Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/132/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714203254
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714203254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: C. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie sumy 6.271,23 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/213/2014-63 zo dňa 13. 10.
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Martin č. k. 7C/213/2014-63 zo dňa 13. 10. 2014

vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Vozvyšnejčastivýroku,vktorejsúdnávrhunavrhovateľavčastivyhovelasúčasnerozhodolopovinnosti
odporcu splácať dlh navrhovateľovi v splátkach, pričom určil výšku a podmienky zročnosti tohto dlhu,
zostáva rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Martin č. k. 7C/213/2014-63 zo dňa 13.
10. 2014 n e d o t k n u t ý .

Odvolací súd n a r i a ď u j e prvostupňovému súdu opravu napadnutého rozsudku, a to tak, že správne
označenie navrhovateľa v jeho záhlaví má znieť:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803.

Odvolací súd n a r i a ď u j e prvostupňovému súdu opravu napadnutého rozsudku, a to tak, že správne
označenie právneho zástupcu navrhovateľa v jeho záhlaví má znieť:

TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5.507,85 Eur, úrok z omeškania za obdobie od 21.03.2011
do 11.08.2013 v sume 227,56 Eur a ďalej 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 5.507,85 Eur od
12.08.2013 až do zaplatenia a uhradiť trovy konania vo výške 1.560,80 Eur, a to všetko na označenýúčet s tým, že zároveň povolil odporcovi splácať uvedený dlh po 100,00 Eur mesačne počínajúc dňom
01.11.2014, vždy do každého 20. dňa v mesiaci s tým, že najskôr bude splácaná istina. V prípade
nezaplatenia jednej splátky sa stáva zročný celý dlh. Vo zvyšku návrh navrhovateľa podľa § 5b zákona

č. 250/2007 Z. z. zamietol z dôvodu premlčania časti nároku uplatneného žalobou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak,
že odvolací súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie.

Uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec, nakoľko
na otázku premlčania mal okresný súd použiť pravidlá formulované v Obchodnom zákonníku. Právny
predchodca navrhovateľa a odporca uzavrel zmluvu o úvere dňa 22.03.2007. V období do 31.12.2007

sa ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu
o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa §
55 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy
nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ust. § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka.Novelizovanýmust.§52ods.1Občianskehozákonníkasanespravujúnárokyvzniknutépred

01.01.2008 a neposudzuje sa podľa neho ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008.
To znamená, že pokiaľ pred 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom,
tak nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa §
52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa
spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Na podporu tejto

argumentácie odvolateľ poukázal na niektoré súdne rozhodnutia. Odvolateľ tiež nesúhlasil s aplikáciou
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť až po začatí tohto
súdneho konania. Jeho aplikáciou došlo k porušeniu ústavného princípu právnej istoty.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok v zamietajúcom výroku a v závislom výroku o
trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V časti nenapadnutej odvolaním
zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o čiastočné
zamietnutie návrhu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods.
2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na

konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že v predmetnej veci bol
zo strany navrhovateľa uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Na uvedenom závere nemení nič
fakt, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z ust. § 23a ods.
1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi

právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom totiž vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V zmysle uvedeného potom neboli dôvodné
námietky odvolateľa, ktorý nepovažoval dotknutú zmluvu za podliehajúcu ochranným ustanoveniam

spotrebiteľského práva.

Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskúzmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi
dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda ide teda o typický občianskoprávny vzťah.

Vprípadeduplicitnejprávnejúpravyrovnakýchinštitútovsúkromnéhoprávajedôvodnéaplikovaťprávnu
úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci 5
MCdo 20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny
vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (01.01.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva.

Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s jeho
novým ust. § 54 ods. 1, podľa ktorého „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“.
Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny
vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy,

dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže
dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného dôvodu na konštatovanie,
že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať
právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex
občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Odvolací súd preto

odmietol názor navrhovateľa, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava
občianskeho práva, ale obchodného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ uplatnil v konaní
premlčané právo, bolo plne v súlade s právnou úpravou Občianskeho zákonníka zamietnuť jeho návrh.
Uvedené závery prijal Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k. 6Co/81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, ktoré
rozhodnutie bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou. Následne Ústavný súd v uznesení I. ÚS 402/2013-10

zo dňa 19.06.2013 predmetnú sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť a uzavrel, že „nezistil
možnosť porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru rozsudkom krajského súdu“.

Na základe uvedeného považoval krajský súd postup okresného súdu, ktorý na účely posúdenia
premlčania uplatneného nároku použil občianskoprávnu úpravu, za správny.

V súvislosti s odvolacou námietkou o nemožnosti aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z. z. odvolací súd uvádza, že ochrana spotrebiteľa
vyžaduje ingerenciu inštitútov práva materiálneho i procesného, súkromného i verejného. Práve oblasť
spotrebiteľských vzťahov je charakteristická prelínaním sa právnych úprav z oblasti hmotnoprávnej
a procesnej, tvorí akési pomyselné „spojivo“ medzi právom verejným a súkromným. Právna úprava

je zahrnutá ako v inštitútoch zaradených do Občianskeho zákonníka, tak do Občianskeho súdneho
poriadku, rovnako ako do osobitných zákonov upravujúcich parciálne otázky ochrany spotrebiteľa, ako
aj do Exekučného poriadku.

O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do
právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma

reguluje vzájomné subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym
zásahom, pôjde o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy, ktoré
regulujú ľudské správanie v konaní zameranom na poskytovanie súdnej ochrany
pred súdnymi orgánmi.

Ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým procesnú činnosť

orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Týmto
orgánomjenajmäsúd,čovyplývajasneanepochybnezodvolávkynormatívnehotextunapremlčanievo
význame prekážky žalovateľnosti uplatneného subjektívneho práva. Na uvedenom závere nič nemení
ani skutočnosť, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v
hmotnoprávnych predpisoch. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia

priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Plnenie sa nepriznáva inak ako autoritatívnym deklaratórnymrozsudočnýmvýrokomsúdu-nemožno„priznať“plnenievhmotnoprávnomvzťahu,užlenztohodôvodu,
že v súkromnoprávnych vzťahoch majú subjekty rovné postavenie (jeden druhému nič „nepriznáva“ z
pozície autority, ako je to pri verejnoprávnych vzťahoch). Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému

alebo porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného.
Ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa upravuje postup súdu, a preto sa má
aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady v čase rozhodovania.
Z tohto dôvodu nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na
veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, keďže vo všeobecnosti platí, že procesná

norma sa má použiť od momentu jej účinnosti, a to aj na už začaté konania. Pokiaľ teda okresný súd pri
rozhodovaní v súdenej veci aplikoval nové ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
jeho postup bol správny a preto neporušil žiadne z procesných práv navrhovateľa.

Pre úplnosť sa tiež žiada dodať, že v prípade podania žaloby vo vzťahu k premlčanej pohľadávke mohol
navrhovateľ počítať so situáciou, že druhá procesná strana eventuálne vznesenie námietku premlčania;
pokiaľ na dané premlčanie prihliadol podľa zákona súd, jednalo sa o rovnocenný úkon, akoby námietku

premlčania vzniesol samotný účastník.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po

vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo
odôvodnil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré
mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací
súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Zároveň odvolací súd postupom podľa ust. § 222 ods. 3 O.s.p. nariadil prvostupňovému súdu opravu
napadnutého rozsudku v jeho záhlaví, v ktorom je zrejmá nesprávnosť, nakoľko je v ňom uvedená
nesprávna adresa sídla navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a absentuje v ňom i ich IĆO. S
účinnosťou od 03.10.2013 došlo totiž ku zmene sídla navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí sú
v žalobe zo dňa 14.03.2014 označení aktuálnymi údajmi aj s uvedením ich IČO.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.