Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. september 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 13P/340/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113236144
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bezáková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113236144.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu maloletého Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpené

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa
rodičov: matky L. Le O., nar. XX.X.XXXX, bytom B., X. 1, zastúpenej Advokátska kancelária BONA FIDE,
s.r.o., Beluša, A. Sládkovičova 604/41 a otca Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B., U. XX, zastúpeného JUDr.
Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, Nitra, Farská 28, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého Y. X., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matku zaväzuje
prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 50 eur mesačne od 21.10.2013, ktoré je matka povinná

platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

Zročné výživné matky za čas od 21.10.2013 do 31.8.2014 činí sumu 267,71 eura ktorú sumu je matka
povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám otca.

Súd ukladá matkeaotcovimaloletéhoY.X.,nar.XX.X.XXXXvýchovnéopatrenie-povinnosťpodrobiť
sa sociálnemu poradenstvu, ktoré sa bude realizovať na Referáte poradensko-psychologických služieb
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, Štefánikova tr. 88, Nitra každý párny týždeň vždy v stredu od 14:00
hod. do 16:00 hod. v trvaní 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh otca na zákaz styku maloletého s matkou z a m i e t a.

Súd u p r a v u j e styk matky s maloletým Y. X., nar. XX.X.XXXX s obmedzením, že sa začne realizovať

až po uplynutí doby výchovného opatrenia uloženého týmto rozsudkom tak, že matka je oprávnená
stretávať sa s maloletým v každom párnom týždni kalendárneho roka v sobotu v čase od 9:00 hod.
do 19:00 hod. a v každom nepárnom týždni kalendárneho roka v piatok v čase od 16:00 hod. do 19:00
hod. s tým, že matka si maloletého prevezme v mieste bydliska dieťaťa v stanovenú hodinu a v mieste
bydliska dieťaťa v stanovenú hodinu dieťa včas a riadne otcovi odovzdá. Otec je povinný maloletého
na stretnutia s matkou včas a riadne pripraviť.

Súd r u š í predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom Nitra č.k. 13P/340/2013-75 zo dňa
6.2.2014.

Súd u k l a d á otcovi povinnosť, aby matku pravidelne písomne informoval vždy k poslednému dňu

kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, o jeho školských výsledkoch, športových amimoškolských aktivitách a o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa života maloletého Y. X., nar.
XX.X.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého Y. X., nar. XX.XX.XXXX sa svojím návrhom zo dňa 21.10.2013 domáhala jej úpravy
styku s maloletým. Svoj návrh odôvodnila tým, že potom ako boli upravené rodičovské práva a povinnosti
k maloletému v roku 2010, obnovili spolužitie s otcom dieťaťa a žili spoločne až do 29.06.2013, kedy
odišla z dôvodu, že jej otec fyzicky ubližoval a boli medzi nimi partnerské nezhody. S dieťaťom sa teraz
stretáva sporadicky, otec nesúhlasí s tým, aby sa syn s ňou stretával bez jeho prítomnosti, bráni jej v

stretávaní sa so synom. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 11.12.2013 domáhal, aby súd zveril
maloletého Y. X. do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazal prispievať na výživu dieťaťa minimálnym
výživným a navrhol rozhodnúť o styku matky s dieťaťom prípadne o zákaze styku matky s dieťaťom na
základe výsledkov vykonaného dokazovania. L., že rodičia obnovili spolužitie, nežijú však spolu od júla
2013. Maloletý zostal bývať s ním. Stretnutia s matkou boli však problémové. Medzi dieťaťom a matkou

došlo k výraznému citovému odcudzeniu z dôvodu neprimeraného správania sa matky počas obdobia,
kedy spolu žili v jednej domácnosti ako aj po rozchode rodičov, kedy si matka svojimi necitlivými zásahmi
a najmä neprimeraným vynucovaním styku s dieťaťom, neuvedomuje ako negatívne zasahuje do života
dieťaťa, syn sa pred ňou stále viac izoluje a aktuálne už úplne odmieta jej prítomnosť.

Otec dňa 16.1.2014 podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal súd dočasne zveriť

maloletého Y. X. do jeho osobnej starostlivosti a zároveň žiadal dočasne zakázať styk matky s maloletým
dieťaťom. Dňa 05.02.2014 podala matka návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
Y. X. a návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala súd, aby nariadil otcovi dieťaťa
odovzdať maloletého Y. do starostlivosti matky bez prítomnosti otca každý piatok po vyučovaní, kedy si
matka prevezme dieťa v škole a odovzdá ho ten istý deň o 18:00 hod. pred domom otca dieťaťa.

Okresný súd Nitra uznesením č.k. 13P/340/2013-75 zo dňa 06.02.2014 oba návrh rodičov na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol a z úradnej moci nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadil matke a
maloletémuY.X.,nar.XX.X.XXXX výchovnéopatrenie-povinnosťpodrobiťsasociálnemuporadenstvu,
ktoré sa bude realizovať na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálny vecí a
rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

Štefánikova tr. 88, Nitra každý párny týždeň vždy v stredu od 14:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že
súd uložil otcovi povinnosť v stanovenú hodinu zabezpečiť účasť dieťaťa na výchovnom opatrení, do
právoplatnosti konania vedeného na Okresnom súde Nitra 13P/340/2013.

Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že rodičia maloletého rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti do 29.6.2013, kedy matka odišla po nezhodách partnerov, zo strany otca bol na ňu vyvíjaný

psychický i fyzický nátlak. Matka dňa 17.10.2013 podala trestné oznámenie, v ktorom sú vykreslené
pomery v rodine maloletého, ktoré vykresľujú situáciu aj vo vzťahu k maloletému Y.. Otec bráni matke
v kontakte s dieťaťom, dieťa na stretnutia s matkou nepripravuje. Chlapec zostal v starostlivosti otca po
odchode matky, matka mala s dieťaťom a má dobrý vzťah, tento však bol narušený hlavne zo strany
otca a to hádkami s matkou na verejnosti, dokonca aj v škole, ktorú maloletý navštevuje, čo spôsobilo,

že maloletý začal matku odmietať. V r. 2010 keď boli upravené rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu,
rodičia žili v spoločnej domácnosti a matka súhlasila so zverením dieťaťa otcovi pod nátlakom otca.
Keďže matka má záujem zabezpečovať starostlivosť o dieťaťa, navrhuje, aby súd zveril maloletého do
osobnej starostlivosti matky, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude
realizovať v týždenných alebo dvojtýždenných intervaloch. Zároveň navrhol otcovi určiť výživné 200 eur

a zatiaľ styk otca s maloletým neupravovať, nakoľko matka nemá záujem brániť stretávaniu sa otca s
maloletým.Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že v období, keď po prvýkrát boli
upravované rodičovské práva a povinností k synovi, boli s jeho otcom rozídená, pretože ju fyzicky
napadol, v tom období na neho podala trestné oznámenie pre ublíženie na zdraví a lúpež. Ona psychicky

túto situáciu nezvládala, súhlasila, že sa k partnerovi vráti, musela však stiahnuť trestné oznámenia a v
tom období súhlasila so zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, pretože chcela, aby opätovne
s dieťaťom žili ako rodina. Od r. 2010 spolu žili do 29.6.2013, za toto obdobie ju otec niekoľkokrát fyzicky
napadol, dokonca raz aj za prítomnosti maloletého Y.. Hádky, ktoré vyvolával otec boli často aj pred
maloletým, dokonca v tom čase znevažoval jej starostlivosť o dieťa, brával syna na víkendy preč, aby

ona vyzerala ako matka, ktorá sa nechce o dieťa starať. Keď spolu žili v spoločnej domácnosti, väčšinou
starostlivosť o syna zabezpečovala ona, učila sa s ním, vozila ho do školy a zo školy, starala som sa o
domácnosť, pričom otec zabezpečoval voľno časové aktivity syna, syn sa venuje hokeju. V lete 2013 ju
otec dieťaťa fyzicky napadol a zbil, musela zo spoločnej domácnosti ujsť bez všetkých osobných vecí.
Máajlekárskesprávyohľadomjejzdravotnéhostavupoútokuotca.Trestnéoznámenie vtedynepodala,
chcela mať už od otca pokoj, chcela sa s ním dohodnúť ohľadom zabezpečovania starostlivosti o syna.

Otec dieťaťa s ňou nekomunikoval ani telefonicky, dokonca synovi zmenil telefónne číslo. Keďže bolo
obdobie letných prázdnin, nemohla sa informovať ani v škole a až v 9/2013 sa obrátila na UPSVaR
a žiadala, aby bol spísaný návrh na úpravu styku so synom. Vtedy sa so synom stretla osobne asi
dvakrát v OC Mlyny alebo ho bola pozrieť na zimnom štadióne. Vždy to bolo za prítomnosti otca a
vždy otec vyvolal a začal hádku pred dieťaťom. Myslí si, že syn ju začal odmietať preto, lebo ju chce

svojím spôsobom chrániť, vždy mal bolesti brucha, keď otec začal hádku medzi nimi, myslím si, že syn
má aj obavu pred otcom a preto reaguje a vypovedá, že sa s ňou nechce stretnúť. Nie je pravdou, že
by syna obťažovala. So synom mali veľmi pekný vzťah, je pravda, že sa láskali, ľúbili, nesprávala sa
nijako nevhodne voči dieťaťu, práve naopak, myslí si, že otec je na maloletého extrémne naviazaný. V
súčasnostižijevgarsónke,ktorúmávosobnomvlastníctve,jedlhodobonezamestnaná,niejeevidovaná

na UPSVaR. Otec maloletého si neželal, aby bola zamestnaná, v súčasnosti má príjem len z brigádnej
činnostiakopromotérka,prípadnezastupujepriateľkypredavačky,jetookolo100eurmesačne,finančne
jej vypomáha otec, ktorý jej prispieva na náklady spojené s bývaním. Na otca maloletého podala trestné
oznámenie za týranie blízkej osoby a otec sa jej viackrát vyhrážal, že keď bude o dieťa bojovať, tak jej
bude „teplo" a uvidí ako bude on o dieťa bojovať. Syna nikdy nezaťažovala partnerskými problémami,

pred dieťaťom ich nikdy neriešila, nikdy by neupierala synovi kontakt s druhým rodičom, jej svedomie
je vo vzťahu k maloletému Y. čisté a má záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Nikdy otca
pred neočierňovala, nie je pravdou, že by dieťa kopala do medzinožia. Keď sa učili, je možné, že dieťa
udrela zošitom alebo udrela po zadku, keď bol pri učení nepozorný, nakoľko býval veľmi nepozorný.
Čo sa týka majetkových pomerov okrem bytu v ktorom býva, nevlastní žiaden majetok. V súčasnosti

zabezpečuje starostlivosť o chorú matku. Jej príjem tvorí príspevok v sume 450 eur mesačne od otca,
ktorý jej takto finančne. Iný príjem nemá. Mesačné výdavky predstavujú nájomné 65 eur, elektrina 25
eur, 19 eur štvrťročne satelitná TV. Na výživu syna doteraz prispela sumou 250 eur mesačne od odchodu
zo spoločnej domácnosti. Navrhla súdu, aby jej v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti otca
určil výživné v sume 50 eur mesačne, ktoré je schopná na výživu syna prispievať.

Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že po tom ako rodičia maloletého prerušili koncom 6/2013
spolužitie, zostal maloletý v starostlivosti otca, ktorý doposiaľ zabezpečuje starostlivosť o dieťa bez
nedostatkov. Bol to otec, ktorý dieťa motivoval k stretnutiam s matkou, avšak sám maloletý postupne
odmietal stretávanie sa s matkou, dokonca aj za prítomnosti otca. Za citovým ochladnutím vzťahu
maloletého k matke nestojí otec, ale správanie sa matky k dieťaťu -matka ho mala obťažovať, mala ho

chytať v rozkroku, dávať mu jazyk do úst a preto maloletý sa odmieta s matkou stretávať.

Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, že v r. 2010 a ani inokedy
matku fyzicky napadol, dokonca sa mal dopustiť lúpeže na nej. Mali partnerské nezhody, ktoré však
vyriešili a následne obnovili spolužitie. Nie je pravdou, že by sa dopúšťal akéhokoľvek násilia voči matke
dieťaťa počas ich spolužitia, je pravdou, že sa s matkou hádavali, boli to bežné hádky dvoch partnerov, je

pravdou, že niekedy bol svedkom hádok aj ich syn. Počas obdobia, kedy spolu žili, nebola starostlivosť
matky o dieťa taká aká by mala byť, neoblo to v tom, že by sa matka nevedela od dieťaťa postarať,
vodila ho do školy a zo školy, starala sa o domácnosť, ale nemala k synovi taký vzťah, aký by mala mať
matka k synovi, nezaujímala sa o jeho športové aktivity. Ak s ním mala tráviť čas, väčšinou to dopadlo
tak, že išla s priateľkami na kávu a syna odložila do detského kútika. Zabezpečovala prípravu syna na

vyučovanie, avšak veľakrát sa stalo, že ho pritom bila, syn mával fľakatú tvár po fackách, štípance narukách, bila ho učebnicou po hlave. Dieťa sa dokonca odmietalo učiť s matkou. Väčšinu času matka
trávievala so svojimi priateľkami, večer sa začala so synom učiť, potom bola nervózna. Myslím si, že aj
toto je dôvod, prečo chlapec aktuálne matku odmieta. S matkou dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti

tak ako uviedla od 29.6.2013, kedy sa matka po partnerskej hádky zo spoločnej domácnosti, ktorú mali
v rodinnom dome jeho rodičov odsťahovala. Odmieta, že by k odsťahovaniu matky predchádzal fyzický
útok na matku z jeho strany. Po odchode matky asi dva týždne riešila svoje osobné veci, ktoré mala ešte
u neho, o dieťa sa začala zaujímať až neskôr. Je pravda, že matka sa dožadovala kontaktu s dieťaťom,
on jej tento aj umožnil, asi dvakrát sa stretli v nákupnom centre, raz na kolotočoch a dokonca 2-3 krát

aj u nás na dvore. Nemá problém umožniť matke kontakt so synom, dieťa však odmieta a nechce k
matke ísť. Dokonca sám inicioval stretnutia matky s dieťaťom. Syn však tieto odmieta a nechce, aby
sa doma o mame bavili. On má so synom nádherný vzťah, syn sa veľmi dobre učí, na čisté jednotky,
je veľmi dobrý v športe, ktorý robí - v hokeji a od leta 2013 zabezpečuje starostlivosť o dieťa sám. Čo
sa týka obťažovania syna matkou, o týchto skutočnostiach sa dozvedel po výsluchu syna na UPSVaR,
konanie matky mu potvrdila aj jeho matka, ktorá bola svedkom takéhoto nevhodného správa a konania

matky asi pred rokom, o tom mu však nepovedala, až v súčasnosti. Čo sa týka skutočnosti, že videl
a vedel o tom, že matka maloletého bije pri učení, riešil to s matkou pohovorom, rozprávali sa o tom,
matka však mala hysterické výstupy, kedy tvrdila, že ju dieťa nerešpektuje a takto si vynucovala rešpekt.
Nesúhlasil s tým, dieťa nikdy neudrel a má pred ním rešpekt a nie strach a obavu ako prezentuje
matka. Je spoločníkom a konateľom v troch obchodných spoločnostiach. Predmetom podnikania týchto

spoločností je hlavne predaj, nákup tovaru, venujem sa aj obchodovaniu so spoločnosťami, ktoré sú v
konkurze. Jeho priemerný mesačný príjem je 1800 - 2000 eur netto. Jedná sa hlavne o podiel na zisku z
obchodných spoločností. Jeho príjem je nepravidelný od 700 - 3000 eur niekedy, niekedy je mesiac, kedy
nemá žiadny príjem, je to pohyblivé. Nevlastní žiaden majetok, žije v rodinnom dome, ktorý je v osobnom
vlastníctve jeho rodičov, spolu s maloletým. Náklady na bývanie predstavujú cca 300 eur, sú to poplatky

za energie, voda, elektrina, plyn. Maloletý navštevuje piaty ročník ZŠ NF.. Okrem bežných výdavkov
ako je strava, ošatenie, školské pomôcky a potreby, má zvýšené výdavky v súvislosti so záujmovou
činnosťou dieťaťa. Chodí na hokej, kde sú mesačné poplatky cca 400 eur aj spolu s cestovným na
zápasy, športové oblečenie a športové pomôcky. Maloletý navštevuje jazykovú školu, kde je polročný
poplatok 100 eur. Jeden semester zaplatila aj matka dieťaťa.

Maloletý Y. X., vypočutý prostredníctvom kolízneho opatrovníka uviedol, že na svojom terajšom spôsobe
života nechce nič meniť. Od 6/2013 žije v domácnosti otca bez matky a chce aby to takto zostalo. S
mamou a ani s babkou z maminej strany, sa nechce stretávať, odmieta akýkoľvek kontakt, nepripúšťa
ani prítomnosť matky v škole či na tréningoch. Vo svojej výpovedi uviedol, že mama ho pri učení búchala
knihou, bola nervózna a kopla ho do medzinožia. Mama od nich trikrát odišla, klamala ich, že je jej mama

chorá a pritom chodila za frajerom. Zistil to ta, že sa to spýtal ocina a on mu to všetko vysvetlil. Nebavili
ju športy, na dovolenkách len sms-kovala alebo sa opaľovala. Neverí tomu, že ho mama stále ľúbi ako
mu to hovorí. Mama sa pred ním nepekne vyjadrovala o otcovi, uviedol, že ju nemá rád.

Podľa správy kolízneho opatrovníka maloletý vníma matku v negatívnom svetle a úplne ju odmieta.
Všetky aktivity a zážitky s ňou popisuje ako negatívne, je prehnane kritický voči jej správaniu a odmieta

kontakt s ňou. Jednotlivé situácie, ktoré popisoval, hovoril slovníkom dospelej osoby. Jeho popis pôsobil
ako naučená výpoveď. V určitých situáciách ho idealizuje a žiadnu kritickú poznámku voči nemu počas
celého pohovoru neuviedol. Jeho videnie je čierno-biele, voči matke prehnane kritické, otca práve
naopak idealizuje.

Súdna znalkyňa na pojednávaní uviedla, že negatívny obraz rodičov alebo jedného rodiča vytvárali

obaja rodičia. Poukázala na výsluch dieťaťa, hlavne na skutočnosť, že dieťa vedelo, že rodičia sú v
konflikte a každý z rodičov vytvára negatívny obraz o tom druhom, aj keď nevedome svojím správaním.
Čo sa týka syndrómu zavrhnutého rodiča, jednotlivé znaky popísala v odpovedi na otázku č. 13, je
pravdepodobné, že sú prítomné na základe vyšetrení znaky zavrhnutého rodiča. Situácia sa nedá riešiť
tým spôsobom, že dieťa odnímeme zo starostlivosti otca, nakoľko by to nebolo v záujme dieťaťa. V tomto

prípadejenarodičoch,abyvytvoriliurčitúkoalíciu,vrámciktorejbysadohodlinavýchovnýchpostupoch.
Dieťa potrebuje zažiť korektívnu skúsenosť, aby sa presvedčilo, že rodičia dokážu spolupracovať,
nadobudlo pocit, že rodičia ako dospelé autority sú schopní dlhodobej spolupráce a dohody. Čo sa týka
aktuálneho psychického stavu dieťaťa, zatiaľ nezistila nejaké vážnejšie ťažkosti v oblasti psychického
stavu dieťaťa, zistila však, že dieťaťu chýba primeraná detská závislosť, čo by bolo vzhľadom k jehoveku primerané, závislosť k osobe ktorá uspokojuje potreby. Už teraz si maloletý uvedomuje, že dobré
vzťahy medzi ľuďmi nie sú prirodzené, na základe toho, že zažil konflikt medzi výchovnými autoritami, čo
môže mať negatívny dopad na ďalší vývin dieťaťa. Maloletý je výchovne ovplyvniteľný, dá sa ovplyvniť

emóciami. Čo sa týka "sexuálneho obťažovania" zo strany matky, dieťa vierohodne popísalo vnemy
situácie, ale kontext nemusí adekvátne vysvetliť a pochopiť. Čo sa týka skutočnosti, čo najviac ovplyvnilo
alebo čo najväčšmi ovplyvnilo jeho súčasný negatívny vzťah k matke je to konflikt rodičov, v ktorom
je matka dieťaťom vnímaná prevažne prostredníctvom otca cez jeho postoje voči nej. Pokiaľ rodičia
nezmenia svoj postoj jeden k druhému, nedokážu sa rešpektovať ako rodičia, v súčasnosti neodporúča

kontakt matky s dieťaťom, kým nedôjde k zmenám vzťahov medzi rodičmi v rámci konzultácií pri
odbornom vedení aj s poukazom na sedenia na nariadené predbežné opatrenie. K rozdielom medzi
znaleckým posudkom L.. V. a odpovedi na otázku č. 9 v znaleckom posudku ohľadom spozorovania
prejavov sexuálneho obťažovania zo strany matky a rozporov v otázke špecifickej vierohodnosti, p. Dr.
V. použila iné diagnostické techniky ako ona, nepoužila Rorschachov test, na základe ktorého ona zistila,
že maloletý narába s vnímanou skutočnosťou a že je do značnej miery pri interpretácii ovplyvňované

emóciami, nedokáže postihnúť kontext situácie a na situácie si vytvára názor pod vplyvom názoru okolia
ako aj emócií.

Právny zástupca matky v záverečnom návrhu uviedol, že matka po odchode zo spoločnej domácnosti
stratila možnosť podieľať sa na výchove svojho syna, tento stav trvá už takmer 15 mesiacov. Zo záverov
znaleckého dokazovania vykonaného v trestnej veci sexuálneho zneužívania maloletého nevyplynulo,

že by sa matka mala dopustiť konania, ktoré je jej kladené za vinu. V tejto súvislosti poukázala na
závery znaleckého dokazovania v tomto súdnom konaní, kde znalkyňa uviedla, že maloletý pri vnímaní
skutočnosti a jej interpretácii je ovplyvňovaný emóciami, názory na situácie si vytvára pod vplyvom
emócií a okolia. Znalkyňa potvrdila, že je pravdepodobné, že sú prítomné znaky zavrhnutého rodiča.
Nariadené predbežné opatrenie neprinieslo žiadny pozitívny posun ohľadom naviazania kontaktu s

maloletým. Takémuto správaniu prispelo aj správanie otca maloletého. Vzhľadom na jeho vyjadrenia
o momentálnom stave, kedy nie je schopný robiť „most" medzi matkou a synom, či je vôbec schopný
zabezpečovať riadnu výchovu svojho syna ako takú. Citové odcudzenie dieťaťa od matky, negatívny
postoj k matke a neochotu kontaktovať sa s ňou, vidí znalec v konflikte rodičov ako najvýraznejšom
faktore, pričom matka je vnímaná cez postoje otca k nej a nedostatočný rešpekt, ktorý k nej partner

mal. Tento záver korešponduje aj so závermi znaleckého dokazovania vo veci zločinu týrania blízkej a
zverenejosobyusúdnejznalkyneL..X..Vzhľadomnauvedené,ajkeďmatkavpriebehukonanianavrhla
zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, rešpektujúc názor znalkyne, že situácia sa nedá riešiť tým, že dieťa bude odňaté zo starostlivosti
otca, nakoľko by to nebolo v záujme dieťaťa, za daného stavu nežiada zveriť dieťa do jej osobnej

starostlivosti. Rovnako však je v rozpore so záujmami dieťaťa zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti
otca, vzhľadom na postoj otca, možnosti zmeny stavu, kedy dieťa odmieta kontakt s matkou. Navrhuje,
aby súd za daného stavu súd o zverení maloletého Y. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
nerozhodol. Navrhla, aby sa obaja rodičia ako aj maloletý podrobili konzultáciám pod odborným vedením
rodinného psychoterapeuta resp. detského psychoterapeuta. V prípade, že by súd upravil rodičovské

práva a povinnosti k dieťaťu a zveril dieťa do osobnej starostlivosti otca, navrhol úpravu styku minimálne
v rozsahu raz za dva týždne bez prespatia. Zároveň žiadal, aby bol otec zaviazaný matku písomne
informovať v rozsahu minimálne raz do mesiaca o všetkých podstatných aktivitách v živote dieťaťa, o
jeho zdravotnom stave, o dosahovaní školských výsledkov a podobne.

Právny zástupca otca v záverečnom návrhu žiadal zveriť maloletého Y. do osobnej starostlivosti otca,

pretože dieťa je od podania návrhu v jeho starostlivosti, prostredie u otca ako aj osoba otca do dnes
reprezentujú u dieťaťa predstavu istoty a bezpečia. Maloletý sa sám opakovane vyjadril, že chce žiť sám
s otcom. V konaní nijakým spôsobom nebolo preukázané, že otec starostlivosť maloletého zanedbáva,
práve naopak, maloletý v škole dosahuje výborné výsledky a otec s ním trávi všetok voľný čas. Poukázal
na závery znaleckého dokazovania, kde znalkyňa uviedla, že situáciu v rodine nie je možné riešiť

odňatím dieťaťa zo starostlivosti otca. Navrhol, aby bolo otcovi určené výživné vo výške 50 eur mesačne,
nakoľko matka prehlásila, že je v jej možnostiach a schopnostiach prispievať touto sumou. Zároveň
žiadal súd, aby zakázal styk matky s maloletým, pretože v súčasnosti nie je v záujme dieťaťa, aby
sa s matkou stýkalo. Odmietavý postoj dieťaťa pretrvával aj počas celého realizovaného výchovného
opatrenia, svoj odmietavý postoj dieťa zdôvodňovalo okolnosťami, kedy ho mala matka sexuálne

obťažovať, pričom aj súdny znalec v súčasnosti neodporučil kontakt matky s dieťaťom. Keďže v zmyslezákona o rodine, je potrebné o styku matky a dieťaťa rozhodnúť, navrhuje jej styk s dieťaťom zakázať.
Poukazuje na aktuálne podozrenie na protiprávne konanie matky proti synovi, poukazuje na trestné
konanie začaté vo veci zločinu sexuálneho násilia, zločin týrania blízkej a zverenej osoby a prečin

nebezpečného vyhrážania.

Kolízny opatrovník v záverečnom návrhu navrhol, zrušiť predbežné opatrenie, ktorým súd nariadil
matke a maloletému povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na referáte RPPS ÚPSVaR Nitra
a to z dôvodu, že práca na znovuobnovení vzťahu dieťaťa s matkou počas stretnutí na UPSVR však
nedosiahol žiadny efekt, stretnutia neplnili svoj účel a neboli v záujme maloletého dieťaťa. Takéto určené

kontakty mali negatívny vplyv na maloletého Y., podľa vyjadrenia maloletého mu spôsobovali stres.
PočaskontaktovmaloletýsedelvpriestorochUPSVaR,kdespozadverípočulhádkurodičov,cítilnapätie
medzi nimi. Rodičia si niekedy začali vymieňať názory aj v chlapcovej prítomnosti. Uvedené stretnutia
nemali pozitívny vplyv na chlapca a už vôbec nie na obnovu vzťahu medzi ním a matkou. V prípade, že
by takéto kontakty pretrvávali mohlo by dôjsť ešte k väčšiemu odcudzeniu syna a matky. S poukazom
na výsledky znaleckého dokazovania je potrebné, aby matka absolvovala poradenské stretnutia a otec

prebral zodpovednosť za zdravý osobnostný vývin syna a prestal sa snažiť získať dieťa na svoju stranu
v konflikte s matkou. K tomuto kroku obaja rodičia potrebujú odbornú pomoc, odborné poradenstvo,
zamerané na zvládanie psychickej záťaže spojenej s rozchodom rodičov a adaptovanie sa na novú
situáciu. Z toho dôvodu navrhol, aby rodičia po zrušení výchovného opatrenia absolvovali najskôr
individuálne poradenstvo a po čase párové poradenstvo, nakoľko je v záujme dieťaťa, aby rodičia začali

spoločne medzi sebou komunikovať, aby syna nevťahovali do svojich konfliktov a nepredstavovali obraz
druhého rodiča ako negatívny. Navrhol, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, matke,
aby bola určená vyživovacia povinnosť v sume 50 eur mesačne a zároveň aby boli rodičia zaviazaní
povinnosťou podrobiť sa sociálnemu poradenstvu formou individuálnej a neskôr párového poradenstva,
ktoré môžu absolvovať aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, prípadne po súkromnej línii.

V tomto momente styk matky s dieťaťom nenavrhol upraviť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom návrhu
zo dňa 21.1.2013 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:

-rodný list mal. Y.

-správa z pohovoru s mal. Y. 26.11.2013

-vyjadrenie otca k návrhu zo dňa 10.12.2013

-trestné oznámenie matky zo dňa 17.10.2013

-správa ZŠ kráľa U. zo dňa 11.12.2013, zo dňa 17.12.2013

-lekárske správy o zdravotnom stave matky

-návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 16.1.2014

-správa ZŠ B. T. zo dňa 10.1.2014 a 20.1.2014

-správa o zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 24.1.2014

-správa zo psychologickej konzultácie zo dňa 23.1.2014

-návrh matky zo dňa 4.2.2014

-SMS správy rodičov

-správa z psychologického vyšetrenia rodičov zo dňa 5.2.2014

-správa OO PZ Nitra zo dňa 6.2.2014

-uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 7.1.2014-uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 5.2.2014

-úradné záznamy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny marec 2014 až apríl 2014

-znalecký posudok zo dňa 25.5.2014

-vyjadrenia účastníkov konania k znaleckému posudku

-zápisnica z výsluchu maloletého zo dňa 14.5.2014

-vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 4.7.2014

-úradné záznamy ÚPSVaR Nitra máj až jún 2014

-správa zo šetrenia pomerov zo dňa 1.7.2014

-znalecký posudok Dr. V.

-výdavky na bývanie matky

-čestné prehlásenie otca matky zo dňa 27.8.2014

-rozpis mesačných výdavkov na maloletého

-potvrdenie o podaní daňového priznania subjektu J. s.r.o.

-výpis z účtu otca preukazujúci úhradu nákladov spojených s bývaním

-vyjadrenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.9.2014

-správa k nariadenému predbežnému opatreniu ÚPSVaR

-vyjadrenie otca - záverečný návrh

-uznesenie o začatí trestného stíhania voči otcovi

-pripojený spis Okresného súdu Nitra 24P/358/2010 a z neho rozsudok zo dňa 16.12.2010

a zistil tento skutkový a právny stav:

Maloletý Y. X., nar. XX.XX.XXXXX pochádza z mimomanželského vzťahu matky L. Le O. a otca Y.
X.. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/358/2010 - 12 zo dňa 16.12.2010 právoplatným dňa
26.01.2011 po dohode rodičov bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca a matku súd zaviazal
prispievať na jeho výživu minimálnym výživným. Rodičia následne obnovili spolužitie a žili v spoločnej

domácnosti do júla 2013, kedy matka odišla zo spoločnej domácnosti a maloletý zostal v starostlivosti
otca. Obaja rodičia majú len uvedenú vyživovaciu povinnosť.

Matka žije sama v garsónke, ktorá je v jej osobnom vlastníctve, je dobrovoľne nezamestnaná, nie je
evidovaná na ÚPSVaR. Pracuje len brigádne, jej príjem tvorí finančný príspevok od jej otca vo výške
450 eur mesačne. Keďže v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o chorú matku, aktuálne z tejto činnosti

príjem nemá. Mesačne uhrádza nájomné 65 eur, elektrina 19 eur a štvrťročne káblová TV 19 eur. Od júla
2013 prispela na výživu syna sumou 250 eur. Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 01.07.2014 zo šetrenia
pomerov v domácnosti matky dieťaťa, súd zistil, že domácnosť matky je štandardne vybavená a matka
má vhodné podmienky na stretávanie sa so synom.

Otec žije s maloletým v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho rodičov. Mesačné náklady

na bývanie v tejto nehnuteľnosti sú: 77 eur vody, 95 eur plyn, 46,80 eura elektrina. Otec je spoločníkom
a konateľom obchodných spoločností O. s.r.o., X. spol. s r.o. a J. s.r.o.. Jeho priemerný mesačný príjem
je podľa vyjadrenia otca 1.800 eur - 2.000 eur mesačne netto. Nevlastní žiaden majetok.Maloletý Y. X. navštevuje piaty ročník ZŠ B. T. v B.. Stravné v škole predstavuje mesačne 18 eur, školský
klub 10 eur, cestovné do školy 40 eur. Venuje sa hokeju, navštevuje hokejový klub, mesačný poplatok
klubu je 45 eur, poplatok za ľad je 90 eur a výdavky na zápasy týždenne 30 eur - 50 eur. Navštevuje

jazykovú školu P., kde je polročný poplatok 100 eur.

Zo správy Základnej školy B. T. v B., ktorú maloletý navštevuje, súd zistil, že maloletý chodí na
vyučovanie vždy pripravený, dosahuje veľmi dobré výsledky, aktívne sa zapája do vyučovacieho
procesu. Otec spolupracuje s triednou učiteľkou, zúčastňuje sa rodičovských združení, maloletý má k
nemu vybudovaný kladný priateľský vzťah. Vyjadruje sa o ňom ako o človeku, ktorého má veľmi rád, na

ktorého sa môže vždy spoľahnúť, porozprávať sa s ním, či zdôveriť. Matka sa informuje o prospechu a
správaní maloletého v škole. Syna niekoľkokrát aj navštívila v školskom zariadení, no on s ňou odmietol
komunikovať.

Zo správy zo Základnej školy kráľa U., ktorej bol maloletý žiakom od 01.09.2010 do 30.06.2013, súd
zistil, že maloletý dosahoval výborné výsledky, učil sa systematicky. Dieťa žilo v spoločnej domácnosti s
oboma rodičmi. Matka sa pri každom stretnutí s triednou učiteľkou pravidelne zaujímal sa o maloletého,

navštevovala rodičovské združenia. Spolupráca oboch rodičov so školou bola veľmi dobrá. Dochádzka
maloletého do školy bola pravidelná. Asi 3 - 4 krát počas školského roka sa stalo, že dieťa prišlo do
školy asi dve minúty po ôsmej hodine z dôvodu rannej dopravnej špičky alebo z technických príčin.

Zo správy ošetrujúcej lekárky T.. Q. V. súd zistil, že preventívne vyšetrenia s dieťaťom absolvovala
hlavne matka, chorobnosť maloletého je nízka a jeho aktuálny zdravotný stav je dobrý. Dieťa v r. 2009

absolvovalo psychologické vyšetrenie na žiadosť rodičov, kedy mu bol následne doporučený odklad
povinnej školskej dochádzky o rok. Dňa 05.02.2014 bol maloletý psychologicky vyšetrený na základe
odporúčania T.. V. v psychologickej ambulancii L.. T. J.. Zo správy PhDr. J. súd zistil, že sa jedná o dieťa
s rovnomerným a veku primeraným neuropsychickým vývinom okrem emocionálneho prežívania, kde
vykazuje enormné navýšenie v škále aktuálnej úzkosti.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Nitra uznesením zo dňa 07.01.2014 v
konaní pod spisovou značkou ČVS:ORP-12/11-VYS-NR-2014 LÉ začalo trestné stíhanie vo veci zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a uznesením zo dňa
30.04.2014 vyšetrovateľ OKP OR PZ Nitra vzniesol obvinenie otcovi pre zločin týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), § 208 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, podľa ktorého otec týral

matku v nezistenom období od roku 2003 do roku 2013, ktorej spôsoboval fyzické a psychické utrpenia.
Zo záverov znaleckého posudky L.. Z. X. súd zistil, že matka je schopná správne vnímať a reprodukovať
udalosti a okolnosti, jej výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto
ich zo strany psychologického hľadiska možno považovať za vierohodné. U matky sa prejavili znaky
syndrómu týranej osoby, správanie otca tak ako ho matka popisuje, je zlé zaobchádzanie so zverenou

osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a trvalo niekoľko rokov. Matka
považovala správanie sa otca voči nej ako ťažké príkorie čoho dôsledkom jej ťažká depresívna neuróza.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Nitra uznesením zo dňa 05.02.2014
v konaní pod spisovou značkou ČVS:ORP-259/1-VYS-NR-2014 začalo trestné stíhanie za zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, § 201 ods. 2 pís. b) Trestného zákona, zločin týranie

blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin nebezpečné
vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, §360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože doposiaľ neznámy
páchateľ vystupujúci pod menom L. Le O., mal sexuálne zneužívať maloletého Y. X., malo dôjsť k
opakovanému fyzickému a psychickému týraniu maloletého. Voči matke doposiaľ nebolo vznesené
žiadne obvinenie. Zo znaleckého posudku J.. L.. T. V., znalkyne z odboru psychológie, odvetvie

klinická psychológia detí a dospelých, ktorý bol vypracovaný v tomto trestnom konaní, súd zistil, že
u maloletého neboli zistené žiadne poruchy osobnosti a ani poruchy správania. Maloletý preferuje
otca, pozitívnym emocionálnym vzťahom k matke má výrazne averzívny odmietavý postoj. Maloletý je
schopný vnímať a reprodukovať udalosti prežité a aj okolnosti, ktoré tieto udalosti sprevádzali, výpoveď
chlapca považuje za vierohodnú na úrovni všeobecnej a špecifickej vierohodnosti. Možnosť, že by

jeho výpoveď bola naučená, pripravená, nie je pravdepodobná. Matku odmieta predovšetkým pre jej
ohmatkávanie, pohládzanie, bozky, na tom je založená jeho averzia voči nej. Matka ho predčasneorientovala na svoje pohlavie, aj zmeny ktoré dospievaním bude prinášať, vniesla do jeho slovníka
predčasne. Pokiaľ ide o týranie matkou, to možno spochybniť, následky týrania sa v štruktúre osobnosti
dieťaťa neprejavili.

Zo znaleckého posudku L.. T. X., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých,
klinická psychológia detí, súd zistil, že maloletý v súčasnosti nemá vážnejšie ťažkosti s uplatňovaním
svojho potenciálu, sebaobraz a vnímanie iných je skreslené, interpersonálnemu okoliu menej rozumie
a následne je jeho vnímanie iných založené viac na vlastných prianiach a fantáziách ako na
skutočnosti. Jeho správanie je prevažne determinované faktormi interpersonálnych vzťahov, pričom

repertoár interpersonálnych výmen, sa javí ako zúžený na formálnu komunikáciu, adekvátnu schopnosť
sebapresadenia a veľmi výrazná sa javí agresivita, ktorá nie je vyvažovaná pozitívnymi emóciami. Má
pocit akoby nedostával dostatok pozitívnej emocionálnej odozvy. Napriek tomu, že na vedomej úrovni
popiera snahu o zmenu aktuálnej situácie, podvedome si zmenu želá. U maloletého chýba prirodzená
detská tendencia k závislosti. Naopak má pocit, že on musí chrániť svojich najbližších. Jeho vzťah k
rodičom je silno nerealistický, polarizovaný. Ako svoju rodinu vymedzuje otca, seba a starých rodičov.

Matku vníma negatívne, napriek tomu, že v minulosti ju zahŕňal do rodinného systému. Od neho k matke
smeruje mierne viac negatívnych emócií ako ich sám dostáva, negatívne emócie nie sú vyvažované
žiadnymi pozitívnymi, čo je vzhľadom na to, že matka usiluje o jeho priazeň, nepravdepodobné. Matku
vníma ako zdroj konfliktov v rodine. Vzhľadom na uvedené, správanie dieťaťa je silne dezinhibované
následkom narušeného emocionálneho prostredia v rodine, čo u dieťaťa môže viesť k zvyšovaniu

agresivity a k adaptačným ťažkostiam. Vzťah k otcovi je takmer výlučne pozitívny, maloletý venuje
otcovi viac pozitívnych citov ako od neho dostáva, ale minimum kritiky. Maloletý bol v čase vyšetrenia
v prítomnosti oboch rodičov napätý, nebolo priamo ovplyvňované rodičmi, ale z rozhovoru s dieťaťom
bolo zrejmé, že sa identifikuje s názormi otca a otcovi sa snaží vyhovieť. Dieťa dávalo najavo svoju
koalíciu s otcom, prezentovalo názory zhodné s otcovými názormi, rozprávalo o situáciách tak ako mu

ich prezentoval otec a starí rodičia z otcovej strany. Pri interpretácii správania matky ako neprijateľného
zo strany otca alebo jeho rodičov, pretože nebolo v súlade s otcovou predstavou, kedy dieťa aj na
základe toho spochybuje vzťah matky k nemu, dieťa ťažko môže prežívať svoj vzťah k matke autenticky.
Osobnostná nezrelosť u oboch rodičov sa prejavuje vo vzťahu k maloletému neschopnosťou primárne
rešpektovať jeho detskú potrebu stabilného a nekonfliktného výchovného prostredia a pozitívneho

vnímania oboch rodičov a vzhľadom na to možnosť uspokojovať si potreby ku každému z rodičov
podľa svojich aktuálnych nárokov. Rodičia uprednostňujú riešenie vlastného konfliktu a dieťa vystavujú
agresívnym situáciám medzi sebou a snažia sa mu predstaviť negatívny obraz druhého rodiča tak ako
ho pri vzájomnom konflikte vnímajú, takéto vplyvu sú však pre vývin dieťaťa škodlivé. Rodičia nedokážu
adekvátne komunikovať, aktuálne prevláda v ich vzťahu konfliktnosť a negatívny obraz druhého rodiča,

ktorí sa snažia predstaviť aj maloletému. K negatívnemu vnímaniu matky dieťaťom došlo z viacerých
dôvodov a to jednak skutočné výchovné chyby od matky ako vydobýjanie si autority aj fyzickými
trestami alebo uprednostňovaním vlastných potrieb kontaktu s okolím v miere, ktorú maloletý vnímal
ako nevenovanie sa jemu, jej nevhodné správanie pri snahe kontaktovať ho. Zároveň však aj matkina
pozícia v rodine, kde pravdepodobne nepožívala dostatočný rešpekt od partnera - otca dieťaťa, čo

mohlo ovplyvniť pohľad dieťaťa na ňu. Ako najvýznamnejším sa však javí konflikt rodičov, v ktorom
je matka dieťaťom vnímaná prevažne cez postoje otca voči nej. Je na prospech dieťaťa aby sa jeho
vzťah s matkou obnovil. Jeho vzťah k matke nebol vždy len negatívny, matka sa o dieťa od útleho veku
primerane starala. Matka by mala pochopiť, ktoré výchovné situácie nezvládla a dieťa v nich potrebuje
zažiť korektívnu skúsenosť. Otec musí prebrať zodpovednosť za zdravý osobnostný vývin syna a prestať

sa snažiť získať dieťa na svoju stranu v konflikte s matkou. V prípade ak dieťa zažije situáciu, že jeho
rodičia sú schopní pozitívnej situácie bez toho, že by medzi nimi došlo ku konfliktu, proces obnovovania
vzťahu dieťaťa s matkou, by bol možný, za tento proces by však mal prebrať zodpovednosť otec dieťaťa,
aby dokázal, že je výchovne kompetentný. Odlúčenie dieťaťa od matky neumožňuje, aby sa obraz matky
u dieťaťa korigoval. Na základe zistení je pravdepodobné, že sú prítomné znaky zavrhnutého rodiča.

Znalec sa tiež vyjadril k tomu, či spozoroval prejavy sexuálneho obťažovania maloletého zo strany
matky. Dieťa síce vo svojej výpovedi udáva neadekvátne správanie zo strany matky, ktoré imponuje
ako sexuálne obťažovanie maloletého, ale tieto sa javia na verbálnej rovine dieťaťom zvýrazňované.
Neboli zistené následky traumatickej sexualizácie správanie dieťaťa vo forme neprimeraného ranného
sexuálneho správania, alebo zvýraznené pocity bezmocnosti. Neboli zistené ani pocity hanby v správaní

dieťaťa. Pre špecifickú vierohodnosť situácie, kedy sa mala matka dotýkať jeho pohlavného údu, stačístabilný popis udalosti. Vierohodnosť spochybňuje následné nevyhýbanie sa situácii, kedy spal s matkou
a to, že sa to následne nesnažil nikomu povedať a verbalizoval to na úrade až neskôr, ako dôvod
neochoty sa s matkou stretávať. Neboli u neho pozorované zmeny v správaní, ktoré by svedčili o tom, že

ho prežitá udalosť zasiahla výrazne negatívne. V súvislosti s neprimeraným matkiným bozkávaním pre
vierohodnosť stačí popísanie situácie, svojej reakcie, reprodukcia matkiných slov, i následné vyhýbanie
sa bozkom.

Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 04.07.2014 súd zistil, že súdom nariadené výchovné opatrenie, ktoré
sa realizovalo na Referáte RPPS ÚPSVaR Nitra súd zistil, že nariadené výchovné opatrenie si neplní

svoj účel, stretnutia na ÚPSVaR aj znalec vyhodnotil ako málo efektívne. Dieťa odmieta komunikáciu s
matkou, stretnutia prebehli podľa rovnakého scenára. Dieťa prišlo na stretnutie, maloletý sa po krátkej
dobe, kedy odmietal s matkou absolútne komunikovať, tvrdil, že sa s matkou stretávať nechce a žiadal
stretnutie ukončiť. Odmietal darčeky, ktoré mu matka priniesla. Dieťa matku naďalej odmieta a celý
proces zblíženia závisí od postoja otca dieťaťa, na ktorého je toho času maloletý naviazaný. Za proces
obnovenia vzťahu medzi matkou a synom, by mal preberať zodpovednosť hlavne otec dieťaťa, aby

dokázal, že je vo výchove kompetentný. Z uvedených dôvodov navrhli zrušiť nariadené predbežné
opatrenie a zároveň obom rodičom uložiť výchovné opatrenie povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu, resp. terapii.

Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého

dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku
schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného

styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk

maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Podľa § 77 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), predbežné opatrenie súd zruší, ak
pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Vzhľadom k tomu, že došlo k obnoveniu spolužitia rodičov mal. Y. X. po úprave rodičovských práv

a povinností k dieťaťu rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/358/2010-12 zo dňa 16.12.2010,
stratil tento rozsudok účinnosť a súd v konaní 13P/340/2013 upravil rodičovské práva a povinnosti k
maloletému Y. X. opätovne.

Rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloleté dieťa
viac ako rok, súd preto upravil ich rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu. Pri rozhodovaní komu
dieťa zverí do osobnej starostlivosti súd v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd

zohľadňoval citové väzby dieťaťa k rodičom, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia ako aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Tu súd poukazuje na závery znaleckého dokazovania, kde znalkyňa uviedla, že rodičia maloletého Y. z
dôvodu ich osobnostnej nezrelosti nie sú schopní primárne rešpektovať jeho detskú potrebu stabilného
a nekonfliktného výchovného prostredia a pozitívneho vnímania oboch rodičov. V starostlivosti otca sa

maloletý nachádza od odchodu matky zo spoločnej domácnosti, otec sa o maloletého zabezpečuje jeho
primárne potreby, zabezpečuje prípravu dieťaťa na vyučovanie, spolupracuje so školou, zabezpečuje
dieťaťu mimoškolské aktivity. Dieťa má k otcovi vytvorenú citovú väzbu, pozitívny vzťah, sám sa vyjadril,
že chce zostať v starostlivosti otca. Nedostatky v starostlivosti otca súd zistil v tom, že otec nedostatočne
rešpektuje aj právo matky na starostlivosť o dieťa, pretože maloleté dieťa na právo na zachovanie vzťahu

k obom rodičom aj po ich rozchode. Otec uvádza, že nebude nútiť dieťa k stretávaniu sa s matkou,
pokiaľ ono nechce. Otec má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretnutie s matkou a pokiaľ
nie je schopný pochopiť význam matky v živote a dieťaťa, pokiaľ nie je schopný zabezpečiť právo matky
podieľať sa na výchove dieťaťa v adekvátnom rozsahu, potom možno pochybovať o jeho výchovnej
spôsobilosti.AktuálnevšakniejevzáujmemaloletéhoY.meniťosobnústarostlivosťotca,pretosúdzveril

maloletého do osobnej starostlivosti otca. Matke určil vyživovaciu povinnosť vo výške 50 eur mesačne,
vo výške ako navrhovala matka a s ktorou súhlasil aj otec (otec pôvodne navrhoval minimálne zákonom
stanovené výživné). Súd teda predpokladá, že otec pozná finančnú situáciu matky a z jediného príjmu,
ktorý v súčasnosti matky má- finančná podpora zo strany jej otca, je takto stanovené výživné primerané
možnostiam a schopnostiam matky plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Súd stanovil

počiatok vyživovacej povinnosti matky od 21.10.2013 - odo dňa začatia konania, matke tak vzniklo za
obdobie od 21.10.2013 do 31.8.2014 zameškané výživné vo výške 267,71 eura ( súd zohľadnil matkou
zaplatené výživné za uvedené vo výške 250 eur).

Zároveň súd rodičom dieťaťa nariadil výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu, ktoré sa bude realizovať na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately v trvaní troch mesiacov. S rodičmi budú prebiehať individuálne sedenia a aj párová
terapia. Cieľom nariadeného výchovného opatrenia bude odstrániť stav, kedy rodičia uprednostňujú
riešenie vlastného konfliktu a dieťa vystavujú agresívnym situáciám medzi sebou a snažia sa mu
predstaviť negatívny obraz druhého rodiča tak ako ho pri vzájomnom konflikte vnímajú. Rodičia sa musia

naučiť rešpektovať rolu a postavenie druhého rodiča v živote ich dieťaťa. Rovnako cieľom nariadeného
výchovnéhoopatreniajezáujemdieťaťanaobnoveníjehovzťahusmatkou.Smatkousabudúrealizovať
poradenské stretnutia, aby matka mohla pochopiť, ktoré výchovné situácie nezvládla a dieťa v nich
potrebuje zažiť korektívnu skúsenosť. Rovnako bude potrebné pracovať z otcom, aby pochopil, že je
potrebné aby prebral zodpovednosť za zdravý osobnostný vývin syna a prestal sa snažiť získať dieťa na

svoju stranu v konflikte s matkou. Obaja rodičia by mali byť zodpovední a mali mať snahu, aby maloletý
zažil skúsenosť, že sú obaja schopní pozitívnej komunikácie bez možnosti vzniku konfliktu medzi nimi
a proces obnovovania vzťahu dieťaťa s matkou by tak bol možný. Za tento proces by však mal zobrať
zodpovednosť hlavne otec dieťaťa, aby dokázal svoju výchovnú kompetentnosť. Súd po uplynutí doby
nariadeného výchovného opatrenia zhodnotí účinnosť tohto opatrenia (§37 ods. 6 Zákona o rodine).

Súd upravil styk matky s maloletým Y. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým v každom
párnom týždni kalendárneho roka v sobotu v čase od 9:00 hod. do 19:00 hod. a v každom nepárnomtýždni kalendárneho roka v piatok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod., pretože sa rodičia na úprave
styku nevedeli dohodnúť a ani nežiadali súd, aby kontakty matky s dieťaťom neupravoval. Matka žiadala
úpravu styku s maloletým, otec žiadal styk zamietnuť. Preto v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona

o rodine neprichádzalo do úvahy styk matky s maloletým neupraviť. Styk matky s dieťaťom sa však
začnerealizovaťažpouplynutínariadenéhovýchovnéhoopatrenia,pretožebeztoho,abyrodičiazmenili
svoj vzájomný postoj ako aj postoj k otázke podielu každého z nich na výchove dieťaťa ( hlavne otec
maloletého) a zároveň došlo k odstráneniu negatívnych vplyvov matky pri výchove dieťaťa, nie je možné
v súčasnosti realizovať kontakt matky s dieťaťom. V súčasnosti je vynucovanie kontaktov dieťaťa s

matkou (ktorú v súčasnosti absolútne odmieta) na základe súdom upraveného styku neefektívne, nie
je v súlade so záujmami dieťaťa. Súd má za to, že po odstránení nedostatkov a chýb, ktoré matka vo
výchove dieťaťa urobila v minulosti a potom ako otec zmení svoj postoj vo vzťahu k matke a rodičia budú
schopní komunikácie týkajúcej ich maloletého dieťaťa, zmení sa aj postoj dieťaťa k matke a je možné
realizovať v určenom rozsahu styk matky s dieťaťom. Predtým ako vyvrcholil konflikt medzi rodičmi
nebol vzťah dieťaťa k matke len negatívnym, matka zabezpečovala starostlivosť o dieťa, bola medzi

nimi vytvorená citová väzba. V znaleckom konaní bolo preukázané, že dieťa odmieta matku z viacerých
dôvodov - výchovné chyby matky, matkina pozícia v rodine, ktorá nepožívala dostatočný rešpekt od
partnera, správanie sa otca voči matke (znalkyňou L.. X. potvrdený syndróm týranej osoby) čo mohol
ovplyvniť pohľad dieťaťa na ňu a najvýznamnejší dôvod -konflikt rodičov, v ktorom je matka dieťaťom
vnímaná cez postoje otca voči nej. Je však plne v záujme dieťaťa odstrániť tento stav, obnoviť vzťah k

obom rodičom, pretože v konaní bolo zistené, že sú prítomné znaky zavrhnutého rodiča.

V tomto konaní nebolo preukázané, že matka dopustiť konania zo znakmi sexuálne obťažovanie
voči maloletému. Voči matke ani v trestnoprávnej rovine nebolo vznesené obvinenie vo veci zločinu
sexuálneho násilia. Súd poukazuje na znalecké dokazovania, kde znalkyňa nezistila následky
traumatickej sexualizácie správania dieťaťa. Poukazuje na skutočnosť, že maloletý vierohodne popísal

situáciu, ktorá mohla mať znaky sexuálneho obťažovania (zachovaná všeobecná vierohodnosť), avšak
kontext tejto situácie nemusel adekvátne pochopiť. Maloletý narába s vnímanou skutočnosťou tak, že je
do značnej miery pri interpretácii situácie ovplyvňovaný emóciami, nedokáže postihnúť kontext situácie a
na situáciu si vytvára názor pod vplyvom názoru okolia ako emócií. Znalkyňa teda spochybnila špecifickú
vierohodnosť výpovede dieťaťa. V tomto je rozdiel medzi znaleckým posudkom znalkyne v trestnej veci,

ktorá ju nespochybnila. Z predloženého znaleckého posudku L. nevyplynulo, že by sa matka dopustila
vočidieťaťunásiliaresp.konaniazoznakmitýrania,jejprejavybolivyhodnotenéakonevhodnévýchovné
metódy a materská nezrelosť. Keďže zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho poriadku, kedy
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, neboli zistené žiadne dôvody pre zákaz styku
matky s dieťaťom, súd návrh otca na zákaz styku zamietol.

Súd zároveň zrušil nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo nariadené výchovné opatrenie, nakoľko
nedosiahlo žiadaný efekt, nesplnilo svoj účel. Tak ako súd vyššie uviedol, bez aktívnej spolupráce oboch
rodičov, bez odstránenia ich konfliktu, konfliktných vzťahov, nebude proces obnovovania vzťahu dieťaťa
s matkou úspešný.

Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je nevyhnutné, aby mali obaja rodičia vedomosti o záležitostiach

dieťaťa. Rodič, v tomto prípade otec, ktorému bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, by mal
matku o všetkých podstatných veciach v živote dieťaťa informovať. Keďže rodičia maloletého spolu
nekomunikujú, uložil súd otcovi povinnosť v zmysle ustanovenia § 24 ods. 5 matku pravidelne písomne
informovať vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, o
školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa života

maloletého.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené(§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.