pokyny, ktoré
je potrebné pre zachovanie záruky dodržať. V prvostupňovom konaní medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že žalobca dňa 3.1.2012 reklamoval vykonanie opravy automatickej prevodovky z dôvodu, že
auto po tom, čo toto prevzal z opravy od žalovaného dňa 24.12.2011, zostalo nepojazdné, požadoval

odstránenie vád opravou. Žalovaný listom zo dňa 15.3.2012 oznámil žalovanému, že jeho reklamácia
je neopodstatnená. Žalovaný uviedol, že nezistil žiadne závady, ktoré by robili prevodovku nefunkčnou
alebo nefugujúcou v potrebnou rozsahu. Zároveň poukázal na iné nedostatky motora, bez odstránenia
ktorých prevodovka nemôže riadne fungovať.

Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

konštatoval, že žalobca mal súhlasiť s tým, aby jeho prevodovka bola opravená v Poľsku, tak krajský súd
uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu takýto záver nevyplýva. Okresný
súd z vykonaného dokazovania uzavrel, s čím súhlasí odvolací súd, že žalobca v konaní netvrdil a ani
nepreukázal, že poverenie zhotoviteľa vykonať dielo pomocou inej osoby bolo žalovanému samotnou
zmluvou zakázané, v ktorej súvislosti poukázal i na právnu úpravu v ust. § 538 Obchodného zákonníka,

podľa ktorého, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy
diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť ako by dielo
vykonával sám.

Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné posúdiť pre zhodnotenie (ne)dôvodnosti uplatnených
nárokov žalobcu bolo, či žalovaným vykonané dielo malo vady, v dôsledku ktorých došlo k vzniku

zodpovednostného nároku žalobcu, a s tým súvisiacemu vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej
vadným plnením, ktoré nároky žalobca preukazoval Odborným vyjadrením č. 57/2012 Dipl. Ing. Igora
Haracha (č.l. 25 - 27 spisu), ktorého závery žalovaný namietal.

Posúdenie predmetnej sporovej veci si tak vyžadovalo odborné znalosti, preto okresným súdom bolo
správne nariadené znalecké dokazovanie, výsledkom čoho bol vypracovaný Znalecký posudok č.

12/2004 (č.l. 187 - 193 spisu) znalcom Ing. Jozefom Mercellom.

K žalobcom vznesenej námietke zaujatosti voči súdnemu znalcovi Ing. Jozefovi Mercellovi, uvádzanej i
v podanom odvolaní, sa krajský súd primárne zaoberal, či v konaní pred prvostupňovým súdom nedošlo
k vade konania, t.j. že by znalecký posudok v predmetnej veci vypracoval znalec, ktorý by bol vylúčený
z takéhoto úkonu. Za účelom zhodnotenia tohto odvolacieho dôvodu sa krajský súd oboznámil v celom

znení s obsahom vyjadrenia žalobcu k Znaleckému posudku č. 12/2014 v podaní zo dňa 26.3.2014 akonštatuje, že jeho obsahom bola všeobecná námietka týkajúca sa správania sa znalca k žalovanému
a ďalším osobám bez bližšej konkretizácie a zdôvodnenia. Ak v podanom odvolaní žalobca uviedol,
že zostal šokovaný zo záverov, ku ktorým dospel znalec, a preto následne začal súvislosti preverovať

a zotrval na tom, že sa znalec Ing. Jozef Mercell so žalovaným pozná viacej rokov a z tohto dôvodu
je vylúčený, tak k tomuto tvrdeniu neuviedol žiadnu relevantnú a konkrétnu okolnosť, ktorá by mala
preukázať pomer znalca k žalovanému, a to v kvalifikovanej rovine, tak ako vyžaduje ust. § 14 ods.
1 O.s.p., ktoré je aplikovateľné cez úpravu v § 17 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Z obsahu
odvolania žalobcu bolo zrejmé, že primárnym dôvodom námietky zaujatosti je jeho nesúhlas so závermi

znalca, v ktorej súvislosti odvolací súd poukazuje primerane cez úpravu v ust. § 17 ods. 1 O.s.p na
ust. § 14 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v
postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach v spojení s ust.
§ 15a ods. 5 O.s.p., podľa ktorého ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14
ods.3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdi nepredkladá.
Z uvedených ustanovení aplikovaných primerane cez úpravu v ust. § 17 ods. 1 O.s.p. potom nebolo

možné na žalobcom vznesenú námietku ako relevantnú prihliadať. Krajský súd v súvislosti s dôvodom
námietky zaujatosti primerane poukazuje i na záver vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súd Slovenskej
republikyzodňa23.11.2010sp.zn.5Cdo218/2010,podľaktoréhodoprávanaspravodlivýsúdnyproces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na

to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd konštatuje, že samotnú okolnosť,
že znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Mercellom nenaplnil predstavy žalobcu, ale
naopak, vyjadril odlišné závery od presvedčenia žalobcu, nebolo možné hodnotiť ako zaujatosť vo veci
ustanoveného znalca.

Nestotožňuje sa krajský súd so záverom odvolateľa, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí
neodôvodnil, v čom konkrétne vidí presvedčivosť a úplnosť znaleckého posudku Ing. Jozefa Mercella.
Krajský súd poukazuje na str. 12, 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa okresný súd síce
stručným, ale jasným spôsobom vyjadroval k záverom Znaleckého posudku č. 13/2014 Ing. Jána
Závodného PhD., ako i Znaleckého posudku Ing. Jozefa Mercella č. 12/2014 a zrozumiteľne uviedol,

z akého dôvodu Znaleckému posudku č. 13/2014 predloženému žalobcom, nepriložil pri hodnotení
dôkazov takú dôkaznú silu a hodnovernosť, ako znaleckému posudku vypracovanému Ing. Jozefom
Mercellom. Čo sa týka hodnotenia znaleckého posudku, je potrebné uviesť, že znalecký posudok je
potrebné hodnotiť ako každý iný dôkaz. Hodnotenie spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite
odôvodnené, či sú podložené obsahom zistení, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými

sa bolo potrebné vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov
a odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Súd však nemôže
preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože k tomu sudcovia nemajú odborné
znalosti, resp. nemajú v takej miere, aby mohli toto preskúmanie zodpovedne vykonať (rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23 Cdo 411/2009, 25Cdp 583/2001). Vada znaleckého posudku by bola

právne relevantná len v prípade, ak by hodnotenie znaleckého posudku obsahovalo logický rozpor. V
danomprípadezostranyokresnéhosúdunebolzistenýžiadnylogickýrozporsúdnoznaleckéhoposudku
znalca Ing. Jozefa Mercella. Znalec v znaleckom posudku dostatočne zodpovedal na okresným súdom
položené otázky, ktoré svoje závery znalec Ing. Mercell vo svojej výpovedi jasne vysvetlil a vyjadril a
i k žalobcom predloženému znaleckému posudku Ing. Jána Závodného, PhD.. Vypracovaný Znalecký

posudok č. 12/2004 (č.l. 187 - 193 spisu) znalcom Ing. Jozefom Mercellom, v spojení s jeho výpoveďou
na pojednávaní pred okresným zo dňa 3.9.2014 (č.l. 304 - 310 spisu), v ktorej na otázku, či poškodenia
súviseli s odporúčaniami, ktoré v záruke na č.l. 9 žalovaný odporučil odstrániť, uviedol: „Súviseli s tým,
že majiteľ vozidla neodstránil chyby, ktoré sa vyskytovali na riadiacej jednotke motora a iných častiach
tohto vozidla a nesúviseli s tým, že by žalovaný opravu nevykonal...“ potvrdil obranu žalovaného, že

oprava prevodovky bola vykonaná kvalitne a nefunkčnosť prevodovky spôsobovali iné diagnostikované
závady, a žalobcom nerešpektované odporúčania žalovaného špecifikované v záruke. Ak aj žalobca
vzhľadom na nespokojnosť so závermi vypracovanými súdnoznaleckým posudkom, disponoval so
svojim znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. Jánom Závodným, PhD., ktorý obsahoval
odlišné závery, tak k týmto sa rovnako súdom ustanovený znalec jasne vyjadril. Tento odborný posudok

bol rovnako hodnotený ako listinný dôkaz a posudzovaný komplexne s inými vykonanými dôkazmi.Výsledky vykonaného dokazovania v spojení s poskytnutím odborných stanovísk vyjadrených
v súdnoznaleckom posudku č. 12/2014, preukázali nedôvodnosť žalobcovho nároku v rovine
uplatňovaného zodpovednostného nároku a nároku na náhradu škody. Závery súdnoznaleckého

posudku č. 12/2014 neboli relevantným spôsobom vyvrátené, preto tieto dali spoľahlivý základ pre
zistenie skutkového stavu a konštatovanie nepreukázania dôvodnosti žalobného nároku.

Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalobcu, že vzhľadom na rozpornosť záverov znaleckých
posudkov, mal okresný súd nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, súhlasí krajský súd so záverom
prvostupňového súdu, ktorý pri argumentácii žalovaného o spornosti totožnosti predmetnej prevodovky

žalovaným, a vzhľadom na vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na č.l. 308 spisu, ktorý na jednej
strane uviedol, že ...„ vozidlo je používané...“ a na strane druhej, že ...„ je odstavené u žalobcu
na záhrade...“, a následne ...„nevie v akom stave sa nachádza prevodovka“, ako aj, že ...„vozidlo
bolo opravované“..., zhodnotil, že nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania by nebolo dostatočne
objektívne. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo namieste nariadiť tento kontrolný znalecký
posudok, práve z dôvodu nemožnosti stotožnenia predmetnej prevodovky, okolností tvrdených zásahov

do predmetnej prevodovky, ako i vzhľadom na odstup času. Krajský súd v súvislosti s týmto
konštatovaním primerane poukazuje i na to, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy

vecou súdu a nie účastníkov konania.

K odvolaciemu dôvodu, že okresný súd vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie a vykonané dôkazy
nezhodnotil postupom podľa ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku, krajský súd považuje vo
všeobecnosti potrebné uviesť, že navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou
účastníkov konania, avšak len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.

Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na
vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa
zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania, a aby sa neuberalo
smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak okresný súd a následne
ani krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania nariadením kontrolného znaleckého

posudku, tak sama o sebe táto skutočnosť nemohla viesť k záveru o porušení práv žalobcu. Skutkové
závery a právne posúdenie okresného súdu, vychádzali z jeho predchádzajúcej racionálnej úvahy,
ktorá mala základ v priebehu konania a stave dokazovania, ani z tohto dôvodu preto nebolo potrebné
doplňovať dokazovanie (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08).

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, dôsledne aplikoval

ustanovenia § 132 O.s.p., keď vykonané dôkazy hodnotil tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
pričom prihliadol na všetky okolnosti, ktoré z priebehu konania vyšli najavo. Zákon, a to Občiansky
súdny poriadok vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu
nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si
súd urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou

vnútorného presvedčenia a jeho logického, myšlienkového postupu toho - ktorého sudcu. Právna úprava
neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska ich pravdivosti, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, akú dôkaznú silu, hodnotu má súd
priradiť tomu - ktorému vykonávanému dôkazu, a preto k pripísaniu výpovednej lehoty vykonávaného
dôkazu súd pristupuje na základe hodnotenia takéhoto dôkazu vo vzájomnej súvislosti aj k ostatným

vykonaným dôkazom. Ani v tomto smere krajský súd nezistil relevantný odvolací dôvod žalobcu, pretože
okresnýsúdvdostatočnomrozsahuvykonaldokazovaniepotrebnépreposúdeniesporovejprávnejveci.

Krajský súd nezistil ako relevantný ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu vymedzených v podanom
odvolaní, preto rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené ako vecne správne. Dodáva krajský súd,
že závery okresného súdu boli riadnym spôsobom odôvodnené a vychádzali z logických zhodnotení,

ktorým predchádzalo riadne zistenie skutkového stavu a následne aj správne vyhodnotenie, posúdenie,pretože okresným súdom citované zákonné ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku boli aj
správne interpretované, z ktorého dôvodu nebolo možné konštatovať nesprávne právne posúdenie veci.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142

ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bola priznaná náhrada
uplatnených trov, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za úkon písomného
vyjadrenia k odvolaniu 1x 101,25 Eur, režijný paušál 1x 8,04 Eur + 20 % DPH = 21,86 Eur, súčtom
dôvodné a odvolacím súdom priznané trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v
sume 131,15 Eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť na účet právneho zástupcu žalovaného podľa §

149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.