Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108210403
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108210403.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: Z. Y., bydlisko V. č.
XXX, XXX XX V., zastúpená: JUDr. Tatiana Vongrejová, advokátka, Pri Kríži č. 16, 841 02 Bratislava,
proti odporcovi: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka č. 10, 813 66 Bratislava, o určenie neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a iné, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 04.09.2014 č.k. 8C/68/2008-406, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 04.09.2014 č.k. 8C/68/2008-406
vžalovanejčastioneplatnosťskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeruastýmsúvisiacichfinančných

nárokov, vyplatenia odchodného a odmeny p o t v r d z u j e.

Rozsudok v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 411,14 eur z neoprávnene zrazenej mzdy
z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd návrh navrhovateľky zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa v návrhu doručenom súdu dňa 31.03.2008
domáhala uloženia povinnosti odporcovi vyplatiť všetky nad rámec zákona zadržiavané finančné
prostriedky spolu s 12,99 %-ným úrokom z omeškania až do doby vyplatenia, vyhlásenia ukončenia
pracovného pomeru za neplatné a zaplatenia všetkých náležitostí vyplývajúcich z neplatného ukončenia
pracovného pomeru, vrátane všetkých iných pridružených nákladov.

V poradí prvým rozsudkom č. k. 8C/68/2008-181 zo dňa 07.09.2010 súd návrh zamietol a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že počas celého konania nebolo
možné ustáliť, čoho sa v návrhu, vrátane doplnení, navrhovateľka domáha. Jednotlivé nároky, ktoré
navrhovateľka uvádzala vo svojich doplňujúcich podaniach, nevedela právne odôvodniť, kvalifikovať,
nezdôvodnila ich žiadnymi relevantnými tvrdeniami a ani nepreukázala dôkazmi. Nebolo preto možné
ustáliť skutkový stav, ani ho právne vyhodnotiť. Na základe odvolania navrhovateľky Krajský súd v
Bratislave uznesením č.k. 14Co/51/2011-219 zo dňa 22.11.2011 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd zamietol
žalobu len všeobecne formulovaným záverom, že žalovaný petit, vrátane jeho doplnení, je absolútne
chaotický a nejasný, v dôsledku čoho nie je možné ustáliť skutkový stav a jeho právnu kvalifikáciu.
Z podaní a vyjadrení navrhovateľky pritom je možné jednoznačne ustáliť, že sa navrhovateľkadomáha vyslovenia neplatnosti skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru. Dôvodom je nesplnenie
podmienky zrušenia jej pracovného miesta pre jej nadbytočnosť v súvislosti s vnútroorganizačnými
zmenamizamestnávateľa.Súčasnesadomáhaajvyplateniamzdovýchnárokovzneplatnéhoskončenia

štátnozamestnaneckého pomeru. Ďalej sa domáha vrátenia nezákonne zrazených častí mzdy bez jej
súhlasu, v súvislosti s prebiehajúcou exekúciou v prospech oprávneného Profireal, s.r.o., pričom uviedla
konkrétne čiastky, akých sa z tohto titulu voči odporcovi domáha. Domáha sa aj vyplatenia odchodného,
na ktorý má podľa zákona právo pri prvom odchode do dôchodku s tým, že jeho výšku žiadala preukázať
predložením kolektívnej zmluvy v rozhodnom období. Ak by bol petit žaloby nejasný len sčasti, je to

dôvod na čiastočné zamietnutie žaloby z uvedeného dôvodu, pričom vo zvyšku je súd povinný riadne
sa žalovaným nárokom zaoberať a vykonať v jeho rozsahu potrebné dokazovanie. Navrhovateľka, ako
účastník konania, nie je povinná v podanej žalobe právne kvalifikovať predmet sporu, pretože právnou
kvalifikáciou nie je súd viazaný. Je povinná naformulovať a špecifikovať žalovaný petit tak, aby bol
jasný a zrozumiteľný po skutkovej stránke, pričom právne posúdenie je vecou súdu. Odvolací súd preto
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a vec mu podľa

odseku 2 tohto ustanovenia vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu uložil v ďalšom konaní súd
vykonať potrebné dokazovanie o žalovanom nároku navrhovateľky, ustáliť skutkový stav a jeho právnu
kvalifikáciu, a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že v priebehu doplneného dokazovania

navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 27.09.2013
právne kvalifikovane uviedla čoho sa v predmetnej veci domáha. Na pojednávaní dňa 26.08.2014 súd
preto pripustil návrh na zmenu žalobného návrhu v časti petitu takto:
1. navrhovateľka sa domáha určenia, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru medzi
navrhovateľkou a odporcom na základe rozhodnutia odporcu č. Spr. 7737/07-Sp zo dňa 17.12.2007 je

neplatné a štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke:
2. náhradu mzdy za obdobie od 19.12.2007 do 31.12.2007 vo výške 170,62 eur a od 01.01.2008 do dňa
opätovného zaradenia do štátnej služby vo výške čistého funkčného platu 398,13 eur mesačne, spolu
s úrokmi z omeškania a v zákonnej výške počítanými odo dňa nasledujúceho po výplatnom termíne až
do zaplatenia,

3. úrok z omeškania vo výške 401,14 eur z neoprávnene zrazenej mzdy za obdobie od januára do
augusta 2006,
4. náhradu príspevku na stravovanie vo výške 0,26 eur za každý pracovný deň od 19.12.2007 do dňa
opätovného zaradenia do štátnej služby, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania,
5. náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku od 19.12.2007 do dňa opätovného zaradenia do štátnej

služby spolu so zákonnými úrokmi z omeškania,
6. Odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke odchodné podľa § 105a zákona č. 312/2001 Z.z. v spojení
s kolektívnou zmluvou, časť B bod 4 vo výške dvojnásobku posledného priznaného funkčného platu t.j.
796,26 eur a odmenu podľa § 94 ods. 1 písm. d/ v spojení s kolektívnou zmluvou, časť B bod 5 vo výške
trojnásobku posledného funkčného platu t.j. 1 194,39 eur.

Návrh navrhovateľka odôvodnila nasledovne:

K bodu 1. štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky s odporcom bol skončený dňa 18.12.2007 na
základe rozhodnutia vydaného predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave č. Spr. 7737/07-Sp. zo dňa

17.12.2007 podľa ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Toto
rozhodnutie je neplatné, pretože dôvod uvedený v ňom nie je pravdivý a odporca ho nemôže preukázať.
Rozhodnutie tak trpí vadami, ktoré ho robia od samého začiatku neplatným. Je zmätočné, obsahovo
rozporné a jeho opravu nie je možné spätne vykonať.

K bodu 2.: titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa navrhovateľka domáha
vyplatenia funkčného platu podľa ustanovenia § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. za obdobie od 19.12.2007
do 31.12.2007 vo výške 170, 62 eur a od 01.01.2008 do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do
štátnej služby vo výške čistého funkčného platu 398,13 eur, spolu s príslušenstvom určenom v zákonnej
výške za jednotlivé mesiace, vždy od nasledujúceho dňa po výplatnom termíne až do zaplatenia.

K bodu 3: úroky z omeškania vo výške 401,14 eur požaduje za neoprávnene zrazenú mzdu za obdobie
od januára 2006 do augusta 2006. Táto suma predstavuje rozdiel medzi výpočtom výšky zákonných
zrážok zo mzdy, ktoré bol odporca oprávnený a povinný vykonať, a medzi mzdou skutočne vyplatenouodporcom navrhovateľke po neoprávnene zrazenej mzde, a mzdou, ktorá mala byť navrhovateľke
vyplatená odporcom po oprávnenej zrazenej mzde za mesiace január až august 2006. Takto určený
rozdiel je sumou, ktorá bola navrhovateľke neoprávnene zrazená zo mzdy a je základom pre výpočet

úrokov z omeškania, ktorých sa navrhovateľka domáha, pretože neoprávnene zrazenú mzdu tak
nemohla navrhovateľka používať, ale boli u odporcu na depozitnom účte. Dňa 26.03.2010 boli odvedené
vo výške 3264,14 Sk odporcom na účet súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej. V tejto súvislosti
odporca podal podrobný výklad k nariadeniu vlády SR č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri
výkone rozhodnutia, podľa ktorého postupoval pri vykonávaní zrážok zo mzdy navrhovateľky. Uvedené

nariadenie sa však vzťahuje len na zrážky vykonané po 01.07.2006, teda od jeho účinnosti. V jej
prípade zrážky v mesiacoch 07/2006 a 08/2006 nie sú vykonané v súlade s týmto nariadením. Odporca
priložil k svojmu vyjadreniu výplatné listy navrhovateľky za mesiace 01/2006, 02/2006 a 03/2006, ktoré
preukazujú spôsob výpočtu zrážok zo mzdy odporcom za tieto mesiace. Rovnaký spôsob výpočtu musel
odporca použiť pri výpočte zrážok zo mzdy navrhovateľky aj za mesiace 04/2006, 05/2006 a 06/2006.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 89/1997 Z.z. základná suma, ktorá sa povinnému nesmie zraziť

z jeho mesačnej mzdy je: 1600,- Sk na osobu povinného; po 600,- Sk na každú osobu, ktorej povinný
poskytuje výživné; a 600,- Sk na manžela, aj keď má samostatný príjem. V prípade navrhovateľky je
výška základnej sumy 1600 + 600 + 600 = 2800,- Sk. Nariadenie vlády č. 268/2006 Z.z. v § 1 určuje
nepostihnuteľnú časť mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť, teda zo zákona nepodlieha výkonu
rozhodnutia. Od účinnosti nariadenia 01.07.2006 do 30.06.2007 to boli sumy: 2988,- Sk na osobu

povinného, 1245,- Sk na každú ďalšiu osobu, ku ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť, a 1245,- Sk na
manžela povinného, aj keď má samostatný príjem. V prípade navrhovateľky bola výška nepostihnuteľnej
časti mzdy 5478,- Sk (vzťahuje sa na zrážky vykonané v mesiacoch 07/2006 a 08/2006). Potvrdenie
mzdovej učtárne odporcu zo dňa 16.10.2007 o príjme navrhovateľky za obdobie január - december
2006 jednoznačne preukazuje, že odporca pri výpočte zrážok v mesiacoch január - august 2006

tieto nariadenia nerešpektoval a neriadil sa nimi. Zrážky za mesiace september - december 2006 sú
vypočítané už v správnej výške, preto nie sú ani predmetom sporu. Odporca rovnako nerešpektoval
zásadu, že z 3. tretiny sa zrážky nevykonávajú, tá vždy za každých okolností ostáva povinnému. Ďalej
odporca nerešpektoval zásadu, že z 2. tretiny sa môžu uspokojovať len prednostné pohľadávky a ak
zvyšok čistej mzdy povinného nedosiahne ani výšku nepostihnuteľných súm, ktoré sa zamestnancovi

nesmú zraziť, nie je možné exekučné zrážky vykonať. Tvrdenie odporcu v podaní zo dňa 28.04.2009,
že nakoľko navrhovateľka písomne nepožiadala do augusta 2006 o zrušenie dohody o zrážkach zo
mzdy na vyššie uvedenú pôžičku, mzdová učtáreň mala za to, že menovaná súhlasí i naďalej s
poukazovaním tejto splátky pôžičky. Preto zamestnávateľ postupoval v zmysle ustanovenia § 73 EP.
Táto obrana je neprijateľná a neobstojí z viacerých dôvodov. Dohoda o dobrovoľných zrážkach zo mzdy

je datovaná dňom 17.12.2004, teda v čase, kedy nebolo voči navrhovateľke začaté žiadne exekučné
konanie zrážkami zo mzdy. Príkaz na začatie exekúcie prevzala dňa 10.01.2006, teda vo výplatný
deň. Ihneď po zistení vykonaných zrážok ústne upovedomila mzdovú učtáreň odporcu, že nesúhlasí s
vyššími ako zákonnými zrážkami a zrušila súhlas s vykonaním dobrovoľných zrážok. Písomná forma
na takéto zrušenie nie je podľa jej názoru potrebná. V opačnom prípade bol odporca povinný na

túto skutočnosť navrhovateľku upozorniť a vyžiadať si do nej zrušenie súhlasu v písomnej forme, čo
však neurobil. Pritom vo vyjadrení z 28.04.2009 sám uviedol, že na základe jej sústavného ústneho
naliehania zastavila učtáreň zrážanie dobrovoľných splátok na pôžičku počnúc 09/2006. Odporca
teda sám priznal, že nevyhovel ústnej žiadosti navrhovateľky, ale napriek tomu tak urobil na základe
jej ústnych žiadostí počnúc mesiacom 09/2006. Mohol tak urobiť už po prvom vyslovení nesúhlasu

navrhovateľkysdobrovoľnýmizrážkami.Odporcarešpektovaljejžiadosťažpotom,čosanavrhovateľka
sťažovala na postup odporcu u vtedajšieho ministra spravodlivosti JUDr. Harabina.

K bodu 4: titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa navrhovateľka domáhala aj
zaplatenia náhrady príspevku na stravovanie vo výške 0,26 eur za každý pracovný deň od 19.12.2007

až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby, spolu s príslušenstvom. Tento nárok
odôvodnila tým, že podľa ustanovenia čl. 2 Kolektívnej zmluvy odporcu - Zásady pre používanie
sociálneho fondu, má nárok na náhradu príspevku na stravovanie vo výške 0,26 eur (8.- Sk) za každý
pracovný deň od 19.12.2007 až do dňa jej opätovného zaradenia do štátnej služby.

K bodu 5.: titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa navrhovateľka domáhala
aj zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku do 19.12.2007 až do dňa opätovného zaradenia
navrhovateľky do štátnej služby, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania. Dovolenku nemohla vyčerpať
z dôvodu neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru, a to vo výške čistého funkčnéhoplatu resp. jeho pomernej časti do 19.12.2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej
služby.
K bodu 6.: Navrhovateľka si nárokuje aj na zaplatenie odchodného podľa ustanovenia § 105a zákona

č. 312/2001 Z.z. v spojení s ustanovením časť B, bod 4 Kolektívnej zmluvy vo výške dvojnásobku
poslednéhopriznanéhofunkčnéhoplatu,spoluvovýške796,26euraďalejajodmenypodľaustanovenia
§ 94 ods. 1 písm. d/ zákona č. 312/2001 Z.z. v spojení s ustanovením časť B, bod 5 Kolektívnej zmluvy
vo výške trojnásobku posledného priznaného funkčného platu, t.j. spolu vo výške 1194,39 eur.

Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenia § 39 ods. 1, § 40 ods. 2 zákona č. 312/2001
Z.z. o štátnej službe a na ustanovenia § 44, § 94 ods. 1, 2, § 105a ods. 1, 2 zákona č. 312/2001 Z.z. (v
znení účinnom k 17.12.2007) a k jednotlivým nárokom navrhovateľky uviedol nasledovné:

K bodu 1.: ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky došlo rozhodnutím vydaným
predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave č. Spr. 7737/07-Sp. zo dňa 17.12.2007 podľa ustanovenia

§ 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe. Toto rozhodnutie navrhovateľka
považovala za neplatné, pretože dôvod uvedený v tomto rozhodnutí je nepravdivý, nepreukázaný,
výrok rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením. Predmetné rozhodnutie tak trpí vadami, ktoré ho
robia od samého začiatku neplatným, je zmätočné, obsahovo rozporné. Odporca s touto námietkou
navrhovateľky nesúhlasil. Toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné dňom 18.12.2007, keďže

navrhovateľka sa voči nemu písomne vzdala podania odvolania. Skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru bolo riadne prerokované aj so zástupcom zamestnancov. Navrhovateľke pred skončením
jej štátnozamestnaneckého pomeru boli ponúknuté dňa 11.12.2007 dve voľné štátnozamestnanecké
miesta, ktoré však neprijala. Súd vyhodnotil návrh navrhovateľky v tejto časti ako právne nedôvodný.
Navrhovateľka proti tomuto rozhodnutiu, ktoré je administratívnym individuálnym aktom, nepodala

odvolanie, a to i napriek tomu, že o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok
podľa ustanovenia § 137 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe bola poučená priamo v
rozhodnutí. Naopak, dňa 18.12.2007 sa navrhovateľka písomne vzdala tohto svojho práva, z
čoho vyplýva, že v danom čase toto rozhodnutie považovala za zákonné. Následne rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.12.2007. Navrhovateľka nevyužila ani možnosť

danú jej ustanovením § 144 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a nepodala ani žalobu na
preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Súd je tak je viazaný právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím, na základe ktorého bol štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky skončený. Súd v
občianskoprávnom konaní nie je oprávnený preskúmavať už právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
odporcu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky. Preskúmavať toto rozhodnutie

odporcu by bol oprávnený jedine Krajský súd v Bratislave na základe podania odvolania podľa
ustanovenia § 137 zákona č. 312/2001 Z.z.; alebo následne už právoplatné rozhodnutie by mohol
preskúmať príslušný správny súd. Neexistuje tak právny základ, na základe ktorého by súd mohol v tejto
časti návrhu rozhodnúť inak ako jeho zamietnutím.

K bodom 2.,4.,5.: navrhovateľka sa následne titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru domáhala vyplatenia funkčného platu podľa ustanovenia § 44 zákona č. 312/2001 Z.z.
za obdobie od 19.12.2007 do 31.12.2007 vo výške 170, 62 eur a od 01.01.2008 do dňa opätovného
zaradenianavrhovateľkydoštátnejslužbyvovýškečistéhofunkčnéhoplatu398,13eurspríslušenstvom
určenom v zákonnej výške, za jednotlivé mesiace vždy od nasledujúceho dňa po výplatnom termíne

až do zaplatenia. Ďalej sa domáhala proti odporcovi aj zaplatenia náhrady príspevku na stravovanie
vo výške 0,26 eur s príslušenstvom za každý pracovný deň od 19.12.2007 až do dňa opätovného
zaradenia navrhovateľky do štátnej služby, a zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku s
príslušenstvom od 19.12.2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby. Súd
návrh v týchto uvedených častiach, bez ďalšieho právneho vyhodnotenia v merite veci zamietol s

poukazom na ich právnu nedôvodnosť, keďže neexistuje právny základ (určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky), na základe ktorého by navrhovateľke prináležali
finančné a iné nároky.

K bodu 3.: navrhovateľka sa ďalej domáhala proti odporcovi zaplatenia úrokov z omeškania vo výške

401,14 eur z neoprávnene zrazenej mzdy odporcom za obdobie od januára 2006 do augusta 2006.
Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi výpočtom výšky zákonných zrážok zo mzdy, ktoré bol
odporca oprávnený a povinný vykonať a medzi mzdou skutočne vyplatenou odporcom navrhovateľke po
neoprávnene zrazenej mzde a mzdou, ktorá mala byť navrhovateľke vyplatená odporcom po oprávnenejzrazenej mzde za mesiace január až august 2006. Takto určený rozdiel je základom pre výpočet úrokov
z omeškania, ktorých sa navrhovateľka domáhala, pretože neoprávnene zrazenú mzdu tak nemohla
navrhovateľka používať, ale boli u odporcu na depozitnom účte a dňa 26.03.2010 boli odvedené vo

výške 3264,14 Sk odporcom na účet súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej. Odporca ani tento
navrhovateľkou uplatnený nárok, čo do právneho dôvodu i čo do výšky, neuznával. Uviedol, že všetky
zrážky zo mzdy počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky boli vykonávané v súlade
snariadenímvládySRč.268/2006Z.z.avovýškestanovenejzákonom.Nevykonávalzrážaniežiadnych
zvýšených zrážok. Po vyhodnotení právnej argumentácie oboch účastníkov konania súd vyhodnotil, že

návrh navrhovateľky je i v tejto časti nedôvodný. Odporca vykonával zrážky zo mzdy navrhovateľky v
súlade s ich dohodou o dobrovoľnej zrážke na pôžičku zo dňa 17.12.2004 v sume 5556.- Sk, počnúc
januárom 2005. Učtáreň odporcu zrážala navrhovateľke zo mzdy i úhrady za obedy, telefónne hovory,
odborový príspevok, dôchodkové doplnkové sporenie. Keďže navrhovateľka nepožiadala písomne
do augusta 2006 o zrušenie tejto dohody o dobrovoľnej zrážke, mzdová učtáreň odporcu mala za
to, že navrhovateľka naďalej súhlasí s týmto zrážkami zo mzdy. Mzdová učtáreň zastavila zrážanie

dobrovoľných splátok na pôžičku počnúc mesiacom 09/2006, a to i napriek tomu, že navrhovateľka o
zastavenie nepožiadala písomne, ale len ústne. Následne o tejto skutočnosti odporca dňa 28.09.2006
upovedomil i veriteľa spoločnosť Profieral Slovakia, s. r. o., v prospech ktorého vykonával zrážky.
Odporca vykonával zrážky zo mzdy navrhovateľky na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo
mzdy zo dňa 06.01.2006 súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej, doručeného mu dňa 10.01.2006,

na vymoženie pohľadávky oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Keďže exekučný príkaz nebol
doručený platiteľovi mzdy, zrážky boli odvádzané na depozitný účet odporcu a dňa 26.03.2010 boli
odvedené odporcom na účet súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej. Súd ustálil, že zrážky zo
mzdy, tak ako ich namietala navrhovateľka, prebiehali v súlade s platnou právnou úpravou a odporca ako
platiteľ mzdy nezrazil zo mzdy navrhovateľky žiadnu časť z jej mzdy neoprávnene. Preto zamietol nárok

navrhovateľky na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy neoprávnene zrazenej odporcom z jej mzdy.

K bodu 6.: Navrhovateľka sa domáhala proti odporcovi zaplatenia odchodného podľa ustanovenia §
105a zákona č. 312/2001 Z.z. v spojení s ustanovením časť B, bod 4 Kolektívnej zmluvy vo výške
dvojnásobku posledného priznaného funkčného platu, spolu vo výške 796,26 eur. Odporca tento

navrhovateľkou uplatnený nárok čo do právneho dôvodu a výšky neuznával. Namietal, že navrhovateľke
v čase skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru u odporcu dňa 18.12.2007 neexistoval zákonný
dôvod pre vyplatenie odchodného. Súd vyhodnotil, že návrh navrhovateľky je aj v tejto časti nároku
právnenedôvodný.Poskončeníštátnozamestnaneckéhopomerunavrhovateľkyodporcanavrhovateľke
vyplatil tzv. odstupné vo výške trojnásobku jej funkčného platu, t.j. 44 820.- Sk. Túto skutočnosť

nerozporovala ani navrhovateľka. Podľa ustanovenia § 105a zákona č. 312/2001 Z.z pri prvom skončení
štátnej služby po nadobudnutí nároku (u navrhovateľky na predčasný starobný dôchodok), patrí
štátnemu zamestnancovi odchodné vo výške naposledy priznaného funkčného platu. Z ustanovenia
§ 67 zákona č. 461/2003 Z.z. (účinný k 18.12.2007) vyplýva, že o predčasný starobný dôchodok
musí štátny zamestnanec požiadať, pretože podľa ustanovenia § 67 ods. 3 tohto zákona, nárok

vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Nestačí, že si myslí, že
má teoreticky na neho nárok, ale ešte o predčasný starobný dôchodok nepožiadal. Z výkladu účelu
inštitútu odchodného a znenia ustanovenia § 105a zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe vyplýva, že
okrem splnenia podmienky faktického požiadania Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok,
musí štátny zamestnanec fakticky požiadať o predčasný starobný dôchodok ešte pred skončením

štátnozamestnaneckého pomeru alebo počas procesu jeho skončenia. Pripustenie možnosti podania
takejto žiadosti o predčasný starobný dôchodok po skončení štátnozamestnaneckého pomeru by
bolo v rozpore so zmyslom úpravy tohto inštitútu. Navrhovateľka zákonné podmienky pre prípadné
priznanie jej nároku na odchodné nesplnila. Nepožiadala fakticky Sociálnu poisťovňu o predčasný
starobný dôchodok ani pred skončením jej štátnozamestnaneckého pomeru (pred 17.12.2007) a ani

počas procesu skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru (v dňoch 17.12.2007 deň doručenia
rozhodnutia, deň 18.12.2007 deň vzdania sa podania odvolania). Súd preto nárok navrhovateľky
zamietol. Navrhovateľka sa ďalej domáhala proti odporcovi zaplatenia odmeny podľa ustanovenia
§ 94 ods. 1 písm. d/ zákona č. 312/2001 Z.z. v spojení s ustanovením časť B, bod 5 Kolektívnej
zmluvy vo výške trojnásobku posledného priznaného funkčného platu spolu vo výške 1194,39 eur.

Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 písm. d/ zákona č. 312/2001 Z.z., štátnemu zamestnancovi možno
poskytnúť odmenu pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na predčasný starobný
dôchodok,nastarobnýdôchodokaleboinvalidnýdôchodok,najviacvsumetrojnásobkujehoposledného
funkčného platu. Zo znenia tohto ustanovenia zákona vyplýva, že nejde o nárokovateľnú položku (akonapríklad pri odchodnom), ale o fakultatívny nárok, čo je vyjadrené pojmom „možno poskytnúť“. Preto
bolo na odporcovi, na jeho vlastnej úvahe, či by navrhovateľke (ak by splnila aj zákonnú podmienku a
preukázala, že požiadala Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok v čase pred alebo počas

skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru) poskytol takúto odmenu alebo nie. Preto súd i tento
nárok navrhovateľky vyhodnotil ako právne nedôvodný a návrh v tejto časti zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Keďže si odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu tento nárok nepriznal.

Proti rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie
podaním zo dňa 19.11.2014. Namietla, že je nesprávne tvrdenie súdu, že neplatnosť skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru odôvodnila neplatnosťou rozhodnutia predsedníčky krajského súdu.
Tento dôvod vzala späť a podkladom pre rozhodnutie súdu zostali len ostatné dôvody a argumenty
prednesené na pojednávaniach. V čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľka

považovala toto rozhodnutie za zákonné. Až neskôr sa dozvedela, že do Justičnej pokladnice krajského
súdu boli prijaté dve pracovníčky, ktoré sú zamestnané dodnes. V rozsudku súd ďalej uviedol, že
je viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím predsedníčky krajského súdu. Navrhovateľka
poukázala na ustanovenie § 103 a 104 ods. 1 O.s.p. a namietla, že na základe predložených listinných
dôkazov bol súd povinný postupovať v súlade s týmito ustanoveniami a mal konanie zastaviť pre

neodstrániteľnú prekážku. Namiesto toho vo veci vydal rozsudok dňa 07.09.2010, ktorý bol krajským
súdom zrušený, ale z iných dôvodov. Domáha sa preto zrušenia rozsudku v tejto časti a vrátenia veci
prvostupňovému súdu na postup podľa citovaných ustanovení, resp. ak rozhodnutie patrí do právomoci
súdu, aby o nej konal a rozhodol.
Nesprávne sú závery súdu aj časti o nároku navrhovateľky na úroky v súvislosti s neoprávneným

vykonávaním zrážok zo mzdy. Podľa vládnych nariadení č. 89/1997 a 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok
zo mzdy, je určená tzv. nepostihnuteľná časť mzdy, ktorá sa nesmie zraziť a nepodlieha výkonu
rozhodnutia. Pri tretinovom systéme posledná tretina zostáva vždy povinnému a vyplatí sa mu spolu s
nepostihnuteľnou časťou mzdy. Navrhovateľka v podaní zo dňa 25.09.2013 uviedla podrobný výklad aj
výpočet ako dospela k uplatnenému finančnému nároku. Zrážky vykonávané odporcom nerešpektovali

zákonnú úpravu. Napríklad v mesiaci apríl 2006 vyplatil odporca navrhovateľke mzdu vo výške 31,-
Sk. Súd nezdôvodnil v čom vidí oprávnenosť zrážok nad zákonom stanovený limit. Neobstojí ani
tvrdenie, že zrážky boli vykonávané z dôvodu, že navrhovateľka písomne nepožiadala o ich zastavenie.
Samotný odporca potvrdil, že navrhovateľka opakovane žiadala o pozastavenie zrážok ústne, ale nikdy
ju nevyzval , aby tak urobila aj písomne. V konečnom dôsledku tak odporca urobil na základe ústnych

žiadostí navrhovateľky, po zásahu ministra spravodlivosti.
K nároku na odchodné navrhovateľka uviedla, že pri rozhodovaní súd nevzal do úvahy predložený
list dôchodkového poistenia vystavený odporcom dňa 18.12.2007, ktorý bol Sociálnou poisťovňou
zamietnutý pre nesprávne vyplnené údaje o trvalom bydlisku navrhovateľky.
Nárok na vyplatenie odmeny je síce fakultatívny, ale odporca neuviedol žiadne dôvody, ktoré by bránili

priznaniu odmeny navrhovateľke.
Z týchto dôvodov navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na
prvostupňové konanie, alebo sám vo veci rozhodol. Súčasne si uplatnila náhradu trov odvolacieho
konania.

K odvolaniu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 19.12.2014. K tvrdeniu navrhovateľky, že po skončení
štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľkou prijal dve nové pracovníčky do oddelenia Justičnej
pokladnice namietol, že na základe rozhodnutia predsedníčky Krajského súdu v Bratislave zo dňa
10.12.2007 došlo k zrušeniu 18-tich štátnozamestnaneckých miest, medzi ktorými bolo aj miesto
navrhovateľky. V rámci existujúcich možností bolo potrebné zabezpečiť chod Justičnej pokladnice a

došlo k prerozdeleniu spisov medzi zostávajúce súdne tajomníčky. K vytvoreniu nových pracovných
miest nedošlo. Došlo len k presunu zamestnancov v rámci existujúcich personálnych možností. K nároku
súvisiacom so zrážkami zo mzdy odporca zotrval na stanovisku, že žiadna časť mzdy navrhovateľke
nebola zrazená neoprávnene. K nároku na vyplatenie odchodného a odmeny uviedol, že podľa v tom
čase platného ustanovenia § 105a ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. navrhovateľka nepreukázala, že

nadobudla nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný alebo invalidný dôchodok. Evidenčný list
dôchodkového poistenia je vo vzťahu k meritu veci irelevantný, keďže ostatné údaje na ňom týkajúce sa
navrhovateľkyboliidentifikovanésprávne.Odporcasúhlasíajsozávermisúduofakultatívnomnárokunavyplatenie odmeny. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Nárok na náhradu trov prvostupňového konania si neuplatnil.

K potvrdzujúcej časti rozsudku:

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a po tom, čo sa
podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s odvolacími námietkami
navrhovateľky, dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
o uplatnených nárokoch navrhovateľky špecifikovanými pod bodmi 1, 2, 4, 5, 6 tohto rozsudku. Žiadna
z odvolacích námietok navrhovateľky neobstojí. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci (§

120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil
(§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K dôvodom napadnutého rozsudku v tejto časti vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľky odvolací
súd dopĺňa len nasledovné:

K návrhu na určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odporcom, navrhovateľka
modifikovala dôvody tohto nároku tak, že nenapáda platnosť príslušného rozhodnutia predsedníčky
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.12.2007, ale trvá na nároku z iných dôvodov, ktoré už v odvolaní
bližšie nešpecifikovala. Namietla, že súd mal podľa jej názoru konanie vo veci zastaviť a vec postúpiť

príslušnému orgánu v súlade s § 103 a 104 O.s.p. Odvolací súd konštatuje, že v súvislosti s predmetom
sporu by prichádzalo do úvahy postúpenie veci príslušnému správnemu súdu na správne konanie
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru navrhovateľky u odporcu nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2007 a navrhovateľka podala
žalobu na súd o neplatnosť tohto skončenia dňa 31.03.2008, kedy už uplynula dvojmesačná lehota

podľa § 250b ods. 1 O.s.p. na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia správnym
súdom, pričom túto lehotu nemožno odpustiť. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. môže byť
súdnemu prieskumu podrobené akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa končí konanie v
určitejveci.NemusíísťorozhodnutiesnáležitosťamipodľaSprávnehoporiadkualeboinéhoprocesného
predpisu, podľa ktorého správny orgán v konaní v danej veci postupuje. Pre prípustnosť prieskumu

hoci aj neformálneho rozhodnutia musí byť splnená podmienka, že sa ním zakladajú, menia alebo
rušia práva a povinnosti účastníka správneho konania a účastník nemá k dispozícii riadny opravný
prostriedok, ktorým by mohol zjednať nápravu v rámci správneho konania. Takýto návrh však nie je
prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis alebo ak
sa domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. V prejednávanej veci navrhovateľka nevyužila

právo podať proti spornému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Neboli tak splnené podmienky
pre postúpenie veci na prejednanie príslušnému správnemu súdu. Odvolací súd nad rámec dôvodov
prvostupňovéhorozsudkuzdôrazňuje,žepodľajehonázoruneexistujevobčianskomsúdnomkonaníani
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe
právoplatného rozhodnutia správneho orgánu za situácie, kedy navrhovateľ nevyužil všetky dostupné

zákonné možnosti prostriedkami správneho súdnictva v zákonom stanovených lehotách. Samotná táto
skutočnosť je dôvodom na zamietnutie určovacej žaloby navrhovateľky v predmetnej veci.

V súvislosti so zamietnutím určovacieho žalobného návrhu o neplatnosť skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru sú bez právneho základu nároky navrhovateľky na doplatenie

funkčného platu, náhrady príspevku na stravovanie a náhrady mzdy za dovolenku, špecifikované pod
bodmi 2, 4 a 5 tohto rozsudku.
Odvolací súd sa stotožnil aj s dôvodmi napadnutého rozsudku k nárokom pod bodom 6, týkajúcich
sa odchodného a odmeny. Odvolacie námietky navrhovateľky v súvislosti s evidenčným listom
dôchodkového poistenia sú nejasné a nezrozumiteľné. Chýba príčinná súvislosť medzi dôvodmi

zamietnutia tohto nároku a existenciou evidenčného listu. Rovnako sú irelevantné odvolacie námietky
ohľadne nároku na vyplatenie odmeny navrhovateľke za žalované obdobie, ktorá nie je nárokovateľnou
platobnou náležitosťou štátnozamestnaneckého pomeru.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovaným nárokom,
špecifikovaným pod bodmi 1, 2, 4, 5 a 6 tohto rozsudku potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správny.

K zrušujúcej časti rozsudku:

Prvostupňový súd zamietol aj nárok navrhovateľky pod bodom 3., týkajúci sa úrokov zo sumy za
neoprávnene vykonané zrážky zo mzdy navrhovateľky v žalovanom období. Táto časť odôvodnenia

rozsudku vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľky je nepreskúmateľná.

Súd sa nevyporiadal s tvrdeniami navrhovateľky, že odporca mohol vykonávať zrážky zo mzdy len do
takej výšky, aby nebola dotknutá tzv. nepostihnuteľná časť mzdy zamestnanca v zmysle platnej právnej
úpravy. Tento nárok navrhovateľka podrobne špecifikovala vo svojom podaní na č.l. 331, doručeného
súdu dňa 27.09.2013. Odôvodnenie rozsudku je rozporné aj v časti, keď na jednej strane sa súd stotožnil

s obranou odporcu, že zrážky vykonával aj napriek ústnym žiadostiam navrhovateľky o ich pozastavenie,
pretože o to nepožiadala písomnou formou, ale na druhej strane konštatoval, že v konečnom dôsledku
odporca prestal realizovať zrážky len na základe ústnej žiadosti navrhovateľky. Ak postačovala ústna
forma ukončenia dohody o vykonávaní zrážok, nebol dôvod, aby tak odporca neurobil hneď, teda na
základe prvej žiadosti navrhovateľky.

Keďže nedostatočným odôvodnením rozsudku v tejto časti súd odňal možnosť navrhovateľke konať
pred súdom, odvolací súd rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Jeho povinnosťou bude riadne sa vyporiadať so všetkými tvrdeniami
účastníkov konania ohľadne tohto žalovaného nároku, podľa potreby doplniť dokazovanie, vo veci

opätovne rozhodnúť a rozsudok odôvodniť tak, aby mal všetky náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.