Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. október 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/244/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105226115
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5105226115.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Kysucké
Nové Mesto, IČO: 314099, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Ján
Mrázovský & JUDr. Michaela Kojtalová, s. r. o., so sídlom Žilina, Mariánske námestie č. 2, IČO: 36 855
278, proti odporcovi: Ing. Miroslav Hlad - ROFIS, so sídlom Kysucké Nové Mesto, ul. Pivovarská č. 174,

IČO: 10 975 349, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Stopkom, advokátom so
sídlom v F., ul. N. č. XXXX/X A, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/28/2006-262 zo dňa 8. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ýzaplatiť odporcovi z titulu trov odvolacieho konania sumu 79,58 eur na
účet jeho splnomocneného zástupcu JUDr. Miroslava Stopku, advokáta so sídlom v F., ul. N. č. XXXX/

X A, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v hore uvedenej veci. Navrhovateľa zaviazal k
povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,58 eur,
a tiež trovy právneho zastúpenia vo výške 1.710,03 eur na účet právneho zástupcu odporcu JUDr.
Miroslava Stopku, advokáta, vedený v peňažnom ústave F., a. s., číslo účtu : XXXXXXXXXX/XXXX, v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že medzi navrhovateľom
a odporcom vznikol občianskoprávny vzťah z nájomnej zmluvy upravenej v ust. §§ 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Súd posúdil predmetnú nájomnú zmluvu podľa jej obsahu a dospel k záveru,
že táto obsahuje všetky podstatné (esenciálne) náležitosti, ktoré sa vyžadujú na jej platnosť. Obsahuje
presné označenie prenajímateľa a nájomcu a odplatu. Tieto skutočnosti navyše v konaní ani sporné
neboli. Pokiaľ ide o výsledky doplneného dokazovania v zmysle povinnosti uloženej odvolacím súdom,
ohliadkou na mieste samom za prítomnosti súdu, znalca a všetkých účastníkov, znalec zotrval na svojich

záveroch uvedených v písomnom znaleckom posudku, podrobne tiež ozrejmených a vysvetlených v
rámci jeho výsluchu na pojednávaní nariadenom na deň 11. 05. 2011, a tiež opakovane vysvetlených a
prednesených v rámci doplnenej ohliadky na mieste samom dňa 28. 09. 2011.
Na otázku, či podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 27. 12. 2002 medzi navrhovateľom ako
prenajímateľom a odporcom ako nájomcom vrátane jej príloh, ktorými boli jednotlivé situačné náčrty bolo
možné jednoznačne určiť a v teréne zamerať časť pozemku, ktorá mala byť podľa tejto úpravy prenajatá

navrhovateľom odporcovi, znalec opakovane a zhodne s písomným znaleckým posudkom konštatoval,
že podľa predmetnej nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 27. 12.
2002 vrátane jej príloh, ktorými boli situačné náčrty je jednoznačne možné určiť a v teréne zameraťčasť pozemku, ktorá mala byť podľa zmluvy predmetom nájmu. Vychádzajúc z výsledkov doplneného
dokazovania, ktoré výsledky nepriniesli žiadnu zmenu oproti doterajšiemu zistenému skutkovému stavu,
v tejto časti súd opätovne dospel k rovnakému záveru, teda k záveru, že námietka navrhovateľa o

neurčitosti zmluvy v jej predmete neobstojí a záver súdu v tejto otázke je, že predmetná nájomná zmluva
je určitá a zrozumiteľná, a teda je platným právnym úkonom, nakoľko predmet zmluvy bol vymedzený v
zmysle znaleckého záveru dostatočne určitým spôsobom, na to, aby bolo možné jednoznačne v teréne
určiť a zamerať časť pozemku, ktorá mala byť predmetom nájmu. Súd pri zachovaní zásad elementárnej
logiky ani nemohol dospieť k inému záveru, keďže k zmene znaleckých záverov ani po opakovanej

ohliadke na mieste samom v ďalšom konaní nedošlo.
V tejto súvislosti súd zdôraznil, že navrhovateľ znalecké závery relevantným spôsobom nevyvrátil,
vyslovoval iba svoj pohľad - názor na otázku určitosti predmetu nájmu. Povinnosť tvrdenia teda
navrhovateľ splnil, neuniesol však s touto povinnosťou spojenú povinnosť dôkaznú upravenú v ust.§
120 O. s. p., v zmysle ktorej platí: „Kto tvrdí, dokazuje".
Súdu vzhľadom na obsah oboch svedeckých výpovedí neostávalo nič iné, len vyvodiť záver o tom, že

tieto svedecké výpovede nič nezmenili na skutkovom stave zistenom už v pôvodnom konaní, nakoľko
ani jeden z uvedených svedkov sa nevedel vyjadriť k okolnostiam uzatvárania spornej zmluvy, a teda
tieto svedecké výpovede pre nové rozhodnutie súdu nemajú žiadny právny význam, preto súd z nich pri
novom rozhodnutí ani nemohol vychádzať.
Navrhovateľ ďalej tvrdil, že zmluva je neplatná aj z dôvodu, že z rozhodnutia Protimonopolného úradu

zo dňa 04. 04. 2005 č. 2005/KV/1/1043 je preukázané, že naplnením povinnosti dohodnutej v článku
IV, ods. 7, v zmysle ktorého sa prenajímateľ - navrhovateľ zaväzuje, počas trvania nájmu nepristúpiť
v lokalite, t. j. okruh 400 m, v ktorej sa nachádza predmet nájmu, k uzavretiu nájomnej zmluvy s treťou
osobou, predmetom ktorej bude prenájom pozemku (časti pozemku) za rovnakým alebo obdobným
účelom, ako podľa tejto zmluvy, a ani nevydať súhlas tretím osobám k otvoreniu prevádzky v týchto

lokalitách za rovnakým alebo podobným účelom, bude sa jednať o zjavnú podporu zvýhodňujúcu
odporcu a je to tak obmedzovaním súťaže podľa § 39 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej
súťaži.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd posúdil obsah dohody podľa citovaného článku IV, ods. 7 zmluvy a dospel k záveru, že v tejto časti,
t.j. v článku IV., bod 7 predmetnej nájomnej zmluvy je nájomná zmluva neplatná v zmysle citovaného ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore so zákonom o hospodárskej súťaži, čo konštatoval
Protimonopolný úrad SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 04. 04. 2005 č. 2005/KV/1/1043.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka však, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Dohoda navrhovateľa a odporcu v článku IV., bod 7 zmluvy patrí medzi tzv. náhodilé zložky zmluvy a
neplatnosť takejto zložky v zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka nemôže mať vplyv na platnosť
celej zmluvy, nakoľko túto časť predmetnej nájomnej zmluvy možno oddeliť od jej ostatného obsahu, tak

ako to predpokladá citované ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka, a nemôže mať teda neplatnosť
zmluvy v tejto časti za následok absolútnu neplatnosť celej zmluvy.
Poslednou námietkou resp. dôvodom pre ktorý sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti zmluvy bolo
tvrdenie, že nájomná zmluva je pre navrhovateľa nevýhodná. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že podľa §
49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

má právo od zmluvy odstúpiť.
Oprávnenie odstúpiť od zmluvy má teda účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok. V tomto ustanovení nie je obsiahnutá definícia tiesne, a preto obsah pojmu tieseň
sformulovala predovšetkým súdna prax. Za tieseň sa považujú také hospodárske, sociálne alebo
obdobnépomeryosoby,vktorýchsaocitlazobjektívnychpríčinaktorénaňupôsobiatak,žeprejavívôľu

uzavrieť zmluvu aj v prípade, že keď by v tiesni nebola, zmluvu by neuzavrela. Právne je bezvýznamné,
kto alebo čo vyvolalo tieseň a nie je rozhodujúce ani to, že tieseň vyvolal druhý účastník zmluvy.
Treba však zdôrazniť, že tieseň musí existovať v okamihu uzavretia zmluvy (jej platnosti a účinnosti).
Kumulatívnou požiadavkou zákona na realizáciu oprávnenia odstúpiť od zmluvy sú nápadne nevýhodné
podmienky, za ktorých bola zmluva uzavretá. Nápadnú nevýhodnosť podmienok treba skúmať v každom

jednotlivom prípade osobitne a prihliadnuť najmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka,
ktorý koná v tiesni, a na aké plnenie má tento účastník zmluvy právo. Ak je medzi týmito plneniami
zjavnýhodnotovýnepomer,možnousúdiť,ževokamihuuzavretiazmluvyexistovalinápadnenevýhodné
podmienky.V ustanovení § 49 Občianskeho zákonníka sú upravené podmienky, pre ktoré môže účastník zmluvy
pri ich splnení od zmluvy odstúpiť.
Splnenie uvedených podmienok nie je zákonným dôvodom neplatnosti právneho úkonu, ale zakladá

oprávnenie účastníka zmluvy od zmluvy odstúpiť, čo však navrhovateľ neučinil. Vzhľadom na uvedené,
súd túto opakovanú námietku navrhovateľa vyhodnotil ako právne bezvýznamnú vo vzťahu k platnosti
predmetnej nájomnej zmluvy.
Okrajovo, na ozrejmenie ( dokreslenie) okolností prípadu, je nutné uviesť, že v konaní bolo nesporné
medzi účastníkmi, že navrhovateľ má v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Topas uzatvorenú takmer

rovnakú zmluvu čo sa týka podstatných náležitostí, pričom neplatnosti tejto zmluvy sa nedomáha, a tiež
nebolo sporné v konaní, že napadnutá nájomná zmluva uzavretá s odporcom, bola uzatvorená skôr
ako zmluva so spoločnosťou Topas.
Tiež je nutné uviesť, že v konaní bolo preukázané, že v zmluve o nájme so spoločnosťou Topas sa jedná
o výmeru nižšiu len o 15 m2 prenajatých pozemkov a spoločnosť Topas ich mala prenajaté za ročné
6.750,- Sk, pričom teda nie je veľký rozdiel od sumy 9.000,- Sk pri zvýšených m2 o 15. Navrhovateľ

teda nepreukázal, že sporná nájomná zmluva mala byť uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok.
Podstatné pre úvahu súdu je najmä to, že zmluvu so spoločnosťou Topas navrhovateľ nenamieta,
nenamieta jej nevýhodnosť, nenamieta, že je uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
hoci je uzavretá za rovnakých resp. porovnateľných podmienok. Preto sa táto obrana navrhovateľa javí

súdu opäť s poukazom na zachovanie pravidiel elementárnej logiky, ako účelová.
Pokiaľ sa navrhovateľ v ďalšom konaní bránil aj tým, že zmluva so spoločnosťou Topas bola uzatvorená
skôr než nájomná zmluva s odporcom, čo by malo byť je preukázané fotokópiou knihy z došlej pošty
spoločnosti Topas, ktorá v deň 13. 12. 2002 eviduje doručenie dodatku k nájomnej zmluvy z Mestského
úradu Kysuckého Nového Mesta, k tomu súd uvádza, že zo samotného dodatku č. 1 k nájomnej

zmluve so spoločnosťou Topas, vyplýva jednoznačne, že tento dodatok bol uzatvorený až dňa 31.
12. 2002, teda až po uzavretí spornej zmluvy, a nie pred jej uzavretím dňa 13. 12. 2001, ako tvrdil
navrhovateľ. Z fotokópie došlej pošty, na ktorú poukazoval navrhovateľ totiž nemožno pre neurčitosť
ustáliť o aký dodatok, k akej zmluve sa vlastne malo jednať, navyše bola predložená len fotokópia, táto
bola namietaná odporcom, a tak nemôže takýto doklad slúžiť ako listinný dôkaz v zmysle ust.§ 125 O.

s. p.
Neobstojí teda argumentácia navrhovateľa, že fotokópia označenej listiny - došlej pošty preukazuje, že
zmluvasospoločnosťouTopasbolauzatvorenáskôrnežnájomnázmluvasodporcom,apretoplneniezo
spornej zmluvy je nemožné, pretože zmluva s odporcom bola uzatvorená dňa 27. 12. 2002 s účinnosťou
od 01. 05. 2003 teda skôr ako zmluva so spoločnosťou Topas, pretože z tejto zmluvy vyplýva, že zmluva

ako taká bola uzatvorená 31. 12. 2001 na dobu jedného roka, teda do 31. 12. 2002.
V prejednávanej veci sa jedná o tzv. určovaciu žalobu podľa § 80c/ O. s. p.
Podľa názoru súdu navrhovateľ v prejednávanej veci dôkazné bremeno na preukázanie naliehavého
právneho záujmu na žalobou požadovanom určení síce uniesol, avšak neuniesol dôkazné bremeno na
svoje tvrdenie o jednotlivých ním tvrdených dôvodoch neplatnosti spornej zmluvy, a preto súd žalobu

zamietol z dôvodov popísaných podrobne vyššie.
Záverom odôvodnenia súd uviedol, že návrh právneho zástupcu navrhovateľa na vykonanie kontrolného
znaleckého dokazovania zamietol ako nadbytočný, nakoľko znalec opakovane svoje znalecké závery
uvedené v písomnom znaleckom posudku pred súdom obhájil, z výsluchu znalca na pojednávaní
nariadenom na deň 11. 05. 2010, ani z opakovanej ohliadky na mieste samom nariadenej na deň 28.

09. 2011 nové skutočnosti nevyplynuli. Zároveň je súd toho názoru, že za stavu kedy navrhovateľ
znalecké závery relevantným spôsobom nevyvrátil a vyslovoval iba svoj pohľad - názor na otázku
určitosti predmetu nájmu, t.j. svoju dôkaznú povinnosť upravenú v ust. § 120 Občianskeho súdneho
poriadku nesplnil a dôkazné bremeno na svoje tvrdenia neuniesol, nariadenie kontrolného znaleckého
dokazovania by neúmerne predĺžilo dĺžku konania, čo by malo za následok neefektívnu činnosť súdu,

čiže nečinnosť súdu, nakoľko neefektívna činnosť sa rovná nečinnosti súdu.
Dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Žilina sp. zn.: 11Cb/177/2008, preto ho ani
neoboznamoval, a to ani v pôvodnom konaní, hoci spis bol pripojený, ale ako vyplýva z napadnutého a
zrušeného rozsudku č. k. 13C/28/2006-163 zo dňa 11. 05. 2010, spis sp. zn.: 11Cb/177/2008, hoci bol
pripojený, nebol použitý ako dôkaz pre rozsudok č. k. 13C 28/2006 - 163 zo dňa 11. 05. 2010 (v poradí

druhý), súd nevykonával. Súd v tomto konaní nie je viazaný výsledkom konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn.: 11Cb/177/2008. Zdôraznil, že predmetom konania sp. zn.: 11Cb/177/2008 bola iná
nájomná zmluva, než ktorá je predmetom tohto konania.O povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd na základe ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal vo veci plný úspech v konaní bol zastúpený advokátom, preto mu súd proti navrhovateľovi
ako neúspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 1.809,61 eur.

V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby sám vo veci objektívne podľa

vlastného uváženia podľa § 220 O. s. p. rozhodol.
Podľa neho prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z tvrdení odporcu, pričom
v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s argumentáciou navrhovateľa. Nestotožnil sa s
právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý konštatoval platnosť predmetnej nájomnej zmluvy zo dňa
27. 12. 2012, uzavretej medzi ním a odporcom. Túto považoval za neplatnú s poukazom na ust. § 37
ods. 1 a 2, § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka, § 7, § 9a zákona o majetku obcí, § 8 zákona o obecnom

zriadení a § 39 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
Tvrdil, že sa domáhal v prvom rade neplatnosti predmetnej zmluvy z toho dôvodu, že predmet nájmu
v nájomnej zmluve je neurčitý, nejasný nezrozumiteľný, čím je právny úkon neplatný podľa § 37
Občianskeho zákonníka. V nájomnej zmluve nie sú špecifikované časti pozemkov, ktoré majú byť
predmetom nájmu z citovaných parciel v podstatne väčšej výmere. Nájomná zmluva odkazuje na

situačné náčrty, ktoré sú nejasné, nie sú na nich uvedené čísla parciel, ani nie sú priložené kópie z
katastrálnej mapy. Ulice na náčrtoch sú uvedené chybne, a to takým spôsobom, že náčrty č. 1 a 2 sa
musia zamieňať. Niektoré objekty uvedené v náčrtoch sa ani nenachádzajú. Toto potvrdila aj ohliadka na
miestesamom,pričomsámznalecmuselodstraňovaťnedostatkyvnáčrtochdodatočnýmvyznačovaním
čiar skutočného stavu, resp. priebehu predmetných pozemkov. Preto sa dôvodne domnieva, že

písomne uzavretý právny úkon špecifický, nájomná zmluva s predmetom nájmu nehnuteľnosti, musí byť
uzatvorená dostatočne určito ako celok, bez potreby ďalších doplňujúcich dôkazov a skutočností. Zo
zmluvy musí byť jasné čo je jej predmetom bez ohľadu na ďalšie doklady, ktoré neboli jej súčasťou.
Predmet zmluvy musí byť zrejmý pre účastníkov zmluvy, ale aj ich právnych zástupcov. To platí najmä
pokiaľ účastníkmi nie sú len fyzické osoby, ale sú to orgány štátnej správy alebo územnej samosprávy.

Taktiež musí byť predmet nájmu zrozumiteľný aj pre tretie osoby, napr. štátne orgány, prípadne iné
podnikateľské subjekty. Ak by aj odporca na mieste samom určil, kde sa podľa jeho názoru nachádzajú
časti pozemkov, ktorá má byť predmetom nájomnej zmluvy, nemení to nič na skutočnosti, že takéto
jednoznačné určenie nie je súčasťou nájomnej zmluvy.
Podľa jeho názoru interpretačnými pravidlami síce možno rozpor odstrániť, avšak výkladom nemožno

právny úkon dopĺňať. Okrem rozporu s ust. § 37 Občianskeho zákonníka navrhovateľ poukázal aj
na rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka, teda zmluva svojím obsahom odporuje zákonu a je v
rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti prvostupňový súd na základe argumentácie odporcu dôvodil
možnosťou oddelenia tých častí nájomnej zmluvy, ktoré sú v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka od
zvyšku nájomnej zmluvy. Podľa právneho názoru navrhovateľa toto nie je možné, a to z dôvodu neplatnej

prevažnej väčšiny ustanovení nájomnej zmluvy, vrátane jej podstatných náležitostí.
Čl. 1 nájomnej zmluvy, ktorý definuje podstatnú náležitosť zmluvy, a to predmet nájmu, je z pohľadu
navrhovateľa neplatným dojednaní, nakoľko tu absentuje náležitá identifikácia predmetu nájmu, bez
ktorejniejemožnépredmetnájmujednoznačnekonkretizovaťaidentifikovať.Predmetnájmujeneurčitý,
nejasný a nezrozumiteľný, čím je právny úkon neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Súčasne

ak by skutkový stav aj vychádzal z domnienky určitosti predmetu nájmu je nutné poznamenať, že
predmet nájmu sa týka pozemkov, ktoré boli v zmysle doložených listinných dôkazov s vysokým stupňom
vypovedacej schopnosti prenajaté spoločnosti TOPAS v čase predchádzajúcom uzavretiu nájomnej
zmluvy s odporcom, čím aj v prípade určitosti predmetu nájmu je táto neplatná z dôvodu, že právny
úkon, ktorého plnenie je nemožné, je neplatný podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V čl. II. ods. 3 nájomnej zmluvy bola nakoncipovaná určitá predikcia zmluvy o budúcej zmluve, ktorá by
mala byť v prípade iniciatívy odporcu uzavretá za rovnakých podmienok ako pôvodná nájomná zmluva,
čo by bolo podľa názoru navrhovateľa v rozpore s § 9a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,
ktorý uvádza striktné podmienky a postup daný pri prenajímaní nehnuteľnosti, v rozpore s čím je čl. II.
ods. 3 nájomnej zmluvy.

Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku náležitostí nájomnej zmluvy, a to nájomné, tak ako je to uvedené v čl. III.
nájomnej zmluvy, je z pohľadu navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi a je zjavne nevýhodné. Zmluva
určila nájomné vo výške 9.000,- Sk ročne za 3 stánky, pričom odporca listom z roku 2005 žiadal od
navrhovateľa takmer 3.000.000,- Sk za to, že jeho mesačný zisk predmetných stánkov má byť 36.277,-Sk, teda okrem rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka je nutné uviesť, že aj v
rozpore so zákonom č. 138/1991 Zb. a zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Poznamenal, že čl. IV. ods. 2 nájomnej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ ide o ust. § čl. IV. ods. 7 nájomnej zmluvy, tento je nepochybne v rozpore so
zákonom č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže s odkazom na právoplatné rozhodnutie
protimonopolnéhoúraduzodňa04.04.2005,ktorýkonštatoval,ženaplnenímpovinnostidohodnutejvčl.
IV. ods. 7 nájomnej zmluvy by sa jednalo o zjavnú podporu zvýhodňujúcu odporcu a je tak obmedzením
súťaže podľa § 39 zákona č. 136/2001 Z. z.

Nestotožnil sa s názorom prvostupňového súdu deklarovaným nepreukázaním skutočnosti, že
navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou TOPAS nájomnú zmluvu na rovnaký predmet nájmu skôr než s
odporcom. Skutočnosť, že nájomná zmluva so spoločnosťou TOPAS bola uzatvorená skôr než nájomná
zmluva s odporcom, bola v konaní nepochybne preukázaná. V prvom rade bola preukázaná žiadosťou
o predĺženie nájmu zo strany spoločnosti TOPAS zo dňa 04. 12. 2002, v druhom rade doručenkou k
dodatku č. 1, ktorým už bol podpísaný a v treťom rade fotokópiou knihy došlej pošty spoločnosti TOPAS,

ktorá 13. 12. 2002 eviduje doručenie dodatku k nájomnej zmluve z Mestského úradu Kysucké Nové
Mesto. Aj keď je dodatok datovaný 31. 12. 2002, z citovaných dokladov je nepochybné, že dodatok k
nájomnej zmluve so spoločnosťou TOPAS bol uzatvorený 13. 12. 2002. Preto sa javí byť ako nedôvodná
námietka odporcu, ktorú si osvojil prvostupňový súd, a to že z fotokópie došlej pošty nie je možné ustáliť
o aký dodatok a k akej zmluve sa jedná. Na tento argument navrhovateľ opätovne uvádza, že nemal

so spoločnosťou TOPAS podpísanú inú nájomnú zmluvu ako zmluvu zo dňa 31. 12. 2001, a preto je
nepochybné, že spomínaný dodatok č. 1 sa vzťahuje práve na ňu.
Rovnako sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, a to že nakoľko bol doklad o došlej pošte
doložený len vo fotokópii, tento nemôže slúžiť ako dôkaz. Otázka preukazovania pravosti citovanej listiny
nebola v priebehu konania nikdy riešená. Súd, ani odporca sa ňou nezaoberal, ani ju nenamietal a

navrhovateľ bol v prípade pochybností spôsobilý stotožniť predloženú fotokópiu s originálom. Uvedené
je zrejmé aj bez ohľadu na názor navrhovateľa, že súd by mal v rámci hodnotenia dôkazov prihliadať
aj na listiny predložené vo fotokópii. Možno konštatovať, že dôkazmi predloženými na preukázanie
skutočnosti, že navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou TOPAS nájomnú zmluvu na rovnaký predmet
nájmu skôr než s odporcom, a to špecificky s dodatkom k nájomnej zmluve so spoločnosťou TOPAS,

sa súd podľa jeho názoru dostatočne nezaoberal.
Vyhodnotenie výpovedí PhDr. A. a JUDr. Q. zo strany prvostupňového súdu tak, že tieto nemajú
vplyv na zmenu skutkového stavu, je podľa neho nesprávne. Svedkyňa Q. jednoznačne vypovedala,
že nájomná zmluva nebola vyhotovená na právnom oddelení, a teda nájomnú zmluvu predložila na
podpis primátorovi iná osoba, t. j. odporca. Z tohto pohľadu sa javí výpoveď bývalého primátora PhDr.

Dubravaya ako nevieryhodná, nakoľko jasne uviedol, že bez toho, aby mal zmluvu odobrenú právnym,
prípadne iným oddelením mesta, by ju nepodpísal. Nájomná zmluva však nie je parafovaná právnym,
ani iným oddelením. Z uvedeného vyplýva, že svedok Dubravay sa buď dopustil krivej výpovede, alebo
pri podpise nájomnej zmluvy konal v omyle. V druhom prípade nemohol vedieť, že na rovnaký predmet
nájmu už bola podpísaná zmluva s iným nájomcom, spoločnosťou TOPAS. Z nájomnej zmluvy je taktiež

zrejmé, že túto zmluvu prevzali na finančnom oddelení navrhovateľa 29. 01. 2003, teda mesiac po jej
podpísaní.
Nestotožnil sa s názorom prvostupňového súdu, že neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu naliehavého právneho záujmu. Tento je nepochybne daný, tak ako vyplýva z listov odporcu
voči navrhovateľovi, tento má evidentný záujem na náhrade škody v súvislosti s nájomnou zmluvou a z

toho vyplýva stav právnej neistoty navrhovateľa vo vzťahu k otázke platnosti, resp. neplatnosti nájomnej
zmluvy. Do určenia neplatnosti nájomnej zmluvy sú práva navrhovateľa ako vlastníka pozemkov
obmedzené a právne postavenie nejasné.
Pokiaľ prvostupňový súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu, a to kontrolný znalecký posudok ako
nedôvodný, zastával názor, že rýchlosť konania súdu nemôže byť na úkor spravodlivého zistenia

skutkového stavu. kontrolný znalecký posudok on navrhoval z dôvodu, že znalec nedostatočne obhájil
svoje závery a náležite svojimi vyjadreniami na pojednávaní dňa 11. 05. 2010, ani na ohliadke 28. 09.
2011 nevysvetlil rozpory v citovanom rozsudku tak, ako boli namietané navrhovateľom v doterajšom
konaní a na ktoré poukazoval aj krajský súd uznesením z 29. 04. 2011. Uvedený dôkaz bol navrhovaný
aj s ohľadom na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline sp. zn. 11Cb/177/2005 v

skutkovo zásadne identickom spore, boli závery znalca rozdielne.
Navrhovateľ vyslovil názor, že v preukazovaní neplatnosti nájomnej zmluvy uniesol dostatočne svoje
dôkazné bremeno a jeho žalobný návrh bol dôvodný.Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vecne správny.
Podľa jeho názoru skutočnosti uvádzané navrhovateľom v odvolaní sú nesprávne a odvolanie je

nedôvodné.
Podľa neho súd pri posúdení predmetnej nájomnej zmluvy správne vychádzal z jej platnosti. V
predmetnej nájomnej zmluve sú presne označené zmluvné strany a dohodnutá odplata. Z vykonaného
dokazovania, predovšetkým však zo znaleckého posudku, ako aj z výsluchu znalca na pojednávaní
a na doplňujúcej ohliadke jednoznačne vyplynulo, že podľa predmetnej nájomnej zmluvy uzatvorenej

medzi ním a navrhovateľom 27. 12. 2002, vrátane jej príloh, ktorými boli situačné náčrty je jednoznačne
možné určiť a v teréne zamerať časť pozemku, ktorá mala byť podľa zmluvy predmetom nájmu. Z
uvedeného vyplýva, že aj predmet nájmu ako tretia obligatórna zložka nájomnej zmluvy bola v tomto
prípade platne dohodnutá. Na základe týchto skutočností potom súd dospel k správnemu záveru, že
námietka navrhovateľa o neurčitosti zmluvy a jej predmete neobstojí a že predmetná nájomná zmluva
je určitá a zrozumiteľná, a teda je platným právnym úkonom.

Pokiaľsúddospelkzáveru,žečl.IV.nájomnejzmluvyjeneplatnývzmysle§39Občianskehozákonníka,
nakoľko je v rozpore so zákonom, čo konštatoval aj Protimonopolný úrad SR vo svojom rozhodnutí. V
tejto súvislosti správne prvostupňový súd konštatoval, že uvedený článok nájomnej zmluvy patrí medzi
tzv. náhodilé zložky zmluvy a neplatnosť takejto zložky podľa § 41 Občianskeho zákonníka nemôže mať
vplyv na platnosť zmluvy ako celku, nakoľko túto konkrétnu časť možno oddeliť od jej ostatného obsahu,

a nemôže mať teda neplatnosť zmluvy v tejto časti za následok neplatnosť celej zmluvy.
Podľa jeho názoru sa súd správne vysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa o neplatnosti zmluvy z dôvodu
jej nevýhodnosti pre navrhovateľa. Predmetná nájomná zmluva nie je pre navrhovateľa nevýhodná.
Podľa názoru odporcu táto zmluva je v jednotlivých bodoch vyvážená v prospech jej účastníkov. Ak by aj
niektoré z fakultatívnych ustanovení nájomnej zmluvy boli nevyvážená, nemôže toto spôsobiť neplatnosť

celej nájomnej zmluvy, nakoľko jednoznačne ustáliť, že všetky podstatné náležitosti tohto záväzkového
vzťahu boli dohodnuté určito a zrozumiteľne, teda platne. Súd teda správne vyhodnotil tieto námietky
navrhovateľa ako právne nevýznamné.
ZpredloženejzmluvyonájmemedzinavrhovateľomaspoločnosťouTOPAS,spol.sr.o.,vznenídodatku
č. 1 je zrejmé, že dodatok č. 1, ktorým bola predĺžená doba nájmu, bol uzatvorený v Žiline 31. 12.

2002. Nájomná zmluva medzi navrhovateľom a ním bola uzatvorená v Kysuckom Novom Meste 27.
12. 2002. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetná nájomná zmluva na konkrétne časti parciel bola
uzatvorená skôr ako dodatok č. 1 o predĺžení doby nájmu na tie isté časti parciel. Podľa uvedeného
je teda neplatný dodatok č. 1 a nie predmetná nájomná zmluva, neplatnosti ktorej sa navrhovateľ
domáha. Všetky tvrdenia navrhovateľa o korešpondencii medzi ním spoločnosťou TOPAS spol. s r. o.,

sú len účelové a zavádzajúce, majúce snahu zachovať súčasný protiprávny stav vzhľadom na prenájom
sporných častí nehnuteľnosti, ktoré užíva spoločnosť TOPAS, spol. s r. o., bez akéhokoľvek právneho
dôvodu, nakoľko dodatok č. 1 z vyššie vedených dôvodov je neplatný.
Argumentácia navrhovateľa, ktorou vo svojom odvolaní vznáša jednotlivé námietky proti napadnutému
rozhodnutiu okresného súdu, považoval za účelovú. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu

ku všetkým tvrdeniam, že dodatok č. 1 mal byť uzatvorený skôr ako sa na ňom uvádza. Nepochybne
dodatok č. 1 bol uzatvorený 31. 12. 2002, ktorá skutočnosť jednoznačne z jeho písomného vyhotovenia
vyplýva. Čo bolo predmetom korešpondencie, ktorú navrhovateľ prezentuje, nie je možné určiť. Taktiež
navrhovateľ neprodukoval žiaden dôkaz na svoje tvrdenie o tom, že v inkriminovanom období mal so
spoločnosťou TOPAS uzatvorenú len jednu nájomnú zmluvu. Pokiaľ navrhovateľ namietal vykonávanie

a hodnotenie dôkazov, nemôže súd vychádzať z fotokópie akejkoľvek listiny. Bolo povinnosťou
navrhovateľa súdu k nahliadnutiu predložiť originálne listiny, ktoré do spisu predložil vo fotokópii za
účelom verifikácie. Okrem navrhovateľa má na určení neplatnosti nájomnej zmluvy ekonomický záujem
aj spoločnosť TOPAS, s. r. o., nakoľko táto spoločnosť do súčasnej doby prevádzkuje predajné stánky
na miestach, ktoré má na základe napadnutej zmluvy prenajaté on. Z tohto dôvodu je možné všetky

dôkazné prostriedky pochádzajúce od tohto subjektu, či už predložené listiny alebo prípadné svedecké
výpovede zodpovedných pracovníkov, považovať za nevieryhodné.
Súd vyhodnotil svedecké výpovede PhDr. Petra Dubravaya a JUDr. C. Q. správne s tým, že nemajú
vplyv na zmenu skutkového stavu. Svedkyňa Q. v podstate uviedla, že sa k spornej zmluve, ako aj
k okolnostiam jej uzavretia vyjadriť nevie a svedok Dubravay po predložení spornej zmluvy uviedol,

že podpis na nej je jeho pravým podpisom, ale taktiež vzhľadom na značný časový odstup si
žiadne podrobnosti ohľadne uzatvárania tejto zmluvy už nepamätá. V žiadnom prípade zo svedeckých
výpovedí, ani náznakom nevyplynulo, že by sa svedok Dubravay mal dopustil krivej výpovede, resp.
že by mal konať v omyle. Podotkol, že svedok Dubravay, ako aj terajší primátor navrhovateľa bol jehoštatutárom, jeho právomoci neboli ničím obmedzené a keďže potvrdil pravosť svojho podpisu na spornej
zmluve jediným záverom je, že zmluva bola platne uzavretá dňa 27. 12. 2002.
Znalecké dokazovanie v rámci tohto súdneho konania bolo vykonané natoľko dostatočne presvedčivo,

že nie je namieste vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, čo by bolo aj v rozpore so zásadou
rýchlosti a hospodárnosti občianskeho súdneho konania.
Podľa neho nie je namieste odvolávať sa na závery znaleckého dokazovania, ako aj na samotný
výsledok v konaní vedenom pred súdom pod sp. zn. 11Cb/177/2008, nakoľko sa jedná o inú nájomnú
zmluvu, s iným predmetom a nemožno preto ani tvrdiť, že ide o skutkovo zásadne identické spory.

Podľa jeho názoru na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne dospel súd k záveru,
že predmetná nájomná zmluva je platná. V konaní neboli preukázané žiadne zákonné dôvody jej
neplatnosti ako celku, a taktiež navrhovateľ v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na žalobou
požadovanom určení. Súd preto správne žalobu zamietol.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 219 O. s. p. potvrdil ako vecne správny, a to z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou došlou súdu dňa 02. 11. 2005 sa navrhovateľ
domáhal, aby súd určil, že nájomná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa 27. 12.
2002 predmetnom, ktorej bol nájom nehnuteľností, a to pozemku parc. č. KN 1047/1, parc. č. KN 143/8
a parc. č. KN 451/1, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, pre kat. úz. J. R. K. je neplatná.

Žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že z nájomnej zmluvy podľa priložených náčrtov sa nedá
jednoznačne určiť, ktorých 20 m2 z parc. KN 1047/1 o výmere 101290 m2, KN 143/8 o výmere 2854 m2
a KN 545/1 o výmere 13722 m2 je predmetom nájomnej zmluvy. Predmet zmluvy podľa navrhovateľa nie
je nespochybniteľne špecifikovaný, predmet nájmu nie je presne označený, chýba presné polohopisné
určenie prenajatých pozemkov. Z tohto dôvodu je zmluva nejasná a nezrozumiteľná a preto je podľa §

37 Občianskeho zákonníka neplatná. Taktiež považuje zmluvu za neplatnú z dôvodu, že jej obsah sa
prieči dobrým mravom a je uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok, čomu má nasvedčovať
nevyváženosť práv nájomcu a prenajímateľa. Predmetnú zmluvu mal preskúmať Protimonopolný úrad
SR, ktorý rozhodnutím č. 2005/KV/1/043 zo dňa 4. 4. 2005 rozhodol, že konanie Mesta Kysucké Nové
Mesto pri výkone samosprávy spočívajúce v uzatvorení nájomnej zmluvy na prenájom pozemkov č.

1047/1, 143/8 a 545/1 zjavnou podporou zvýhodňuje odporcu a je obmedzením hospodárskej súťaže
podľa § 39 zákona č. 136/2001 Z. z. o hospodárskej súťaži. Z uvedeného teda vyplýva, že zmluva
odporuje zákonu č. 136/2001 Z. z. a v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny
úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. Naliehavý právny záujem preukazoval navrhovateľ tým, že odporca trvá na platnosti zmluvy

a domáha sa náhrady škody za 60 mesiacov, pričom priemerný zisk za stánok určil na 36.277,- Sk čo
spolu predstavuje sumu 2.176.620,- Sk a do určenia neplatnosti nájomnej zmluvy sú práva navrhovateľa
ako vlastníka pozemku obmedzené a právne postavenie je nejasné.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 13C 28/2006 - 163 zo dňa 11. 05. 2010 (v poradí druhým) tak, že
žalobu zamietol z dôvodov podrobne popísaných v odôvodnení rozsudku.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, svojim uznesením č. k. 8Co/314/2010
- 192 zo dňa 29. 04. 2011, právoplatným dňa 20. 06. 2011, napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil pritom súdu I. stupňa doplniť dokazovanie na určitosť a
zrozumiteľnosť predmetu nájmu doplnením ohliadky za účasti súdu a znalca a aj všetkých účastníkov
konania. Odvolací súd zároveň uložil súdu I. stupňa na ďalší tvrdený dôvod neplatnosti zmluvy lebo jej

sa prieči dobrým mravom a je uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok vykonať dokazovanie
prípadne aj výsluchom navrhnutého svedka JUDr. Q.. Konštatoval, že prvostupňový súd napriek tomu,
že mal pripojený spis Okresného súdu Žilina sp. zn.: 11Cb/177/2008 sa s týmto náležite neoboznámil,
napriek tomu, že zmluva ktorá bola uzavretá v konaní 11Cb/177/2008, bola uzavretá taktiež 27.12.2002
a predmet nájmu tvorila časť nehnuteľnosti, a to parc. č. 151 a vec bola rozhodnutá v prospech

navrhovateľa.
Prvostupňový súd v ďalšom konaní postupoval v zmysle povinností, ktoré mu boli uložené odvolacím
súdom v jeho uznesení č. k. 8Co/314/2010-192 zo dňa 29. 04. 2011 doplnil dokazovanie na určitosť a
zrozumiteľnosť predmetu nájmu doplnením ohliadky za účasti súdu a znalca a aj všetkých účastníkovkonania dňa 28. 09. 2011 (č. l. 210 až 212 spisu). Dokazovanie vykonal tiež výsluchom svedkov JUDr.
C. Q., PhDr. Petra Dubravaya a vo veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 08. 03. 2012 tak, že
žalobný návrh zamietol.

Odvolací súd v danom prípade bol toho názoru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Prvostupňový
súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a so závermi rozsudku prvostupňového súdu sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nepovažoval námietky uvádzané v odvolaní navrhovateľom
za opodstatnené.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdujevecnesprávne,pričomvjednotlivýchpodrobnostiachnaňpoukazujeajkrajskýsúd. Zuvedených

dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p., podľa ktorého priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívali v

trovách jeho právneho zástupcu. Splnomocnený zástupca odporcu účtoval za vyjadrenie k odvolaniu
sumu 58,69 eur, režijný paušál 7,63 eur a 20 % DPH 13,26 eur, teda spolu 79,58 eur. Po preskúmaní
nároku splnomocneného zástupcu odporcu odvolací súd zistil, že tento je v súlade s ustanoveniami
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., a preto uplatnenú náhradu trov konania v plnej výške odporcovi
priznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .