Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/499/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208559
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813208559.2

Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 zast. Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava proti žalovanému: P. S., E.. XX.XX.XXXX,
I. K. Ž. XXX o zaplatenie 721,68 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 137,07 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 137,07 eur od 05.11.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa dňa 20.08.2013 podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia o ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 721,68 spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 05.11.2009 do
zaplatenia. Svoj žalobný návrh odôvodil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 497,91 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach vo výše 30,07 eur v termínoch a splatnosti podľa
splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania už
s úhradou prvej splátky. Do uplatnenia práva žalobcu podľa ust. § 565 Oz , t.j. do okamžitej splatnosti
úveru žalovaný uhradil len sumu 360,84 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou
13.tej splátky viac ako tri mesiace žalobca si uplatnil právo podľa ust. § 565 OZ a vyhlásil okamžitú
splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 721,68 eur dňa 05.11.2009,
pričom túto sumu doposiaľ neuhradil. Žalobca si preto zároveň uplatnil aj úroky z omeškania.

Žalovaný sa vo veci nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvnými dojednaniami k zmluve, oznámením o zosplatnení
úveru zo dňa 27.09.2009, oznámením o schválení úveru, kartou klienta, neprevzatou zásielkou na čl.
10, vyjadrením žalobcu zo dňa 30.01.2014 vrátane priložených dokladov na čl. 24-26 a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo žiadosti a zo zmluvy č. XXXXXXXXXX ( sú spolu na jednom tlačive)zo dňa 23.06.2008,
žalobcom podpísaná dňa 25.06.2008 vyplýva, že žalobca na žiadosť žalovaného poskytol žalovanému
revolvingový úver vo výške 15.000,-Sk, t.j. 497,91 eur pri mesačnej splátke vo výške 906,-Sk, t.j. 30,07

eur. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 36 splátkach vo výške 30,07 eur. RPMN bola vo výške
82,06 eur, Výška úrokovej sadzby aká bola uvedená v zmluve bola 79,49 % ročne. Zo zmluvy vyplýva, že
bola dojednaná zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola vo výške 12612 eur. Ďalej v zmluve bol
uvedený nejaký úverový limit. V časti návrhu je uvedená RPMN iná ako v časti označenej ako zmluva
ako aj výška úrokovej sadzby.

V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o. podľa článku 3.1. celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2
tejto Zmluvu o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných splátkach, vo výške
a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára. Ročnou percentuálnou mierou nákladov
je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. RPMN bude dlžníkovi oznámená v oznámení
podľa čl. 2, ods. 2.2 tejto zmluvy o RÚ.

V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.
podľa článku 5.1. za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná
odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2 tejto zmluvy o RÚ a je splatná v
mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6 žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného dlžníkovi v oznámení
podľa č. 2, ods. 2.2 tejto Zmluvy o RÚ.

Podľa článku 5.2 za poskytnutie každého revolvingu sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú
odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2 tejto Zmluvy o RÚ
a je splatná v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode
6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere oznámeného dlžníkovi
podľa ods. 4.6 tejto Zmluvy o RÚ.

Podľa článku 5.3 zmluvná odmena za poskytnutie úveru (revolvingu) predstavuje úročenie úveru
(revolving), pričom ročný úrok schváleného úveru (revolvingu) v percentuálnom vyjadrení (ročná úroková
sadzba) je uvedený v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom
úvere. Ročná úroková sadzby bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, 2.2 tejto Zmluvy o RÚ.

V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.
podľa článku13.1 v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru
podľa tejto Zmluvy o RÚ o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti alebo v prípade omeškania dlžníka
(spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou iného peňažného záväzku, podľa tejto Zmluvy o RÚ, ktoré
dlžník neplní v splátkach o 35 a viac dní po termíne splatnosti:

a) Je veriteľ oprávnený odstúpiť od tejto Zmluvy o RÚ, a/alebo

b) Je veriteľ oprávnený okamžite vypovedať túto Zmluvu o RÚ pričom zmluvný vzťah končí dňom
doručenia výpovede dlžníkovi.

V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o. podľa článku 15.1 akékoľvek oznámenie, pokyn, poznámku, sťažnosť, reklamáciu alebo dokument
ohľadne tejto Zmluvy o RÚ musí dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) doručiť osobne, faxom alebo
zaslať doporučenou poštou na adresu veriteľa/mailovú adresu veriteľa. V prípade, že dokument bude
doručovaný na inú adresu než je adresa sídla spoločnosti, nebude sa považovať za doručený, s čím
dlžník (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) výslovne súhlasí.

V prípade doručovanie oznamu veriteľa dlžníkovi sa považuje za doručený

- dňom odopretia prevzatia, pokiaľ adresát odmietne oznam resp. doporučenú zásielku prevziať,

- dňom uloženia zásielky na pošte, pokiaľ adresát neprevezme uloženú zásielku, a to aj keď sa adresát
o doručovanej zásielke nedozvedel

- dňom, v ktorom pošta vykonala posledný pokus o doručenie zásielky , pokiaľ došlo k zmene bydliska/
sídla adresáta a pokiaľ adresát o tejto zmene neupovedomil druhú zmluvnú stranu ,na základe čoho
sa stal adresát neznámy alebo nezastihnuteľný.

Z oznámenia zo dňa 27.09.2009 vyplýva, že úver revolvingový úver č. zmluvy XXXXXXXXXX bol
zosplatnený z dôvodu omeškaniu s úhradou splátky č. 13,14,15. V oznámení nebolo uvedené podľa
akých ustanovení zmluvy tak žalobca postupoval. Uvedená skutočnosť bola žalovanému oznámená
poštovou zásielkou, ktorú si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Deň uloženia bol uvedený deň
01.10.2009.

Z karty klienta žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil v prospech žalobcu spolu sumu 360,84 eur.

Z vyjadrenia zástupcu žalobcu zo dňa 30.01.20014 okrem iného vyplýva, že žalobca uviedol, že žalovaná
suma ( pozostáva z 24 splátok po 30,07 eur a to že zahŕňa istinu vo výške 331,92 eur a neuhradené
úroky vo výške 389,76 eur.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.
júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak
tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd
uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže
určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku
a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Na základe uvedeného preto súd posudzoval predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú pretože bolo
preukázané, že žalobca vystupoval v predmetom vzťahu v rámci svojej obchodnej činnosti a žalovaný
ako nepodnikateľ. Preto je tiež potrebné aplikovať v danom prípade aplikovať smernicu rady 93/13/

EHS z 05.04.1993 o nekalých obchodných praktikách v spotrebiteľských zmluvách ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak sú pre žalovaného priaznivejšie.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca ako spoločnosť a žalovaný ako
klient uzavreli dňa 25.06.2009 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 497,91 eur, ktorý mal žalovaný uhradiť v 36 mesačných splátkach vo výške
30,07 eur. Podľa predloženej karty klienta uhradil spolu 360,84 eur. Žalobca uviedol, že žalovaná suma
pozostáva z 24 splátok po 30,07 eur a to že zahŕňa istinu vo výške 331,92 eur a neuhradené úroky
vo výške 389,76 eur. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 82,06 eur, Výška úrokovej sadzby aká
bola uvedená v zmluve bola 72,23 % ročne. Zo zmluvy vyplýva, že bola dojednaná zmluvná odmena vo
výške 17.616 Sk, t.j. 584,74 eur. Ďalej v zmluve bola uvedený nejaký úverový limit vo výške 38.052,-
Sk, t.j. 1.263,10 eur.

Žalobca následne z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného a to neuhrádzaním
pravidelných mesačných splátok, v zmysle obchodných podmienok, zosplatnil celý úver listom zo dňa
27.09.2009.

Súd po vykonanom dokazovaní po preskúmaní predmetnej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru od
ktorej odvádza svoj nárok žalobca v časti dohodnutých úrokov s odmeny považoval predmetnú zmluvu
za neplatnú v tejto časti .

Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto úverová zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou a žalovaný má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej žalovanej
sumy titulom revolvingového úveru, ktorý žalovanému poskytol na základe zmluvného dojednania
obsiahnutého v závere textu zmluvy, preto súd v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa podrobil
súdnej kontrole túto revolvingovú zmluvu z pohľadu naplnenia podmienok jej platnosti. Súd poukazuje,
že v zmysle § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Navyše spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. O takéto podmienky ohľadom
úrokov a odmeny ide aj v danom prípade, pričom podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd má za to, že žalobca priamo vo svojej zmluve o revolvingovom úveru uviedol zavádzajúco samotnú
výšku úrokov, ide o rukou dopísanú časť zmluvy. Časť tlačiva je označená ako žiadosť, časť tlačiva
už ako zmluva, pričom výška úrokov, RPMN, odmeny a ďalších náležitosti je značne rozdielna. Výšku
úrokovej sadzby, ktorá je uvedená v zmluve je uvedená v dosť vysokej výške, t.j. 72,23 % ročne, pričom
v danom čase bola priemerná výška úrokov za úvery poskytovaných bankami, pri úveroch s dĺžkou
36 mesiacov 11,38 %, čo je v danom prípade viac ako 7 násobok. Ďalej je v zmluve uvedená výška
odmeny za poskytnutie úveru vo výške 17.616,-Sk, čo je značne vysoká suma s prihliadnutím na výšku
úveru. Ďalej v zmluve bol uvedený aj nejaký údaj označený ako úverový limit 38.052,-Sk, t.j. 1263,10
teda nie je jasné aká je vlastne výška samotného úveru, a či do nej nie je zahrnutá odmena vo veľkej
výške. Pre priemerného spotrebiteľa sú tieto údaje uvedené nejasne a skreslene. Bližšie sú tieto údaje
určené v zmluvných dojednaniach, ktoré sú písané na dvoch stranách veľmi drobnými písmenkami.

Súd po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že zmluva v časti dohody o výške úrokov a odmeny za
poskytnutie revolvingového úveru, ktorá ma byť splatná a uhradená v splátkach považoval za dohodu,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s nariadením vlády č. 238/2008Z.z a za neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a teda za neplatnú.

Uvedené súd považoval za rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami a preto súd mal za to, že úver
je bezúročný, bez poplatkov. Dohodnutú časť zmluvy o úvere ohľadom úrokov a odmeny považoval za
dohodu rozpore s dobrými mravmi a preto považoval uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere v tejto
časti za neplatnú. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemôže vzniknúť právo na plnenie.

V danej právnej veci, súd je toho názoru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienok( dohodu o
odmene a úrokoch) a ide zjavnú nerovnováhy v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa. Nejde
o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

Keďže bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 497,91 eur z ktorého žalovaný
uhradil sumu 360,84 eur, čo nebolo vo veci sporné, rozdiel je tak 137,07 eur. Súd započítal úhrady
žalovaného na istinu. Započítanie žalobcom úhrad zo strany žalovaného na iné veci, úroky, poplatky
považoval za neprípustné. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú s poukazom na vyššie
uvedené a preto žalobe ohľadom istiny ako dôvodnej vyhovel len vo výške 136,97 eur. Zvyšok nároku
žalobcu z vyššie uvedených dôvodov považoval za nedôvodný a zamietol ho.

Súd má za to, že žalobca pokiaľ sa týka úroku má nárok len do doby kedy došlo k zosplatneniu úveru.
Týmto došlo k zmene dohodnutého termínu vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. Taktiež, tak
ako je to vyššie uvedené je neprípustné započítanie úhrad žalovaných na iné než na istinu.

Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp.
všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z
omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Súd mal ďalej vo veci za preukázané, že žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 29.09.2009 a žalovaného
vyzval na úhradu v lehote do 15 dní od obdŕžania výzvy. Uvedená skutočnosť bola žalovanému

oznámená poštovou zásielkou, ktorú si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Deň uloženia bol uvedený
deň 01.10.2009.

Žalobca žiadal úroky z omeškania do dňa 05.11.2011. Súd je tohto názoru, že k uvedenému dňu
vzhľadom na vyššie uvedené bol žalovaný preukázateľne v omeškaní a preto súd v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške platne aktuálnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania 1+ 8, t.j. 9% ročne ) ale
len zo sumy ktorú žalobcovi priznal ako dôvodnú, t.j. zo sumy 137,07 eur. Zvyšok nároku žalobcu na
úroky z omeškania preto ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danej právnej veci vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu, bol žalovaný vo veci úspešnejší ako
žalobca a preto by mal nárok žalovaný na náhradu trov konania. Keďže si žalovaný neuplatnil, pričom
mu ani žiadne podľa obsahu spisu nevznikli, súd im ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.