Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223712
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512223712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členiek

senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 7C/165/2012 - 99 zo dňa 9. októbra 2014, proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 7C/165/2012 - 123 zo dňa 10. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovanej
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že podaním doručeným súdu dňa 25. 1. 2010
navrhol žalobca ako oprávnený podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku zmenu
súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom na základe poverenia číslo: 5105 025245 vydaného
Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 37Er 8475/2006 súdnemu exekútorovi G.. B. M. so sídlom
v R., EX 93/2006 dňa 7. 11. 2006 na vykonanie exekúcie na návrh navrhovateľa ako oprávneného
doručeného exekútorskému úradu dňa 11. 10. 2006 proti povinnému: C. I.A., nar. XX. X.
XXXX na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 2116/06 zo dňa

22. 6. 2006, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť sumu 33.100,-Sk spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,25% denne zo sumy 32.800,-Sk od 16. 3. 2006 ako aj trovy konania vo výške 7.655,-Sk.
Okresný súd Bratislava V žiadosti oprávneného na zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora C.. A. L. uznesením zo dňa 19. 11. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 2. 2. 2011. Súd prvého stupňa konštatoval, že zo zistených skutkových okolností je zrejmé, že
došlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava V, keď tento v exekučnom konaní
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v primeranej lehote. Uviedol, že návrhu žalobcu

rozhodnúť vo veci medzitýmnym rozsudkom nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že tzv. medzitýmnym
rozsudkom súd rozhoduje o základe veci, čím sa rozumie posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú z
uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku. Prvostupňový súd poukázal
na to, že medzitýmny rozsudok možno vydať len vtedy, ak sú vyriešené otázky, či vznikla škoda, čidošlo k nesprávnemu úradnému postupu a či medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody
je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť). Poukázal na to, že žalobca v konaní vznik škody
nepreukázal, nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci vznik majetkovej škody a obmedzil sa len na

všeobecnétvrdenievnávrhuanáhraduškodyuplatňovalakoadministratívnenáklady,ktorýchvyčíslenie
vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a
dôvernýchinformácii,účtovnédokladyresp.pracovnéaobchodnézmluvyžalobcanepredložil,pričomsa
jednalo o veci, v ktorých bolo vydané platné poverenie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky,
exekúcia prebiehala u povereného exekútora niekoľko rokov a sám žalobca v iných žalobách o náhradu

škody uviedol, že náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by pretransformované do
trov exekúcie. Z exekučného spisu prvostupňový súd žiadne urgencie zo strany žalobcu nezistil a
žalobca tieto ani nijako nepreukázal. Konštatoval, že samotný nesprávny úradný postup, dĺžka konania
posudzovaná izolovane, bez uvádzaných súvislostí, neoprávňuje k záveru, resp. vydaniu medzitýmneho
rozsudku o splnení len jednej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu. Uviedol, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal skutočnosť, že by pôvodný exekútor objektívne nemohol do rozhodnutia súdu

o návrhu na zmenu súdneho exekútora na návrh žalobcu pokračovať vo vymáhaní pohľadávok. Súd
prvého stupňa mal za to, že žalobca nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu
za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou. Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p. ) a ich
náhradu v konaní úspešnej žalovanej nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 205
ods. 2 O. s. p. žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), g), h) O. s. p.
v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol prejednanie veci
v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, nakoľko vo veci neboli splnené podmienky podľa § 101
ods. 2 O. s. p., keď žalobca riadne a včas požiadal z dôležitých dôvodov, ktorých existenciu preukázal

priloženými listinnými dôkazmi, o zrušenie nariadeného pojednávania a vyslovil, že trvá na osobnej
účasti právneho zástupcu na predmetnom pojednávaní. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti konania, keď žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam a
dôkazom žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal.

Opätovne žalobca poukázal na skutočnosť, že sudcu, ktorému bola vec pridelená náhodným výberom
na prejednanie a rozhodnutie veci, je potrebné z konania vylúčiť. Bol názoru, že len samotná okolnosť,
že krajský súd nevidel dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v
očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Podľa žalobcu je tomu tak aj preto,
že rozhodnutie krajského súdu o námietke zaujatosti je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou

iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave
zo dňa 17. 10. 2012, sp. zn. 11NcC/46/2012-24). Uviedol, že vzhľadom na žalobcom podanú ústavnú
sťažnosť pre porušenie práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu, nebolo a nie je prípustné, aby sa pokračovalo v konaní, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca. Z uvedeného dôvodu žalobca napadol aj vecnú správnosť výroku o zamietnutí návrhu

žalobcu na prerušenie konania. Taktiež uviedol, že meritórne rozhodnutie veci vylúčeným sudcom pritom
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj z dôvodu, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému
je prípustné odvolanie.

V ďalšom žalobca tvrdil, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácii,
kedy bolo vo veci potrebné vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu,
kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd prvého stupňa žalobcovi umožniť
uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom v
súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody, a ak tak neurobil a vo veci s

konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Okrem
toho z odôvodnenia rozhodnutia nie je poznateľný pôvod listín, oboznámením ktorých bolo vykonané
dokazovanie,t.j.čisaskutočnejednaloolistinyzaloženévexekučnomspise.Vytkolsúduprvéhostupňa,
že ignoroval ust. § 153b O. s. p. a vo veci nerozhodol kontumačným rozsudkom, ktorého základom by bolžalobcom tvrdený skutkový stav, a to aj napriek tomu, že žalovaný na výzvu súdu, aby predložil písomné
vyjadrenie k žalobnému návrhu, nereagoval. Poukázal na to, že súd prvého stupňa ignoroval jeho
tvrdeniaomajetkovejškode,ktorávzniklaztitulunaudržiavanieasprávyinformačnéhosystémuaztitulu

výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje a v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nesúhlasil s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky
počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), nakoľko v prípade, že by došlo k rozhodnutiu súdu
o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom

transformované do podoby trov exekúcie. Mal za to, že právnym titulom v danej veci je nesprávny úradný
postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Poukázal na to, že v konaní pred
súdom mienil predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
ktorého vyhotovenie zabezpečil, súd prvého stupňa však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy
vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť
rozhodnutie vo veci samej. Bol názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vnútorne rozporné, keď

súd prvého stupňa napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil
svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy, pričom rozhodnutie založené na skutkovej a právnej
chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný podľa § 212 ods. 1 O.

s. p., vrátane konania ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu žalobcu (§ 120 ods.

1 O. s. p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O. s. p. dospel
k správnemu právnemu záveru, že nárok žalobcu zamietol v celom rozsahu, nakoľko v konaní
nebolo preukázané, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pre priznanie nároku žalobcu na náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť

právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov, pričom
ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce
rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje
ich správnosť (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa

22. 10. 2012 č. k. 11NcC/121/2012 - 15 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava V vymenovaní
v uznesení, medzi nimi aj C.. Y. Š., okrem C.. C. F., nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
predmetnej veci. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval
vylúčený sudca. Súčasne odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že ústavná sťažnosť žalobcu proti
predmetnému rozhodnutiu bola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa Ústavným súdom Slovenskej

republiky odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej
prerokovanie a rozhodnutie (IV. ÚS 388/2013 - 11 zo dňa 20. 6. 2013).

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci stanovil termín pojednávania na deň 9. 10.
2014. Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 2. 10. 2014 zaslal

návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti
súdu a sudcu a zároveň navrhol, aby konanie prerušil a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva
žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia
krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Z obsahu spisu taktiež

vyplýva, že žalobca o odročenie pojednávania nepožiadal a svoju neprítomnosť na ňom neospravedlnil.
Je preto nepravdivé tvrdenie žalobcu v odvolaní, že riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania.
Nakoľko žalobca svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 9. 10. 2014 neospravedlnil a nepožiadal
o odročenie pojednávania, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý dňa 9. 10. 2014 v zmysle §101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti žalobcu. V predmetnej veci, ako už bolo uvedené vyššie,
takúto ústavnú sťažnosť žalobcu ústavný súd odmietol, a to v čase, kedy rozhodol súd prvého stupňa,
resp. v čase doručenia predvolania na pojednávanie právnemu zástupcovi žalobcu. Z toho vyplýva,

že prípadný dôvod na odročenie pojednávania nebol daný, keďže v čase doručenia predvolania na
pojednávanieboloprávnemuzástupcovižalobcuužniekoľkomesiacovzrejmé,žejehoústavnásťažnosť
bola odmietnutá. I vzhľadom na to súd prvého stupňa nepochybil, keď dňa 9. 10. 2014 pojednával a
rozhodol v neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2 druhá veta O. s. p.).

Žalobca v ďalšom uviedol, že si nechal vypracovať znalecký posudok ohľadom výšky škody a že súd
prvého stupňa mu nedal priestor predložiť tento dôkaz v konaní, keďže bez splnenia podmienok konal a
rozhodol postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p.. V tomto smere odvolací súd (okrem vyššie uvedeného, t.
j., že súd prvého stupňa správne postupoval v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.) uvádza, že súd prvého
stupňa súčasne nebol povinný dopĺňať dokazovanie znaleckým posudkom vypracovaným na požiadanie
žalobcu, pretože ho žalobca do spisu nezaložil a súd prvého stupňa bol v zmysle § 101 ods. 2 druhá veta

za bodkočiarkou O. s. p. povinný prihliadnuť iba na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pokiaľ ide
o znalecký posudok odvolací súd je toho názoru, že nevykonanie dokazovania oboznámením jeho
obsahu by vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nespôsobilo nesprávnosť napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu

majetkovej škody, nakoľko paušálne vyčíslenie nákladov na správu a udržateľnosť pohľadávky bez
ďalšieho, dôkazom o vzniku a výške škody nie je. Napokon žalobca ich vynaloženie v konkrétnom
prípade rovnako nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v konaní.

Odvolací súd má za to, že pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, nárok žalobcu na náhradu

nemajetkovej ujmy nemôže byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., pretože takýto
nárok môže vzniknúť iba fyzickej osobe. V tejto časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred
neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným
postupomžalovanejdošlokneoprávnenémuzásahudodobrejpovestižalobcu.Trebauviesť,žežalobca

v konaní ani netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k
neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti. Naviac, takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže
vyššie popísaná nečinnosť exekučného súdu predsa nemôže mať vplyv na povesť žalobcu.

Napokon neobstojí argument žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Napadnutý

rozsudok je podľa odvolacieho súdu preskúmateľný, pretože obsahuje dôvody, resp. argumentáciu,
pre ktoré súd prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, rovnako obsahuje ustanovenia
právnych predpisov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav veci a tieto aj náležite interpretoval. Súd
prvého stupňa teda venoval náležitú pozornosť nielen zisťovaniu rozhodujúcich skutkových okolností,
ale aj vec náležite právne posúdil a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.1 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v lehote troch dní súdny

poplatok za odvolanie v sume 20,- eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne položkou 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. Uviedol, že podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom spoplatneniu
nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod.. Mal za to, že podal
odvolanie proti rozsudku a nie žalobu a preto súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku a preto nemohol byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané
odvolanie. Bol názoru, že ak je účastníkovi konania ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá,

ide o zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

Podľa§2ods.4vetaprvázák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,
v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie

poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 veta prvá a druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registratrestov,akjesadzbapoplatkuustanovenázakonanie,rozumiesatýmkonanienajednomstupni.
Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

Návrhy(odvolania,dovolania)saspoplatňujúkudňuichpodaniaapodľasadzobníkasúdnychpoplatkov,
účinného ku dňu podania návrhu.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci

samej.

Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za
úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony

vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. l,
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a
doplnkov; ďalej len zákon). Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní
ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 1 písm. a/, ods. 4 zákona). Poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak
je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ (§ 5 ods. l písm. a/ zákona). Ak je sadzba poplatku
ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby
sa vyberá i v dovolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 veta prvá, druhá zákona). Poplatok za

podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo
reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný
vznikom poplatkovej povinnosti. Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier (§ 8 ods.
l, 4 zákona). Z ustanovenia § 4 ods. l zákona bolo vypustené písm. c/ (od poplatku je oslobodené

súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom) s účinnosťou od 1. 1. 2006 zákonom č. 621/2005 Z. z. S účinnosťou od 1. 7. 2007
bolo zákonom č. 273/2007 Z. z. do § 4 ods. l zákona vsunuté písm. k/ (od poplatku je oslobodené súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom), ktoré bolo (písm. k/) z ustanovenia § 4 ods. l zákona vypustené

zákonom č. 286/2012 Z. z., s účinnosťou od 1. 10. 2012. Z dôvodovej správy k zákonu č. 286/2012
Z. z. vyplýva, že sa týmto opatrením reaguje na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody
podľa zákona č.514/2003 Z. z. na súdoch, v ktorých sú predmetom sporu istiny v sumách nezriedka
presahujúcich milióny eur bez toho, aby nároky žalobcov mali oporu v zákone. Oslobodenie od súdneho
poplatku v súdnom konaní o náhradu škody má pre súdy v konečnom dôsledku za následok výrazný

nárast sporovej agendy, keďže v štádiu predbežného prerokovania nároku v konaní pred ústredným
orgánom štátnej správy nie je možné nárokom žiadateľov z dôvodu právnej neopodstatnenosti vyhovieť
s tým, že pokiaľ sa v súdnom konaní preukáže nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, prípadne jeho
nesprávny úradný postup a štát bude zaviazaný na náhradu škody, úspešnému navrhovateľovi v rámci
náhrady trov konania súd prizná i náhradu trov na zaplatenom súdnom poplatku. Žaloby sa budú

spoplatňovať podľa položky č. l sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov
(ďalej len sadzobník) a upravuje spôsob výpočtu súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, ak nie
je ustanovená osobitná sadzba. Podľa prvej vety bodu 3 poznámky k položke č. l sadzobníka poplatkypodľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej (v dôsledku zmeny zákona č.
71/1992 Zb. uskutočnenej zákonom č. 465/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2009). Za podanie návrhu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradnýmpostupomjeurčenáosobitnásadzba,vsume20eur(položkač.7asadzobníka;od1.10.2012).
Z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 9. 2012 (§ 18ca zákona).

V ustanovení § 1 ods. l zákona č. 71/1992 Zb. je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl. 59 ods.

2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe
zákona, ako správne uviedol aj žalobca v podanom odvolaní. Použitie analógie legis je v prípadoch
vyrubenia súdneho poplatku vylúčené. Poplatok za návrh, odvolanie, dovolanie možno vyrubiť len tomu,
koho zákon č. 71/1992 Zb. za poplatníka výslovne (jednoznačne) označuje, resp. komu poplatkovú
povinnosť za návrh, odvolanie, dovolanie explicitne ukladá (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 25. 11. 2010, č. k. IV. ÚS 387/2010 - 38).

V posudzovanej veci sa žalobca žalobou podanou na súd prvého stupňa dňa 27. 9. 2012
domáhal náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a dňa 20. 11. 2014 podal odvolanie proti rozsudku
súdu prvého stupňa zo dňa 9. 10. 2014, č. k. 7C/165/2012 - 99.

Od 1. 10. 2012 súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nepožíva vecné oslobodenie od súdnych
poplatkov a preto pokiaľ aj žalobca podal návrh na začatie konania pred dňom 1. 10. 2012, jeho časť,
odvolacie konanie, bolo nepochybne začaté po 1. 10. 2012.
Z vyššie uvedeného výkladu jednoznačne vyplýva, že zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie
konania, odvolaním, dovolaním a vysvetlil, že v prípade, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,

rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom
konaní.

V posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po 1. 10. 2012 a preto žalobcovi vznikla povinnosť
zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase

podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe
ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1. 10. 2012), pričom za irelevantnú je potrebné
považovať skutočnosť, že v sadzobníku nie je uvedená povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie proti
rozsudku súdu prvého stupňa vydaného v konaní o náhradu škody, náhradu nemajetkovej ujmy, podľa
zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko úplne iná situácia by bola v prípade, ak by naďalej aj po 1. 10. 2012

sa na konanie o náhradu škody, nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vzťahovalo vecné
oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol vecne a právne správne, keď odvolateľovi
(žalobcovi) vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa č. k.

7C/165/2012 - 99 zo dňa 9. 10. 2014 s tým, že prvostupňové uznesenie spĺňa náležitosti vyplývajúce
z ustanovenia § 167 ods. l, § 169 ods. l O. s. p., a zároveň je z neho zrejmý nezameniteľný a
nespochybniteľný dôvod vyrubenia súdneho poplatku, jeho výška, čas ako i platobné miesto pre
splnenie poplatkovej povinnosti.

Odvolací súd v otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok
odkazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený v rozsudku zo dňa 19. júna
2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky súd pre
ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie
finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva

konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie
práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie, ktorým bola žalobcovi uložená

povinnosť zaplatiť za podané odvolanie a vyhotovenie jeho rovnopisu s prílohami urobeného
elektronickými prostriedkami súdny poplatok podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.
s. p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.