Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/798/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114215577
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114215577.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s., so sídlom
v Bratislave, ul. Staré Grunty č. 7, IČO 35 717 769, právne zastúpeného JUDr.Vratislavom Šteffekom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku č. 6, proti odporcom 1/ R. S., bytom v M., Q. č.
XXX/XXX, 2/ Y. S., bytom v M., Q. č. XXX/XXX, o zaplatenie 464,00 eur s príslušenstvom, na odvolanie
odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. októbra 2014, č.k. 21C/143/2014-24,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
293 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od 18. 10. 2013 do zaplatenia, a
to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V zostávajúcej časti návrh zamietol a o náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ a odporcovia uzavreli dňa 6.2.2012 podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka zmluvu o úvere č. 320120454, na základe ktorej bol navrhovateľ povinný
poskytnúť odporcom úver vo výške 450 eur. Úver bol poskytnutý za odplatu vo výške 171 eur. Sumu
621 eur sa odporcovia zaviazali zaplatiť v 13 mesačných splátkach, prvé 3 splátky po 2,25 eur a
ďalších 10 vo výške 61,43 eur v nasledujúcich 13 mesiacoch. Prvá splátka bola splatná 10. deň
po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky až do
úplného zaplatenia. Po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky mal navrhovateľ
právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Prevzatie hotovosti odporcovia potvrdili podpisom
zmluvy o úvere. Odporcovia do dňa spísania návrhu uhradil celkovo 157 eur, pričom posledná suma,
ktorú uhradili, bola uhradená 10.12.2012. Vzhľadom k tomu, že odporcovia riadne neplnili, navrhovateľ
im oznámil stratu výhody splátok podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení
záväzku zo dňa 14.10.2013 oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatný ku dňu 17.10.2013, a to pre
omeškanie so splácaním poskytnutého úveru.

Okresný súd Žilina v rozsudku č.k. 14C/86/2012 zo dňa 2. 10. .2012 určil okrem iného, že obchodná
podmienka, v zmysle ktorej v sume poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú
byť zaplatené počas doby poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Na základe zmluvy o úvere navrhovateľ odporcom poskytol na ich požiadanie peňažné prostriedky
a odporcovia sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o odplatu v pravidelných
mesačných splátkach. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obch.zák. a
záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich
Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa
ustanovení spotrebiteľského práva.

Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi
navrhovateľom a odporcami túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako
formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky, ktoré odporcovia
ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom
nepochybné, že navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej
činnosti a odporcovia v čase uzavretia zmluvy nekonali v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej
alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísali ako fyzické osoby za účelom priamej osobnej spotreby
pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč.zák., nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú
medzi navrhovateľom - veriteľom ako dodávateľom a odporcami ako spotrebiteľmi. Predmetná
zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcami.

Po preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti tak, ako to vyžaduje § § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Citovaný zákon je predpisom verejného práva, ktorý stanovuje práva a povinnosti veriteľa a zároveň
následky ich porušenia. Stanovuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane údaja
o RPMN, celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/). Účelom
povinného uvedenia RPMN daného úveru a tiež priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský
úver, platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v konkrétnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere, je pritom poskytnúť spotrebiteľovi možnosť porovnať si tieto dva údaje, prípadne ich porovnať
s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok úverovú
zmluvu s veriteľom uzavrie alebo nie. V danom prípade však zmluva obsahuje iba priemernú hodnotu
RPMN (§ 9 ods. 2 písm. y/) a neobsahuje hodnotu RPMN, vypočítanú na základe údajov platných v čase
uzavretia zmluvy o úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/). Zmluva teda neobsahuje RPMN vypočítanú podľa § 19
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., absenciu tohto údaju nemôže v žiadnom prípade sanovať všeobecné
dojednanie Obchodných podmienok v čl. 1 zmluvy. Tu uvedená hodnota RPMN nie je údajom vo vzťahu
k odporcom čerpanému úveru, ale iba vo všeobecnosti pri dvoch rôznych alternatívach čerpania úveru.
Nezohľadňuje tak skutočné parametre poskytovaného úveru, preto nemôže byť a ani nie je správnym
údajom. V prípade tohto úveru, pri poskytnutí 450 eur a 13 uvedených splátkach by bola RPMN 78,68
%. Podľa názoru súdu nesprávny údaj znamená absenciu správneho údaja, teda absenciu hodnoty
RPMN pre daný úver. Následkom absencie takého údaju v úverovej zmluve je tak podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Ďalej podľa názoru súdu zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, teda náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. f/, vyššie citovaného. Nie je dostačujúca v tomto zmysle formulácia v zmluve v
bode 2 Obchodných podmienok, kde je uvedené, že konečnou splatnosťou úveru sa rozumie pripísanie
poslednej splátky na účet veriteľa, dostatočným údajom by bol konkrétne uvedený termín, vo vzťahu k
dojednaným splátkam, teda deň, kedy je splatná posledná splátka úveru. Aj s týmto nedostatkom sa
spája sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.2.2012 neobsahuje povinné údaje,
považuje sa tento úver podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ tak od odporcu nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne
poplatky.

Odporca je tak povinný vrátiť navrhovateľovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými
prostriedkami vo výške 450 eur a sumou peňažných prostriedkov, ktoré navrhovateľovi v splátkach
splatil, t.j. sumou 157 eur, čo je 293 eur, túto sumu súd navrhovateľovi priznal, vo zvyšku návrh zamietol.
Súd uložil odporcom aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z tejto sumy, v zákonnej výške, odporcovia
sa do omeškania zaplatením dlžnej sumy dostali 18.10.2013, teda dňom, nasledujúcim po splatnosti
jeho dlhu.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania. V tomto prípade mali účastníci len čiastočný úspech,
súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie odporcovia 1/ a 2/, v ktorom žiadali, aby odvolací súd
prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že im uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 108,72 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od 18.10.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odvolaní uviedli, že navrhovateľ zatajil skutočnosť, že okrem sumy
157 eur mu už uhradili aj sumu 184,28 eur, ktorú si naúčtoval ako tzv. poplatok za tzv. Domáci servis.
Podľa rozsudku okresného súdu je však povinný navrhovateľovi uhradiť iba sumu ktorú mu poskytol,
bez nároku na RPMN a odmenu. Na základe tejto navrhovateľom zatajenej, ním uhradenej sumy, teda
súd nemohol dospieť k správnemu skutkovému zisteniu. Tento úver podľa §11 ods.1 písm. a/zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a navrhovateľ
nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Uviedol, že súhlasí a plne rešpektuje napadnutú časť
meritórneho rozhodnutia, pričom považuje podané odvolanie za neopodstatnené a účelové, nakoľko
odporcovia sú si vedomí, že s navrhovateľom uzavreli samostatnú zmluvu, a to Zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu. Navrhovateľ a odporcovia dňa 17.06.2011 uzavreli Zmluvu o poskytovaní domáceho
servisu, ktorej predmetom je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných stranách pri využívaní
domáceho servisu klientom, pričom služba ,,Domáci servis" zodpovedá poskytovaní konzultačných a
nadštandardných služieb najmä preberanie a zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky
úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky. Zmluvné strany sa
dohodli, že klienti - odporcovia za užívanie služby ,,Domáci servis" uhradia spoločnosti TELERVIS
PLUS a.s. - navrhovateľovi odmenu v celkovej výške 409,50 eur, a to v 3 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 136,50 eur, pričom termíny splátok boli zmluvne dohodnuté pri preberaní splátok
úveru v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odporcovia si svojim vlastnoručným podpisom na
samostatnej žiadosti o poskytnutie domáceho servisu dobrovoľne objednali službu ,,Domáci servis",
ako ďalšiu z portfólia služieb poskytovaných navrhovateľom, na základe čoho s odporcami bola až
následne uzatvorená Zmluva o poskytovaní domáceho servisu. Z uvedeného je zrejmé, že odporcovia
si doplnkovú službu - ,,Domáci servis" zvlášť a dobrovoľne objednali. Uvedené skutočnosti navrhovateľ
preukazuje priloženými listinami - samostatnou objednávkou odporcov a samostatnou Zmluvou o
poskytnutí Domáceho servisu. Vzhľadom na to, že poskytovanie služby ,,Domáci servis" je predmetom
samostatnej objednávky a samostatnej zmluvy, pričom uzavretie Zmluvy o poskytovaní domáceho
servisu v žiadnom prípade nie je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru je toho názoru, že
táto Zmluva nie je predmetom tohto súdneho konania. Tvrdenie, že Zmluva o poskytnutí domáceho
servisu predstavuje samostatnú zmluvu, potvrdzuje aj Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie,
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, číslo konania: p/0390/01/2012 zd
dňa 06.11.2012. K rovnakému záveru, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je samostatnou
zmluvou a že je platným právnym úkonom, došiel aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, a
to v konaní o určenie neplatnosti tejto zmluvy. S právnym posúdením Zmluvy o poskytovaní domáceho
servisu navrhovateľa súhlasí aj Okresný súd Topoľčany vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6C/111/2014
zo dňa 15.08.2014. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené argumenty zastáva názor, že nie je možné
započítavanie úhrad na dva rozdielne platné právne akty, tak ako to požadujú odporcovia vo svojom
odvolaní, nakoľko by boli popreté základné princípy zmluvných vzťahov a boli by obmedzené práva a
povinnosti vyplývajúce z týchto záväzkových vzťahov.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal vec, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v
napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Pričom v nadväznosti na ust. §

219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý
napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku právoplatné a
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Právne posúdenie, ako aj postup prvostupňového súdu, po preskúmaní odvolací súd považoval
za správny. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 293 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od 18. 10. 2013
do zaplatenia.

V prejednávanej veci mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ a odporcovia uzavreli dňa
6.2.2012 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o úvere č. 320120454, na základe ktorej
bol navrhovateľ povinný poskytnúť odporcom úver vo výške 450 eur. Úver bol poskytnutý za odplatu
vo výške 171 eur. Sumu 621 eur sa odporcovia zaviazali zaplatiť v 13 mesačných splátkach, prvé 3
splátky po 2,25 eur a ďalších 10 vo výške 61,43 eur v nasledujúcich 13 mesiacoch. Prvá splátka bola
splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky až do úplného zaplatenia. Po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky mal
navrhovateľ právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Odporcovia do dňa spísania návrhu
uhradil celkovo 157 eur, pričom posledná suma, ktorú uhradili, bola uhradená 10.12.2012. Vzhľadom
k tomu, že odporcovia riadne neplnili, navrhovateľ im oznámil stratu výhody splátok podľa § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 14.10.2013 oznámil odporcovi, že
celý dlh sa stal splatný ku dňu 17.10.2013, a to pre omeškanie so splácaním poskytnutého úveru.

Súd prvého stupňa správne predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi
navrhovateľom - veriteľom ako dodávateľom a odporcami ako spotrebiteľmi, pričom predmetná
zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcami.

Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.2.2012 neobsahuje povinné údaje,
správne súd prvého stupňa považoval tento úver podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ tak od odporcu nemôže požadovať
žiaden úrok a žiadne poplatky a preto sú odporcovia povinní vrátiť navrhovateľovi len rozdiel medzi
reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 450 eur a sumou peňažných prostriedkov, ktoré
navrhovateľovi v splátkach splatili, t.j. sumou 157 eur, čo je 293 eur, a túto sumu súd prvého stupňa
správne navrhovateľovi priznal. Súd prvého stupňa správne uložil odporcom aj povinnosť zaplatiť úroky
z omeškania z tejto sumy, v zákonnej výške, odporcovia sa do omeškania zaplatením dlžnej sumy
dostali 18.10.2013, teda dňom, nasledujúcim po splatnosti jeho dlhu.

Čo sa týka námietky odporcu, že okrem sumy 157 eur mu už uhradili aj sumu 184,28 eur, ktorú si
naúčtoval ako tzv. poplatok za tzv. Domáci servis, odvolací súd uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere a zmluva o poskytovaní domáceho servisu sú samostatné zmluvy a nie je možné započítať plnenie
na jednu zmluvu na plnenie na druhú zmluvu. Takže pokiaľ bolo plnené v sume 184,28 eur, toto plnenie
je zapísané v karte splátok, kde sa evidujú úhrady za službu domáci servis a preto nie je možné na
túto úhradu prihliadať.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky odporcov uvádzané v odvolaní nepovažoval za
dôvodné, a preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnil
postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .