Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. júl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21Cpr/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112233159
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112233159.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci
navrhovateľky: X.. S. H., R.. XX.XX.XXXX, D. I. Č.. XX, Bratislava, štátny občan SR, zast.: JUDr. Pavel
Polakovič, bytom v Pezinku, proti odporcovi: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č.
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 424 99 500, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou odporcu zo dňa 24.11.2011, č.
I/127/122815/2011, doručené navrhovateľke dňa 24.11.2011 j e ne p l a t n é.

O povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy a o náhrade trov konania účastníkov
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa na základe žalobného návrhu zo dňa 08.10.2012, ktorý bol doručený súdu toho istého

dňa, domáhala súdom autoritatívneho určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a
zaviazania odporcu na náhradu mzdy.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tvrdením, podľa ktorého jej dňa 24.11.2011 bola zo strany
odporcu daná výpoveď, z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii odborný radca,
kontrolór, oddelenie kontroly II s tým, že odporca nemal pre navrhovateľku v čase výpovede iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto, pričom navrhovateľka sa s odporcom nedohodla inak.

Navrhovateľka napadla platnosť výpovede z dôvodu nedodržania materiálnych náležitostí výpovede,

spočívajúce a) v daní výpovede v čase, keď jej pracovné miesto nebolo zrušené, a b) v nesplnení
zákonnej povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľke iné vhodné miesto, ktorým odporca v čase
výpovede disponoval.

II.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov,
tvoriacich súdny spis, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Hmotnoprávny vzťah medzi navrhovateľkou (ako zamestnancom) a odporcom (ako zamestnávateľom)
bol vznikol na základe pracovnej zmluvy, uzavretej dňa 25.07.1994 (č.l. 15-16).

Z obsahu výpovede, zo 24.11.2011, č. I/127/122815/2011 (č.l. 7) vyplýva, že odporca ukončil s
navrhovateľkou pracovný pomer výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o
štátnej službe, a to z dôvodu uvedeného v § 47 písm. b) zákona o štátnej službe, t.j. na základe
rozhodnutia generálneho riaditeľa odporcu zo dňa 10.11.2011, č. 81/2011/120,

nakoľko služobný úrad nemal pre navrhovateľku iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Pracovný
pomer mal podľa výpovede skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby. Navrhovateľka v časevýpovede vykonávala funkciu - odborný radca, kontrolór, oddelenie kontroly II, s pravidelným miestom
vykonávania štátnej služby - Daňový úrad Bratislava III.

Zo záznamu o ústnom pojednávaní zo dňa 24.11.2011 (č.l. 8) vyplýva, že odporca v zastúpení X.. X.

N., riaditeľkou Daňového úradu Bratislava III, K.. K. A., metodikom personalistiky Daňového riaditeľstva
Slovenskej republiky (ďalej aj ,,DR SR"), a K.. C. R., referentom personalistiky DR SR oboznámil
navrhovateľku s rozhodnutím generálneho riaditeľa DR SR zo dňa 10.11.2011, č.
81/2011/120, o zrušení štátnozamestnaneckých miest, vrátane pracovného miesta, obsadeného
navrhovateľkou. Odporca informoval navrhovateľku, že ku dňu 24.11.2011 nedisponoval iným vhodným

štátnozamestnaneckým miestom pre navrhovateľku, pričom odporca sa s navrhovateľkou nedohodol
inak. Odporca dal navrhovateľke výpoveď podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe. Zo
záznamu vyplýva aj nesúhlas navrhovateľky so skončením štátnozamestnaneckého pomeru
dohodou. Navrhovateľka vzala na vedomie ukončenie pracovného pomeru výpoveďou, a písomné
doručenie výpovede, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Zástupcovia odporcu potvrdili pravdivosť
obsahu zápisnice vlastnoručnými podpismi.

Z obsahu rozhodnutia generálneho riaditeľa DR SR č. 81/2011/120, zo dňa 10.11.2011 o zrušení
štátnozamestnaneckých miest na DR SR (č.l. 79) vyplýva, že generálny riaditeľ a vedúci služobného
úradu súčasne X.. X. J., na základe zákona č. 400/2009 Z. z. a na základe Zákonníka práce schválil
zrušenie piatich štátnozamestnaneckých miest, vrátane miesta, obsadeného navrhovateľkou.

Z obsahu pracovnej ponuky odporcu (č.l. 9) vyplýva vyhlásenie výberového konania na obsadenie 1

voľného štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii: stála štátna služba, odborný radca - správca, odbor
štátnej služby: 2.02 Financie, organizačný útvar: Daňový úrad Bratislava V, oddelenie vymeriavacie I: VŠ
I. alebo II. stupňa, bez potreby osobitných kvalifikačných predpokladov, s uzávierkou podávania žiadostí
do výberového konania dňom 02.12.2011.

Z obsahu pracovnej ponuky odporcu (č.l. 10) vyplýva vyhlásenie výberového konania na obsadenie

1 voľného štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii: stála štátna služba, radca - správca, odbor
štátnej služby: 2.02 Financie, organizačný útvar: Daňový úrad Bratislava V, oddelenie vymeriavacie
V, kvalifikačné predpoklady: úplné stredoškolské, vyššie odborné alebo VŠ I. stupňa, bez potreby
osobitných kvalifikačných predpokladov, s uzávierkou podávania žiadostí do výberového konania dňom
02.12.2011.

Z obsahu pracovnej ponuky odporcu (č.l. 11) vyplýva vyhlásenie výberového konania na obsadenie
2 voľných štátnozamestnaneckých miest vo funkcii: stála štátna služba, odborný radca - kontrolór,
odbor štátnej služby: 2.02 Financie, organizačný útvar: Daňový úrad Bratislava II, oddelenie kontroly,
kvalifikačné predpoklady: VŠ I. alebo II. stupňa, bez potreby osobitných kvalifikačných predpokladov, s
uzávierkou podávania žiadostí do výberového konania dňom 02.12.2011.

Z obsahu pracovnej ponuky odporcu (č.l. 12) vyplýva vyhlásenie výberového konania na obsadenie
1 voľného štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii: stála štátna služba, radca - správca, odbor
štátnej služby: 2.02 Financie, organizačný útvar: Daňový úrad Bratislava II, oddelenie vymeriavacie
II, kvalifikačné predpoklady: úplné stredoškolské, vyššie odborné alebo VŠ I. stupňa, bez potreby
osobitných kvalifikačných predpokladov, s uzávierkou podávania žiadostí do výberového konania dňom

02.12.2011.

Z obsahu pracovnej ponuky odporcu (č.l. 13) vyplýva vyhlásenie výberového konania na obsadenie
jedného voľného štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii: stála štátna služba, odborný radca -
kontrolór, odbor štátnej služby: 2.02 Financie, organizačný útvar: Daňový úrad Bratislava I, oddelenie
kontroly II, kvalifikačné predpoklady: VŠ I. alebo VŠ II. stupňa, bez potreby osobitných kvalifikačných

predpokladov, s uzávierkou podávania žiadostí do výberového konania dňom 02.12.2011.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej práceneschopnosti (č.l. 18-19) vyplýva, že navrhovateľka bola
práceneschopná od 25.11.2011.

Listom zo dňa 02.10.201 navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Odporca na pojednávaní dňa 11.07.2014 uviedol, že pracovný pomer s navrhovateľkou bol ukončený

dňa 30.09.2012, a to uplynutím výpovednej doby. Pôvodne mala výpovedná doba uplynúť 31.01.2012.Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola počas plynutia výpovednej doby práceneschopná od
25.11.2011do30.09.2012,zdôvodu plynutiaochrannejdobydošlonastranenavrhovateľkykpredĺženiu
výpovednej doby o obdobie jej práceneschopnosti. Odporca ďalej uviedol, že ku dňu 24.11.2011 (t.j. ku

dňu výpovede) nedisponoval voľnými pracovnými miestami, vhodnými pre navrhovateľku. Pokiaľ ide o
výberové konania, ktoré boli zverejnené 15.11.2011 (o ktoré navrhovateľka opiera neplatnosť výpovede),
v danom prípade nemohli byť pracovné pozície z týchto výberových konaní ponúknuté navrhovateľke,
nakoľko v čase vyhlásenia výberových konaní, a v čase výpovede boli uvedené pracovné pozície
obsadené zamestnancami v dočasnej štátnej službe. Odporca uviedol, že tieto pracovné pozície neboli

voľné a nemohli byť ponúknuté navrhovateľke. Odporca nevylúčil, že po zrušení štátnozamestnanecké
miesta navrhovateľky došlo po reorganizácii odporcu k znovu vytvoreniu pracovného miesta, ktoré bolo
predtým obsadené navrhovateľkou, z dôvodu zrušenia ktorého bola daná výpoveď navrhovateľke.

III.

V zmysle § 10 ods. 1 prvej vety zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v
oblasti daní, poplatkov a colníctva, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a

Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 sú Finančným
riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa tohto zákona.

V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov
a colníctva, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonáva svoju pôsobnosť na celom území
Slovenskej republiky. Sídlom finančného riaditeľstva je Banská Bystrica.

V zmysle § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 333/2011 Z.z., Finančné riaditeľstvo SR plní tieto úlohy: riadi a
kontroluje daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy,

Podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer možno
skončiť výpoveďou.

Podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, služobný úrad môže dať štátnemu

zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad
nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec
nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak,

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z., ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký
pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre

štátneho zamestnanca a je dva mesiace.

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Počas plynutia výpovednej doby možno štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď
podľa § 47 písm. a) až f), trvale preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde

k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a
štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o štátnej službe, služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď
v ochrannej dobe, ktorou je na účely tohto zákona aj

a) doba, keď je štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby; to neplatí v prípade zaradenia

mimo činnej štátnej služby podľa § 42,

b) doba čerpania služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. a), b) a d).

Podľa § 12 ods. 1 zákona o štátnej službe, vedúci služobného úradu (ďalej len "vedúci úradu") na
účely tohto zákona je služobne najvyšší vedúci zamestnanec v služobnom úrade; to neplatí vo vzťahu
k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný

ústredný orgán štátnej správy, okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa § 6 ods. 3 písm.
b) piateho bodu.Podľa § 12 ods. 2 zákona o štátnej službe, vedúci úradu je oprávnený konať v príslušnom
služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych
vzťahov; vedúci úradu je oprávnený konať aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer,

ak to ustanovuje osobitný predpis.21) Vedúci úradu môže v služobnom predpise poveriť konaním podľa
prvej vety vedúceho zamestnanca.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o štátnej službe, voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný
úrad preložením štátneho zamestnanca alebo na základe výberového konania alebo na základe výberu.
Voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje služobný úrad preložením

vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania.

Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z. z., na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce,
len ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo

zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 77 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z., neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer

skončiť.

Podľa čl. 1 ods. 1 Organizačného poriadku Daňového riaditeľstva SR, v znení Dodatku č. 1 zo dňa
14.12.2010, Dodatku č. 2 zo dňa 29.03.2011, Dodatku č. 3 zo dňa 28.04.2011, Dodatku č. 4 zo dňa
11.07.2011, Dodatku č. 5 zo dňa 30.08.2011 a Dodatku č. 6 zo dňa 30.09.2011 (ďalej len ,,Organizačný
poriadok"), Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky je zriadené zákonom č. 150/2001 Z. z. o daňových

orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení
neskorších predpisov ako daňový orgán pre územné obvody všetkých daňových úradov. Je rozpočtovou
organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na rozpočet Ministerstva financií SR a je
zamestnávateľom zamestnancov daňových orgánov. Sídlom DR SR je Banská Bystrica.

Podľa čl. 1 ods. 2 písm. b) a písm. d) Organizačného poriadku, Daňové riaditeľstvo SR určuje vnútornú

organizáciu daňových úradov a vypracúva koncepciu rozvoja daňovej správy.

Podľa čl. 1 ods. 3 Organizačného poriadku, Daňové riaditeľstvo SR je podľa zákona o štátnej službe č.
400/2009 Z. z. služobným úradom. Zabezpečuje plnenie úloh, ktoré mu ako služobnému úradu vyplývajú
zo štátnozamestnaneckých vzťahov v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ako aj plnenie úloh,
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov.

Podľa čl. 1 ods. 4 Organizačného poriadku, Organizačný poriadok je základným vnútorným
organizačným predpisom pre daňové orgány, ktorými sú Daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. a), písm. c) písm. e) Organizačného poriadku, generálny riaditeľ je
zároveň vedúcim služobného úradu, ktorý na účely zákona o štátnej službe je služobne najvyšší
vedúci zamestnanec v služobnom úrade. Vedúci služobného úradu je oprávnený konať vo veciach

štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovných vzťahov a zodpovedá za plnenie najmä týchto úloh:
uplatňovanie zákona o štátnej službe, návrh personálnej a mzdovej politiky v pôsobnosti Daňového
riaditeľstva SR, schvaľovanie politiky štátnozamestnaneckých vzťahov pri vykonávaní štátnej služby a
pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov pri vykonávaní prác vo verejnom záujme.

O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca

ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať
v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom,

a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými
zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, abyreguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký
počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade
posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného

dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k
takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska

funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje
výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 33/2008, zo dňa 29.01.2009).

Obrana žalovaného (spočívajúca v tvrdení, že iné vhodné miesto v čase výpovede zamestnanca

nebolo voľné, pretože na toto miesto bolo vyhlásené výberové konanie, pričom bolo obsadené iným
zamestnancom, vymenovaným na zastupovanie) nemôže obstáť, preto ak sa služobný úrad rozhodne
voľné štátnozamestnanecké miesto obsadiť výberovým konaním, nemá to za následok zánik povinností
zamestnávateľa ponúknuť pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, teda
nesplnenie tejto ponukovej povinnosti má vždy za následok neplatnosť výpovede (rozsudok Krajského

súdu v Košiciach, sp. zn. 1Co/17/2012, zo dňa 13.03.2013).

IV.

a) Postup zamestnávateľa pred výpoveďou

Zamestnávateľ musí pred samotnou výpoveďou uskutočniť niekoľko dôležitých krokov. Pre platnosť
výpovede musia byť splnené hmotnoprávne podmienky. Skôr ako zamestnávateľ prepustí zamestnanca,

je povinný ponúknuť mu inú vhodnú prácu v doterajšom mieste výkonu práce
alebo tiež možnosť pripraviť sa na túto inú prácu. Ponuka inej vhodnej práce však nie je možná pri
zrušení zamestnávateľa ako celku alebo jeho premiestnení, pri neuspokojivom plnení pracovných úloh
zamestnancom, pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny alebo ak by mohlo ísť o okamžité
skončenie pracovného pomeru. Túto ponuku zamestnávateľ nemusí uskutočniť ani vtedy, ak nemá

voľné pracovné miesto, alebo má voľné len také miesto, ktoré zamestnanec pre svoj zdravotný stav
alebo nedostatok odborných znalostí nevie vykonávať. Dôležité je aj správne načasovanie, ponuka musí
predchádzať výpovedi. V opačnom prípade by sa jednalo o neplatnú výpoveď. Neplatná je aj výpoveď,
ak zamestnávateľ ponúkne vhodnú prácu len na zastupovanie iného zamestnanca.

b) Výpoveď

Výpoveď je konštitutívny prejav (vyhlásenie) jednej strany právneho pomeru, že daný pomer bude v
budúcnosti zrušený (t. j. že od neho odstúpi). Vyskytuje sa spravidla v zmluvách na
dobu neurčitú. Pre výpoveď je príznačné, že účinok výpovede (t. j. zrušenie právneho pomeru, spravidla
zmluvy) nenastáva daním výpovede, ale až po uplynutí tzv. výpovednej lehoty (výpovednej doby), teda
istého zákonom, zmluvou či inak predpísaného obdobia. Tým sa odlišuje najmä od okamžitého zrušenia

zmluvy. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje zamestnávateľ sám, súd nemôže
preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa. Výpoveď musí mať všetky náležitosti právneho úkonu. Musí
byť písomná, inak je neplatná. Zamestnávateľ sa musí pridržiavať zákonných výpovedných dôvodov.
Výpovedný dôvod musí byť v písomnej výpovedi konkretizovaný tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré ho vedú k tomu, že so zamestnancom končí pracovný pomer a aby tu neboli pochybnosti

o tom, ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatňuje. Tento dôvod nesmie byť dodatočne menený. Zákon o
štátnej službe v ust. § 47 taxatívnym spôsobom uvádza dôvody výpovede, medzi ktoré patrí aj výpoveď
z dôvodu, že sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, pričom služobný úrad nemá pre
štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí
s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak (§ 47 písm. b

Zákona o štátnej službe).c) Zákaz výpovede

Existuje stav, počas ktorého nie je možné dať zamestnancovi výpoveď. Ide o tzv. ochrannú dobu, v ktorej
platí zákaz výpovede, a to počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz

odo dňa, keď bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného rozhodnutím lekára až do jeho
rozhodnutia o skončení práceneschopnosti, alebo rozhodnutia o tom, že zamestnanec je z tohto dôvodu
invalidný alebo čiastočne invalidný. Výnimkou je, ak by si túto práceneschopnosť privodil zamestnanec
úmyselne, alebo spôsobil v opitosti, či pod vplyvom omamných alebo psychotropných látok. Vtedy zákaz
výpovede neplatí.

d) Výpovedná doba

Výpoveď sa musí doručiť druhej strane, inak je neplatná. Doručením ešte pracovný pomer nekončí.
Skončenie pracovného pomeru nastáva až uplynutím výpovednej doby. Netreba zabúdať, že dĺžka
výpovednej doby určená zákonom je len minimálna. Zamestnávateľ so zamestnancom si môžu vždy
dohodnúť výpovednú dobu dlhšiu ako je daná zákonom. Neuvedená alebo nesprávne uvedená
výpovedná doba vo výpovedi zamestnanca alebo zamestnávateľa neznamená neplatnosť výpovede, ale

skončenie pracovného pomeru uplynutím zákonnej výpovednej doby. Pre začiatok a koniec výpovednej
doby zostávajú v platnosti tie isté pravidlá. Výpovedná doba začína plynúť od 1. dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca.

e) Výpoveď daná zamestnávateľom: § 47 písm. b) zákona o štátnej službe

Uvedený dôvod možno aplikovať v prípadoch, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom
na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o
iných organizačných zmenách. Predpokladom použitia tohto výpovedného dôvodu je: 1./ existencia
organizačnej zmeny, 2./ nadbytočnosť zamestnanca a 3./ príčinná súvislosť medzi

organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. V prvom rade pri uskutočnení organizačných
zmien je potrebné, aby zamestnávateľ o organizačnej zmene písomne rozhodol s uvedením dôvodu
organizačnej zmeny, počtu a štruktúry zamestnancov, ktorých sa organizačná zmena má týkať. O výbere
zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje zamestnávateľ sám, súd nemôže preskúmať rozhodnutie
zamestnávateľa. Súd však skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný

dôvod. Preskúmanie výpovedného dôvodu súdom sa musí sústrediť na tri základné otázky: 1./ či
ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia alebo o iné organizačné zmeny,
2./ či sa stal zamestnanec nadbytočným a 3./ či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou
zamestnanca a organizačnými zmenami. Pritom bude potrebné, aby zamestnávateľ preukázal, že po
skončení pracovného pomeru počas obdobia dvoch mesiacoch znovu nevytvoril zrušené pracovné

miesto a na toto miesto neprijal nového zamestnanca. Zamestnávateľ môže robiť organizačné zmeny
aj skôr, napr. písomne rozhodne o organizačnej zmene v predstihu tak, aby do účinnosti organizačnej
zmeny uplynula aj výpovedná doba. Takéto rozhodnutie musí byť prijaté v písomnej forme a malo by byť
zamestnávateľom vyhlásené či oznámené dotknutému zamestnancovi, stačí však aj to, ak sa o
ňom zamestnanec dozvie najneskôr z výpovede o skončení pracovného pomeru. Ak pri organizačných

zmenách u zamestnávateľa odpadne časť pracovnej náplne zamestnanca, ktorý takto prestal byť vo
svojom pracovnom úväzku vyťažený, má zamestnávateľ zamestnancovi navrhnúť zmenu dohodnutých
pracovných podmienok. Pokiaľ taká zmena nenastane a zamestnávateľ sa
so zamestnancom nedohodne na skončení pracovného pomeru, môže zamestnávateľ skončiť tento
pracovný pomer výpoveďou ( § 47 písm. b) ZoŠS). Podľa ust. § 47 písm. b) ZoŠS, v

prípade uskutočnenia organizačnej zmeny a skončenia pracovného pomeru výpoveďou z uvedeného
výpovedného dôvodu, zamestnávateľ nesmie na zrušené pracovné miesto počas dvoch mesiacov prijať
nového zamestnanca.

V.Súd preskúmal skutkový stav a zistil, že navrhovateľka dňa 25.07.1994 uzatvorila pracovnú zmluvu s
Ústredným daňovým riaditeľstvom, ktoré bolo neskôr premenované na Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky. Ako vyplýva z čl. 1 ods. 1 Organizačného poriadku, Daňové riaditeľstvo SR bolo

zamestnávateľom všetkých zamestnancov daňových úradov v Slovenskej republike. Počnúc dňom
01.01.2012 došlo k prechodu všetkých kompetencií z Daňového riaditeľstva SR na Finančné riaditeľstvo
SR (§ 10 ods. 1 prvej vety zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov
a colníctva). Finančné riaditeľstvo SR má preto pasívnu legitimáciu v tomto konaní.

V čase výpovede (t.j. 24.11.2011) disponovalo kompetenciou zrušovať štátnozamestnanecké miesta

Daňové riaditeľstvo SR. V tomto prípade vedúci služobného úradu v súlade s § 12 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 400/2009 Z.z. a v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. a), písm. c) písm. e) Organizačného poriadku, dňa
10.11.2011vydalrozhodnutieč.81/2011/120,ozrušenípiatichštátnozamestnaneckýchmiestnaDRSR,
vrátane miesta, obsadeného navrhovateľkou. Pokiaľ ide o posúdenie správnosti rozhodnutia odporcu
č. 81/2011/120, zo dňa 10.11.2011 (o zrušení piatich štátnozamestnaneckých miest na DR SR), súdu v
tejto súvislosti neprináleží hodnotiť správnosť takého rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 3Cdo 33/2008, zo dňa 29.01.2009).

Súd sa predovšetkým zameral na preskúmanie, či výpoveď zo strany odporcu bola vo vzťahu k
navrhovateľke vykonaná v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (Zákon o štátnej službe,
Zákonník práce) a či nebola vykonaná v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
9. júna 2010, sp. zn. 5 Cdo 42/2010).

Zákonnými predpokladmi skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákonného ustanovenia
§ 47 písm. b) zákona o štátnej služby, je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca,
skutočnosť,žeslužobnýúradnemápreštátnehozamestnancainévhodnéštátnozamestnaneckémiesto
a taktiež skutočnosť, že štátny zamestnanec nesúhlasil s trvalým preložením v služobnom úrade a
nedohodol sa so služobným úradom inak.

Ide o hmotnoprávne podmienky platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo
strany zamestnávateľa. Ich splnenie musí preukázať zamestnávateľ. Jednou z hmotnoprávnych
podmienok výpovede z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru je aj skutočnosť, že služobný
úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto.

V prejednávanej veci súd zistil, že odporca výpoveďou, doručenou navrhovateľke dňa 24.11.2011,

vypovedal jej štátnozamestnanecký pomer, vykonávaný vo funkcii odborný radca, kontrolór, oddelenie
kontroly II, s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby - Daňový úrad Bratislava III a to potom,
čo dňa 15.11.2011 vyhlásil minimálne päť výberových konaní na obsadenie nasledujúcich funkcií v
stálej štátnej službe: odborný radca - správca, na Daňový úrad Bratislava V, oddelenie vymeriavacie I,
radca - správca, na Daňový úrad Bratislava V, oddelenie vymeriavacie V, odborný radca - kontrolór, na

Daňový úrad Bratislava II, oddelenie kontroly, radca - správca, na Daňový úrad Bratislava II, oddelenie
vymeriavacie II, a odborný radca - kontrolór, na Daňový úrad Bratislava I, oddelenie kontroly II. Na
zastupovanie týchto voľných štátnozamestnaneckých miest do ukončenia výberových konaní, služobný
úrad odporcu zamestnával zamestnancov v dočasnej štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že odporca
v čase doručenia výpovede navrhovateľke, disponoval minimálne piatimi inými, pre navrhovateľku

vhodnými štátnozamestnaneckými miestami. Obrana odporcu spočívala v tvrdení, že tieto miesta neboli
voľné,pretoženatietomiestabolivyhlásenévýberovékonania,pričomvčasevýpovedeboliajobsadené
zamestnancami v dočasnej štátnej službe.

Takáto obrana odporcu pred súdom neobstála, a to jednak z dôvodu, že pokiaľ by sa striktne
vychádzalo z názoru odporcu, že štátnozamestnanecké miesta boli obsadené zamestnancami v

dočasnej štátnej službe, nebolo by ich možné obsadiť ani trvalým preložením a ani na základe
výsledkov výberového konania. Je tomu tak preto, že preložením alebo na základe výberového konania
možno obsadzovať iba voľné štátnozamestnanecké miesto. Odporca uvedené štátnozamestnanecké
miesta považoval za voľné a na ich obsadenie vyhlásil výberové konania. Je teda nesporné, že voľné
štátnozamestnanecké miesto sa obsadzuje jednak na základe výberového konania, ako aj trvalým

preložením iného zamestnanca. Služobný úrad v tomto prípade mal kompetenciu rozhodnúť, či voľné
štátnozamestnanecké miesta obsadí trvalým preložením zamestnanca alebo na základe výberového
konania, resp. či ich v rámci výpovede ponúkne navrhovateľke s prihliadnutím na jej funkciu, vzdelanie, adoterajšie pracovné skúsenosti. Rozhodnutie služobného úradu vždy musí zohľadňovať hmotnoprávnu
podmienku výpovede uvedenú v citovanom ustanovení § 47 písm. b), t.j. povinnosť ponúknuť štátnemu
zamestnancovi iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak takýmto miestom v čase výpovede

disponuje. Ak rozhodnutie služobného úradu pri obsadzovaní voľného štátnozamestnaneckého miesta
nezohľadní túto hmotnoprávnu podmienku výpovede a voľné štátnozamestnanecké miesto sa rozhodne
obsadiť výberovým konaním, nemá to za následok zánik povinností zamestnávateľa ponúknuť pre
štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Nesplnenie ponukovej povinnosti
odporcu, ktorý v čase výpovede disponoval minimálne piatimi voľnými pracovnými pozíciami, vhodnými

pre navrhovateľku, má vždy za následok neplatnosť výpovede a to bez ohľadu na skutočnosť, že
iné vhodné pracovné pozície v čase výpovede podliehali režimu obsadenia na základe výsledkov
výberových konaní, resp. boli obsadené zamestnancami v dočasnej štátnej službe.

Súd ďalej zistil, že ukončenie pracovného pomeru výpoveďou by neprichádzalo do úvahy v čase,
ak by sa zamestnanec nachádzal v ochrannej dobe (napr. z dôvodu práceneschopnosti). V tomto
prípade odporca ukončil pracovný pomer s navrhovateľkou dňa 24.11.2011, teda v čase, keď sa

navrhovateľa nenachádzala v ochrannej dobe. Práceneschopnosť u navrhovateľky nastala deň, po
doručení výpovede, t.j. dňa 25.11.2011. Otázka, či sa ochranná doba vzťahuje aj na výpovednú dobu
(teda nielen na výpoveď), resp. či výpovedná doba v tomto konaní uplynula dňa 31.01.2012 alebo
po ukončení práceneschopnosti navrhovateľky, t.j. dňa 30.09.2012, je v tomto konaní bezpredmetná,
nakoľko obaja účastníci sa zhodli na tom, že k uplynutiu výpovednej doby došlo po ukončení

práceneschopnosti navrhovateľky, t.j. dňa 30.09.2012. Navyše, zákon o štátnej službe v ust. § 48
upravuje minimálnu dĺžku výpovednej doby (2 mesiace). Uvedená doba je zákonná, pričom účastníci
zmluvného vzťahu si môžu upraviť aj dlhšiu výpovednú dobu. Otázka, kedy v tomto prípade došlo
skutočnekuplynutiuvýpovednejdoby,bymalavtomtokonanívýznamlenzhľadiskaust.§77Zákonníka
práce č. 311/2001 Z.z., podľa ktorého, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, môže

zamestnanec, uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal
pracovný pomer skončiť. Ak by sa v tomto prípade mal pracovný pomer skončiť dňa 31.01.2012 (čo
odporca nenamietal, ani nerosporoval), navrhovateľka by zmeškala dvojmesačnú prekluzívnu lehotu, v
rámci ktorej by mohla na súde úspešne napadnúť platnosť výpovede zo strany jej zamestnávateľa.

Pokiaľ ide o otázku platného doručenia výpovede, odporca uviedol, že výpoveď doručil navrhovateľke

dňa 24.11.2011, v rámci ústneho prejednania zrušenia pracovného miesta, dovtedy obsadeného
navrhovateľkou. Navrhovateľka síce uviedla, že výpoveď si prevzala dňa 24.11.2011, avšak za deň
doručenia výpovede považuje deň 01.12.2012, kedy jej bola výpoveď doručená prostredníctvom
pošty. V zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce, účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
prijatie písomnosti odmietne. Teda, aj keby navrhovateľka dňa 24.11.2011 odmietla prevziať písomné

vyhotovenie výpovede, v zmysle citovaného ustanovenia, účinky výpovede nastali dňa 24.11.2011 a nie
dňa 01.12.2012, ako sa mylne domnieva navrhovateľka.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, spočívajúcej v tvrdení, že odporca nemohol dňa 24.11.2011 platne
ukončiť pracovný pomer výpoveďou, ak ku zrušeniu pracovnej pozície došlo nasledujúci deň (t.j.
25.11.2011), súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti navrhovateľky, že v čase výpovede jej pracovná

pozícia nebola zrušená, pričom zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva, že účinné zrušenie
pracovnej pozície musí predchádzať výpovedi. Zrušenie pracovnej pozície môže byť dôvodom na
ukončenie pracovného pomeru výpoveďou. Otázka skutočného zrušenia pracovnej pozície, t.j. pred
výpoveďou, v deň výpovede, alebo po výpovedi, je otázkou čisto technickou, ktorá nemá vplyv na
platnosť výpovede. Podstatné je, aby skutočne došlo k zrušeniu pracovnej pozície, čo odporca v

tomto konaní nepochybným spôsobom preukázal. Odporca však nepreukázal, a neodôvodnil, prečo
navrhovateľke v rámci výpovede neponúkol inú vhodnú pracovnú pozíciu, ktorou v čase výpovede
preukázateľne disponoval.

Neplatnou je aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými
mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2010, sp. zn. 5 Cdo 42/2010). Súd v tejto súvislosti zistil,
že odporca nepristupoval k navrhovateľke pri rokovaní a oznámení o skončení pracovného pomeru
výpoveďou v súlade so zákonom o štátnej službe a jeho zásadami. Navrhovateľke, ako svojej dlhoročnejpracovníčke (s ktorou bol v pracovnom pomere takmer 20 rokov), opomenul v rámci výpovede ponúknuť
inú vhodnú pracovnú pozíciu, ktorou v čase výpovede preukázateľne disponoval, čím sa voči odporkyni
dopustil porušenia nielen ustanovenia zákona o štátnej službe (§ 47 ods.1 písm. b), ale v konečnom

dôsledku sa v rozpore aj s dobrými mravmi vôbec nezaoberal otázkou, či jej môže ponúknuť inú vhodnú
pracovnú pozíciu, a tak jej umožniť, aby mohla pre odporcu naďalej pracovať. Navyše, odporca nevedel
súdu s určitosťou uviesť, či po zrušení pracovného miesta a po reorganizácii odporcu, došlo k znovu
vytvoreniu zrušeného pracovného miesta, ktoré bolo do 24.11.2011 obsadené navrhovateľkou. Ak by
tomu tak bolo, šlo by zo strany odporcu o konanie, ktoré je v rozpore s všeobecne uznávanými princípmi

zo strany väčšiny obyvateľov (dobrými mravmi).

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia platné a účinné

v čase výpovede, bolo v tomto konaní preukázané, že odporca porušil jednu zo svojich povinností v
rámci ukončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou výpoveďou (neponúkol jej iné vhodné pracovné
miesto, ktorým v čase výpovede preukázateľne disponoval). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka uniesla
dôkazné bremeno, a preukázala naliehavosť právneho záujmu na výsledku konania v tejto časti,
spočívajúcom v stave právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom (§ 80 písm.

c) Obč. súd. por.), súd v tejto časti konania rozhodol tak, žalobného návrhu v časti určenia neplatnosti
ukončenia pracovného pomeru výpoveďou vyhovel.

O uplatnenom práve, t. j. o veci samej, rozhoduje súd formou rozsudku. Rozsudkom by sa malo v
zásade vždy rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Len výnimočne, ak je to účelné, môže súd rozhodnúť
rozsudkom najskôr len o časti prejednávanej veci (tzv. čiastočný rozsudok). Vzhľadom na priebeh

súdneho konania a výsledky dokazovania sa súdu javilo účelné rozhodnúť najprv o časti predmetu
konania, t.j. o neplatnosti skončenia pracovného pomeru (§ 152 ods. 2 Obč. súd. por.). O ďalšej časti
súdneho konania (náhrada mzdy) rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Krajskému súdu v

Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.