Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/861/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112224999
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112224999.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa S. banka K. a.s., so sídlom v
T., ul. D. XX, IČO XX XXX XXX, v konaní zastúpeného B. kanceláriou B., s.r.o., so sídlom v C., ul. C.
X/A proti odporcovi Z. Z., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, trvale bytom R. R., tohto času na
neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníkom Z.. A. Vojtekom, vyšším súdnym úradníkom

Okresného súdu Trenčín o zaplatenie 899,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 17C/122/2013-36 zo dňa 28. augusta 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal zo
strany odporcu zaplatenia sumy 899,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
548,40 eur od 22.07.2009 do zaplatenia a o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že odporcovi

ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 261 ods.3 písm. d) ,
§ 351 ods. 1, § 497, § 499, § 708, § 709 ods. 1 a § 710 Obchodného zákonníka a podľa § 1 ods.
1 a 3, § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu účastníkov s tým, že z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že dňa 28.02.2005 uzatvorili navrhovateľ a odporca písomnú zmluvu,
označenú ako Zmluva o osobnom účte Axion. Z jej obsahu vyplýva, že ide o zmluvu o bežnom účte

podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Na jej základe navrhovateľ zriadil dňa 28.02.2005 odporcovi
osobný bežný účet č. XXXXXXXXXX. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky
M. banky K., a.s.. Dňa 24.11.2006 odporca urobil písomný návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní
služby Povolené prečerpanie na osobnom účte č. XXXXXXXXXX do výšky debetného limitu v zmysle
podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach banky v platnom znení. V bode 2
tohto návrhu je uvedené, že výšku a dátum účinnosti debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu

formou výpisu z technického systému banky doručeného na adresu na zasielanie výpisov v zmysle
Zmluvy. V bode 8 tohto návrhu je uvedené, že v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy bankou
v súlade s § 275 ods.4 Obchodného zákonníka, dôjde povolením čerpania debetného limitu na účte k
platnému a účinnému uzatvoreniu tejto zmluvy. Prijatie návrhu zmluvy navrhovateľom na ňom, teda na
predloženom listinnom dôkaze nie je. Navrhovateľ to nakoniec ani netvrdil, pretože v návrhu uviedol,
že k prijatiu návrhu, uzatvoreniu zmluvy došlo konkludentne. Konkludentné prijatie návrhu (povolením
čerpania debetného limitu na účte) nepreukázal žiadnym spôsobom a ohľadne tohto tvrdenia neoznačil

ani žiadny dôkaz. Týmto dôkazom by v zmysle bodu 2 návrhu na uzatvorenie zmluvy malo byť písomnéoznámenie odporcovi formou výpisu z technického systému banky doručeného na adresu na zasielanie
výpisov v zmysle Zmluvy (o osobnom účte). Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že pre vec
rozhodujúce tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporca uzatvoril s navrhovateľom

zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi povolené prečerpanie na osobnom účte,
nebolo v konaní preukázané. Navrhovateľ nielenže nepreukázal dátum a spôsob uzatvorenia zmluvy o
poskytnutí tejto služby, ale nepreukázal splnenie si povinnosti podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa tohto ustanovenia, ktoré bolo účinné v čase uzatvorenie Zmluvy, pri úveroch formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom

ako na kreditné karty alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ
najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, o
ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Súd takisto uviedol, že tvrdenie navrhovateľa v návrhu na začatie konania, že na základe Zmluvy
zo dňa 28.02.2005 bola odporcovi poskytnutá služba Povolené prečerpanie na osobnom účte nebolo

preukázané. Na základe Zmluvy o osobnom účte Axion zo dňa 28.02.2005 bol pre odporcu zriadený
iba bežný účet bez poskytnutia služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. Ak by tomu tak bolo,
návrh odporcu na uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte č.
XXXXXXXXXX, by bol zbytočný, neúčelný, teda iracionálny. Takisto je potrebné uviesť aj to,
že navrhovateľ síce predložil listinné dôkazy majúce preukazovať existenciu zmluvného záväzkového

vzťahu, avšak nie úplne. Bez predloženia najmä Všeobecných obchodných podmienok M. banky K.,
a.s., ktoré sa vzťahujú na Zmluvu o osobnom účte Axion zo dňa 28.02.2005, nie je možné posúdiť celý
obsah tohto zmluvného záväzkového vzťahu. Navrhovateľ v tejto súvislosti predložil iba nedatované
Podmienky zriadenia a vedenia služby "Povolené prečerpanie na osobnom účte" Prima banky K. a.s..
Je zrejmé, že tieto podmienky nie sú Všeobecnými obchodnými podmienkami M. banky K., a.s., ktoré sa

vzťahujú na Zmluvu o osobnom účte Axion. Aj keď je návrh navrhovateľa nedôvodný už len na základe
tejto skutočnosti, súd považoval za potrebné nad rámec uviesť, že z listinného dôkazu založeného v
spise na č.l. 7, a to výpisu číslo 7 z účtu XXXXXXXXXX - Z. Z. vyplýva, že na predmetnom bežnom
účte odporcu, bola dňa 21.07.2009 vykonaná kreditná operácia, teda vkladová operácia v sume 548,40
eur, pričom v popise operácie je uvedené "vyrovnanie zostatku zatv. účtu". Z tohto slovného znenia

popisu operácie na bankovom účte je zrejmé, že došlo k vyrovnaniu debetného zostatku. Toto
zistenie je v rozpore s navrhovateľom tvrdenou skutočnosťou, že odporca debetný dlh na bežnom
účte neuhradil. Ak navrhovateľ preukazuje výšku peňažného dlhu odporcu týmto výpisom z účtu, je
potrebné sa zaoberať všetkými tam uvedenými skutočnosťami, a teda aj touto skutočnosťou. Súd takisto
považuje za potrebné uviesť, že na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov nemá

súd za dostatočne dôkladne a postačujúcim spôsobom preukázané tvrdenie navrhovateľa o výške
peňažnéhodlhuodporcu.Zlistinnýchdôkazovpredloženýchnavrhovateľomnevyplývaspôsobahistória
povolenéhoprečerpaniapeňažnýchprostriedkovnabežnomúčteodporcu.Navrhovateľnapojednávaní,
ktorého sa nezúčastnil, tieto skutočnosti neozrejmil. Odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov, pre
ktoré súd návrh navrhovateľa zamietol, súd ďalej považoval za potrebné uviesť aj to, že navrhovateľ

neuniesolvkonaníanibremenotvrdeniaohľadnenesplnenejpovinnosti odporcuzaplatiťnavrhovateľovi
sumu prevyšujúcu 548,40 eur, teda sumu 350,69 eur. Z návrhu je zrejmé, že ide o sankčný úrok z
omeškania, avšak nie je absolútne žiadnym spôsobom zrejmé, ako navrhovateľ dospel k takejto
výške sankčného úroku z omeškania (výška úroku, doba úročenia, istina úročenia). Suma tohto
sankčného úroku nevyplýva ani zo žiadnych navrhovateľom predložených listinných dôkazov. Bremeno

tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje najmä navrhovateľa, ktorý sa domáha návrhom svojho práva,
a v prípade, že ho neunesie, čo je aj prípad navrhovateľa v tomto konaní v časti návrhu,
nemôže byť v konaní úspešný. Ani tento nedostatok navrhovateľ neodstránil na pojednávaní. Súd
nemôže sám nahrádzať skutkové tvrdenia navrhovateľa, resp. hľadať právny dôvod (ktorý je rozhodnou
skutočnosťou), od ktorého odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu. Jednak to odporuje zásade

kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania, ktorá je jedným z viacerých vyjadrení zásady rovnosti
účastníkov konania, a jednak dispozičnej zásade, ktorej podstatou je, že nikto (tobôž nestranný súd) s
výnimkou navrhovateľa, ktorý je tzv. dominus litis - pán sporu, nedisponuje konaním a jeho predmetom.
Táto zásada je procesným vyústením autonómie vôle ako jednej zo základných zásad, ktorými sa riadia
právne vzťahy v oblasti súkromného práva. Ak by tak súd urobil, tým by automaticky porušil základnú

zásadu, a to zásadu jeho nestrannosti, ktorej zákonným vyjadrením je § 18 Občianskeho súdneho
poriadku. Zásada rovnosti účastníkov konania stanovená v článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
je transformovaním zásady rovnosti občanov pred zákonom ustanovenej v článku 12 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 142 ods. 1a § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný,
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva nepriznal, pretože si tento právo na náhradu trov
konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ a uviedol, že toto rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že napadnutým rozsudkom súd prvého
stupňa porušil jeho práva podľa § 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv v spojení s § 46 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že dňa 28.02.2005 uzatvoril s odporcom zmluvu o osobnom

účte Axion, na základe ktorej zriadil pre odporcu osobný účet. Dňa 15.07.2008 odporca požiadal o
zmenu účtu na iný účet, a to rastový osobný účet. Dňa 24.11.2006 odporca podal navrhovateľovi návrh
na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí služby povolené prečerpanie na osobnom účte. Odporca neskôr
viackrát požiadal o prehodnotenie výšky debetného limitu, pričom žiadal o jeho zvýšenie. Všetky návrhy
odporcu týkajúce sa služby povolené prečerpanie boli opatrené podpisom odporcu a boli súdu
prvého stupňa predložené. Zároveň navrhovateľ predložil súdu prvého stupňa i podmienky zriadenia

a vedenie služby povolené prečerpanie na osobnom účte ktoré sa na túto službu vzťahovali. Zmluva
o bežnom účte patrí medzi tzv. absolútne obchody a preto ustanovenia Obchodného zákonníka sa
použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade, ak majiteľom účtu
bude fyzická osoba nepodnikateľ. V zmysle § 273 Obchodného zákonníka možno potom časť obsahu
zmluvyurčiťajodkazomnavšeobecnéobchodnépodmienkyvypracovanéodbornýmialebozáujmovými

organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu
známe alebo k návrhu priložené. Je teda zrejmé, že po splnení zákonom stanovených podmienok sa
všeobecné obchodné podmienky, ktoré navrhovateľ súdu predložil stali súčasťou zmluvy a tvoria obsah
zmluvy. Nakoľko odporca porušil zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, a to tým, že jeho účet
dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu, navrhovateľ v súlade so

všeobecnými obchodnými podmienkami listom zo dňa 13.07.2009 odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu
na úhradu príslušného debetného zostatku. Odporca však na uvedenú výzvu navrhovateľa nereagoval
a príslušný debetný zostatok neuhradil. Na základe tejto skutočnosti došlo dňa 21.07.2009 k
vyrovnaniu nevyrovnané výšky debetného zostatku, čo je vyjadrené vo výpise z účtu odporcu pod
položkou „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“. Ide len o účtovnú operáciu banky, ktorá bola uskutočnená za

tým účelom, aby navrhovateľ mohol účet odporcu uzatvoriť. Súd prvého stupňa túto účtovnú operáciu
nesprávne vyhodnotil ako úhradu odporcu. Na základe uvedeného je navrhovateľ toho názoru
že má právo na zaplatenie sumy debetného zostatku vo výške 548,40 eur, ktorá suma pozostáva z
vlastných výberu odporcu, z úrokov, poplatkov zabaviť výhoda, poplatkov za výpisy a iných poplatkov
spojených s transakciami na účte a tiež na zaplatenie sankčného poplatku ( zmluvnej pokuty ) vo výške

350,69 eur v zmysle všeobecných obchodných podmienok podľa príslušného sadzobníka poplatkov.
Navrhovateľ má za to, že z jeho vyjadrení a z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva ako vznikla a
z čoho pozostáva žalovaná suma. Keďže preukázal oprávnenosť svojho nároku voči odporcovi v časti
istiny ako aj v časti uplatneného sankčného úroku žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle

ustanovenia§205ods.2O.s.p. odôvodniťlenokolnosťami,uvedenýmipodpísmenamia)-f)citovaného
zákonného ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňoval, vychádzajúc z jeho obsahu,
dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) /súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam/ a f) /rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci/.Podstata navrhovateľom uplatneného odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 205 ods. 2
písm. d) O.s.p. /súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam/ spočíva v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania

dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli
účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne

právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo
použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Podrobným a dôsledným preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného
odvolania z hľadiska vyššie uplatnených odvolacích dôvodov, keďže bolo zistené, že súd prvého stupňa
vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, vec aj následne správne právne posúdil.

V preskúmavanej veci vychádzajúc z obsahu podaného návrhu, ktorý je súčasťou spisového materiálu,

sa navrhovateľ domáhal zo strany odporcu zaplatenia sumy 899,09 eur s príslušným úrokom z
omeškania na základe skutkového tvrdenia, že účastníci uzatvorili dňa 28.02.2005 zmluvu č.
4504306001, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi službu Povolené prečerpanie na
osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné
operácie na ťarchu osobného účtu a mohol čerpať peňažné prostriedky do výšky poskytnutého

debetného limitu. Odporca počas trvania zmluvy prečerpal sumu vo výške 548,10 eur, predstavujúci
nepovolenýdebetnýzostatok.Navrhovateľďalejtvrdil,ževsúladesozmluvouvprípadekonkludentného
prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní uvedenej služby bankou, dôjde povolením čerpania peňažných
prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí
služby povoleného prečerpania, pričom výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi

účtu formou výpisu z technického systému banky. V zmysle zmluvy je banka oprávnená si účtovať
poplatky za poskytovanie služieb podľa Sadzobníka poplatkov a tieto účtuje na ťarchu účtu zriadeného
na základe zmluvy. Podľa navrhovateľa vzhľadom k tomu, že odporca nedoplnil zostatok na svojom
účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v
zmluve a v Sadzobníku poplatkov, dňa 21.07.2009 navrhovateľ odstúpil od zmluvy, a to z dôvodu

podstatného porušenia zmluvných podmienok. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 548,40 eur
a zo sankčného úroku z omeškania vo výške 350,69 eur v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu,
ktorým navrhovateľ deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované
bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka k rozhodujúcemu dátumu v
zmysle zmluvy.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa
pre neunesenie dôkazného bremena, spočívajúceho v povinnosti preukázať jeho skutkové tvrdenie o
tom, že mu na základe zmluvy poskytol službu povoleného prečerpania na jeho účte, keď nepreukázal
dátum a spôsob uzatvorenia zmluvy o poskytnutí tejto služby. Na základe Zmluvy o osobnom účte
Axion zo dňa 28.02.2005 bol pre odporcu zriadený iba bežný účet bez poskytnutia služby Povolené

prečerpanienaosobnomúčte.Akbysanavrhovateľsodporcomdojednalinaposkytnutíuvedenejslužby
už v zmluve o osobnom účte zo dňa 28.02.2005, návrh odporcu na uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní
služby Povolené prečerpanie na osobnom účte č. XXXXXXXXXX, ktorý navrhovateľ v konaní predložil,
by bol zbytočný, neúčelný, teda iracionálny. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení svojho napadnutého
rozhodnutia považoval za potrebné uviesť, že na základe navrhovateľom predložených listinných

dôkazov nemal za dostatočne dôkladne a postačujúcim spôsobom preukázané tvrdenie navrhovateľa
o výške peňažného dlhu odporcu. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom nevyplýva spôsob
a história povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte odporcu a navrhovateľ na
pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil, tieto skutočnosti neozrejmil. Ďalej súd prvého stupňa uviedol aj
to, že navrhovateľ neuniesol v konaní ani bremeno tvrdenia ohľadne nesplnenej povinnosti odporcu

zaplatiť navrhovateľovi sumu prevyšujúcu 548,40 eur, teda sumu 350,69 eur. Z návrhu je zrejmé,
že ide o sankčný úrok z omeškania, avšak nie je absolútne žiadnym spôsobom zrejmé, akonavrhovateľ dospel k takejto výške sankčného úroku z omeškania (výška úroku, doba úročenia,
istina úročenia). Suma tohto sankčného úroku nevyplýva ani zo žiadnych navrhovateľom predložených
listinných dôkazov.

Vychádzajúc z § 120 ods. 1 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou,
čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností, tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastnícinavrhli. Prejednaciazásadaúzkosúvisíspovinnosťoutvrdeniaadôkaznoupovinnosťou,ktoré
účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. Povinnosť tvrdenia /§ 79
ods. 1 O.s.p./ znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd

vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo, alebo povinnosť. Ak účastník
splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. Dôkazná povinnosť znamená,
že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak predložené dôkazy
preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom hovoríme, že účastník uniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení. Prejednacia zásada predstavuje istý stimul, motiváciu pre účastníkov konania,
pretože ak zostanú pasívni, môže im to priniesť negatívne dôsledky v konaní, teda nesplnenie

si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre
účastníka, ktorý v tomto smere svoje bremeno neuniesol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel v zhode so súdom prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ
v konaní neuniesol svoju povinnosť tvrdenia, ako si tiež nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, vyplývajúce
mu z ustanovenia § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p..

Dôvod neúspechu navrhovateľa spočíval v nepreukázaní ním samotným v návrhu uvádzaných
skutkových tvrdeniach, od ktorých dôvodnosť svojho nároku odvodzoval a v neexistencii takých tvrdení,
z hľadiska ktorých by bolo možné nárok preskúmať. Predovšetkým to bol samotný navrhovateľ,
ktorý tvrdil, že vychádzajúc zo zmluvy uzatvorenej s odporcom dňa 28.02.2005 o osobnom účte mu
poskytol povolené prečerpanie na osobnom účte, na ktorý účel mu poskytol peňažné prostriedky, ktoré

tento mohol čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu, ktorým spôsobom odporca počas trvania
platnosti zmluvy prečerpal ním v konaní uplatňovanú sumu vo výške 548,40 eur /zvyšok uplatňovanej
istiny 350,69 eur mal tvoriť sankčný úrok/. Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľovho skutkového
tvrdenia, nemožno potom považovať záver súdu prvého stupňa za iný, ako vecne správny, pokiaľ tento v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že odporca pokiaľ ide o skutkové tvrdenie, že suma 548,40

eur mala byť odporcom čerpaná na základe vzájomne dohodnutej služby "Povolené prečerpanie", na
ktorý účel navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky na jeho účet, dôkazné bremeno tento
neuniesol, teda ním uvádzaný dôvod nárokovania tejto sumy nepreukázal, keďže z obsahu zmluvy o
osobnom účte zo dňa 28.02.2005 jednoznačne nevyplýva dojednanie účastníkov o poskytovaní takejto
služby. Ako správne uviedol súd prvého stupňa tvrdeniu navrhovateľa, že práve na základe tejto

zmluvy bola odporcovi z jeho strany poskytnutá služba povoleného prečerpania odporuje samotným
navrhovateľom v konaní predložený listinný dôkaz - návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o
poskytnutí služby povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 24.11.2006. Čo sa týka tohto návrhu,
navrhovateľvkonanínijakýmspôsobomnepreukázalkedyaakýmspôsobomtentonávrhnauzatvorenie
zmluvy akceptoval, teda ani samotnou touto listinou nepreukázal uzatvorenie samostatnej zmluvy o

poskytnutí služby povolené prečerpanie na osobnom účte.

V nadväznosti na uvedené je správny aj záver súdu prvého stupňa o nemožnosti preskúmania výšky,
či opodstatnenosti uplatňovanej istiny 899,09 eur. Súd prvého stupňa nemal žiaden relevantný dôvod
zisťovať na základe akých skutočností (naviac navrhovateľom v prvostupňovom konaní netvrdených),
kedy, v akej výške a na základe čoho debet na účte odporcu mal vzniknúť, pretože povinnosť tvrdenia

v tomto smere v celom rozsahu zaťažovala navrhovateľa. Odvolací súd poukazuje na to, že to bola v
celom rozsahu nečinnosť navrhovateľa, ktorá v dôsledku nesplnenia si jeho povinnosti vyplývajúcej mu z
§ 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. mala za následok v jeho neprospech vydané rozhodnutie, pretože tento
tak v samotnom návrhu a nevyplynulo to ani z pripojených listinných dokladov jasným a konkrétnym
spôsobom neuviedol, teda nešpecifikoval jednak kedy /či jednorazovo, či priebežne/ mal

debet o charaktere nepovoleného debetného zostatku na účte odporcu vzniknúť /absencia skutkových
tvrdení a tiež predloženia relevantného dôkazu vo forme platobnej histórie účtu z rozhodného obdobia/a v akej výške /ak malo ísť popri vlastných výberoch odporcu z účtu aj o poplatky a úroky - ako to
uvádza navrhovateľ vo svojom odvolaní, tak ich charakter, dôvod účtovania, výška, kedy boli odporcovi
účtované, za aké obdobie/. Bolo v celom rozsahu na navrhovateľovi, aby tieto skutočnosti zrozumiteľným

a preskúmaniu spôsobilým spôsobom nielen špecifikoval a vysvetlil, ale tiež aj hodnoverným spôsobom
preukázal. Pokiaľ si svoju povinnosť v tomto smere nesplnil, ide to na jeho ťarchu v podobe neúspechu
v tomto konaní, čo nemôže viesť k záveru o ním namietanom porušení jeho práva na súdnu ochranu
vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl.46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

V konečnom dôsledku za nespôsobilé privodiť v prospech navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie

vo veci nemožno považovať nové skutkové tvrdenia vyplývajúce z obsahu podaného odvolania,
prostredníctvom ktorých navrhovateľ v určitom rozsahu upresňuje, z čoho má uplatnený nárok
pozostávať, pretože ide o skutočnosti v priebehu prvostupňového konania neuvádzané a na to aby na
ne bolo možné prihliadať v odvolacom konaní, nie sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 205a
ods. 1 O.s.p..

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako

vecne správne za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože tento si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .