Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114217346
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114217346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova č. 4,
Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave,
Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11.11.2014, č. k. 12C/237/2014-14 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P o t v r d z u j e uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca sa žalobným návrhom domáhal

zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom z dôvodu, že exekučný súd, a
to konkrétne Okresný súd Humenné v konaní sp. zn. 15Er/2/2007, nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v 30-dňovej zákonnej lehote a postupoval so zbytočnými prieťahmi. Súd prvého
stupňa poukázal na obsah spomínaného spisu Okresného súdu Humenné. Skonštatoval, že nesprávny
úradný postup exekučného súdu nezistil. Postup Exekučného súdu bol v súlade so zákonom, keď
rozhodoval o návrhu na zmenu exekútora dňa 2.12.2010. Prípadné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty automaticky podľa súdu prvého stupňa neznamená postup súdu so zbytočnými prieťahmi. V

tejto súvislosti zdôraznil, že rozhodovacia činnosť súdu je proces, v ktorom vecne a miestne príslušný
súd rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch účastníka konania. Úlohou súdu je vydať
zákonné a zároveň spravodlivé rozhodnutie. Pre takéto rozhodnutie je potrebné, aby bolo vydané na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Aj keď zákonodarcom nie je stanovená lehota na
vydanie rozhodnutia súdu, súd je povinný postupovať bez zbytočných prieťahov. Súd prvého stupňa
poukázal v tejto súvislosti napr. aj na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 63/00. Súd prvého stupňa nemal
za preukázaný nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v konaní ako jeden z predpokladov

pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Exekučný súd
konal vo veci sústredene a tvrdená nečinnosť exekučného súdu žalobcom nezodpovedala skutočnosti.
Rozhodnutie o zmene exekútora bolo realizované po vykonaní úkonov pozostávajúcich zo žiadosti
o predloženie exekučného spisu do vtedajšieho exekútora a vyčíslenia trov exekúcie. Žalobca tiežnepreukázal existenciu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s tým, že nepreukázal vynaloženie
uplatnených nákladov na stravu a vymáhanie pohľadávky, pretože nepostačuje len jeho tvrdenie o
tom, že mu tieto náklady vznikli. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania účastníkov

rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca uvádza, že namieta skutočnosť, že súd
rozhodol v merite veci na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona

č. 514/2003 ZB.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácií, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý
má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Poukázal tiež na čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Súd podľa

žalobcu nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota
existuje vždy do času kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril
legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval
túto legitímnu sféru, načo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty, do času, ktorý
je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd

rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd.
Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege feranda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú
a stabilizovanú judikatúru ESĽP v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv

v Európe. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd
vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti
súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Žalobca tiež
predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o. znalecký posudok č. 1/2014,
ktorý vypracoval znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Týmto znaleckým posudkom je

jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne
spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Ak súd prvého stupňa v odôvodnení
rozsudku konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek
škoda, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým
posudkom. Z posudku jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v

súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Žalobca pritom zadal vypracovanie znaleckého posudku
ešte 1.3.2013. Vypracovanie znaleckého posudku je tak dôkladné a zároveň jeho vypracovanie bolo
tak zložité s ohľadom na množstvo spracovaných podkladov, že jeho vypracovanie trvalo viac ako rok.
Ide o objektívnu skutočnosť, ktorú žalobca nevie ovplyvniť. Vyššie uvedená záležitosť veci predstavuje
aj zreteľný doklad o tom, že určenie výšky škody a jej jednotlivých zložiek je zložitou odbornou

otázkou, ktorú súd nemôže vyriešiť sám prostredníctvom vykonaných dôkazov. V konaní tak boli
preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. Ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základnej ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde

SR, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. V
zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodné
nie je.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo dl nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

21 škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,

ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť
na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne

vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou
tohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri
aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto predpisu
zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo
aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. len tie, ktoré
vznikli od 01.01.2013.

Je však zároveň nutné zdôrazniť, že súd prvého stupňa pri aplikácii právnych predpisov a argumentácií
vo svojom odôvodnení rozhodnutia nevychádzal z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v
znení platnom od 01.01.2013, ako to tvrdí žalobca v odvolaní. Argumentácia súdu prvého stupňa je
totiž založená na úplne iných okolnostiach, ako to bolo citované vyššie z odôvodnenia rozhodnutia súdu

prvého stupňa.

Je potrebné konštatovať, že v preskúmavanej exekučnej veci nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v
konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval.

Pokiaľ ide o konanie Okresného súdu Humenné, sp. zn. 15Er/2/2007 je zrejmé, že tomuto súdu bol
doručený návrh na udelenie poverenia pre súdneho exekútora dňa 2.1.2007, keď exekučné konanie sa
začalo 21.12.2006. Exekučným titulom bol v danom prípade rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
v Bratislave zo dňa 10.8.2006, sp. zn. SR 3531/06. Poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Rudolfa

Dulinu bolo vydané dňa 9.1.2007. Dňa 15.10.2007 bol exekučnému súdu doručený návrh žalobcu ako
oprávneného na zmenu exekútora. Dňa 9.11.2009 exekučný súd vyzval exekútora Mgr. Rudolfa Dulinu
na vyjadrenie sa k tomuto návrhu na zmenu exekútora, zároveň bol vyzvaný na zaslanie exekučného
spisu Ex 651/2006 s tým, aby zároveň vyčíslil trovy exekúcie. Pôvodný súdny exekútor Mgr. Rudolf
Dulina predložil vo veci vyjadrenie a následne uznesením z 2.12.2010 bolo rozhodnuté o zmene

exekútora, keď vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor Rudolf Krutý.

Odvolací súd uvádza, že aj v súvislosti s rozhodovaním o zmene súdneho exekútora v danom
prípade konajúci exekučný súd vo veci vykonával ďalšie s tým súvisiace úkony. Odvolací súd navyše
akcentuje všeobecne známu skutočnosť, že žalobca na exekučnom súde v danom čase inicioval stovky

exekučných konaní v typovo obdobných veciach. Je síce pravdou, že povinnosťou štátu je zabezpečiť,
aby spravodlivosť bola poskytnutá včas, s tým však, že táto zásada platí pre štandardné situácie,
kedy účastník obracajúci sa na súd so svojou vecou nemá dôvod zaujímať sa o pripravenosť súdu na
poskytnutie súdnej ochrany jeho veci. No v prípade, ak sa jedna osoba v priebehu krátkeho času obráti
na súd s množstvom nových návrhov, v rámci prevencie sa musí zaujímať o to, či a v akých podmienkach

je súd jeho podania schopný vybaviť a je povinný akceptovať, že vybavenie jeho veci nemusí byť tak
promptné, ako vybavenie veci iných navrhovateľov.

Podporne táto okolnosť vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 zo dňa
14.12.2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci. V nej bola žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie podaná 15.8.2011, nasledovala výzva na predloženie rozhodcovskej zmluvy zo
16.4.2012, ktorá bola predložená 4.5.2012 a uznesením z 5.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá. Ústavný súd SR okrem iného zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí
zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ
- žalobca, podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším

počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu,
ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom.Je tiež potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri
preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil v tejto súvislosti relevantné dôkazy. Taktiež nepreukázal
dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie

nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto
priznanie to, že neskorým uskutočnením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, pretože táto
situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,
keďže samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich preukázania. Rovnako nebola

preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom súdu prvého stupňa v predmetnej exekučnej veci a
eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Nebolo tiež zistené, aby žalobca v tomto smere žiadal doplniť dokazovanie, prípade aby z jeho strany
bol podaný návrh na prerušenie konania.

Odvolací súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods.
1, 2 O.s.p.)

Uznesením zo dňa 27.1.2015, č. k. 12C/237/2014-26 súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby v lehote 10
dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- Eur podľa

položky č. 1 písm. a/, 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Vo včas podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu žalobca navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako
neopodstatnené zrušiť. Vytýka súdu prvého stupňa, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú
náležitosť tohto druhu rozhodnutia, a tým je odôvodnenie. Podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych

poplatkov, sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto
definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku

za podané odvolanie. Žalobcovi tak bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková
povinnosť v prípade, kde ju nemal. Ak je účastníkovi konania v rozpore so zákonom o súdnych
poplatkoch ukladaná poplatková povinnosť tam kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu
spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale
rovnako tak porušením čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti

možnou ukladať zákonom alebo na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv
a slobôd. Podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté
do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po
tomto dátume. V danom prípade žaloba bola podaná pred 1.10.2012, a teda konanie sa začalo pred
účinnosťou zákona č. 286/2012 Zb.. Preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny

stav platný do 30.9.2012. Do tohto obdobia bolo podľa § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.

Odvolací súd preskúmal toto uznesenie podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 214 ods. 2 O. s.

p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lege podľa § 4
ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej

len „poplatkového zákona“), oslobodené od poplatku od 1.7.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom na
zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 286/2012 Z.z. z 11.9.2012, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k novele zákona o súdnych poplatkoch, pričom bolo vypustené

s účinnosťou od 1.10.2012 ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona (týkajúce sa vecného
oslobodenia vzťahujúce sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom).Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č.
286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté od 30.09.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

Privýkladepredmetnéhozákonnéhoustanoveniajepotrebnévychádzaťzceléhokontextupoplatkového
zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny

poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred
novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z.

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch

až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj
keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú
povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným úradný postupom
sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá
Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci

samej. Z uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na
jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje
podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 01.10.2012

na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho neprávnym postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatokzaodvolaniepodľa§6ods.2druhávetapoplatkovéhozákona,položky7asadzobníkasúdnych
poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co 530/2013-97 zo dňa
30.04.2014).

S prihliadnutím na uvedené tak odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto
konaní trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.