Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201131
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815201131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: F. B., D.. X.X.XXXX, N. Č. Č..
XXX, XXX XX Z., o zaplatenie sumy 337,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 296,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 296,40 eur od 25.10.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 15,20 eur a trovy právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 63,11 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 337,65 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 25.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A6321311 a v zmysle predmetnej
zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby
poskytované žalobcom.

Ďalej uviedol, že sa predmetnou žalobou domáha aj nároku na náhradu škody voči žalovanému, ktorá
vznikla žalobcovi za odpredané tel. zariadenie Orange Stockholm a to vo výške 41,25 eur (ďalej len

„škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia
a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal
telekomunikačné zaradenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku
zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomí, že telek. zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a
poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku,

pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Pri výpočte spôsobenej škody zohľadnil
počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany žalovaného. Výška spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil, je priakciovej cene telekomunikačného zariadenia vo výške 1,- euro, predajnej cene 100,- eur, v sume 99,-
eur, pričom si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 41,25 eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb v sume 296,40 eur vyfakturovaných v období 2013/06 - 2013/08. Žalobca

pokusom o pokonávku zo dňa 10.10.2013 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o
pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Ďalej uviedol, že si uplatňuje nárok na úrok
z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 25.10.2013. Na základe toho žiadal , aby mu súd priznal

okrem sumy za neuhradené služby vo výške 296,40 eur aj nárok na zaplatenie sumy 41,25 eur, ktorý
si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd
vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu
za neprimerane vysokú, ponechal na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu
výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a
dodatkom s prílohou k tejto zmluve, pokusom o pokonávku zo dňa 10.10.2013, opisom faktúr č.
2201567296, č. 2205233690, č. 2197910403, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6321311 zo dňa 24.5.2012 uzavretej medzi
účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe
- nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Vol. Do vš. Sietí 50+
aVol.s.Večer a Víkend+.

Podľa článku 1 bod 1.2 Dodatku k zmluve o pripojení č. A6321311 zo dňa 24.5.2012 predmetom

tohto dodatku je dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia Orange Stockholm
účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy
z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH (ďalej len „kúpna cena“) 1,- euro.

Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia niektorej z povinností
účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny

za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde
k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 99,-
eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou MT bez zľavy z jeho

spotrebiteľskej ceny s DPH. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným
porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie
je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

V zmysle článku 2 bod 2.7 Dodatku k zmluve o pripojení, podnik je povinný splniť si všetky svoje
povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové

telekomunikačné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu, previesť na účastníka vlastnícke právo k MT a
odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu
MT za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom.

Podľa článku 3 bod 3.6 Dodatku zmluve o pripojení tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú

v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v
zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastníkzaviazalužívaťslužbyposkytovanémuprostredníctvomSIMkartyvzmysleustanovenítohtoDodatkupo
dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v
článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný

obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny MT).

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

ZoVšeobecnýchpodmienokatozčlánku17bodu17.4vyplýva,žezmluvaaVšeobecnépodmienky,ako

aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,
ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia zákona o
elektronických komunikáciách a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných
právnych predpisov.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
( ďalej len „Všeobecné podmienky“ ), spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy,
ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok, ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti

Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné
vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok, okrem povinností upravených v týchto všeobecných
podmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebojejdodatkom,
zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka,

ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením
článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2201567296 zo dňa 8.7.2013 sumu
20,08 eur s dátumom splatnosti dňa 22.7.2013, faktúru č. 2205233690 zo dňa 8.8.2013 sumu 0,04 eur
s dátumom splatnosti dňa 22.8.2013 a faktúrou č. 2197910403 zo dňa 8.6.2013 sumu 306,28.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 10.10.2013 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby za mesiace jún 2013 až august 2013 v sume 296,40 eur a
zároveň, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetných dodatkov
k zmluvám o pripojení a samotných zmlúv o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 99,-eur.

Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v tomto liste a to dňa 24.10.2013, bude ju vymáhať súdnou
cestou.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že k oboznámeným listinným dôkazom nemá žiadne námietky.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),

účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej

služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane
neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z

nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na
verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie
v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane
používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane
porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby, no
tento cenu služieb, tak ako mu bola vyčíslená v jednotlivých vyššie uvedených faktúrach neuhradil.

Žalobca si svoje povinnosti z predmetnej zmluvy plnil riadne a včas. Súd preto dospel k záveru, že nárok
žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 296,40 eur je opodstatnený a v tejto časti
žalobe vyhovel.

Žalovaný tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom v
pokuse o pokonávku, teda do 24.10.2013, dostal sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, teda dňom

25.10.2013, do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.
Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňuomeškania s plnením, t.j. ku dňu 25.10.2013, bola 0,50 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu
25.10.2013 bola teda 8,50 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s
platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády

č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,50 % ročne od 25.10.2013 do zaplatenia zo sumy 296,40 eur.

Vo zvyšku žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 41,25 eur
titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného koncového
telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o pripojení tak ako je
to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným

zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený
nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420
Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody
ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto

škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak
na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o

zodpovednosť charakteru ex contractu).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v

dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncových telekomunikačných
zariadení a ich akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj

Všeobecných podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu opredajikoncovéhotelekomunikačnéhozariadenia,atopresneuvedenéhovdodatkuazavňomuvedenú
kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanému ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto
častimožnopotompredmetnýdodatokhodnotiťakokúpnuzmluvu,keďževpredmetnýchustanoveniach

boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenie upravené aj v ďalších
ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných podmienkach tak ako sú už vyššie

citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1
bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanej ako účastníkovi telekomunikačné
zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu
a odovzdať mu.

Žalobca teda umožnil žalovanému na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia
za ním určené zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných

operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným.
Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného

vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačnéhozariadeniazadojednanúcenustvrdenímospôsobeníškody.Keďžežalobcaobdŕžal
dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na

zaplatenie náhrady škody v sume 41,25 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,, O.s.o.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§149ods.O.s.p.,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,

je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku

dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.V danej právnej veci súd návrhu v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy vo výške 296,40 eur s
príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti návrh, t.j. ohľadom sumy 41,25 eur s prísl. zamietol. V časti
zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný, čo predstavuje 12 %. Vo zvyšnej časti

uplatneného nároku bol úspešný žalobca, čo predstavuje 88 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od
úspechu žalobcu ( 88% - 12%), žalobcovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu
76 % z jeho celkových trov konania.

Trovy konania na strane žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 20,-
eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 83,04 eur podľa vyčíslenia trov konania v žalobnom návrhu.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 83,04 eur

podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 63,74 eur vrátane DPH podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
a to za nasledovné úkony :

- príprava a prevzatie zastupovania ................................................26,56 eur.........

- písomné podanie na súd - žalobný návrh ...........................................26,56 eur...

Náhrada hotových výdavkov v sume 19,30 eur vrátane DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál)
- rok 2014 vo výške 2 x 8,04 eur.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

právneho predpisu.

Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného, keď žalobcovi vznikol nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 76 %, súd preto zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške
15,20 eur za zaplatený súdny poplatok ( 76 % zo sumy 20,- eur) a na náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 63,11 eur ( 76 % zo sumy 83,04 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.