Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. február 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/290/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223803
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112223803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní práv. zast. Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

SúdnávrhnaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti
navrhovateľa, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a
práva na nestranný súd, z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy z a m
i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu
nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach Okresného súdu Banská Bystrica.

Súd spojil postupom podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti na spoločné konanie veci vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/290/2012, 14C/299/2012 a 14C/306/2012.

Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, exekučnými spismi tunajšieho súdu
3Er/1392/2006, 2Er/1409/2004, 2Er/256/2007 a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa tento vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. V zmysle ustanovenia § 38 a nasledujúcich zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučného poriadku)
požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoje pohľadávky vzniknuté neplnením záväzkov
vyplývajúcich zo zmlúv o úvere.
Okresný súd Banská Bystrica vydal poverenie pre vykonanie exekúcie. Navrhovateľ požiadal o zmenu
exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, o ktorom návrhu mal súd rozhodnúť v lehote

30 dní od doručenia návrhu. Súd nerozhodol o tomto návrhu v zákonom stanovenej lehote, hoci veci
nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovali si ani spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný pre rozhodnutie o návrhu.Zdôvodovuvedenéhonesprávnehoúradnéhopostupupožadovalododporcunáhradumajetkovejškody
ako aj nemajetkovej ujmy, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou adresovanou odporcovi podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

Majetková škoda vo výške 175,-- Eur predstavovala:
1. Náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému vo výške 70,-- Eur.
2. Na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,-- Eur.

3. Na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50,- Eur.
4. Na spracovanie textov urgencii súdu a na výdaje spojené s vyhotovením a zaslaním urgencií súdu
spolu vo výške 15,-- Eur.

Ďalej požadoval náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatňoval vo výške 55,32 Eur za každý mesiac
omeškania v činnosti súdu, keď poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu v konaniach napr.

III.ÚS 203/2003, III.ÚS 235/2004, III.ÚS 347/2005.
Mal za to, že nepostačuje samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe a takéto konštatovanie nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú týmto postupom. Nesprávny úradný postup bol
následkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní

spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávanie navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané v § 44 ods. 8
Exekučného poriadku, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávok. V tejto
súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súru IV.ÚS 77/02 a III.ÚS 120/2010, tiež III.ÚS 271/05.

Navrhovateľ ďalej vzniesol námietku predpojatosti okresného súdu vzhľadom k tomu, že vecne aj
miestne príslušným vo veci konať je súd, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva
uplatňované touto žalobou.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Návrh považoval za zmätočný, keď v ňom nie sú uvedené spisové

značky príslušných exekučných konaní. Ďalej uviedol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR. Zo znenia ustanovenia § 15 a § 16 zákona 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Návrh na súd

však navrhovateľ podal ešte pred uplynutím tejto lehoty, keď v prvej žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku boli mu doručené dňa 23. 04. 2012. Navrhovateľ neposkytol súčinnosť pri prejednaní jeho návrhu
na predbežné prerokovanie nároku, keď nereagoval na výzvu na doplnenie týchto žiadostí. Z týchto
dôvodov nárok navrhovateľa odporca nepovažoval za predbežne prerokovaný.

Ku samotnému nároku na náhradu škody uviedol, že predpokladá preukázanie nesprávneho úradného
postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi.
Čo sa týka nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, v praxi je zaužívaný model, v zmysle
ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na
vyjadrenie a na vyčíslenie jeho doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho

exekútora exekučný súd rozhodne aj o trovách doterajšieho exekučného konania. Tiež je potrebné
zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému
súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, keď po rozhodnutí o zmene exekútora má súd
vec tomuto postúpiť rozhodnutie spolu s exekučným spisom pôvodne povereného exekútora. Pokiaľ
pôvodný exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, mohlo sa stať, že exekučný súd

objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa.
Poukázal tiež na ustanovenie § 3 ods. 7 a § 62 a nasledujúcich zákona 757/2004 Z. z. o súdoch v
súvislosti s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľ zanedbal svoju všeobecnú
preventívnu povinnosť podať sťažnosť predsedovi príslušného súdu pre porušovanie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Nedodržanie lehôt stanovených v zákone samo osebe nemusí byť považované automaticky za
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tento pojem nemožno vykladať len
s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. V tomto smere odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu
I.ÚS 16/02 a I.ÚS 63/00. Z ustanovenia § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku vyplýva, že pôvodnýsúdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora, resp. do jeho doručenia pôvodnému exekútorovi. Z týchto dôvodov nemohlo v tejto lehote
dôjsť ku vzniku žiadnej materiálnej škody, keď pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo

vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie.
Podľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.vzneníúčinnomod01.01.2013,priposudzovanínesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, v ktorom bolo

rozhodnuté o tom, že sa sudca dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní. Navrhovateľ
nepreukázal, že by podal v predmetných exekučných konaniach sťažnosti, alebo že by existovalo
také právoplatné rozhodnutie v disciplinárnom konaní alebo rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by
konštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Z uvedených dôvodov mal navrhovateľ za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup tvrdený
navrhovateľom v návrhu.

Zároveňvzniesolnámietkupremlčaniavsúvislostisoznením§19ods.1zákona514/2003Z.z.ohľadom
tohto nároku. Trojročná premlčacia lehota v zmysle citovaného zákonného ustanovenia uplynula po
3 rokoch od uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora (návrh na
predbežné prerokovanie nárokov bol daný podľa odporcu v rozmedzí od 23. 04. 2012 do 25. 09. 2012).

Čo sa týka požadovanej materiálnej škody vo výške 175,-- Eur, navrhovateľ nepreukázal jej existenciu a
nároky, ktoré si uplatňuje, sú len hypotetické. Škoda je vyčíslená ako paušálna, pričom administratívne
spracovanie urgencií a publikačné výdaje sú neprimerane vysoké. Dôkazné bremeno na preukázaní
existencie a výšky škody je na navrhovateľovi. Nepreukázal ani príčinnú súvislosť so vznikom tejto škody

vo vzťahu ku konkrétnym exekučným konaniam.
Kritériá pre výšku nemajetkovej ujmy sú uvedené v ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z. z. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo konaním súdu ku zániku jeho
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ani ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie
podnikateľské postupy. Pocity frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery možno vzťahovať len k fyzickým

osobám, nie k právnickým osobám (viď rozhodnutie NS ČR 37Cdo/675/2011). Podľa tvrdenia odporcu
navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani dôvod, pre ktorý by sa táto mala poskytnúť v
peniazoch.
Z uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Predmetom sporu boli nároky navrhovateľa v zmysle zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného od 01. 07. 2004.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Odporca je orgánom konajúcim v mene štátu v zmysle § 4 citovaného zákona ods. 1 písm. a).

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, za nesprávny úradný postup sa považuje, okrem iného, porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.
V danom prípade odporca nenamietal, že takýto návrh na predbežné prerokovanie bol podaný

odporcom, pričom nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa v zmysle jeho návrhu. Namietal
predčasnosť podaného návrhu na súd, keď tento návrh bol doručený súdu pred uplynutím 6-mesačnej
lehoty v zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona.

Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu márne uplynula táto lehota, súd nepovažoval tento

argument za dôvod pre zamietnutie návrhu pre predčasnosť.

Ďalej sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu vo vzťahu k uplatneným
nárokom.Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode.
V zmysle ods. 3 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie počas 6 mesiacov.

V konaní 3Er/1392/2006 návrh na zmenu exekútora došiel súdu 02. 11. 2009, 30-dňová lehota uplynula
02. 12. 2009. Vo veci 2Er/1409/2004 návrh na zmenu exekútora bol doručený 22. 11. 2010, 30-dňová
lehota uplynula 21. 12. 2010. Vo veci 2Er/256/2007 návrh na zmenu exekútora bol doručený 06. 09.
2010, 30-dňová lehota uplynula 06. 10. 2010.

Keďže návrh na náhradu škody bol doručený tunajšiemu súdu vo všetkých veciach dňa 27. 09. 2012,
bol doručený v 3-ročnej premlčacej lehote, a teda včas.

Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom je preukázanie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za

vzniknutú škodu a to:
1. porušenia právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe
2. vznik škody
3. príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
V danom prípade sa nepreukazuje zavinenie, keďže citovaná špeciálna právna úprava predpokladá

objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Tvrdeným porušením povinnosti na strane odporcu bolo nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote o
návrhu na zmenu exekútora v zmysle § 44 Exekučného poriadku.

Ad 1/
V konaní 14C/290/2012 - exekučné konanie 3Er/1392/2006, bol návrh na zmenu exekútora doručený
súdu 02. 11. 2009. Súd 07. 01. 2010 vyzval oprávneného na doručenie úverovej zmluvy, ktorú žiadosť
urgoval podaním zo dňa 17. 03. 2010. Žiadaná zmluva bola doručená súdu 06. 04. 2010. Dňa 29. 04.
2010 súd vyzval exekútora, aby si vyčíslil trovy exekúcie, ktoré si tento vyčíslil podaním zo dňa 03. 06.

2010. Dňa 08. 10. 2010 bola exekúcia zastavená z dôvodu existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky
predstavujúcej rozhodcovskú doložku. Krajský súd toto rozhodnutie potvrdil 08. 03. 2011.

Ad 2/
V konaní 14C/299/2012 - exekučné konanie 2Er/1409/2004, došiel návrh na zmenu exekútora dňa

21. 11. 2010. Súd 28. 12. 2010 vyzval exekútorku na vyčíslenie trov exekúcie a 08. 02. 2011 vyhlásil
exekúcie za neprípustnú, zastavil ju. Návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol. Rozhodnutie
bolo na základe odvolania oprávneného potvrdené krajským súdom a nadobudlo právoplatnosť dňa 02.
03. 2012.

Ad 3/
Konanie 14C/306/2012 - exekučné konanie 2Er/256/2007, návrh na zmenu exekútora bol doručený dňa
06.09.2010.Dňa10.09.2010súdvyzvalexekútoranavyčíslenietrovexekúcie,ktorédoručildňa01.10.
2010. Dňa 25. 03. 2011 žiadal súd oprávneného o doloženie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok,
ktoré doložil podaním zo dňa 13. 04. 2011. Dňa 16. 05. 2011 súd exekúciu zastavil z dôvodu zistenia

existencie neprijateľnej rozhodcovskej doložky a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamietol.Keďževovecirozhodovalvyššísúdnyúradník,nazákladeodvolaniarozhodlasudkyňadňa02.
09. 2011 opätovne tak, že návrh na zmenu exekútora zamietla. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 09. 09. 2011. Krajský súd následne potvrdil rozhodnutie o zastavení exekúcie dňa 23. 11. 2011.
Čo sa týka tvrdeného nesprávneho úradného postupu v dôsledku nedodržania zákonom stanovenej 30-

dňovej lehoty v ustanovení § 44 Exekučného poriadku, je potrebné uviesť, že v exekučných konaniach
začatých do 31. 08. 2005, (exekučné konanie sa začína dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie), nebola v Exekučnom poriadku súdu stanovená žiadna
lehota pre rozhodnutie o zmene exekútora. K 31. 08. 2005 mal § 44 ods. 6 znenie: „Ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním

exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.“30-dňová lehota pre rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora bola zapracovaná do Exekučného
poriadku až novelou - zákonom č. 341/2005 Z.z. účinnnou od 01. 09. 2005. Zároveň bol vložený § 238
ods. 1 (prechodné a záverečné ustanovenia) v znení: „Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa

dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.“ V odseku 2 nie
je uvedený § 44.

Z uvedeného vyplýva, že v exekučných konaniach začatých do 31. 08. 2005 nebola zákonom stanovená
lehota na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora bez ohľadu na to, kedy bol návrh na zmenu doručený

súdu. Takýmito konaním bolo konanie 2Er/1409/2004. Z uvedených dôvodov v tejto časti súd návrh
ako bezdôvodný zamietol, keďže nebolo preukázané tvrdené porušenie povinností na strane odporcu
v tomto konaní.

V exekučných konaniach začatých po 01. 09. 2005 sa vyžadovalo, aby súd v zmysle ustanovenia § 44
ods. 7 Exekučného poriadku o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol v lehote 30 dní od jeho

doručenia.

Aj keď v zásade platí, že v rámci dispozičnej zásady má oprávnený právo zvoliť si exekútora, ktorý má
vykonávať exekúciu a to aj bez udania dôvodu, súd nemusí predmetnej žiadosti vždy vyhovieť. V takom
prípade môže žiadosť oprávneného uznesením zamietnuť.

Ku zamietnutiu návrhu na zmenu exekútora a následnému zastaveniu exekúcie pre jej neprípustnosť
došlo v konaní 2Er/256/2007.
V konaní 3Er/1392/2006 nebolo rozhodnuté o návrhu na zmenu exekútora, keď následne bola exekúcia
zastavená z dôvodu neprípustnosti pre konštatovanie existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky -

rozhodcovskej doložky.

Pod nesprávny úradný postup v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. možno
zahrnúť širokú oblasť postupov orgánov mimo vydávania rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup
možno považovať aj nečinnosť alebo nekonanie orgánu v určitej lehote. V každom konkrétnom prípade

však treba skúmať, či je daná nečinnosť ako znak zodpovednostnej skutkovej podstaty so zreteľom na
okolnosti prípadu, najmä či konkrétny orgán mal alebo mohol konať.

V tomto smere súd odkazuje aj na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej pri posúdení, či došlo
alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku

48 ods. 2 Ústavy SR, prihliada Ústavný súd SR síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone, ale ich
nedodržiavanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (porovnaj I. ÚS 16/02).

Najmä však okresný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 70/02, z ktorého

odôvodnenia vyplýva, že ak je na jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými
lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich nedodržanie nemôže mať za následok
porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho
základného práva a to práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v
ustanoveniach 7. oddielu druhej hlavy Ústavy SR a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských

právach. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivé proces nemožno
stavať proti sebe, ani ich oddeľovať.

V zmysle citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 70/02, ktoré odkazovalo na iné rozhodnutie
I. ÚS 86/02 Ústavného súdu SR, sa exekučný súd musel predovšetkým zaoberať otázkou prípustnosti

exekúcie a nie návrhom na zmenu exekútora, ktorý návrh sa stal bezpredmetným po zistení, že
nariadená exekúcia je neprípustná. Nie je potom rozhodujúce, či a v akej lehote bolo rozhodnuté
o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, keď samotné exekučné konanie bolo zastavené pre
neprípustnosť spôsobenú na strane samotného oprávneného.

Súd tiež poukazuje na znenie ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku v súvislosti s ustanovením
§ 46 ods. 1 EP účinného v tej dobe, z ktorého vyplýva, že až do poverenia vykonaním exekúcie nového
exekútora ostáva v účinnosti poverenie pôvodného exekútora, ktorý je nielen oprávnený ale aj povinný
vykonávať exekúcie v prospech oprávneného.Z uvedeného vyplýva, že ani v prípadoch prekročenia 30-dňovej lehoty nemohlo dôjsť k takému
nesprávnemu úradnému postupu, s ktorým by malo v príčinnej súvislosti dôjsť ku vzniku tvrdenej škody,

ktorej výšku navrhovateľ ani riadne nepreukázal. Neuniesol potom dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej
existencievšetkých3predpokladovprevznikzodpovednostizaškodunastraneodporcu,pričomvtomto
smere súd odkazuje aj na všetky argumenty uvádzané odporcom v jeho písomnom vyjadrení.

Súd ešte poznamenáva, že aj keď odporca poukazoval na znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z. z. účinného od 01. 01. 2013 (že navrhovateľ mal preukázať podanie sťažnosti na prieťahy,
resp. prešetrenie vybavenia sťažnosti, právoplatné rozhodnutie ESĽP či Ústavného súdu SR), toto
ustanovenie má hmotnoprávny charakter. Nemá však retroaktívne účinky, preto nemohlo byť aplikované
na prejednávané prípady. Navrhovateľ podal návrh na predbežné prerokovanie nárokov na náhradu
škody ešte v roku 2012, kedy sa takýto postup nevyžadoval.

Navrhovateľ v návrhu vzniesol námietku zaujatosti sudcov tunajšieho súdu, o ktorej rozhodoval krajský
súd tak, že konajúcu sudkyňu z prejednávania predmetných vecí nevylúčil.

Pokiaľ potom navrhovateľ z tohto dôvodu žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR
o jeho sťažnosti voči rozhodnutie krajského súdu, súd návrhu navrhovateľa na prerušenie konania z

dôvodu rozhodovania Ústavného súdu SR o tejto otázke nevyhovel, keďže sa nejedná o dôvody, pre
ktoré súd v zmysle § 109 ods. 1 OSP je povinný obligatórne prerušiť konanie. Súd môže prerušiť konanie
z dôvodov uvedených v § 109 ods. 2 písm. c) OSP, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR I.ÚS/21/00 v súvislosti aj s rozhodnutím Krajského súdu v

Banskej Bystrici v konaní 16Co/198/2013-465, podľa ktorých nie je dôvodom na prerušenie v zmysle §
109 ods. 2 písm. c) OSP tá skutočnosť, že prebieha konanie na Ústavnom súde o porušení základných
práv postupom, ktorý sa týkal rozhodovania o námietke zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie
v konaní nebude závisieť od rozhodnutia Ústavného súdu a prerušenie konania by sa mohlo kvalifikovať
ako porušenie práva na konanie a rozhodnutie bez zbytočných prieťahov.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods.1 OSP. Úspešný odporca si uplatnil
náhradu trov konania, ale trovy konania nevyčíslil. Zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy konania. Z
týchto dôvodov súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom

rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.