Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/102/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207721
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812207721.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. E.F. E., F.. XX.X.XXXX, T. J. X.
E. XX/XX, R. F. Q., zast. žalovanou v 2. rade, 2. P. E., F.. XX.X.XXXX, T. J. X. E. XX/XX, R. F. Q. o
zaplatenie 963,18 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 963,18 eur
spolu s úrokom z omeškania zo sumy 783,79 eur od 9.12.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
vo výške 57,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 212,90 eur na účet právneho zástupcu

žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.7.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy 963,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 783,79 eur od 9.12.2006 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 8.12.2006 medzi postupcom Všeobecná úverová banka. a.s., Mlynské nivy 1,
Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „postupca“ ) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovaným. Ďalej uviedol, že postupca a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 28.7.2005 Zmluvu
k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 2027105151 ( ďalej len „zmluva“ ), ktorej súčasťou sú

Všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre depozitné produkty v znení ich
dodatkov ( ďalej aj „VOP“ ). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému v 1. rade produkty a
služby súvisiace s vedením účtu v banke. V zmysle VOP postupca zriadil žalovanému v 1. rade na
účte prečerpanie (tzv. kontokorentný úver). Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a
termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené
vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca prehlásil, že so žalovaným v 1. rade sa nedohodlo
predĺženie konečnej splatnosti úveru. Zároveň zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa

všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 - 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom
na to, že žalovaný v 1. rade využil povolené prečerpanie na účte, prípadne sa dostal do nepovoleného
prečerpania na účte, pričom splátky úveru nehradil riadne a včas, žalobca vyzval žalovaného v 1. rade
na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.717,42 eur, ktorá
pozostávala z istiny 1.580,25 eur a riadneho úroku 137,17 eur v súlade s výpisom z účtovných kníh
peňažného ústavu, ktorým postupca deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok
sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu

postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok.
Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili sumu 754,24 eur. Zároveň žalovaní v 1. a 2. rade uznali vyššie
uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Žalovaná v 2. rade týmto pristúpila k záväzku podľa §
533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná v 2. rade zároveň uznala aj náklady inkasného konania,ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. Taktiež žalobca uviedol, že úrok z omeškania si uplatňuje počnúc
dňom 9.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril a žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania.

Rozsudkom č.k. 9C/102/2012-48 zo dňa 20.11.2012 súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným v
1. a 2. rade nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že Všeobecná úverová banka. a.s., a žalovaný v 1. rade ako majiteľ

účtu, uzavreli dňa 28.7.2005 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Flexi účtu č.
2027105151. Žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako osoba
pristupujúca k záväzku, uzavreli dňa 13.9.2009 dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu podľa
§ 533 Občianskeho zákonníka. „Uznanie záväzku žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2
aj 1.3 uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe
Zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 816,79 eur“. Žalovaní

zároveň vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Na uvedené právne vzťahy
je potrebné aplikovať aj zákon č. 634/1992 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z
ustanovenia § 23a ods. 1, 2. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou
a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského
charakteru. Takéto ustanovenia treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na

spotrebiteľskú zmluvu a teda aj právny úkon uznania dlhu. Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané
napredtlačižalobcu,pričomlistinabolaoznačenáakodohodaouzavretísplátkovéhokalendáraauznaní
záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za
určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu, či už písomne alebo ústne,
telefonicky, či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a

následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe
zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si ani neuvedomuje,
aké prehlásenie podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal,
keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany. Uznanie záväzku
sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho

následkoch sa nachádza v bode 3., označenom ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní záväzok uznali dňa 10.3.2009. Pri závere o tom, že
sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné
aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanými
došlo v čase, keď dlh ešte nebol premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 30.6.2006, teda

dňom nasledujúcim po dni výpovedi predmetnej zmluvy podľa výpisu z účtovných kníh postupcu a pri
všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula dňa 30.6.2009, pričom
uznanie bolo vykonané ešte dňa 10.3.2009. Námietka premlčania teda nebola vznesená dôvodne. V
ďalšom súd predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných
praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani

v rovine súkromného práva. V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej
praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatňovanému právu. Ak sa právo uplatňuje
po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Súd dospel k záveru, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky
podpísaním dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 10.3.2009 žalovanými,

hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu,
a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa. Takýto záver súdu podporuje aj skutočnosť, že žalobca sám vyhľadal
žalovanýchvmiesteichtrvaléhobydliska.Vdôsledkutakéhotokonaniamohlibyťžalovaníkonfrontovaní
či už s rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia

mohlo ovplyvniť žalovaných v ich správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače
uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka
žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí
žalovaných, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovanými vykonaný bez náležitého
oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k ich zaviazaniu sa

k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych
predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaní
nemali vedomosť. K takémuto úkonu žalobca pristúpil po troch rokoch od nadobudnutia predmetnej
pohľadávky, keď pohľadávku žalobca nadobudol dňa 8.12.2006 a dohody so žalovanými boli podpísanéaž dňa 10.3.2009. Ak mal žalobca skutočne záujem na úhrade záväzku žalovanými, ktorý možno vyvodiť
z jeho iniciatívy vyhľadať osobne žalovaných a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho strany, no za
súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade nesplácania podľa splátkového kalendára, za

stavu, keď žalovaní splátkový kalendár nedodržiavali a tým sa stal splatným celý žalovanými uznaný
dlh, podal žalobu po viac ako troch rokoch s uplatnením úroku z omeškania za celé obdobie od účinnosti
postúpenia predmetnej pohľadávky. Celé toto konanie, vrátane zabezpečenia uznania záväzku, možno
potom hodnotiť prinajmenšom ako špekulatívne konanie s cieľom zabezpečenia exekučného titulu
a následného vedenia exekúcie voči žalovaným na pohľadávku, ktorá je síce tvorenou istinou, no

príslušenstvom pohľadávky spočívajúcim v úrokoch z omeškania, ako aj v trovách konania, a najmä
trov právneho zastúpenia za niekoľko rokov omeškania, ktorá suma môže v konečnom dôsledku
niekoľkonásobne navýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku budú musieť žalovaní uhradiť. Súd
ma za to, že žalobcom uplatnené právo v danej právnej veci je právom, ktoré si uplatňuje po použití
nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol
ochranu takto uplatnenému právu a žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobe
v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ako dôvod uviedol, že dňa 10.3.2009 podpísali žalovaní v 1. a 2. rade Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznania záväzku vzniknutého zo Zmluvy o bežnom účte. Predmetná dohoda spĺňa všetky

náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu,
vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň
žalovaní potvrdili vedomosť o premlčaní dlhu a o následkoch s tým spojených. Obsahom Dohody je
uznanie dlhu zo strany žalovaných, pričom právnym následkom uznania práva je prerušenie plynutia
premlčacej doby a začatie plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby priamo zo zákona. V danom

prípade nedošlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu žalovanými, pričom na to, keď nastali právne
účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1, 2 veta OZ. Zákon nevyžaduje, aby dlžník mal
v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1, veta 2 OZ nemožno
stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ. Uznanie premlčané dlhu práva nie je z hľadiska
účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ viazanej na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. Na

rozdiel od uvedeného úprava obsiahnutá v § 558 OZ spája vedomosť toho, kto uznal premlčaní dlh, o
jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Žalobca zastáva názor,
že v danom prípade záväzok, ktorí žalovaní uznali, v čase podpisu Dohody nebol premlčaný, o čom
svedčí aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, podľa ktorého premlčacia doba uplynula dňa 30.6.2009
a uznanie bolo vykonané ešte dňa 10.3.2009. Prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady

rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti
spotrebiteľa za plnení svojich povinnosti, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Žiadne zákonné
ustanovenie nebráni súdnemu uplatneniu aj premlčaného práva. Nemožno ani pri najmenšom hovoriť o
použití nekalých obchodných praktík (pričom nárok žalobcu v danom prípade v čase uznania premlčaný
nebol). Žalovaní si boli vedomí svojho záväzku, avšak ten uhradený nebol. Konanie žalovaných

nemožno považovať za morálne a čestné a preto nemožno súhlasiť s tým, aby takému konaniu bola
zo strany súdu poskytnutá ochrana. Ak by aj žalovaní v čase uznania dlhu nevedeli o jeho premlčaní,
právny účinok spojení s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1, 2 veda OZ, t. j. začiatok plynutia
novej 10 ročnej premlčacej doby, v takom prípade nastupuje. Rovnaký právny názor zastáva aj najvyšší
súd Českej republiky v rozsudkoch: 3Cz6/68, 33Cdl155/2007, 33Odo934/2005, 33Odo1039/2004,

33Odo133/2005. Tým, že žalovaní podpísali Dohodu, prejavili svoju vôľu záväzok plniť, čo je zároveň
v ich záujme, pretože po splatení nebudú figurovať v databázach neplatičov. Dohodu podpisovali vo
svojom bydlisku, teda mali možnosť si ju v pokoji prečítať a v prípade ak mali záujem uzatvoriť Dohodu
s takýmto obsahom, vyslovili v nej súhlas svojim podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak by s
jej obsahom nesúhlasili. Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva

v tom, že žalovaným je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dochádza tak k zmene v spôsobe
plnenia záväzku. Jedná sa o zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom, pričom žalobca ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej
úpravy, preto sa na Dohodu nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Uzavretím Dohody nedochádza k zhoršeniu postavenia žalovaných ako spotrebiteľov, ale

naopak žalobca poskytol žalovaným možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého
sa žalovaní dostali do omeškania, v splátkach. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je nepreskúmateľné a
nejednoznačné, nie je z neho zrejmý konkrétny dôvod, pre ktorý súd žalobu zamietol.Krajský súd v Prešove uznesením č.k.9Co/35/2013-87 zo dňa 11.3.2014 zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po preskúmaní napadnutého rozsudku,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je v

konečnom dôsledku opodstatnené. Uviedol, že viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným
súdom prvého stupňa nevylučuje, aby odvolací súd vec inak právne posúdil, ako to urobil súd prvého
stupňa. Pod nesprávnym právnym posúdením je treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom,
že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu
normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na

zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V preskúmavanej veci prvostupňový súd nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu.

Odvolací súd vyslovil, že prvostupňový súd správne konštatoval, že právny predchodca žalobcu
uzavrel dňa 28.7.2005 so žalovaným v 1. rade spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorej platnosť sa
posudzuje v prvom rade podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a v súlade

s § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Tieto právne predpisy ako lex specialis sa
vzťahujú len na posudzovanie platnosti, prípadne neprijateľnosti ustanovení preskúmavanej zmluvy,
resp. nekalosti obchodných podmienok. Pokiaľ však Zákon o spotrebiteľských úveroch, ani Zákon
o ochrane spotrebiteľa (ako verejnoprávna norma) a ani samotná zmluva nemajú osobitnú úpravu,
aplikujú sa ustanovenia Obchodného zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je totiž v konečnom

dôsledku zmluvou úverovou, v dôsledku čoho sa Obchodným zákonníkom spravujú takto vzniklé vzťahy
medzi účastníkmi bez ohľadu na povahu účastníkov. Tak premlčanie pohľadávky, ako aj uznanie
záväzku je upravené v Obchodnom zákonníku osobitne, v dôsledku čoho by sa na právne
posúdenie premlčania a uznania záväzku sa mali aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Zásada nemožnosti odchýlenia sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa sa však

týka zmluvných podmienok upravených v samotnej spotrebiteľskej zmluve (§ 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Obchodný zákonník sa preto môže aplikovať len na právne posúdenie tých skutočností,
ktoré neboli výslovne upravené v spotrebiteľskej zmluve.

Poukázal na znenie § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak uzná niekto písomne

svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trval v dobe uznania. Tieto
účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v dobe uznania už premlčaná. Uviedol, že
v tomto ustanovení je upravená vyvrátiteľná právna domnienka trvania uznaného záväzku v okamžiku
jeho uznania. Platné uznanie záväzku vylučuje možnosť dlžníka uplatniť námietku premlčania, pretože
v súlade s § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak uzná dlžník písomne svoj záväzok, beží nová 4-

ročná premlčacia doba od tohto uznania. Na rozdiel od úpravy uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, nie je podmienkou pre vznik právneho následku - predpokladu, že dlh v čase uznania trval
- vedomosť dlžníka o premlčaní jeho dlhu. K platnému uznaniu záväzku podľa § 323 Obchodného
zákonníka preto postačuje dodržanie písomnej formy a konkretizácia - jednoznačná identifikácia
uznaného záväzku.

Odvolací súd ďalej uviedol, že sa zhoduje s právnym názorom prvostupňového súdu, že v
preskúmavanej veci má byť aplikované občianske právo, pretože medzi účastníkmi výlučne vznikol
spotrebiteľský vzťah a listina o uznaní tvorí súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Beh a dĺžka premlčacej doby
nemali byť však posudzované podľa Občianskeho zákonníka (§ 110 ods. 1 veta druhá a § 101), ale

podľa § 397 ods. 2 a § 407 Obchodného zákonníka.

Tiež konštatoval, že je možné súhlasiť s názorom, že Dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 17.3.2010
je z hľadiska svojho obsahu dohodou o zmene tej časti zmluvy o úvere zo dňa 19.12.2005, ktorou
bolo dohodnuté, že žalovaný v 1. rade zaplatí úver v dvanástich mesačných splátkach. Preto aj táto

Dohoda má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a to bez ohľadu na to, že terajší žalobca nadobudol
vecnú aktívnu legitimáciu len na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Platnosť dohody z 17.3.2010
nikto nespochybnil. Naproti tomu uznanie záväzku ako také je jednostranným právnym úkonom
dlžníka adresovaným veriteľovi, ktorý si svoj charakter jednostrannosti zachováva aj v prípade, že
bol zapracovaný do iného dokumentu, v tomto prípade do Dohody o splátkovom kalendári. Aj na

posudzovanie platnosti takéhoto jednostranného právneho úkonu však platia ustanovenia § 37 - § 40
Občianskeho zákonníka.V ďalšom uviedol, že nie je spravodlivé poskytovať rovnakú právnu ochranu spotrebiteľovi, ktorý si svoj
záväzok v podstate splnil a sú od neho vymáhané len nároky majúce charakter neprijateľnej (nekalej)
zmluvnej podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a rovnakú ochranu aj spotrebiteľom, ktorí

svoj záväzok v podstatnej časti nesplnili, či dokonca ani nezačali plniť. Nemožno stotožňovať ochranu
spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami dojednanými v spotrebiteľských zmluvách s
ochranoudlžníkov,ktorítakétozmluvyuzavrelisúmyslomnesplniťsisvojepovinnostiznichvyplývajúce.
Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebiteľské právo nemôže viesť k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov súdneho konania a k spôsobovaniu ujmy predávajúcim či veriteľom. Vyplýva to nielen z ust.

§ 53 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým z až teraz platného ust. § 53 ods. 10
Občianskehozákonníka,ktorýneprijateľnosťzmluvnýchpodmienokhodnotívždysozreteľomnapovahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy
v dobe uzatvárania zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí,
pričom preskúmavacia právomoc sa nemôže dotýkať hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny.

Pokiaľ dlžník v písomne urobenom uznaní záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka uvedie, že je
mu známe, že uznáva premlčaný dlh, nie je možné dodatočne účinne zmariť právne dôsledky takéhoto
prehlásenia tvrdením, že si listinu obsahujúcu takýto uznávací prejav vôle neprečítal. Obdobne nemožno
akceptovaťaniobranuvoforme,žetakémutoprehláseniunerozumie.Podpísanietejtolistinyúčastníkom

vylučuje účinnosť obrany, že nebol upozornený na premlčanie žalobcu. Pokiaľ aj v skutočnosti účastník
listinu podpísal bez jej prečítania, nie je možné takýto jeho prístup k veci klásť na ťarchu žalobcu.
Vychádzajúc z obsahu listiny o uznaní odvolací súd považuje za nehodnovernú obranu žalovaných,
že nevedeli o tom, že uznávajú premlčaný dlh. Nehodnovernosť ich obrany sa znásobuje tým, že kým
vo svojej výpovedi pred súdom uznali, že takéto uznanie záväzku podpísali, vo vyjadrení k podanému

odvolaniu už popierajú aj túto skutočnosť. Nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani nekalým obchodným
konaním také, ktorým sa veriteľ snaží vymôcť svoju, hoci už premlčanú pohľadávku. Takým však môže
byť spôsob jeho realizácie.

Odvolací súd poukázal, že prvostupňový súd dospel k protichodnému záveru, keď na jednej strane

konštatoval, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná a na druhej strane označil uznanie záväzku za
neplatné. Ak je však uznanie záväzku neplatné, je záväzok premlčaný. Prvostupňový súd označil za
nekalú obchodnú praktiku, a teda za konanie v rozpore s dobrými mravmi, zapracovanie uznania
záväzku do Dohody o splátkovom kalendári, čo malo prispieť k rozhodnutiu žalovaných uzavrieť takúto
Dohodu v snahe zabrániť postihu, napr. vo forme súdneho sporu. Ako ďalší dôvod s tým súvisiaci súd

označil, že uznanie záväzku sa nachádza v bode 2, kým prehlásenie o vedomosti o premlčaní záväzku a
jeho dôsledkoch v bode 3 tejto listiny, označenom ako forma splatenia záväzku, a to až v poslednej vete.

Nikto z účastníkov, ani prvostupňový súd nespochybnil platnosť uzavretej Dohody o splátkovom
kalendári. Žalovaní si boli vedomí svojho záväzku a prejavili vôľu ho zaplatiť. Účastníci uzavreli

kontokorentnú úverovú zmluvu dňa 28.7.2005. Zmluvný vzťah zanikol výpoveďou veriteľa danou dňa
29.6.2006 (článok IX. bod 34, 35 Všeobecných obchodných podmienok VÚB a.s.). V dôsledku toho bol
žalovaný povinný do 10 dní vrátiť aktívne platobné karty.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka vzniklo veriteľovi právo odstúpiť od zmluvy a požadovať, aby dlžník

vrátil bez zbytočného odkladu použité a nevrátené prostriedky aj s úrokmi. Štvorročná premlčacia doba
na podanie žaloby na vrátenie nesplateného úveru začala plynúť najneskôr v deň po daní výpovede
zmluvy, t. j. 30.6.2006 a bola by uplynula dňom 30.6.2010 (§ 397 Obchodného zákonníka). Žalovaní
teda dňa 10.3.2009 uznali nepremlčaný dlh. Tento dlh by nebol premlčaný ani v prípade, že by sa právny
vzťah medzi účastníkmi mal posudzovať podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka za použitia

trojročnej premlčacej doby. V čase spisovania tejto listiny už bol účinný zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý ako verejnoprávna norma definoval pojmy významné aj pre rozhodnutie v tejto veci.
Predovšetkým zakázal tzv. nekalé obchodné praktiky (§ 7 ods. 1 cit. zákona).

Ďalej odvolací súd uviedol, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami

odbornejstarostlivosti(§7ods.2písm.a)cit.zákona). Obchodnoupraktikousapritomrozumiekonanie,
opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy
a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku
spotrebiteľovi. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorúmožno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej
čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§
2 písm. p), u) cit. zákona).

Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie
a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu
priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna (§ 8 ods. 1 cit. zák.). za klamlivé

opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným,
viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v § 8 ods. 1 cit. zákona
alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, iba že je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku
klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ príjme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neprijal (§ 9 ods. 4 cit. zák.). Táto verejnoprávna norma stanovuje sústavu orgánov verejnej správy
vo veciach ochrany spotrebiteľa a v ustanoveniach § 23 a § 24 sankcie, ktoré sú oprávnené

tieto orgány ukladať tomu, kto poškodí práva spotrebiteľa. Naplnenie skutkovej podstaty niektorej
zo skôr vymenovaných nekalých obchodných praktík nemusí mať za dôsledok čo aj len čiastočnú
neplatnosť právneho úkonu, spravidla zmluvy, ktorá bola za takýchto podmienok uzavretá.

K takémuto právnemu dôsledku možno dospieť predovšetkým za predpokladu, že takáto obchodná

praktika bola zapracovaná do zmluvy a stala sa neprijateľnou (nekalou) zmluvnou podmienkou v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotná existencia nekalých obchodných praktík bez
spojenia s konkrétne uzavretou (spotrebiteľskou) zmluvou nemôže byť právne významná ani za splnenia
podmienok § 37 až § 40 Občianskeho zákonníka. Len ak sa zmluva uzavrie, pričom nekalá obchodná
praktika sa prejaví pri jej uzatváraní, formulovaní jeobsahu, pri plnení si povinností zo strany

dodávateľa, či pri
omeškaní spotrebiteľa môže byť predmetom preskúmavania súdom aj z hľadiska porušenia povinnosti
dodávateľov (predajcov) podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, či podľa Občianskeho alebo
Obchodného zákonníka.

Niejemožnéautomatickystotožňovaťnapr.zákaznekalejobchodnejpraktikyvzmysle§7ods.1cit.zák.
s neplatnosťou právneho úkonu, prostredníctvom ktorého sa mohla takáto praktika realizovať. Právnym
dôsledkom nekalosti obchodnej podmienky sú osobitné sankcie, ktoré možno uložiť podľa Zákona o
ochrane spotrebiteľa. Nie každá nekalá obchodná podmienka má za dôsledok neplatnosť právneho
úkonu, ktorého bola súčasťou. Neplatnosť právneho úkonu, napr. zmluvy o pôžičke, by totiž mala za

dôsledok vznik povinnosti oboch zmluvných strán vrátiť všetko, čo na základe takého úkonu získali (§
457 Občianskeho zákonníka).

Sankciu za jej uplatnenie upravenú v Občianskom zákonníku je teda možné aplikovať v prípade, keď
po 1.4.2004 má takýto úkon charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1

až 3 Občianskeho zákonníka a do 31.3.2004 charakter neprimeranej podmienky podľa § 23a ods. 2
Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v znení účinnom do 24.11.2004, pričom sa jedná o inú
spotrebiteľskú zmluvu, než zmluvu úverovú.

Pokiaľ nekalá obchodná praktika bola urobená vo forme právneho úkonu mohla byť platnosť takéhoto

právneho úkonu posudzovaná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako právny úkon, ktorý svojim
účelom odporuje zákonu, prípadne ako právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Zánik úverovej
zmluvy z dôvodu odstúpenia od úverovej zmluvy by mal za dôsledok vznik práv a povinností upravených
v § 506 Obchodného zákonníka a jej neplatnosť v ustanoveniach § 267 a § 268 Obchodného zákonníka.

Nie je možné vyhlásiť uznanie záväzku ako celok za neplatný právny úkon len z dôvodu, že bolo
zapracované do iného platného dvojstranného právneho úkonu - dohody o splátkovom kalendári
uzavretej s odkazom na § 558 Občianskeho zákonníka, keď súčasne s uznaním premlčaného dlhu
si účastníci dohodnú splátkový kalendár výhodný pre dlžníka. Uznanie dlhu podľa tohoto ustanovenia
výslovne vyžaduje k svojej platnosti aj prejav vôle dlžníka, že uznaný dlh zaplatí, čo môže prejaviť aj vo

forme dohody o splátkovom kalendári. Uznanie záväzku z úverovej zmluvy urobené v súlade s § 323
os. 1 Obchodného zákonníka na rozdiel od uznania podľa § 558 Občianskeho zákonníka k platnému
vzniku nevyžaduje vedomosť dlžníka o premlčaní jeho záväzku.Poukázal, že doterajšia súdna prax je zo skôr uvedených dôvodov nejednotná. Časť súdov uznáva za
nekalú obchodnú praktiku majúcu za následok neplatnosť uznania záväzku, samotný fakt, že vyhlásenie
dlžníka o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je uvedené v inom bode tej

istej listiny obsahujúcej takýto prejav vôle. Nie je možné súhlasiť s názorom, že samotné uvedenie
state o vedomosti dlžníka o premlčaní záväzku do iného ustanovenia listiny obsahujúcej uznávací
prejav vôle, je nekalou obchodnou praktikou, majúcou dokonca za dôsledok neplatnosť samotného
uznania pre rozpor s dobrými mravmi. Treba si v tejto súvislosti uvedomiť, že uznanie záväzku urobené
podľa § 558 Občianskeho zákonníka, je povinne spojené s prehlásením dlžníka, že svoj dlh zaplatí.

Takéto prehlásenie môže mať aj formu dohody s veriteľom, v ktorej prehlásenie dlžníka nadobudne
konkrétny obsah vyhovujúci obom stranám. Pokiaľ súčasťou takejto dohody je aj prehlásenie dlžníka,
že má vedomosť o premlčaní záväzku a o jeho dôsledkoch, nie je možné dôvodne označiť umiestnenie
takéhoto prehlásenia za nekalú obchodnú praktiku, a už vôbec nie za neprijateľnú zmluvnú podmienku v
zmysle § 53 ods. 1 Obchodného zákonníka, či neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Keďže v preskúmavanej veci žalovaní písomne uznali záväzok, ktorý v čase uznania nebol premlčaný,
pričom sa jednalo o záväzok z úverovej zmluvy, kde podmienkou uznania nie je vedomosť o premlčaní
a žalobca podal žalobu na súd v zákonom stanovenej štvorročnej (trojročnej) premlčacej dobe,
odvolací súd uzavrel, že prvostupňový súd pochybil, keď za tohto stavu žalobu zamietol len z dôvodu
nekalej obchodnej praktiky, ktorú podľa doterajšieho odôvodnenia rozsudku nemožno považovať za

opodstatnenú.

Z uvedeného dôvodu preto prvostupňový súd opätovne vec prejednal v súlade s pokynmi odvolacieho
súdu prihladajúc na právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol v zmysle ustanovení § 226 Občianskeho
súdneho poriadku viazaný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou žalobcu
a žalovanej v 2. rade a zistil nasledovný skutkový stav:

Spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. ako banka a žalovaný v 1. rade ako majiteľ účtu a

klient uzavreli dňa 28.7.2005 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č.
2027105151, pričom predmetom zmluvy boli predmety špecifikované v zmluve. V zmysle záverečných
ustanovení zmluvy súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., pre depozitné
produkty. Majiteľ účtu vyhlasuje, že je s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. VÚB, a.s. sa zaväzuje
vydať majiteľovi účtu na základe tejto zmluvy debetnú platobnú kartu na vykonávanie bezhotovostných

a hotovostných platobných operácií na ťarchu alebo v prospech účtu, ku ktorému bola platobná karta
vydaná a majiteľ účtu sa zaväzuje využívať platobnú kartu v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy. V
prípade ak majiteľ účtu požiada o vydanie debetnej platobnej karty inej osobe, VÚB, a.s. sa zaväzuje
vydať tejto osobe (ďalej len „oprávnený držiteľ karty“) na základe samostatnej zmluvy o vydaní a
používaní debetných platobných kariet debetnú platobnú kartu na vykonávanie bezhotovostných a

hotovostných platobných operácií na ťarchu alebo v prospech účtu, ku ktorému bola platobná karta
vydaná a oprávnený držiteľ karty sa zaväzuje využívať platobnú kartu v súlade s ustanoveniami zmluvy
o vydaní a požívaní debetných platobných kariet, ktorú uzavrie s VÚB, a.s.. Zmluva sa uzatvára na dobu
neurčitú. Právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v SR. Spoločnosť VÚB, a.s.

uzavrela dňa 28.7.2005 Zmluvu o vydaní a používaní debetných platobných kariet, predmetom ktorej
bolo vydanie debetnej platobnej karty oprávnenému držiteľovi karty v zmysle Všeobecných obchodných
podmienokVÚB,a.s.predepozitnéprodukty,pričomzmluvnýmistranamibolaVÚB,a.s.najednejstrane
a žalovaný v 1. rade za majiteľa účtu spolu so žalovanou v 2. rade za oprávneného držiteľa karty na
strane druhej.

Podľa čl. I bod 1 a 2 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty ( ďalej
len „VOP“ ) VOP upravujú vzťahy majiteľa účtu a Všeobecnej úverovej banky, a.s. v súlade s platným
právom. VOP sú záväzné pre zmluvné strany obchodného vzťahu a sú v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Podľa čl. III bod 2 VOP, VÚB, a.s. zriadi účet vedený v slovenskej mene alebo v cudzej mene v
deň podpísania zmluvy o účte medzi zmluvnými stranami. Podmienkou pre zriadenie účtu je písomné
uzatvorenie zmluvy o účte.Majiteľ účtu i VÚB, a.s. sú povinní pred zrušením účtu vyrovnať vzájomné pohľadávky a záväzky. Majiteľ
účtu súhlasí s tým, že VÚB, a.s. si pred zrušením účtu započíta všetky svoje splatné pohľadávky voči

disponentovi. VÚB, a.s. zruší účet po vyrovnaní všetkých pohľadávok voči majiteľovi účtu (bod 26 čl.
III VOP).

VÚB, a.s. môže vypovedať zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená majiteľovi účtu. VÚB, a.s. môže zrušiť účet

v prípade, ak majiteľ účtu porušuje dohodnuté obchodné podmienky vedenia účtu, resp. iné zmluvné
podmienky voči VÚB, a.s. Výpoveď sa považuje za doručenú aj vtedy, ako sa zásielka vráti VÚB, a.s.
ako nedoručiteľná, a to dňom podania zásielky. Majiteľ účtu sa zaväzuje vyrovnať všetky záväzky voči
VÚB, a.s. v lehote stanovenej v písomnej výpovedi (čl. III bod 29, 30 písm. g) a bod 31 VOP).

Podľa čl. IV bod 1 a 2 VOP, VÚB, a.s. zriaďuje a vedie VÚB kontá pre fyzické osoby občanov, majiteľov

bežného účtu na základe písomne uzavretej zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb
konta. VÚB konto pre fyzické osoby občanov obsahuje aj možnosť využiť výhody na vybrané produkty a
služby nebankových subjektov, o ktorých VÚB, a.s. majiteľa VÚB konta informuje vo svojich obchodných
miestach.

VÚB konto pozostáva z produktov a služieb poskytovaných VÚB, a.s. majiteľovi a z ponuky výhod
poskytovaných nebankovými subjektmi. Majiteľ sa zaväzuje platiť poplatky za VÚB konto v zmysle
Cenníka VÚB, a.s.. V prípade nezaplatenia dvoch po sebe nasledujúcich vyúčtovaných poplatkov má
VÚB, a.s. právo zrušiť majiteľovi zmluvu o VÚB konte od nasledujúceho mesiaca po druhom mesiaci,
za ktorý majiteľ poplatok nezaplatil (čl. IV bod 8 a 10 VOP).

Podľa čl. VI bod 9 VOP, VÚB, a.s., úročí prípadný nepovolený debetný zostatok odo dňa vzniku debetu
až do jeho vyrovnania platnou úrokovou sadzbou pre nepovolený debet.

Podľa bodu 1 čl. XX VOP, VOP VÚB, a.s. pre depozitné produkty sú súčasťou zmluvy o účte.

Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 4.7.2012 adresovanými žalovaným týchto vyzval na splnenie
povinnosti v sume 1.542,49 eur najneskôr do 11.7.2012.

Z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 10.3.2009 súd zistil, že zmluvnými

stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník. V bode 1.3 bola uvedená žalovaná v
2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čl. 2. Uznanie
záväzku žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok
voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva
z istiny v sume 816,79 eur. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 osoby uvedené v bode 1.2 a

1.3 sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 33 eur, vždy k 25. dňu v
mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený na 25.3.2009. Žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2
a 1.3 zároveň vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Žalovaná v 2. rade a zároveň splnomocnením poverená zastupovaním žalovaného v 1. rade vo svojej

výpovedi uviedla, že pôžičku si aj s manželom zobrali na splatenie inej pôžičky. Zmluvu zo dňa 28.7.2005
o poskytnutí úveru podpísal žalovaný v 1. rade. Nie je si vedomá toho, že by boli s manželom niečo dlžní.
Po preštudovaní papierov si mysleli, že je všetko uhradené. Žalobca sa dlhodobo neozýval. Uviedla,
že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu podpísal jej manžel a dohodu podpísala aj
ona, čím pristúpila k dlhu. Ani jeden z nich však nevedel, že v čase podpisu dohody je už pohľadávka

premlčaná a nevedeli ani o následkoch premlčania. Vzhľadom na toto obdobie, ktoré je dosť dlhé,
namietala premlčanie uvedenej pohľadávky.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že vzhľadom aj na právny názor vyslovený odvolacím súdom, keď
judikoval, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nie je nekalou obchodnou

praktikou a teda v danom prípade došlo nepochybne k uznaniu záväzku zo strany žalovaného v čase
pred premlčaním nároku a tento právny úkon je potrebné pokladať za platný právny úkon, navrhol žalobe
v celom rozsahu vyhovieť. Uznanie záväzku dlžníkom zakladá domnienku o trvaní záväzku v čase jeho
uznania a súčasne predlžuje premlčaciu dobu na 10 rokov.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky
zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy

upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.150/2004Z.z.spotrebiteľskézmluvynesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v

rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplývaz príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po
doručení príkazu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709

účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a
za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

Podľa § 715 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou
účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za

dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže
uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby

ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 401 Obchodného zákonníka strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením
druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia
ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom
plynutia premlčacej doby.Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo

dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, platného a účinného od 1.1.2009, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom
2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. 12.2008.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu,

ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch
a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie
obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Ďalej mal súd za preukázané, že pôvodný veriteľ ku dňu 29.6.2006 pristúpil k vypovedaniu zmluvy o
bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu.

Žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa ňou v prvom rade

vysporiadať vysporiadať.

Žalobca oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie žalovanej sumy odvodzuje aj od uznania záväzku
vykonaného žalovanými. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu
vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v

právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom
inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách
uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej
dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä
musí byť určitá a zrozumiteľná. V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie
premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná
pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania.Z vykonaného dokazovania, a to z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaní uznali dňa 10.3.2009. Je zrejmé, že k uznaniu dlhu

žalovanými došlo v čase, keď dlh ešte nebol premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa
30.6.2006, teda dňom nasledujúcim po dni výpovede predmetnej zmluvy podľa výpisu z účtovných kníh
postupcu a pri všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe podľa Obchodného zákonníka uplynula dňa
30.6.2010 a uznanie bolo vykonané ešte dňa 10.3.2009. Aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka
tieto dohody boli uzavreté počas plynutia trojročnej premlčacej doby, kedy premlčacia doba uplynula

dňa 30.6.2009.

Podpísaním dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo strany žalovaných, kde
žalovaní ako dlžníci uznali čo do dôvodu a výšky pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho
konania, tak v zmysle príslušných zákonných ustanovení došlo k začatiu plynutia novej desaťročnej
premlčacej doby odo dňa 10.3.2009, a táto uplynie až dňa 10.3.2019. Žalobný návrh bol na tunajšom

súde podaný dňa 30.7.2012, t.j. počas plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, teda bol podaný
včas a preto súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanou v 2. rade ako nedôvodnú.

Súd sa v ďalšom zaoberal jednotlivými uplatnenými nárokmi žalobcu.

V zmysle žalobného návrhu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 963,18 eur pozostávajúcej z
istinyúveruvovýške826,01eurariadnychúrokovvyčíslenýchkudňu8.12.2006vovýške137,17eur.Zo
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2006 mal súd za preukázané, že celková výška pohľadávky
pôvodného veriteľa voči žalovaným ku dňu postúpenia pohľadávky bola 1 717,42 eur a pozostávala z
istiny úveru vo výške 1 580,25 eur a riadneho úroku vo výške 137,17 eur. Žalovaní následne v zmysle

podpísaných dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, uznali záväzok žalobcu čo do
dôvodu a výšky pokiaľ sa jedná o istinu úveru v celkovej sume 816,79 eur.

Súd mal tiež za preukázané, že celkovo žalovaní v prospech žalobcu uhradili finančné prostriedky vo
výške 754,24 eur, teda zostatok nesplatenej istiny a úrokov je v celkovej sume 963,18 eur.

Súd vzhľadom na takto vykonané dokazovanie dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy
963,18 eur je dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel.

Pôvodný veriteľ na žalobcu postúpil celú pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 8.12.2006 a súd v tomto smere dospel k záveru, že k uvedenému dňu musela byť
splatná už celá pohľadávka voči žalovaným. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania z dlžnej
sumy 783,79 eur predstavujúcej neuhradenú istinu odo dňa 9.12.2006, t.j. odo dňa nasledujúceho po
postúpení pohľadávky. Podľa zistenia súdu výška diskontnej sadzby NBS k uvedenému dňu bola 4,75 %
a výška zákonného úroku z omeškania k uvedenému dňu bola 9,50 % ( 2 x 4,75 %). Žalobca si uplatnil

nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 783,79 eur a súd v súlade s jeho návrhom
preto zaviazal žalovaných aj na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinnýtrovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Vdanejprávnejvecisúdžalobevcelomrozsahuvyhovelapretožalobcovivznikolnároknaplnúnáhradu
trov konania. Trovy konania na strane žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný
žalobný návrh vo výške 57,50 eur a z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 410,87 eur.

Súdpoukazuje,žeprirozhodovaníotrováchkonanianeprihliadalnavyčíslenietrovkonaniauplatnených
žalobcom v písomným podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.6.2014, nakoľko toto vyčíslenie trov
konania bolo súdu predložené po uplynutí 3-dňovej lehoty v zmysle § 151 O.s.p., keď rozhodnutie vo
veci samej bolo vyhlásené dňa 12.6.2014 a zo strany právneho žalobcu malo byť vyčíslenie trov konanie
predložené najneskôr do 17.6.2014.

Súdpriznalprávnemuzástupcovižalobcunároknanáhradutrovprávnehozastúpeniavsume212,90eur
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 185,22 eur vrátane DPH podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
v znení platnom v rozhodnom období a to za nasledovné úkony :
- príprava a prevzatie zastupovania ................................................51,45 eur.........
- písomné podanie na súd dňa 30.7.2012 - žalobný návrh .............................51,45 eur
- písomné podanie na súd dňa 4.2.2013 - odolanie ....................................51,45 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 27,68 eur vrátane DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál)
- rok 2012 vo výške 2 x 7,63 eur, rok 2013 vo výške 1 x 7,81 eur.

Spolu priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 212,90 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.