Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213115
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412213115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Antalovej a sudcov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 5C/129/2012-76 zo dňa 11. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu náhradu škody vo výške 125 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 275
Eur z titulu zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom okresného súdu, keď tento v exekučnej veci rozhodol o žiadosti o udelenie povedenia na
vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej dobe. O trovách konania rozhodol tak, že nárok na náhradu

trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa
s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a pripojenom súdnom spise Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. EX 6751/2009 (5Er/840/2009). Na základe vykonaného dokazovania dospel
súd k záveru, že žalobca nepreukázal vznik a ani výšku škody a vo vzťahu k nemajetkovej ujme
nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Konštatoval, že
žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázal, že by činnosťou
súdu v namietanom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal ani výšku

skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu. Súd vyslovil názor, že žalobca sa ocitol v situácii a stave, ktorý
si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania svojej podnikateľskej činnosti a je preukázané, že žalobca
si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky či už v podobe majetkovej škody alebo
nemajetkovej ujmy. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol
ako neopodstatnenú a neodôvodnenú. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2, § 16
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.; o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods.6 zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.Poukázal na to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci
na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania,

uviedol pre to dôvody a predložil listiny spájané s uvedenými dôvodmi. Nebolo prípustné, aby konanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Súd
ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania. Trval pritom na osobnej účasti
svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde.Okresnýsúdmuodňalmožnosťkonaťpredsúdom,pretožesanemalmožnosťvyjadriťktvrdeniam

žalovaného ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo
aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných
lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi, uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Je dôležité skúmať nie len moment, kedy súd rozhodol o poverení ale aj moment, kedy
poverenie doručil súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,
nemal možnosť sa k takýmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy

na podporu svojich protitvrdení. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil
sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej
lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej

lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec
nezaoberáuplatnenoumajetkovouškodouanemajetkovouujmou.Žalobcavodvolanízároveňnamietal,
žeprvostupňovýsúdbolpovinnýpredsamotnýmrozhodnutímvovecisamejojehonávrhunaprerušenie
konania osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)prejednalodvolanie,súcviazanýrozsahomadôvodmi
odvolania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny

potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu v exekučnom konaní, t.j. rozhodnutím o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po

uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym exekučným
spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom. Priamo v žalobe vzniesol žalobca námietku zaujatosti
všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil návrh žalobcu
žalovanému na vyjadrenie; žalovaný vyjadrenie vo veci samej súdu doručil po nariadení termínu

pojednávania a to prostredníctvom elektronickej pošty. Prvostupňový súd účastníkov konania na
pojednávanieriadnepredvolal,lehotanaprípravunapojednávaniebolazachovaná.Súdnapojednávaní
po vykonaní dokazovania, ktoré spočívalo v oboznámení s obsahom spisu a listinami v ňom
obsiahnutými vyhlásil rozsudok.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho
argumentáciu uvedenú v odvolaní a s prihliadnutím na procesné chyby.

Vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný
konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

V danom prípade je zrejmé, že aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní
žalobcom na rôzne súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými
zisteniami, uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných dôvodov,reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi Slovenskej
republiky v obdobných veciach. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania napriek skutočnosti, že termín pojednávania bol zo strany

prvostupňového súdu riadne vytýčený a predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené. V
odvolaní je tak viacero rozporov a protirečení (okrem iného na jednej strane odvolateľ tvrdí, že
nemal možnosť sa vyjadriť k vyjadreniu žalovaného, na druhej strane, že okresný súd mal rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie, pretože žalovaný sa napriek výzve súdu a doručenému návrhu k veci
nevyjadril), žalobca pripisuje súdu závery, ktoré tento v odvolaním napadnutom rozhodnutí nevyslovil.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu
ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom. V plnom rozsahu sa stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v
celom rozsahu odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vec právne posúdil správne.

Záver okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom
rozsahu správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v
spornom exekučnom konaní. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods.
1O.s.p.)priposudzovanívecisakrajskýsúdzaoberallennámietkamiodvolateľaaprocesnýmpostupom
okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré

by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Odvolacia námietka, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je dôvodná. Tvrdenie o
vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na argumente, že tento
je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojím nesprávnym úradným postupom mal

spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu
nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd,
na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani
to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom

v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (pozri
napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013,
sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne
možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2013, sp.zn. 7 Cdo
141/2013, podľa ktorého „Dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods.1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť,

že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva
súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp.zn. 3Nc
14/2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý
údajne svojim nesprávnym úradným postupom v inej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú
a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.514/2003 Z.z.“. Rovnako možno poukázať aj na obdobnú

rozhodovaciu prax v Českej republike za zhodnej právnej úpravy (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky, 31 Nd 209/2009 zverejnené pod č.65/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek).
O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený súd s tým,
že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne
vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu rozhodujúceho o námietke zaujatosti (tu 24NcC/254/2012-8

zo dňa 11. októbra 2012) bolo účastníkom riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného
sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania a vykonaním dokazovania
v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne

konanie, tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie doručil okresný
súd právnemu zástupcovi žalobcu riadne prostredníctvom pošty a včas s poskytnutím päťdňovej
zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas
predvolaného žalobcu boli splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.); postupom okresného
súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu

možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal
dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však
pozostávalo len z oboznámenia sa obsahom súdneho spisu, podaniami účastníkov konania a listinami
v súdnom spise obsiahnutými a pripojenými prílohami a správami. K súdnemu spisu je pripojenýexekučný spis 5Er/840/2009 vo veci exekučného konania žalobcu ako oprávneného proti povinnej
Diane Tomčányovej. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. Žalobcovi síce nebolo riadne doručené
aj vyjadrenie žalovaného k žalobe, nakoľko v elektronickej forme bolo súdu doručené bezprostredne

pred začatím pojednávania a v čase predvolania na termín pojednávania ním súd nedisponoval. V tomto
smere je potrebné ale zdôrazniť, že písomné vyjadrenie je viac menej totožné so stanoviskami, ktoré
žalovaný zaujíma v obdobných právnych veciach, medzi tými účastníkmi konania a líši sa prakticky len
označením čísla konania a označenia súdneho spisu v porovnaní so stovkami až tisíckami obsahovo
zhodných písomných vyjadrení žalovaného, ktoré boli žalobcovi v iných konaniach bezpochyby riadne

doručené. Žalobcovi je tak stanovisko žalovaného a jeho skutkové a právne tvrdenia nepochybne
dostatočne známe. Zákonným postupom okresného súdu nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka
konať pred súdom; k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania.

Námietka žalobcu vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávaní neobstojí,
nakoľko je v rozpore s obsahom súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že bol riadne vytýčený termín

pojednávania na deň 11. februára 2015, zásielku s predvolaním sám žalobca ako aj jeho právny
zástupca prevzali dňa 19. januára 2015. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani
postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím
právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. Týmto postupom
okresného súdu nebol žalobca vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného oprávnenia; postup

okresného súdu bol plne odôvodnený hospodárnosťou konania. Navyše vyhláseným uznesením o
zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.) a preto
mohol pokračovať v konaní.

Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu
spočívalo v tvrdení, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia došlo až po zákonnej
15 dňovej lehote a zároveň v tvrdení, že exekučný súd nebol oprávnený preskúmavať exekučný titul,

ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Z vykonaného dokazovania je však
zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie bol u súdneho exekútora spísaný do zápisnice dňa 1. augusta
2009 a to za účasti právneho zástupcu žalobcu ako oprávneného, žiadosť o udelenie poverenia bola
na exekučný súd doručená dňa 16. septembra 2009. Exekučný súd žiadal prípisom zo dňa 2. októbra
2009 súdneho exekútora o opravu návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodu, že tieto neboli vyčíslené

v súlade s § 14 vyhlášky č.655/2004 Z.z. s upozornením, že v prípade, ak k oprave nedôjde, súd
žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Opravená zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 5. novembra 2009, súd poverenie vydal v 15-dňovej zákonnej
lehote dňa 20. novembra 2009. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 7. decembra 2009.
V nadväznosti na uvedené je tvrdenie žalobcu o tom, že nebola dodržaná zákonná lehota 15 dní na

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v rozpore o obsahom exekučného spisu, nakoľko poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané pätnásty deň po doručení perfektnej (opravenej) žiadosti o vydanie
poverenia a bezprostredne na to bolo súdnemu exekútorovi aj doručené. Pokiaľ exekučný súd o žiadosti
súdneho exekútora rozhodol vo vyššie uvedenej lehote, jeho postup bol bez akýchkoľvek pochybností
zákonný a námietka žalobcu o nesprávnom úradnom postupe nie je ničím podložená.

Nakoniec žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý
sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno okresnému súdu nič vytknúť. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z
kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone

verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu); v súlade so zásadou hospodárnosti
konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody
a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade nespôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku.

Keďže žalobca v súdnom konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, príčinnú
súvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody,nevzniklomuprávonanáhraduškody
ani nemajetkovej ujmy. Okresný súd nepostupoval v rozpore s exekučným poriadkom, jeho konanie
nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Prvostupňovýsúd správne právne odôvodnil, prečo návrhu nevyhovel. Odvolací súd, vychádzajúc z úvah a právnych
záverovuvedenýchvyššie,podľa§219ods.1O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňaakovecnesprávne
potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2 O.s.p.), pri

rozhodovaní o ktorých správne vychádzal z § 151 ods. 6 O.s.p., nakoľko žalovaná uplatnené trovy
konania nepreukázala. Žiaden z odvolacích dôvodov nebol spôsobilý privodiť zmenu alebo zrušenie
odvolaním napadnutého rozsudku.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za použitia ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení

s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však do doby rozhodnutia
odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo
súdneho spisu; preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné