Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/182/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222415
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,

Pribinova25,IČO:35807598,zast.AdvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13 o návrhu na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sudkyňou
JUDr. Ivetou Banghovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie majetkovej škody v sume 125.-€ a nemajetkovej ujmy v sume 743,13 € s tým odôvodnením,

že Okresný súd v Nových Zámkoch po 403 dňoch zamietol žiadosť o vydanie poverenia vo veci vedenej
pod exekučným číslom EX 8870/2010.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že má kolíziu
pojednávaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici a preto žiada pojednávanie odročiť. Žiaden dôkaz
o tom, že pojednávanie bolo vytýčené nedoložil, okrem iného súd tento dôvod nepovažoval za dôvod
na odročenie pojednávania. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 101 odsek 2 O.s.p. pojednával a

rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby sa
vec prejednala a rozhodla bez ich prítomnosti. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 101 odsek 2
O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje návrh v plnom rozsahu ako nedôvodný

zamietnuť vzhľadom na tú skutočnosť, že z judikatúry vyplýva povinnosť súdu zo zákona skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky.
Zo samotnej podstaty spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že si vyžadujú osobitnú ochranu a prístup.
Odporca má za to, že nevydanie poverenia v 15 dňovej lehote nevyplynulo z prieťahov zavinených
súdom a že súd konal v zmysle zásady rýchlosti. Odporca má za to, že 15 dňová lehota platí len
v prípade, pokiaľ malo dôjsť k vydaniu poverenia a nie v prípade, keď došlo k zamietnutiu návrhu
na vydanie poverenia. Čo sa týka prieťahov v konaní oprávnený nepodával opravné prostriedky a

prípadné sťažnosti na zamedzenie ním tvrdených prieťahov. V zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je
zrejmé, že pri posudzovaní existencie prieťahov v súdnom konaní je možné vychádzať len z výsledkov
vybavenej žiadosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia európskeho súdu pre ľudsképráva alebo rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. Z toho vyplýva, že nesprávny úradný
postup exekučného súdu nebol preukázaný. Čo sa týka vyčíslenej materiálnej škody, navrhovateľ si
neodôvodnene paušalizuje ničím neodôvodnené reálne vecné náklady, požaduje neprimerané čiastky,

pričom vznik ani výšku uplatnenej skutočnej škody nepreukázal. Čo sa týka nemajetkovej ujmy ako jej
dôvod vzniku navrhovateľ v návrhu uvádza frustráciu a úzkosť členov orgánov právnickej osoby, ktoré
tvrdenie je v tejto veci irelevantné. Preto navrhol návrh ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením odporcu doručeným

súdu 18.3.2013, pripojeným spisom Okresného súdu Nové Zámky 6Er 915/2010 a takto vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci po a)

nezákonným rozhodnutím, po b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej
slobody, po c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo po d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak 1.) škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1,2 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§41ods.1Zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) cit. zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade po c) notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,

právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila, po d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až znenie
exekučného poriadku ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) novelizované zákonom č. 102/2011 Z.z. s
účinnosťou od 1.6.2011 stanovuje, že exekúciu možno vykonať na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná pred
1.6.2011, konkrétne dňa 24.8.2010, z dikcie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 exekučného poriadku
potom vyplýva, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu navykonanie exekúcie a exekučného titulu súd do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora
vykonaním exekúcie.

Podľa§44ods.1cit.zákonaexekútor,ktorémuboldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu ( § 45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 42 ods. 2 cit. zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V predmetnej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125.-€ a nemajetkovú
ujmu v peniazoch v sume 743,13 € a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorýrozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciejejzamietnutímaždňa23.11.2010,
teda po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania
má nesporne preukázané, že navrhovateľ sa písomne obrátil na odporcu, ako na príslušný orgán so
svojim nárokom na náhradu škody. Odporca nerozporoval túto skutočnosť, nárok na náhradu škody
navrhovateľovi neuspokojil. Z týchto dôvodov sa navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na súd. Tvrdenie

navrhovateľa, že Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci 6Er 915/2010 nevydal poverenie pre
súdneho exekútora v zákonnej lehote je nepravdivé. Okresný súd v Nových Zámkoch postupoval v
súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a písomné poverenie pre súdneho exekútora nevydal, ale jeho návrh zamietol, pričom 15 dňová lehota
sa na takéto rozhodnutie nevzťahuje.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 12.7.2010 sa u súdneho exekútora začalo exekučné
konanienazákladenávrhuoprávnenéhoPOHOTOVOSŤs.r.o.,Pribinova25,Bratislavaprotipovinnému
J. Č. pre vymoženie sumy 1.188.-€ s príslušenstvom priznanej rozsudkom stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 12.4.2010 spisová značka SR 01865/10, pričom dňa 24.8.2010 bola Okresnému súdu v

Nových Zámkoch doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. J. A. o udelenie poverenia na vykonanie
predmetnej exekúcie. V predmetnej exekučnej veci bol dňa 23.11.2010 zamietnutý návrh na vydanie
poverenia. Proti tomuto uzneseniu odvolanie podané nebolo, preto nadobudlo právoplatnosť dňa
19.8.2011. Následne bolo exekučné konanie zastavené, pričom ani proti tomuto rozhodnutiu odvolanie
podané nebolo a nadobudlo právoplatnosť. Bolo takto rozhodnuté z dôvodu, že exekučný titul bol v

rozpore so zákonom, pričom súd poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR ( rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo 6/2013, R 46/2012 - 3Cdo 146/2011, 6Cdo 105/2011 ). Nakoľko nie sú tým splnené hmotnoprávne
podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, pričom mal za to, že na zamietnutie návrhu o vydanie poverenia
sa 15 dňová lehota nevzťahuje. Exekučný súd neporušil žiadnu zákonom stanovenú lehotu a preto

nemohlo z jeho strany dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, tým nie sú splnené hmotnoprávne
podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorého
dôvodu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z

hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( uznesenie NS
SR 3MCdo 11/2010 ). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu ex offo skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne ( uznesenie NS SR 6Cdo

105/2011 ).

Na základe týchto skutočností súd má za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez
zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002 samotnénedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s

ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka
exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia ( 24.8.2010 ) do
zamietnutia návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ( 23.11.2010 ), vzhľadom na vykonané
úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe
bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva
na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Nakoľko súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v predmetnom

exekučnom konaní, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Zároveň súd nemal
zapreukázanýanivznikškodyapríčinnúsúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnostiavznikomškody.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému odporcovi

nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa osobitného zákona.