Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 11P/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712204103
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1712204103.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci navrhovateľa: C..
M. L., H. XX.XX.XXXX, X. Z. X, XXX XX K. A., zastúpená: B. E. M. &. Z., K..Q..X.. K. K., S. XX, C.,
proti odporcovi: P.. Z. L., H. XX.XX.XXXX, C. X. Z. X, XXX XX K. A., zastúpený B. H., K..Q..X.., M. Q.
X, XXX XX C., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: A.
L., H. XX.XX.XXXX, C. V. Z., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

v Pezinku, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, Šenkvická cesta 5,
Pezinok takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky C.. M. L., Q. Q., H. XX.XX.XXXX a odporcu P.. Z. L., H. XX.XX.XXXX
uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade Z. K. A. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
K. A. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX rozvádza.
SúdnačasporozvodezverujemaloletéhoA.L.,H.XX.XX.XXXXdoosobnejstarostlivostinavrhovateľky,
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia.

Súd návrh odporcu na zverenie maloletého A. L., H. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti zamieta.
Súd návrh odporcu na zverenie maloletého A. L., H. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov zamieta.
Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého JB. L., H. XX.XX.XXXX na čas po rozvode sumou
200 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky odo dňa vykonateľnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosť odporcu voči maloletému
A. L., H. XX.XX.XXXX zamieta.
Súd upravuje stretávanie sa odporcu s maloletým A. L., H. XX.XX.XXXX nasledovne:
-každý párny kalendárny týždeň v čase od stredy od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod. , tento spôsob
stretávania sa odporcu s maloletým sa nepoužije v mesiacoch júl a august, počas Vianočných sviatkov,
Veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin,
- počas Vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 24.12. od 09,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. a

každý nepárny rok v čase od 31.12. od 09,00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18,00 hod.
- počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu každý
nepárny rok od prvého dňa prázdnin od 09,00 hod do posledného dňa prázdnin do 18,00 hod.
- počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkého piatku od 10,00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 17,00 hod.
- počas letných prázdnin od 01.07. od 10,00 hod. do 15.07. do 18,00 hod a od 01.08. od 10,00 hod.

do 15.08. do 18,00 hod.
V čase, ktorý určil súd navrhovateľka odovzdá maloletého odporcovi v mieste bydliska odporcu a v čase,
ktorý určil súd odporca maloletého odovzdá po skončení stretnutia s ním navrhovateľke v mieste jej
bydliska.
Navrhovateľka je povinná maloletého na stretnutie s odporcom riadne pripraviť, v čase, ktorý určil
súd odovzdať odporcovi spolu s maloletým preukaz zdravotného poistenia a cestovný pas maloletého,
odporca cestovný pas a preukaz poistenca maloletého navrhovateľke vráti pri odovzdaní maloletého v

čase, ktorý určil súd.Navrhovateľa a odporca sú povinní vzájomne sa informovať o zdravotnom stave školských výsledkoch
a mieste pobytu maloletého A. L., H.É. XX.XX.XXXX.
O trovách znaleckého dokazovania súd rozhodne až po právoplatnosti tohto rozsudku.

Tento rozsudok je v časti určenia vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému A. L., H. XX.XX.XXXX a
v časti stretávania sa odporcu s maloletým A. L., H. XX.XX.XXXX predbežne vykonateľný.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa cestou svojej právnej zástupkyni návrhom doručeným na súd dňa 02.03.2012
domáhala, aby súd jej manželstvo, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX s odporcom v Q. E. K. A. N.

K.Ä. A. rozviedol. Zároveň žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému A. L., H.
XX.XX.XXXXtak,žebymalbyťzverenýdojejosobnejstarostlivosti,stým,žebymaloletéhozastupovala
a spravovala jeho majetok. Ďalej žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého A.
sumou 530 eur mesačne. Stretávanie sa odporcu s A. žiadala upraviť v párnom kalendárnom týždni od
soboty od 09,00 hod. do nedele do 18,00 hod., s osobitnou úpravou jarných prázdnin, veľkonočných

sviatkov a vianočných sviatkov. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že v manželstve sa začali
objavovať nezhody po narodení A. rodičia mali rozdielne názory na jeho výchovu. Odporca v septembri
2011 spoločnú domácnosť opustil.
Uviedla ďalej, že je nezamestnaná, pracovala H. Ú. S., K. N. B. Q. N. C., odtiaľ nastúpila na materskú
a rodičovskú dovolenku, ktorá trvala do roku 2007. S maloletým bola nútená ostať kvôli jeho častej

chorobnosti doma ešte jeden a pol roka. V roku 2009 krátko opätovne pracovala na Ú. C., kvôli dlhodobej
PN s ňou zamestnávateľ pracovný pomer vo februári XXXX ukončil. Od ukončenia PN v septembri 2010
je evidovaná na úrade práce. V čase podania návrhu deklarovala, že nemá žiadny príjem, rodičia jej zo
svojich úspor mesačne posielajú 450 eur a odporca jej posiela na A. 200 eur.

V priebehu konania (na pojednávaní dňa 11.06.2012 č.l. 251) deklarovala výdavky na maloletého tak
ako je uvedené v zápisnici z tohto pojednávania. Poukázala na zvýšené výdavky kvôli celiakii, ktorou
maloletý trpí. Ďalej poukázala na to, že maloletý trpí anémiou, laryngitídou, v minulosti trpel febrilnými
kŕčami, bol štyrikrát operovaný. Uviedla, že zo striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí vzhľadom k
zdravotnémustavumaloletéhoamomentálnemupostojusynakotcovi.Jevnútornepresvedčená,žesyn

otca má rád, ale zo strany otca je na syna kladený psychický nátlak, syn sa odmieta stretávať s otcom o
samote. Syn sa nevie zmieriť s rozpadom rodiny - navštívila s ním 09.03.2012 klinickú psychologičku S..
E.M..Zotrvávalananávrhunaspôsobstretávaniasaodporcusmaloletýmpodľajejpísomnéhopodania.

V priebehu konania ďalej uviedla, že byt, ktorý mala v osobnom vlastníctve predala v roku 2011 za 60

000 eur, jednalo sa o dedičstvo a z tejto sumy dostala 20 000 eur. Peniaze využila na rekonštrukciu
domu kde so synom býva.

Vpriebehukonaniaďalejuviedla,žesmaloletýmbývavrodinnomdome,ktorýjejpatrí.Domdostalaešte
preduzavretímmanželstvaodrodičovdarovacouzmluvou.Narenováciisapodieľalajodporca,pozačatí

rozvodového konania chcel nadobudnúť na dome majetkový podiel. Poukázala na mimomanželský
pomer odporcu. Na pojednávaní dňa 08.04.2014 súhlasila s návykovým režimom, podľa ktorého sa mal
maloletý stretávať s odporcom každý pondelok a stredu po skončení vyučovania tak, že si ho odporca
preberievškoleavrátihonavrhovateľkeo19,00hod..Ďalejsamalmaloletýpodľatohtorežimustretávať
s odporcom v sobotu od 10,00 hod. do 20,00 hod.. Návykový režim je podrobnejší popísaný na č.l. 544

spisu.

V priebehu konania ďalej uviedla, že návykový režim nerealizoval preto, že jej A. zavolal, že sa s
odporcom stretnúť nechce, preto pre neho išla do školy, dvakrát jej volala aj triedna učiteľka. U A. sa
objavilo krvácanie z nosa. Pre syna išla preto, lebo jej to doporučil jeho psychiater. Podľa nej návykový

režim rešpektovala, ale jeho realizácia nie je možná kvôli zhoršenému zdravotnému stavu maloletého.
Podľa nej mal odporca maloletého atakovať, silno ho držal za ruku, mal ho škrtiť tak, že ho ťahal za
kapucňu alebo za školskú tašku. Potvrdila, že maloletý sa k otcovi správal hrubo, za to mu zakázala
hrať sa na počítači.V priebehu konania spochybnila znalecký posudok, ktorý bol vo veci vypracovaný podľa nej bol znalecký
posudok vypracovaný v časovej tiesni, nie je objektívny (č.l. 225 v spise).

V závere konania potvrdila, že A. strávil cez prázdniny u otca týždeň, poukázala na problémy, ktoré podľa
nej počas tohto pobytu nastali (maloletý chcel ísť domov a otec ho nechcel pustiť). Ďalej uviedla, že
od januára 2014 je nezamestnaná, od januára 2013 bola SZČO, jednalo sa o poskytovanie právneho a
finančného poradenstva. Za uvedené obdobie zarobila asi 500 eur. Žije z úspor, ktoré mala z dedičstva,
má úspory asi vo výške XXXX G.. Peniaze, ktoré mala darovať maloletému stará mama s otcovej strany

použila na zaplatenie jeho dovoleniek, zdravotnej starostlivosti a kúpu nábytku. Skončila právnickú
fakultu s titulom Bc, školu chce dokončiť. Zúčastnila sa viacerých výberových konaní, prácu si hľadá
aktívne. Náklady na maloletého v závere konania uviedla nasledovne: ZRPŠ 0,70 eur mesačne, na
tašku a ďalšie školské náklady, na ktoré je nápor hlavne v septembri dá okolo 100-180 eur, teda
10-18 eur mesačne. Maloletý sa v škole nestravuje vzhľadom na zdravotný stav. Maloletý nenavštevuje
žiadne krúžky, ktoré by stáli peniaze, maloletý už do družiny nechodí pretože v škole majú veľmi veľa

detí. Výdavky spojené s výletmi môžu byť asi 40 eur do roka, môžu to byť asi 4 eura za mesiac. Na
stravovanie maloletého sú náklady cca aj cez 200 eur mesačne , kvôli tomu, že je celiatik. Na ošatenie
a obuv maloletého je to okolo 40-50 eur mesačne. Náklady na hygienické potreby sú zhruba 10 eur za
mesiac, mohli by sa do toho zahrnúť zubné kefky, veľa kapesníkov. Náklady na lekársku starostlivosť
sú cca 50 eur mesačne vzhľadom na lieky, ktoré užíva, potrebuje zoloft, opatanol, erius, fyziomer, plus

ďalšie lieky pri častých chorobách. Uviedla, že v rodinnom dome bývajú dvaja, náklady na bývanie
uviedla nasledovne: elektrina 36 eur za mesiac, plyn 100 eur, vodné stočné 25 eur, vývoz odpadu 5
eur, 35 eur stojí internet a TV, daň z nehnuteľností a poistenie sú 3 eura. Celkové náklady na bývanie
navrhovateľka uviedla vo výške 204 eur, náklady na bývanie maloletého sú teda 102 eur na mesiac.
Ďalej platí maloletému úrazovú poistku vo výške 10 eur. Celkové náklady, ktoré navrhovateľka uviedla

na maloletého sú 444 eur.

Právna zástupkyňa navrhovateľka v priebehu konania súhlasila s tým, aby maloletého zastupovali a
jeho majetok spravovali obidvaja rodičia. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého navrhovala spočiatku
výživné vo výške 540 eur mesačne. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 08.04.2014 požadovala

výživné vo výške 250 eur mesačne, respektíve ponechala výšku vyživovacej povinnosti na spravodlivom
rozhodnutí súdu. Poukázala na to, že v priebehu konania došlo k pozitívnemu posunu v správaní
účastníkov konania. Vzhľadom na to, že maloletý strávil u otca cez prázdniny jeden týždeň. Žiadala,
aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, stretávanie sa odporcu s maloletým
navrhla tak, aby sa mohol odporca stretávať s maloletým v párnom kalendárom týždni v čase od

soboty od 09,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s výnimkou jarných, veľkonočných a Vianočných
prázdnin.Odporcabudeoprávnenýsastretávať smaloletýmkaždýrokpočasjarnýchprázdninurčených
vyhláškou MŠSR v čase od 10,00 hod. v nedeľu predchádzajúcu jarným prázdninám do 18,00 hod. do
nasledujúcej soboty, každý veľkonočný pondelok v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod., každý rok v čase
od 26.12.od 09,00 hod. do 31.12. do 18,00 hod., okrem toho počas letných prázdnin od 01.07. do 15.07.

a od 01.08. do 15.08. s tým, že miesto prevzatia a odovzdania mal. je v mieste bydliska navrhovateľky.
Podľa právnej zástupkyni navrhovateľky by bolo v rozpore so záujmami dieťaťa, aby bolo zverené do
osobnej starostlivosti odporcu, nevyplýva to ani z doterajšieho priebehu dokazovania.
Odporca v priebehu konania k veci uviedol, že navrhovateľka odmietala akceptovať ich spoločné
rozhodnutia, keď sme sa na niečom dohodli tak to išla konzultovať so svojimi rodičmi a vracala sa s

názorom svojich rodičov. Pred uzavretím manželstva nezistil, že by manželka konzultovala názory na
spoločnú existenciu s rodičmi. Podľa neho začala manželka riešiť ich problémy s rodičmi, on sa chcel
s manželkou podieľať na výchove syna, spolu hospodáriť. Vzťah so svokrovcami bol bezproblémový a
potom sa pokazil. Je pravdou, že problémy gradovali po narodení ich syna. Začalo to napr. tým, že A.
mal prirastený jazyk on mu to chcel čo najskôr urobiť, navrhovateľka so svojou mamou však tvrdili, že

mu chce iba ublížiť. Tak isto to bolo aj s predkožkou. Rozdielne názory mali aj v čase spánku maloletého,
bol toho názoru, že dieťa by malo ísť spať už o 8,00 večer, a manželke nevadilo keď pobehoval ešte
o pol 11 večer. Problém bol aj v tom, že do domu investoval svoje úspory, chcel mať podiel na dome
už za manželstva, manželka povedala že s tým nie je problém a išla za mamou, vrátila sa aj s ňou, jej
matka vyhlásila, že nám môže dom kedykoľvek zobrať aj keď nám ho darovala a vyhodiť nás na ulicu.

Na základe tejto vety sa vzdal podielu na dome. Pokiaľ býval v spoločnej domácnosti milenku nemal,
stretával sa so ženou s ktorou teraz žije ako kamarátkou od roku 2007, ona mala svoj vzťah. Stretával
sa aj s inými ženami pretože pracujem v ženskom kolektíve. Ich vzťah prerástol do partnerského pomeru
v polke roku 2012 dovtedy intímny styk nemali. Z ich vzťahu sa narodila maloletá D., narodila saXX.XX.XXXX. Žiadal, aby súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
V priebehu celého pojednávania poukazoval na problémy, ktoré robí navrhovateľka pri jeho stretávaní
sa s maloletým. Do spisu doložil množstvo elektronickej komunikácie s úradom práce a odporkyňou,

ktorá mala túto skutočnosť preukazovať. Súhlasil s návykovým režim, podľa ktorého sa mal s maloletým
stretávať tak, ako to bolo dohodnuté na pojednávaní. Poprel, že by sa mal k A. správať agresívne, a že
by ho mal ťahať za tašku, respektíve hodiť ho o plot. Podrobne popísal stretnutie s A. počas prázdnin,
do spisu doložil fotografie, ktoré dokumentovali toto stretnutie. Uviedol, že je zamestnaný na leteckom
úrade, v priemere zarába okolo 1050 eur vrátane odmien. Za podnájom platí 400 eur mesačne, na A.

posiela 100 eur mesačne, na D. sú výdavky asi 100 eur mesačne. Poukázal na to, že je diabetik s
vysokým cholesterolom, výdavky na lieky má asi 20 eur za mesiac. Obidvom deťom šetrí na knižky
po 20 eur mesačne. Na benzín dá 150 eur. Jeho partnerka poberá rodičovský príspevok vo výške 203
eur, on poberá na D. rodinné prídavky vo výške 23,52 eur. V prípade nariadenia striedavej osobnej
starostlivosti by bol schopný maloletého dopraviť do školy. Poukázal na to, že má pohyblivú pracovnú
dobu a o maloletého by sa vedel postarať. Nemal by problém s prípravou jedla pre A., poukázal na to,

že je diabetik a celiatická diéta je rovnaká.
Právna zástupkyňa odporcu vo svojom písomnom vyjadrení (na č.l. 238 spisu) podrobne popísala
problémy, ktoré vznikli medzi navrhovateľkou a odporcom, a odporcov pohľad na spôsob starostlivosti o
maloletého A.. Navrhla, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti odporcu, navrhovateľka by
mala prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne. V uvedenom podaní spôsob stretávania

sa A. s navrhovateľkou neuviedla. V priebehu konania opakovane poukazovala vo svojich rozsiahlych
písomných podaniach na problémy, ktoré navrhovateľka spôsobuje odporcovi pri stretávaní sa odporcu
s A.. Poukazovala na nevhodnosť takéhoto správania sa odporkyne. V priebehu konania navrhovala aj
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, odporca má podľa nej všetky
predpoklady na to, aby sa o maloletého dokázal postarať. Poukázala na to, že navrhovateľka deklaruje

snahu dávať dieťa odporcovi iba verbálne, reálne podklad jej správanie nemá. Zdôraznila dôležitosť
častého stretávania sa odporcu s maloletým. Poukázala na to, že odporca má výhrady k správe majetku
maloletého navrhovateľkou - maloletý mal prostriedky, ktoré mu darovali starí rodičia, odporca nevie ako
s tým matka naložila. Malo sa jednať o 100 000 Sk ku dňu 20.11.2013 mal maloletý na vkladnej knižke
iba 7,27 eur.

Po odsúhlasení návykového režimu rodičmi maloletého A. opätovne poukazovala na to, že
navrhovateľka návykový režim nerešpektuje, respektíve marí ho. Aj v tejto súvislosti opätovne
navrhovala, aby bol (vzhľadom na to, že navrhovateľka, A. nezvláda) A. zverený do osobnej starostlivosti
odporcu, navrhovateľka by mala na jeho výživu prispievať sumou 120 eur mesačne. Podľa právnej
zástupkyne odporcu by sa navrhovateľka mala počas prvých šiestich mesiacov realizácie styku stretávať

s A. za prítomnosti psychológa v režime, ktorý je podrobne popísaný na č.l. 678 a 679 v spise. Po šiestich
mesiacoch by sa podľa nej mohol A. stretávať s odporkyňou bez obmedzenia. Podľa nej navrhovateľka
nie je schopná akceptovať úlohu druhého rodiča, dominantným vplyvom navrhovateľky sa u maloletého
začali prejavovať symptómy týraného dieťaťa. Záverom k veci uviedla, že je nepochybné, že manželstvo
účastníkov konania je dlhodobo nefunkčné, príčinou rozporu tohto manželstva je citové odcudzenie a

rozličnosť pováh, ako aj to, že odporca nebol akceptovaný zo strany navrhovateľky ako rovnocenný
partner,tátovšetkoriešila sosvojimirodičmianiesosvojimmanželom.Odporcanepopiera,ženadviazal
iný vzťah, tento však nadobudol priateľskú a intímnu podobu až cca pol roka po odsťahovaní sa od
navrhovateľky. Čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletému po rozvode odporca, žiada, aby
maloletý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti alternatívne navrhla rozhodnutie o striedavej osobnej

starostlivosti. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky ohrozí zdravý psychický a fyzický
vývoj. Matka nie je schopná akceptovať odporcu ako rovnocenného rodiča, dieťa je zo strany matky
pod tlakom, a zmanipulované, stotožňuje sa vyjadrením znalkyne, že prostredie u matky je nezdravé.
Bolo preukázané, že A. nemá z otca žiaden strach, nemá s ním žiaden problém, jediný problém má
matka. Svedčí o tom aj to akonáhale sa A. cítil u otca dobre, matka spochybňuje otca, všetko neguje

a opäť je tu bránené v akomkoľvek kontakte otca s A.. Je absorudné aby dieťa v tomto veku bolo
vystavované situáciám že s otcom sa môže rozprávať cez okno pod dozorom matky. Matka nerešpektuje
žiadne rozhodnutia ohľadne styku, ktoré boli vydané. Čo sa týka výšky výživného pokiaľ by maloletý bol
zverený do osobnej starostlivosti matky navrhla výživné vo výške 120-150 eur mesačne a to s poukazom
na to, že na strane matky, sú nepochybne lepšie majetkové pomery ako na strane otca. Tvrdenia že

si matka aktívne hľadá prácu, neboli preukázané, počas celého konania priebežne prezentovala, že
sa nemôže zamestnať kvôli starostlivosti o maloletého A.. Pokiaľ by si skutočne hľadala zamestnania
v rámci Bratislavského kraja, do dvoch mesiacov by si určite našla zamestnanie. Na strane otca je
potrebné zobrať do úvahy, že jeho možnosti sú menšie a taktiež to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť kmaloletej D., s poukazom na zdravotné problémy zo strany otca nemôže mať dve práce alebo pracovať
na dve smeny. Čo sa týka úpravy styku, pokiaľ by bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca,
otec nemá problém sa dohodnúť na akomkoľvek kontakte s matkou, je ochotný akceptovať maximálne

širokú úpravu styku, čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti otec akceptuje aj túto formu. Má za to,
že A. má právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
Kolízna opatrovníčka doporučila, aby súd na čas po rozvode zveril maloletého do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, zastupovať ho a spravovať jeho majetok by mali obidvaja rodičia, maloletému by mal
byť umožnení čo najširší styk s otcom. Pokiaľ ide o výživné, vzhľadom na zdravotný stav maloletého

doporučila určiť výživné vo výške 200 až 220 eur mesačne. Kolízna opatrovníčka navrhla, pokiaľ ide o
úpravu styku odporcu s maloletým predbežnú vykonateľnosť rozsudku.
ZástupkyňaOkresnejprokuratúryPezinokdoporučila,abysúdzverilmaloletéhodoosobnejstarostlivosti
matky s tým, že jeho majetok budú spravovať obidvaja rodičia. Doporučial čo najširší styk otca
s maloletým, k výške výživného sa nevyjadrila. Rovnako ako kolízna opatrovníčka navrhla aj ona
predbežnú vykonateľnosť v časti stretávania sa maloletého s odporcom. Zároveň navrhla, aby súd

upravil aj vzájomnú informačnú povinnosť rodičov pokiaľ ide o zdravotný stav maloletého.
Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletého A. L., správou
zo psychologického vyšetrenia maloletého zo dňa 05.04.2012, dokladom o evidencii navrhovateľky na
úrad práce, dokladom o úhradách navrhovateľky za energie a ďalšie veci spojené s bývaním, výpisom z
účtunavrhovateľky,daňovýmpriznanímnavrhovateľkyzarok2013,správouS..A.Z.zodňa02.12.2012,

znaleckým posudkom Z.. B. U., výpisom z účtu odporcu, potvrdením o výške príjmu odporcu, správami
úradu práce zo dňa 21.03.2014, 02.04.2014, 16.06.2014, rozhodnutím v priestupkovom konaní zo
dňa 21.03.2014, rodným listom maloletej D. L., potvrdením o stave na vkladnej knižke maloletého A.
lekárskymi správami o zdravotnom stave maloletého, správou zo Špeciálno- pedagogického vyšetrenia
maloletého zo dňa 01.07.2014, písomným vyjadrením M. Q., svedeckými výpoveďami B. L., Z. L., Z.

L., M. Č., Z. S., Z. A. L., Z.. B. E., T. Z.. B. U., ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:
Zo sobášneho listu účastníkov konania a z výpovede účastníkov konania mal súd preukázané, že
účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo. Z výpovede účastníkov konania mal súd ďalej
preukázané, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2011.

Z rodného listu maloletého A. L. mal súd preukázané, že maloletý A. L., H. XX.XX.XXXX je synom P..
Z. L., H. XX.XX.XXXX a C.. M. L., H. XX.XX.XXXX, ktorí sú účastníkmi tohto konania.
Zo správy S.. E. M. zo dňa 05.04.2012 mal súd preukázané, že S.. M. ako detský klinický psychológ
maloletého vyšetrila, konštatovala vysoký nadpriemer intelektu u maloletého. Podľa správy bol maloletý
A. pri vyšetreniach spočiatku pokojný, pri poslednom vyšetrení u neho došlo k zmene správania, jeho

reakcia bola výrazne panická. Podľa psychologičky lyžovačka bez prítomnosti matky spôsobila, že si
maloletý reálne uvedomil možnú stratu matky. V správe psychologička doporučila (vzhľadom na súčasné
panické strachové reakcie), aby sa stretávanie maloletého s otcom uskutočňovalo výlučne v prítomnosti
matky.
Z dokladov nachádzajúcich sa v spise (výpis zo sporožíra, kópie poštových poukazov) mal súd

preukázané, že navrhovateľka má náklady na bývanie tak, ako uviedla na pojednávaní dňa 02.10.2014.
Zo správy S.. A. Z. zo dňa 02.12.2012 mal súd preukázané, že S.. Z. - poradenský psychológ a
psychoterapeut pre dospelých a detí vyšetrila maloletého A. a jeho rodičov, obsiahla a podrobná
správa charakterizovala osobnosť maloletého A., u maloletého boli konštatované difúzne detské
obavy a strachy. Bola kontaktovaná vysoká naviazanosť maloletého na matku. Matka u neho

predstavuje dominantnú rodičovskú postavu. Maloletý vníma neakceptujúci postoj matky k otcovi. Podľa
psychologičky má matka v živote maloletého dominantné postavenie. Podľa psychologičky „pacientom“
v tomto prípade nie je dieťa ale rodičia. Psychologička v čase vyšetrenia nevidela veľa priestoru na
striedavú osobnú starostlivosť. Účasť matky pri stretnutí s maloletým otcom považovala za veľmi otáznu.
Doporučila psychoterapeutickú inventenciu u rodičov.

Zo znaleckého posudku Z.. B. U. č. 1/2014 mal súd preukázané, že znalkyňa veľmi podrobne vyšetrila
maloletého A. a jeho rodičov tak samostatne ako aj vo vzájomných interakciách. U navrhovateľky
znalkyňa konštatovala problematickú sociabilitu, zvýšenú úzkostnosť, problém s prijatím aktuálnej
reality. Odporcu charakterizovala ako osobnosť priemerného človeka s priemernou prispôsobivosťou.
Uviedlaunehomiernenadpriemernúzanovitosť,rezolútnosťaneempatickosť.UA.pozorovalamiestami

infantilné správanie, závislé správanie vo vzťahu k matke. Uviedla, že maloletý je ovplyvniteľný názormi
najbližšíchosôb,ktoréprezentujeakovlastné,hocicitujerečdospelých,ešteajmenítónhlasu.Závislosť
na matke a jej neustále upriamovanie jeho pozornosti na jeho zdravotné problémy a obmedzenia
u A. posilňuje presvedčenie, že je vážne chorý a že je jeho zdravie v neprítomnosti matky vážneohrozený. Znalkyňa konštatovala, že u A. sa rozvíja „syndróm mamičkinho chlapčeka“, pokiaľ by mala
aj naďalej obmedzený kontakt s otcom, negatívne by to ovplyvňovalo jeho ďalší psychosexuálny vývoj.
Podľa znalkyne A. pravdepodobne vnútorne cíti potrebu čiastočného uvoľnenia sa z matkinho náručia

a možnosti zblíženia sa s otcom, nemá však odvahu to priamo prejaviť. A. pozná otcovu partnerku
a neodmieta ju. Znalkyňa v uvedenej veci doporučila striedavú osobnú starostlivosť v dvojtýždňovom
intervale, v prípade, že by bol maloletý zverený jednému z rodičov doporučila široký styk s druhým
rodičov.
Z výpisu účtu odporcu mal súd preukázané, že odporca na účet dostáva mzdu vo výške, ktorú uviedol

na pojednávaní (a ktorá bola potvrdená aj zo strany jeho zamestnávateľa) z účtu odporcu sú evidované
výbery v hotovosti, ktorou odporca hradí výdavky deklarované pred súdom.
Z potvrdenia o výške príjmu odporcu mal súd preukázané, že odporca mal v roku 2013 v priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 1189 eur, takáto výška príjmu pokračovala aj v roku 2014.
Z daňového priznania navrhovateľky za rok 2013 mal súd preukázané, že navrhovateľka nevykázala v
tomto roku žiadnu daňovú povinnosť.

Z výpisu účtu navrhovateľky mal súd preukázané, že na tento účet jej odporca vyplácal výživné, na účte
boli evidované vklady v hotovosti (radovo v stovkách eur), ktoré korešpondujú s podporou navrhovateľky
zo strany jej rodičov. Z účtu boli vyplácané náklady na bývanie, ktoré korešpondujú s výdavkami
navrhovateľkou prezentovanými na pojednávaní.
Zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 21.03.2014 mal súd preukázané, že odporca býva so svojou

partnerkou Z. S. a maloletou D. L., narodenou 01.12.2013 v prenajatom dvojizbovom byte. Vzťah
odporcu a pani S. je perspektívny, obaja v budúcnosti uvažujú nad uzavretím manželstva. Domácnosť je
zariadenáštandardnýmspôsobom,podľasprávymáodporcavytvorenévhodnéprostredieprerealizáciu
striedavej osobnej starostlivosti.
Zo správy ÚPSVaR zo dňa 02.04.2014 mal súd preukázané, že rodičia maloletého sa zúčastňovali

(na základe súdom nariadeného výchovného opatrenia) poradenských sedení, uskutočnilo sa ich 15,
verbálne vyjadrila záujem o zlepšenie vzťahov medzi synom a otcom. Ich vzájomný vzťah je veľmi
napätý, komunikácia je dlhodobo neefektívna. Pri poradenskom procese boli rodičia upozorňovaní na
nevyhnutnosť čo najintenzívnejšieho stretávania sa A. s otcom, ideálne bez prítomnosti matky.
Podľa správy ÚPSVaR Pezinok zo dňa 02.04.2014 mal súd preukázané, že A. sa veľmi nechcel

rozprávať o problémoch medzi rodičmi, striedavú osobnú starostlivosť si nevedel predstaviť
Z potvrdenia ÚPSVaR Pezinok zo dňa 16.05.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľka bola od
16.09.2010vedenávevidenciiuchádzačovozamestnanie,beznárokunapríspevokvnezamestnanosti.
Zo správy ÚPSVaR zo dňa 16.06.2014 mal súd preukázané, že návykový režim doporučený súdom
a odsúhlasený rodičmi sa neuskutočnil, úradníci sa zúčastnili dvoch stretnutí odporcu s maloletým, v

jednom prípade už maloletý v škole nebol, v druhom prípade ho matka doviezla pred školu, maloletý
sa chvíľu s otcom rozprával, bol zjavne nervózny, potom vbehol do auta a matke dával najavo aby už
odišli preč.
Z rozhodnutia Okresného úradu Pezinok zo dňa 21.03.2014 mal súd preukázané, že priestupkové
konanie proti odporcovi, ktorého sa mal dopustiť voči navrhovateľky bolo zastavené, pretože skutok

nebol odporcovi preukázaný.
ZrodnéholistumaloletejD.L.,malsúdpreukázané,žemaloletáD.L.,H.XX.XX.XXXXjedcérouodporcu
a Z. S..
Z potvrdenia K. sporiteľne zo dňa 20.11.2013 mal súd preukázané, že na v kladnej knižke maloletého
A. bol k uvedenému dátumu stav 7,27 eur.

Zo správy z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou, psychiatrická ambulancia zo dňa 17.04.2014 mal
súd preukázané, že u maloletého sa prejavuje sekundárna traumatizácia rozvodovými prieťahmi a boli
pozorované autistické rysy u maloletého a u jeho otca.
Z ďalších lekárskych správ z Detskej fakultnej nemocnice (zo dňa 02.05.2014 a 22.05.2014) mal súd
preukázané, že na konzultácie u psychiatra sa dostavil aj odporca, prítomnosti odporcu sa správa

infaltivne.
Zo správy Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva zo dňa 01.07.2014 mal súd
preukázané, že u maloletého A. nie je predpokladaná prítomnosť pervazívnej vývinovej poruchy.
Z listu M. Q. (matky navrhovateľky), ktorý doručila navrhovateľka na pojednávanie dňa 02.10.2014
a ktorým sa pani Q. kvôli zdravotným dôvodom ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní kde bola

predvolaná ako svedok, mal súd preukázané, že aj podľa starej matky maloletého A. má A. otca svojím
spôsobom rád, podľa svedkyne však syn otcovi pre jeho správanie nedôveruje a bojí sa ho.
Svedkyňa B. L., H. XX.XX.XXXX (matka odporcu) v konaní uviedla, že manželstvo navrhovateľky a
odporcu bolo slušné, dokiaľ neprišiel na svet A.. Navrhovateľka sa na A. veľmi naviazala. Je pravdou,že na financovanie spoločného domu dala odporcovi 100 000 Sk, ďalších 100 000 Sk dala A. a 67 000
Sk odpustila navrhovateľke a odporcovi ako nesplatenú pôžičku za auto. Popísala svoje kontakty s A.,
podľa nej bol koncom augusta na prázdninách u odporcu a bol šťastný. Svoj vzťah k navrhovateľke

popísala ako veľmi chabý. Keď sa jej spýtala čo sa stalo s peniazmi, ktoré dala A. neodpovedala jej.
Popísala incidenty, ktoré sa mali odohrať medzi navrhovateľkou a odporcom.
Svedok Z. L., H. XX.XX.XXXX (otec odporcu) v priebehu konania uviedol, že manželstvo navrhovateľky
a odporcu spočiatku prebiehalo normálne. S účastníkmi konania riadne nežil, nevedel povedať z čoho
problémy vznikli. Vzťah k navrhovateľke popísal ako „nič moc“ s A. mal výborný vzťah, podľa neho sa

A. cez prázdniny u odporcu cítil výborne.
Svedkyňa Z. L., H. XX.XX.XXXX (sestra odporcu) vypovedala, že sa vzťah medzi navrhovateľkou a
odporcom pokazil keď bol A. na svete. Navrhovateľku hodnotila ako sebeckú, podľa nej si nechcela
vypočuť názor toho druhého. Odporcu popísala ako milujúceho otca. Uviedla ďalej, že aj ona má
vynikajúci vzťah k A.. Podľa nej má Jakub veľmi vrúcny vzťah k svojej nevlastnej sestre D..
Svedkyňa M. Č., H. XX.XX.XXXX (sestra navrhovateľky) potvrdila, že manželstvo navrhovateľky a

odporcu bolo spočiatku bezproblémové. Pri bežných rodinných problémoch sa odporca javil ako
dominantnejší, navrhovateľka sa snažila ustúpiť. Podľa nej je navrhovateľka výborná matka, o A. sa
stará tak ako sa patrí. Tým, že je stále chorý je strach navrhovateľky o A. stále väčší. Podľa svedkyne
má A. pred otcom strach, snažili sa mu dohovoriť, aby za otcom išiel ale on zásadne nejde. Popísala
konflikty medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorý sa zúčastnila. Ďalej uviedla, že si všimla na A. známky

sebapoškodzovania. Jednalo sa o to, že sa A. doškrabal. Bolo to pri konflikte rodičov.
Svedkyňa Z. S., H. XX.XX.XXXX (partnerka odporcu) vypovedala, že s odporcom sa pozná asi od roku
2007, zoznámili sa prostredníctvom bývalej kolegyni. V roku 2010 došlo ku konfliktu, keď si nechala veci
u odporcu v práci tak tam došla navrhovateľka a vyvolala konflikt. S odporcom začala intímne žiť až
v polovicu roku 2012. A. videla prvýkrát v roku 2010. So svojím partnerom rozišla kvôli tomu, že ona

chcela dieťa a on dieťa nechcel. K A. má kamarátsky vzťah, má ho veľmi rada. Podľa svedkyne jej
A. povedal, že patrí do jeho rodiny aj preto, že je mama jeho sestry. S nariadením striedavej osobnej
starostlivosti o A. by súhlasila, vedela by sa o neho postarať. Robila to celý týždeň, keď bol u nich, vie mu
zabezpečiť celiatickú stravu ako aj lieky, navrhovateľka im dala papier so zoznamom liekov a spôsobom
akým majú k nemu pristupovať. Podľa svedkyne by A. spával na svojej posteli, ktorá je v ich spálni. A.

má protialergický matrac v skrini, má tam svoje veci. Podľa svedkyni je Jakubov vzťah k svojej nevlastnej
sestre fantastický. Svedkyňa popisovala spôsob ako prebiehalo stretávanie otca s A., ďalej popísala zo
svojho pohľadu konflikt, ktorý sa mal udiať počas prázdninového pobytu A. u odporcu.
Maloletý A. L., H. XX.XX.XXXX vypovedal, že sa vo voľnom čase rád hrá na počítači. Hráva Sims 4,
keď hrá Sims páči sa mu viac prázdny dom. Vzťah k nevlastnej sestre popísal tak, že ju má rád, raz ju

pomáhal prebaľovať. Vzťah k otcovej priateľke popísal tak, že ju má rád pol na pol. Rád ju má preto,
lebo vie dobre variť (popísal čo varí dobre, a čo nie), nemá ju rád preto, že veľa kričí. Prázdninový pobyt
u odporcu popísal tak, že tam bolo na 25 % dobre a na 75 % zle. Ďalej popísal svoje cesty so starými
rodičmi do zahraničia. Vzťah k svojej tete popísal tak, že ju má rád 50 na 50. Vzťah s otcom popísal tak,
že je s ním tak trošku menej kamarát a viacej trošku nekamarát (v % to vyjadril 49 na 51). Otca má rád

preto, že sa s ním hrá, nemá ho rád preto, lebo na neho občas kričí. Vzťah k mame charakterizoval ako
100 % dobrý. Podľa maloletého rodičia na seba kričia, pretože otec klame. Otec pri mame nedokáže ani
sedieť.Podľanehosarodičiahádaliajkeďbolbábätko,totomupovedalamama.Myslísi,žeužsaksebe
pekne správať nebudú. Vzťah otca s jeho novou partnerkou popísal tak, že sa k sebe správajú dobre,
nekričia, nenadávajú si. Otec sa s D. zahrá, pomáha pri nakŕmení a prebaľovaní. Vzťah ku krstným

rodičom popísal ako 100% dobrý, vzťah k Bratislavským starým rodičom (teda starým rodičom zo strany
odporcu) popísala 42 a 60, viacej ich neľúbi.
Svedkyňa Z.. B. E. (psychiatrička, ktorá má v starostlivosti A.) v priebehu konania uviedla, že rodinu
má v starostlivosti viac ako dva roky. A. vyšetrila opakovane, boli robené pravidelné kontroly. Podľa
nej u A. ide o emočné poruchy v detstve. V istej fáze išlo o depresívny syndróm, ktorý vzniká v

priebehu rozvodových prieťahov rodičov. stav A.a sa menil raz bol lepší raz horší. Na začiatku Jakub
otca vôbec nechcel rešpektovať. Svedkyňa uviedla, že opakovane navrhovala ústavnú starostlivosť.
S ústavnou starostlivosťou však rodičia nesúhlasili. Momentálny stav A. z psychiatrického hľadiska je
podľa nej čiastočne zlepšený. Jedná sa u neho o reakciu na chronický stres, táto reakcia môže mať
aj psychosomatické prejavy (bolesti hlavy, vegetatívne príznaky, krvácanie). Uviedla ďalej, že sama

vyslovila podozrenie na určité autistické prvky u A., napríklad stereotypné správanie (notorické pohyby,
ktoré sú prejavom emócie). Podľa nej bol vzťah A. a otca určite pozitívny, A. však otcovi neodpustil, nebol
ochotný privoliť ku kontaktu s otcom. Opakovane sa u neho vynárajú spomienky na negatívne zážitky
s otcom preto ho odmieta. Svedkyňa uviedla, že rodičia spočiatku veľmi ťažko komunikovali, situáciasa postupne zlepšila. Podľa svedkyne sa u nich prejavuje boj o dieťa. Nevie si predstaviť momentálne
nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, podľa nej by to maloletý vnímal ako istý druh násilia, treba
prihliadať na prežité traumy a na vývojové charakteristiky dieťaťa.

Znalkyňa Z.. B. U. na pojednávaní k veci uviedla, že v znaleckom posudku sa držala modelu striedavej
osobnejstarostlivostivdvojtýždňovýchintervaloch,hocijetopremaloletéhozaťažujúce.Jetokvôlitomu,
že vzťah A. s mamou je veľmi tesný, až na závislej úrovni čo hodnotí skôr za nezdravé. Ako zdravšie
pre maloletého pre jeho budúci vývoj označila prostredie otca. Uviedla, že pre A. by bolo veľmi ťažké
keby u mamy nespáva. Vie si predstaviť aj konkrétne odovzdanie do starostlivosti otca, podľa nej by sa

A. vedel na situáciu adaptovať, aj keby to bolo spočiatku ťažké. Výpoveď maloletého na pojednávaní
hodnotila tak, že sa jej veľmi páčila komunikácia, ktorá prebiehala medzi súdom a A., A. sa uvoľnil a bol
schopný vypovedať. Pre A. je veľmi dôležité, aby vyhovel potrebám matky.
Podľa § 18 Zákona o rodine sú si manželia v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa súd 23 ods. 1 Zákona o rodine môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel

a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilý dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 43 odsek 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktorésa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť,
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 100 ods. 2 O.s.p. v konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje
sa o ich zmierenie.

Podľa § 162 ods. 1 O.s.p. pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich
doručenia.

Podľa § 162 ods. 2 O.s.p. predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo

pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Podľa § 162 ods. 3 O.s.p. na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť a to vo výroku
rozsudku ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.

Podľa § 151 ods. 3 prvá veta v zložených prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozpory medzi navrhovateľom a odporcom sú

natoľko vážne, že ich manželstvo nespĺňa spoločenský účel daný zákonom. Rozpory v manželstve
podľa názoru súdu vznikli najmä z odlišného prístupu k výchove maloletého A. (navrhovateľka je
viac úzkostlivejšia, odporca je vo výchove viac prísny). Istý dopad na rozpad manželstva mali aj
nedoriešené majetkové vzťahy medzi účastníkmi konania. Manželia bývali v rodinnom dome, ktorý
dostala navrhovateľka do daru a ktorý zostal počas celého trvania manželstva v jej výlučnom vlastníctve

napriek tomu, že odporca do rekonštrukcie domu investoval vlastné finančné prostriedky, resp.
prostriedky, ktoré dostal od svojich rodičov. určitú úlohu pri rozpade manželstva zohrali podľa názoru
súdu aj nie celkom dobré vzťahy medzi odporcom a rodičmi navrhovateľky, toto vyplynulo zo svedeckých
výpovedí, tak ako je uvedené vyššie. Veľmi vážnou príčinou rozpadu manželstva je aj nevera zostrany odporcu a skutočnosť, že odporca má dieťa s inou ženou. Navrhovateľka a odporca dlhšiu dobu
nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa spolu nestýkajú, nehospodária spolu, prežívajú veľmi vážny
manželský konflikt, preto súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol.

Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému A. L. súd zobral v prvom rade do
úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa tak, ako ho k tomu zaväzuje zákon o rodine a Dohovor
o právach dieťaťa, ktorý Slovenská republika ratifikovala. Pojem „najlepší záujem dieťaťa“ nie je
Slovenský právnym poriadkom definovaný. Podľa názoru súdu však pod týmto pojmom môžeme

rozumieť naplnenie, biologických, psychologických a sociálnych potrieb maloletého dieťaťa a stabilitu
výchovného prostredia, v ktorom maloleté dieťa žije.

Biologickými potrebami maloletého dieťaťa sú podľa názoru súdu zabezpečenie stravovania, ošatenia,
bývania a zdravotnej starostlivosti. Súd mal preukázané, že vhodné bývanie pre maloletého A. dokážu
zabezpečiť obidvaja rodičia. Súd zobral do úvahy, že bývanie pre A.a u odporcu je o niečo menej

komfortné ako u navrhovateľky, nie je to však na závadu tomu, aby Jakub u odporcu trávil dlhší
čas, respektíve aby u neho prespával. Súd je toho názoru, že obidvaja rodičia dokážu dostatočne
zabezpečiť vhodné stravovanie pre maloletého - vzhľadom na jeho zdravotný stav. Odporca deklaroval,
že je diabetik, podľa neho je diéta diabetika a celiatika približne rovnaká, bude preto pre prípad potreby
schopný zabezpečiť stravovanie podľa zdravotného stavu maloletého A.. Aj odporcova partnerka pred

súdom deklarovala, že v prípade, že bude A. v starostlivosti odporcu dokáže zabezpečiť stravovanie
podľa A. zdravotných potrieb.

Súd je toho názoru, že obidvaja rodičia dokážu pre A. zabezpečiť rovnocenne potreby súvisiace s
ošatením a návštevou lekára. Odporca je zo zdravotným stavom maloletého A. dostatočne oboznámený

a akceptuje jeho liečebný režim. Je dostatočne schopný a ochotný podávať mu lieky podľa toho, ako
mu to doporučil navrhovateľka.

Súd je teda toho názoru, že biologické potreby u A. tak ako bolo uvedené vyššie dokážu zabezpečiť
obidvaja rodičia.

Psychologickými potrebami maloletého dieťaťa možno rozumieť snahu o pochopenie dieťaťa, dostatok
realizácie dieťaťa v rodine a dostatočné stotožnenie sa so spoločenskými úlohami, ktoré dieťa má v
rodine spĺňať.

Súd mal jednoznačne preukázané, že A. je veľmi naviazaný na svoju matku. Táto naviazanosť na
matku mohla vzniknúť aj kvôli tomu, že matka s Jakubom absolvovala pobyt v nemocnici pri operáciách,
ktoré potreboval, starala sa o neho možno bezprostrednejšie ako odporca. Vzťah medzi matkou a A.
však podľa názoru súdu presahuje normálny vzťah medzi matkou a dieťaťom. U A. skutočne vzniká
syndróm „mamičkinho synáčika“. Toto môže byť pre jeho ďalší zdravý vývoj nebezpečné tak, ako to

popísala znalkyňa v znaleckom posudku a v konečnom dôsledku aj vo svojej výpovedi na pojednávaní.
A. jednoznačne potrebuje kontakt s otcom, vo veku, v ktorom sa nachádza by mal byť tento kontakt
ešte intenzívnejší.

Súd mal v konaní pocit, že matka si osvojuje výlučné právo na starostlivosť o maloletého. Matka síce

na pojednávaní deklarovala, že je ochotná maloletému umožniť, aby sa s otcom stretával, v praxi (až
na malé výnimky) toto neakceptovala. Zo strany matky nebol akceptovaný ani návykový režim, s ktorým
v priebehu konania súhlasila a svoj súhlas vyjadrila podpisom v zápisnici. Slová matky podľa ktorých
nebolomožnénávykovýrežimakceptovaťpreA.odpornemôžubyťrelevantné.Vbudúcnostisaukázalo,
že ak matka maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraví a vysvetlí mu, že s otcom sa treba stretnúť

maloletý toto akceptuje. Maloletý strávil s otcom jeden prázdninový týždeň bez väčších problémov, čo
len potvrdzuje predchádzajúcu úvahu. Inými slovami veľmi úzkostlivý prístup matky k starostlivosti o
maloletého, maloletému skôr škodí ako pomáha, súd túto skutočnosť preto zohľadnil vo výrokovej časti
rozsudku.

Pre maloletého je veľmi dôležité aj naplnenie jeho sociálnych potrieb v tomto prípade aj okrem iného
dostatočný kontakt s jeho nevlastnou sestrou a príbuznými z otcovej strany. Maloletý sám deklaroval,
že má svoju sestričku veľmi rád. Podľa názoru súdu je veľmi dôležité, aby bol kontakt medzi A. B. D. čonajčastejší a čo najintenzívnejší. A. bol dlho jedináčik, teraz má sestru, je preto veľmi dôležité, aby sa
medzi súrodencami vytváralo stále silnejšie puto.

Súd nemal preukázané, že by A. odmietal príbuzných z otcovej strany, teda starých rodičov a tetu. Podľa
„počtu predelených percent alebo bodov“, ktoré A. starým rodičom z otcovej strany a svojej tete dal je
zrejmé, že medzi A. a príbuznými z otcovej strany zostal zachovaný určitý vzťah aj napriek pomerne
dlhej odlúčenosti. A. si spomína skôr na pozitívne zážitky z minulosti, na pojednávaní negatívne zážitky
nespomínal.

Pre A. je veľmi dôležité, aby mal v živote aj mužský vzor. Nebolo preukázané, že by sa A. otca bál
tak ako to tvrdila jeho matka. Napriek dlhodobej odlúčenosti od otca A. hodnotil otca pozitívne na 49
%. Dieťa, ktoré ma z otca strach by takto nereagovalo. Dostatočný vzťah medzi A. a otcom vyplynul
aj zo znaleckého posudku a aj z priebehu celého znaleckého dokazovania. A. sa s otcom dokázal bez
problémov zahrať, ísť s ním do bytu, v konečnom dôsledku s ním stráviť jeden prázdninový týždeň.

Nebolo preukázané, že by sa A. otca bál. Práve naopak A. si v priebehu výsluchom pred súdom dokázal
spomenúť na pozitívne zážitky, ktoré s otcom zažil.

Pre A. socializáciu a pre jeho ďalší priaznivý duševný a fyzický vývoj je teda veľmi dôležité, aby sa A.
s otcom pravidelne stretával.

Záujmom maloletého dieťaťa je nepochybne aj stabilita výchovného prostredia, v ktorom dieťa žije.
Tak ako bolo vyššie uvedené, A. je veľmi naviazaný na svoju matku. Otcom navrhovaná striedavá
starostlivosť(respektíveosobnástarostlivosťotca,priktorejbyA.podľanávrhuotcaprvých6mesiacovu
matky ani nespal) by A. veľmi necitlivým spôsobom vytrhla z prostredia na ktoré je momentálne zvyknutý.

A. by takéto rozhodnutiu súdu vnímal ako nespravodlivé a nedokázal by sa s ním podľa názoru súdu
stotožniť. Takýto necitlivý zásah by mohol byť kontraproduktívny - vzťah medzi A. a otcom by sa skôr
zhoršil ako zlepšil. Pre A. je dôležité, aby primárne zostal v prostredí u matky na ktoré je zvyknutý, ale
abysazároveňdostatočnestretávalsosvojímotcom.Otcomnavrhovanástriedaváosobnástarostlivosť,
respektíve osobná starostlivosť otca o maloletého by tento výsledok nezabezpečila.

Súd preto maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s dostatočným širokým stykom
s odporcom.

Súd nemal preukázané, že by navrhovateľka nakladala s peniazmi, ktoré mala A. darovať jeho stará

mama nehospodárne. Je možné predpokladať, že peniaze, ktoré boli A. darované boli použité tak, ako
uviedla navrhovateľka, teda na kúpu nábytku pre A. dovolenky a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti.
Nebol teda žiadny relevantný dôvod na to, aby bola navrhovateľka vylúčená zo správy majetku
maloletého. Súd preto rozhodol tak, že A. budú zastupovať a jeho majetok spravovať obidvaja rodičia.

Model stretávania sa otca s A. sa súd snažil nastaviť tak, aby na jednej strane zostala zachovaná stabilita
výchovného prostredia, ktorá je pre A. dôležitá a aby na druhej strane A. u otca strávil dostatok času na
to, aby na neho mohol otec dostatočne výchovne vplývať. A. by mal teda podľa rozhodnutia súdu byť
u otca od stredy od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod. v každom párnom kalendárnom týždni. Takéto
stretávanie sa otca s A. je podľa názoru súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postačujúce.

Osobitný režim stretávania sa bude platiť počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, jarných a
letných prázdnin. Tento osobitný režim bol nastavený tak, aby A. u každého z rodičov strávil polovicu
času.

Súd T. navrhovateľku, aby A. odovzdala otcovi v mieste bydliska otca. Je to kvôli tomu, že odovzdávanie

maloletého v škole sa neosvedčilo. Navrhovateľka do školy chodila pred skončením vyučovania,
A. vyberala ona, hoci podľa M. návykového režimu mal A. vyberať odporca. Neosvedčilo sa ani
odovzdávanie A. v mieste bydliska navrhovateľky. V drvivej väčšine prípadov to skončilo tak, že otec sa
s A. kontaktoval iba cez okno. Ak navrhovateľka dovezie A. do miesta bydliska otca, tieto problémy s
odovzdávaním dieťaťa by mali zaniknúť. Navrhovateľke nič nebráni, aby A. k odporcovi vozila - z obsahu

spisu vyplýva, že má vodičský preukaz a šoféruje. Odovzdávanie A. po ukončení stretnutia bude zase
zabezpečovať odporca tak, aby navrhovateľka nebola zaťažená nákladmi na A. dopravu pri realizácii
stretávania sa s odporcom iba sama.Súd upravil aj odovzdávanie nevyhnutných dokladov pri odovzdávaní A., aby v budúcnosti nevznikali
medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorí spolu ťažko komunikujú nedorozumenia. Odovzdanie preukazu
zdravotného poistenca má zabezpečiť v prípade nevyhnutnosti riadny výkon lekárskej starostlivosti o A.,

odovzdávanie cestovného pasu má zabezpečiť možnosť A. vycestovať do zahraničia s otcom v čase v
ktorom ho bude mať otec vo svojej starostlivosti.

Súd poznamenáva, že zaviazal navrhovateľku A. na stretnutie s odporcom riadne pripraviť. Okrem
prípravy hmotnej (zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, školských pomôcok a liekov) je nevyhnutná aj

príprava psychologická. Navrhovateľka je povinná A. vysvetliť, že stretnutie s otcom je pre neho dobré
a vhodné a že je nevyhnutné rešpektovať ho už len preto, že tak vo veci rozhodol súd.

V priebehu konania bolo zrejmé, že rodičia maloletého spolu (napriek určitému progresu) ťažko
komunikujú. Je nevyhnutné, aby sa rodičia navzájom informovali o školských výsledkoch a zdravotnom
stave maloletého tak ako určil súd. Informovanie by malo prebiehať ústne pri odovzdávaní A.. Informácia

o mieste pobytu A. má význam pre prípad, že by jeden z rodičov zobral v čase prázdnin A. na dlhšie
trvajúcu zahraničnú dovolenku.

Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého A. a zo
zárobkových a majetkových pomerov obidvoch rodičov. Náklady, ktoré uviedla navrhovateľka v priebehu

konania spojené s výchovou a výživou A. súd považuje za primerané, s výnimkou nákladov na
stravovanie. Aj napriek tomu, že je A. celiatik súd považuje náklady na stravovanie vo výške 200 eur
mesačne za nadhodnotené. Za primerané súd považuje náklady na stravu vo výške 150 eur za mesiac.
Súd zohľadnil aj skutočnosť, že osem dní do mesiaca bude starostlivosť o A. zabezpečovať odporca.

Súd zohľadnil pri určení výške výživného aj zárobkové pomery a majetkové pomery obidvoch rodičov.
Odporca je zamestnaný, pribudla mu aj ďalšia vyživovacia povinnosť, výživné vo výške 200 eur
mesačne, by malo dostatočne pokryť A. potreby a odporcovi zase ponechať dostatok finančných
prostriedkov na vlastné živobytie a na zabezpečenie vyživovacej povinnosti voči jeho dcére.

Je potrebné poznamenať, že navrhovateľka by sa mala riadne zamestnať a prispievať na výživu A.
podľa svojich reálnych možností. Inými slovami, potencionalita príjmov navrhovateľky je ďaleko vyššia,
navrhovateľka môže a má riadne pracovať.

Súd určil predbežnú vykonateľnosť rozsudku v časti stretávania sa odporcu s A. (predbežná

vykonateľnosť rozsudku o platení výživného vyplýva priamo zo zákona). Podľa názoru súdu, podľa
názoru kolízneho opatrovníka, prokurátorky prítomnej na pojednávaní a aj podľa názoru znalkyne je
nevyhnutné, aby sa odporca stretával s A. podľa súdom určeného spôsobu čo najskôr.

O trovách znaleckého dokazovania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej kvôli

tomu, že v čase vyhlásenia rozsudku nebolo právoplatné uznesenie o priznanie znaleckej odmeny
znalkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Pezinok, písomne, štvormo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého
druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a

s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkdostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo
dňa jeho doručenia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.