Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513202715
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1513202715.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum

Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug,
Švajčiarsko, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P. O. Box 205,
Bratislava (pôvodne: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35925922, Mliekarenská 10, Bratislava) proti
odporcovi: E. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. 2, B., t. č. na neznámom mieste, zast. opatkovníčkou
L. X., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 302,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.2.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia

sumy302,04eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,5%ročnezosumy219,56eur)od21.9.2008až
do zaplatenia, úroku vo výške 0,05 % denne zo sumy 219,56 eur od 21.9.2008 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca porušil ustanovenia čl. III všeobecných obchodných
podmienok zmluvy o úvere, podľa ktorých bol povinný mesačné splátky splácať v stanovenej výške
podľa splátkového kalendára a tento dodržiavať tým, že bol v omeškaní s úhradou splátky splatnej
dňa 20.9.2008. Odporca neuhradil sumu 219,56 eur, a to ani čiastočne. Pohľadávku si navrhovateľ
uplatňuje na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou bol odporcovi poskytnutý úver
splatný v 15-tich mesačných splátkach vo výške 20,88 eur a to spol. Consumer Finance Holding, a.s.,

IČO: 35923130, so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok. Pôvodný veriteľ svoju pohľadávku postúpil
na pôvodného navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa 31.1.2014
uzavrel navrhovateľ ako nadobúdateľ, s pôvodným navrhovateľom ako prevodcom zmluvu o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej bola navrhovateľovi postúpená splatná pohľadávka voči odporcovi.

Vo veci bol tunajším súdom dňa 26.4.2013 vydaný platobný rozkaz č. k. 27Ro/ 231/2013-18, ktorý súd
následne dňa 29.10.2013 podľa ust. § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
zrušil pre nemožnosť doručiť ho odporcovi do vlastných rúk.

Keďže miesto pobytu odporcu nie je súdu známe, na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, súdu sa

nepodarilo zistiť iné miesto súčasného pobytu odporcu, súd mu v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 a 6
OSP ustanovil opatrovníka, ktorý podaním zo dňa 6.2.2015 vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku
premlčania.Súd v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 OSP v spojení s ustanovením § 115a ods. 2 OSP rozhodol
bez nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko v danom prípade súd kvalifikoval predmet sporu ako
drobný spor (§ 200ea OSP), pričom v konaní vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov

predložených navrhovateľom, a to Zmluvou o pôžičke - internetová zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len
„zmluva“), Všeobecnými obchodnými podmienkami spol. Consumer Finance Holding, a.s. platnými
od 1.2.2007 (ďalej len „VOP“), Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom zo
zoznamu odovzdaných pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa X.X.XXXX, výpismi z
obchodného registra a Zmluvou o postúpení zo dňa XX.XX.XXXX a zistil tento skutkový stav:

NazákladeZmluvyopôžičke-internetováč.XXXXXXXXXuzatvorenejodporcomapôvodnýmveriteľom
spol. Consumer Finance Holding, a.s. dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom sprostredkovateľa BIT P. B.,
so sídlom A. XXXX/XXX, V. F., bol odporcovi poskytnutý úver na nákup záhradnej techniky a náradia
(motorová píla HOMELITE a ponorné čerpadlo). Kúpna cena uvedeného tovaru predstavovala 7.205,-
Sk (239,16 eur). Pôžička (finančné plnenie) predstavovalo celú kúpnu cenu tovaru, pričom pri RPMN
52,54 % celková cena pôžičky činila 9.439,- Sk 313,32 eur. Odporca sa zaviazal úver splácať formou

15-tich mesačných splátok vo výške 629,- Sk (20,88 eur).

Podľa čl. 1. Definície a výkladové pravidlá bod 1.1. pôžička znamená spotrebiteľský úver v čiastke
poskytnutej klientovi spoločnosťou.

Podľa čl. 3. bod 3.1. VOP spoločnosť sa zmluvou zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu sprostredkovateľovi.

Podľa čl. 3. bod 3.2. VOP spoločnosť zaplatí kúpnu cenu sprostredkovateľovi na účet sprostredkovateľa

uvedený vo faktúre (doklade o predaji) sprostredkovateľa znejúcom na meno klienta doručenom
spoločnosti sprostredkovateľom.

Podľa čl. 4. bod 4.1. VOP klient je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy. Návrh na uzatvorenie zmluvy
klient doručuje spoločnosť na predpísanom tlačive.

Podľa čl. 6. bod 6.1. VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných

mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch
uvedených v zmluve a/alebo vo VOP.

Podľa čl. 6. bod 6.2. VOP pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak,, sú
splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Právne vzťahy účastníkov konania sa v posudzovanom prípade riadia ustanoveniami §§ 497 a nasl.

Obchodného zákonníka.

Vzhľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je súd povinný ex offo posudzovať povahu
zmluvných podmienok vychádzajúc z ochrany zavedenej smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do nášho
právneho poriadku transponovaná zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.

o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008. Systém tejto ochrany vychádza z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť
formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou
rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľoma dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom
zmluvy.

Právny predchodca navrhovateľa je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou poskytujúcou úvery z

vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konal
v rámci svojho predmetu podnikania. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ má postavenie dodávateľa
(§ 52 ods. 1 OZ), resp. veriteľa (§ 3 ods. 1 ZoSÚ), resp. predávajúceho (§ 2 písm. b) citovaného zákona).
Odporca je fyzická osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ, § 3 ods. 2 ZoSÚ, § 2
písm. a) citovaného zákona). V danom prípade súd právny vzťah medzi účastníkmi, jeho vznik a obsah

posúdil ako spotrebiteľský, ktorý je potrebné posúdiť v prospech odporcu ako spotrebiteľa, a to podľa
vyššie citovaných zákonných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a iných súvisiacich predpisov.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
platným v čase uzavretia zmluvy, t. j. v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským
úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z. z.

účinného od 1.5.2014 (ďalej len „citovaný zákon“) je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania
alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona je predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo

osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 2 písm. i) citovaného zákona je službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný
spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad
ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.

Uvedený zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb,

ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území
Slovenskej republiky (§ 1 ods. 2 citovaného zákona) je lex specialis k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Keďže predmetom záväzku navrhovateľa zo zmluvy o úvere je
v danom prípade poskytnutie peňažných prostriedkov formou úveru na požiadanie klienta v súvislosti
s jeho podnikaním, súd pri posúdení záväzku medzi účastníkmi uplatňoval aj ustanovenia citovaného

zákona, keď postaveniu navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu zodpovedá postavenie
predávajúceho (§ 2 písm. b)).Podľa § 5b citovaného zákona orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

V zmysle tohto ustanovenia súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, je
ex offo povinný v spotrebiteľských zmluvách aj bez návrhu prihliadať na premlčanie. Zo stanoviska
Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave prijatého dňa 5.2.2015 k otázke výkladu ust. §

5b citovaného zákona vyplýva, že „napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter,
procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie
normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá
povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach,
teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru

ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že
súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania
súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne
konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.“

Z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol a že odporca

záväzok nesplnil riadne a včas, pričom jeho záväzok má predstavovať sumu 219,56 eur. Pohľadávka
mala vzniknúť na základe porušenia zmluvných podmienok tým, že odporca nedodržal úhradu
predpísaných splátok. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.9.2008.
Nakoľko však opatrovník odporcu vzniesol námietku premlčania ako aj v nadväznosti na uvedené
ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd skúmal dôvodnosť tejto námietky, resp. prihliadol na oslabenie

nároku navrhovateľa. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok
(súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného
v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie
tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému súdne priznať. Rovnako je tomu v prípade, že súd dospeje aj bez návrhu k

názoru, že je potrebné prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva z dôvodu premlčania, či inej zákonnej
prekážky alebo zákonného dôvodu.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

V prejednávanom prípade bola podľa splátkového kalendára splatnosť poslednej splátky stanovená dňa
20.2.2009. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.9.2008. Navrhovateľ si
tak mohol voči odporcovi prvýkrát na súde uplatňovať svoj nárok najskôr dňa 21.9.2008 a najneskôr

dňa 21.2.2009. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku z nesplatenej časti úveru uplynula dňa
21.9..2011, resp. 21.2.2012. Navrhovateľ si ani v jednej z týchto lehôt svoje právo na súde neuplatnil,
uplatnil ho až dňa 8.2.2013, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Nakoľko opatrovník odporcu vzniesol
účinne námietku premlčania, súd na ňu prihliadol a rozhodol tak, ako je vo výroku a návrh z dôvodu
premlčania zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, v dôsledku čoho by mu prináležalo voči navrhovateľovi právo na náhradu dôvodne vzniknutých
a uplatnených trov konania, ich náhradu nepriznal, nakoľko odporcovi žiadne trovy konania nevznikli
ani si žiadne neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
trojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.