Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/495/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206949
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115206949.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej
I.. G. Y., advokátkou, so sídlom v U., C. X proti odporcovi V.. U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., R.
XXXX/XX, právne zastúpený Z., o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti na manželku, o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k.
17C/153/2015-31 zo dňa 09. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť
prispievať navrhovateľke na jej výživu sumou 50 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v
mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil poukazom na ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine a § 75 ods. 2, § 76 ods.

1 písm. a) a § 102 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že navrhovateľka po začatí konania vo veci samej, a to v
konaní o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti medzi manželmi navrhuje nariadenie predbežného
opatrenia. Obsahom a podstatou navrhovaného predbežného opatrenia je uložiť odporcovi, aby platil
výživné manželke (navrhovateľke) v polovičnej výške, ako ho navrhuje určiť v rozhodnutí vo veci samej.
Mal za to, že navrhovateľka osvedčila, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah, ktorým
je manželstvo účastníkov a v rámci tohto vzťahu medzi účastníkmi existuje vzájomná vyživovacia

povinnosť, teda právna povinnosť vzájomne sa vyživovať. Z tvrdení navrhovateľky, že odporca opustil
spoločnú domácnosť a navrhovateľke na chod ich poslednej spoločnej domácnosti neprispieva, vyvodil,
že účastníci konania (manželia) si vzájomne neposkytujú žiadne plnenia, teda vzájomne sa nevyživujú.
Považoval za potrebné predbežne posúdiť, či životná úroveň účastníkov konania je v zásade rovnaká,
a ak tomu tak nie je, považoval za potrebné posúdiť, či životná úroveň navrhovateľky je nižšia s tým, že
túto skutočnosť bude súd riadne zisťovať až v konaní o návrhu navrhovateľky vo veci samej. Listinnými

dôkazmi, ktoré navrhovateľka predložila, mal súd za osvedčené, že životná úroveň navrhovateľky je
nízka a zároveň nižšia ako súčasná životná úroveň odporcu, ktorý je riadne zamestnaný, na rozdiel od
navrhovateľky,ktorájenarodičovskejdovolenke.Navrhovateľka,ktorájemanželkouodporcu,sinemôže
sama zabezpečovať peňažné prostriedky na krytie svojich nevyhnutných potrieb, pričom náklady na ne
zjavne prevyšujú jej príjem, ktorým je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, celkom 226,70 Eur.
Okresný súd považoval navrhovateľkou vyčíslené nevyhnutné výdavky v sume 335 Eur za primerané

bežným potrebám matky, ktorá sa osobne stará o dieťa vo veku nižšom ako je jeden rok. Suma 50 Eur,
ktorú navrhovateľka od odporcu požaduje, zodpovedá nevyhnutnej miere platenia výživného. Odporca
je stále manželom navrhovateľky, má dostatočný príjem zo zamestnania a je vlastníkom bytu a garáže,
čo mu umožňuje platenie výživného v rozsahu stanovenom predbežným opatrením.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby

odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti na základe § 220 O.s.p. zmenil tak,
že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. S uznesením súdu prvéhostupňa, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie, zásadne nesúhlasil, toto považuje za protiústavné,
protizákonné a arbitrárne a postup súdu prvého stupňa za nezákonný, porušujúci jeho základné práva
a ľudské slobody. Zdôraznil, že predbežné opatrenie má dočasný charakter a pri jeho nariaďovaní

prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Skutočnosti, z ktorých sa
vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazom,
avšak musia byť aspoň osvedčené. V posudzovanom prípade navrhovateľka žiadnym spôsobom ani len
neosvedčila základné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd sa nemôže uspokojiť len s
tvrdeniami jednej strany, ktoré sa nezakladajú na pravde a ani len sčasti nie sú podložené relevantnými

dôkazmi.Súdprvéhostupňamaldostatokčasu (nanariadenídanéhotypupredbežnéhoopatrenia
Občiansky súdny poriadok stanovuje súdu 30-dňovú lehotu), aby osvedčil základné fakty, uvádzané
navrhovateľkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka zamlčala
súdu, že odporca má zhoršený zdravotný stav, nakoľko má vážne zdravotné problémy so zrakom, a tým
zvýšené výdavky. V súvislosti so zdravotnými problémami so zrakom, odporca pravidelne navštevuje
očnú ambulanciu vo Fakultnej nemocnici F.D. Roosewelta v H. H. a podrobil sa trom operáciám, 2 x v

roku 2013 a 1 x v roku 2015. Zásadnú skutočnosť, ktorú navrhovateľka prvostupňovému súdu neuviedla
vnávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniaje,ževmesiacinovember2014ukončilapracovnýpomer
so svojím zamestnávateľom C., hoci podľa Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi
výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na
materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke, alebo keď sa

osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Považoval
preto za potrebné, aby súd dôsledne vyhodnotil správanie sa navrhovateľky, ktorá v čase, keď je na
materskej dovolenke a v tzv. ochrannej dobe ukončila svoje zamestnanie a na základe toho považoval
za nevyhnutné zistiť, v akej výške jej bolo vyplatené odstupné. V odvolaní namietal náklady, ktoré
navrhovateľkauviedlaakonákladynabývanie.Spochybnilvýškumesačnýchplatiebzadodávkuenergií,

výdavky navrhovateľky za telefón a internet. K svojím majetkovým a zárobkovým pomerom uviedol,
že žije vo svojom 3-izbovom byte, ktorý nadobudol pred uzavretím manželstva s
navrhovateľkou, okrem toho vlastní len garáž. Svoj byt, ani garáž neprenajíma. Jeho mesačné náklady,
spojené s užívaním bytu predstavujú sumu 130 Eur, cca 20 Eur mesačne je platba za dodávku elektrickej
energie a cca 10 Eur mesačne dodávka zemného plynu + koncesionárske poplatky. V podanom odvolaní

uviedol, že si riadne plní vyživovaciu povinnosť na mal. J., ktorú chodí pravidelne navštevovať, preto je
nepravdivé tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca si neplní svoju vyživovaciu povinnosť k mal. J. a
nad rámec výživného neprispieva. Nepravdivé je aj tvrdenie navrhovateľky, že jeho styk s maloletou sa
realizuje bez obmedzenia. Potvrdil, že odporca má dlhodobo stabilné zamestnanie, v
roku 2014 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 632,14 Eur, v roku 2013 priemerný čistý

mesačný zárobok vo výške 522,13 Eur, avšak v roku 2015 mal dlhšiu práceneschopnosť, a tak príjem
vo februári 2015 zo závislej činnosti bol len 125,92 Eur, čo súd prvého stupňa mohol zistiť, ak by vykonal
lustráciu odporcu v údajoch Sociálnej poisťovne. V odvolaní poukázal na ust. § 75 ods. 2 Zákona o
rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak
ideovýživnépremal.dieťa.Odporcajetohonázoru,žesprávaniesanavrhovateľky,ktorámuneposkytla

žiadnu pomoc v jeho chorobe, v tomto čase nejavila žiadny záujem, bránila mu v kontakte s mal. dcérou
a šíri nepravdivé a vymyslené tvrdenia o odporcovi, je v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu nie
je možné navrhovateľke priznať výživné na manželku.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Uviedla, že s odvolaním odporcu nesúhlasí,

nakoľko podstatou inštitútu predbežných opatrení je nevyhnutnosť rýchlej, hoci dočasnej ochrany
ohrozených práv účastníkov s tým, že v zmysle § 75 ods. 4 O.s.p. o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne. Nedôvodne preto odporca v
podanom odvolaní súdu vytýka, že mal dostatok času pre vydanie predbežného opatrenia daného typu,
napriek tomu rozhodol bez osvedčenia základných skutočností. Namietala, že podľa názoru odporcu

navrhovateľka neosvedčila základné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia a nepredložila
súdu o svojich tvrdeniach relevantné dôkazy. Sám odporca fakty, uvádzané. navrhovateľkou v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia nespochybnil, ani nevyvrátil. Vo svojom odvolaní neuviedol, že
si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči manželke, že nie je pravdou, že odišiel zo spoločnej
domácnosti v roku 2014 a od tejto doby neprispieva na domácnosť žiadnou sumou, že popiera fakt,

že manželstvo účastníkov v čase rozhodovania súdu trvalo a stále trvá, že navrhovateľka nie je
osoba, ktorá sa celodenne osobne stará o ich mal. dcéru vo veku jedného roka, že nie je dlhodobo
zamestnancom Daňového úradu U. s priemerným mesačným príjmom doloženým navrhovateľkou
listinnými dôkazmi (s výnimkou mesiaca február 2015). Uviedla, že pokiaľ bolv mesiaci február 2015 odporca práceneschopný, jeho znížený príjem nemôže mať vplyv na určenie
jeho povinnosti platiť výživné na manželku na základe jej návrhu podaného v mesiaci apríl 2015.
Odporca zamlčal súdu skutočnosť, že na maloletú si naďalej uplatňuje daňový bonus v sume 21,41 Eur

mesačne. K tvrdeniu odporcu, že navrhovateľka zamlčala súdu, že odporca má zhoršený zdravotný stav,
v dôsledku čoho sa podrobil v mesiaci január 2015 plánovanej operácii oka, uviedla, že stav odporcu
po operácii nebol chorobným stavom, išlo o stav pooperačný a aj počas pracovnej neschopnosti sa
odporca stretával s maloletou, viedol osobné motorové vozidlo, prechádzal sa s maloletou v kočiari
po Obci G. 3 x do týždňa. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, akým spôsobom mala navrhovateľka

poskytnúť odporcovi pomoc v jeho chorobe, pričom táto sťažnosť odporcu vyznieva paradoxne. Pokiaľ
aj odporca predložil súdu rozsiahlu zdravotnú dokumentáciu, nikde vo svojom odvolaní neuviedol, akým
spôsobom ho tento jeho zdravotný stav limituje v bežnom živote a aký má vplyv na jeho povinnosť
zabezpečovať výživu svojej manželke a dcére. K tvrdeniu odporcu, že súd si mal osvedčiť, aké dávky,
odstupné a podobne navrhovateľka poberala, uviedla, že navrhovateľka bola v čase podania návrhu
poberateľkou výlučne rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v sume 226,70 Eur mesačne a sumy

50 Eur ako výživné od odporcu na mal. dieťa, suma 104,60 Eur, ktorá bola navrhovateľke poukázaná na
účet zo Sociálnej poisťovne v mesiaci január 2015 predstavuje alikvotnú časť sumy materského, ktoré
navrhovateľka poberala do 09.12.2014. Z dôvodu ukončenia pracovného pomeru navrhovateľky
jej nebolo vyplatené žiadne odstupné. Pokiaľ ide o namietané mesačné výdavky navrhovateľky na
domácnosť, na ich výške vo svojom vyjadrení zotrvala. Záverom vyslovila názor, že súd prvého

stupňasprávnevyhodnotilpredloženédôkazyatvrdenianavrhovateľky,ktorejhrozíbezprostrednáujma,
spočívajúca v neschopnosti hradiť si svoje základné životné potreby. Na rozdiel od
tvrdenia odporcu v podanom odvolaní uviedla, že za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §
75 ods. 2 Zákona o rodine považuje správanie sa odporcu, ktorý vedome neposkytuje svojej manželke,
celodenne sa starajúcej o ich spoločné mal. dieťa, pomoc a výživu a rovnako tak poskytuje výživné na

mal. dcéru iba v rozsahu 50 Eur napriek svojim schopnostiam a možnostiam.

Vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu, doručované odvolacím súdom, odporca prevzal dňa
22.06.2015.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa§219ods.1O.s.p.odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.Podľaodseku

2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Predbežné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale
zásadnelendočasnejúpravyvzťahovmedziúčastníkmikonania.Vosvojejpodstatejetakkonkretizáciou
a naplnením ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Jeho účelom je poskytnutie dočasnej
ochrany subjektívnym právam a oprávneným záujmom fyzických, resp. právnických osôb, a to v prípade,
ak je táto dočasná ochrana naliehavá.

Pred nariadením predbežného opatrenia z dôvodu, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov,
súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorá by
si vyžadovala dočasnú úpravu, či táto dočasná úprava je potrebná, či sa právnym vzťahom medzi
účastníkminevytvorínenávratnýstav,ačisaneprimeranýmspôsobomnezasahujedoprávnychvzťahov

medzi účastníkmi, t. j. či účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. V každom
prípade je však nevyhnutné mať na zreteli, že sa jedná o opatrenie dočasné, trvajúce v zásade len
do skončenia veci samej, v dôsledku čoho právne vzťahy medzi účastníkmi definitívne nerieši. I keď
predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov
účastníkov, neznamená to, že by bolo možné predbežné opatrenie nariadiť len na základe návrhu bez

toho, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
by sa mala poskytnúť predbežná ochrana a tiež musí byť osvedčené, že je tu nebezpečenstvo hroziacej
ujmy.V danom prípade okresný súd rozhodoval v konaní o určenie vyživovacej povinnosti na manželku,
o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, spočívajúce v povinnosti odporcu
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 Eur mesačne, pričom postupoval podľa ust. § 102 ods. 1

O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi,
aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel
k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danej veci boli splnené zákonné podmienky

pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože navrhovateľka v priebehu konania osvedčila naliehavosť
potreby dočasnej úpravy, ktorá vyplýva z nepochybne zistenej skutočnosti, že manželstvo s odporcom
právne trvá, navrhovateľka je osoba, ktorá sa celodenne osobne stará o mal. J. (dcéru účastníkov
konania) vo veku jedného roka, je poberateľkou výlučne rodičovského príspevku a prídavku na dieťa
a výživného od odporcu na maloletú, iný príjem na uspokojovanie svojich základných nevyhnutných
potrieb nemá a odporca potom, ako opustil spoločnú domácnosť, napriek svojim možnostiam,

schopnostiam a trvalému stabilnému príjmu na výživu navrhovateľky neprispieva. Pri nariaďovaní
predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. V dôsledku toho sa
nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má súd mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci
samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

nemusia byť preukázané dôkazmi. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Neopodstatnená je preto
odvolacia námietka, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní flagrantným spôsobom porušil základné
práva a ľudské slobody odporcu, keď rozhodol 7. deň po podaní návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia a ani len si neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre nariadenie predbežného opatrenia,
len bez ďalšieho „uveril“ tvrdeniam navrhovateľky. Pokiaľ aj súd prvého stupňa v posudzovanej veci
vychádzal z tvrdení navrhovateľky, že účastníci konania sú manželia, že odporca opustil spoločnú
domácnosť a navrhovateľke na chod ich poslednej spoločnej domácnosti neprispieva, hoci odporca má
trvalé stabilné zamestnanie s príjmom, stabilný mesačný príjem a navrhovateľka sa celodenne osobne

stará o spoločné mal. dieťa účastníkov konania vo veku do jedného roka, tieto skutočnosti neboli ani
odvolaním odporcu spochybnené. Pokiaľ ide o rozsah predbežným opatrením uloženej vyživovacej
povinnosti zo strany odporcu, tento rozsah sa neriadi ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine. Rozsah tejto
vyživovacej povinnosti vyplýva z ust. § 76 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej

miere.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka uplatnila návrh na nariadenie predbežného opatrenia v apríli 2015,
ktorému súd vyhovel, je irelevantné, že v mesiaci február 2015 mal otec pokles príjmu spôsobený jeho
pracovnou neschopnosťou. Právne významné nie je ani tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľka v

tzv. ochrannej dobe (§ 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce) ukončila svoje zamestnanie a malo jej byť
vyplatené odstupné, čo navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu poprela. Pre určenie rozsahu
vyživovacej povinnosti predbežným opatrením nie je nevyhnutné vyhodnotiť, či náklady navrhovateľky
na internet sú opodstatnené, rovnako nie je nevyhnutné vyhodnotiť jej výdavky na telefón, ani detailne
sa zaoberať, či mesačné platby za dodávku energie, spotrebované v rodinnom dome, sa týkajú úhrad

za dodávku energií do celého rodinného domu, v ktorom žije aj otec navrhovateľky. Navrhovateľka
totiž požaduje predbežným opatrením výživné v sume 50 Eur mesačne, ktoré jej rozhodnutím súdu
prvého stupňa bolo priznané. Toto výživné je výživným minimálnym, spĺňajúcim kritérium výživného v
nevyhnutnej miere.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietku odporcu, že v posudzovanom prípade výživné
navrhovateľke nemožno priznať, nakoľko výživné by bolo v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine v
rozpore s dobrými mravmi. Odporca správanie navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi odvodzuje
zo svojho tvrdenia, že navrhovateľka mu neposkytla pomoc v čase jeho choroby. Odvolací súd,
vychádzajúc z lekárskych správa odporcu, konštatuje, že odporca bol práceneschopný od 28.01. do

03.03.2015. Absolvoval operáciu očí - oka, na ktorom mal šedý zákal. Účastníci konania nevedú
spoločnú domácnosť, a keďže odporca v odvolaní ani netvrdil, že o pomoc navrhovateľku žiadal, pokiaľ
navrhovateľka sama neiniciovala v čase PN záujem o odporcu, nemožno jej správanie vyhodnotiť ako
správanie v rozpore s dobrými mravmi, s právnym následkom nepriznania výživného v nevyhnutnejmiere predbežným opatrením. Pokiaľ ide o tvrdenie otca v podanom odvolaní, že matka sa nepravdivo
vyjadruje o tom, že otec sa nestará o mal. J., resp. do starostlivosti o ňu sa nezapája,
tieto námietky odvolací súd nepovažoval za významné, nakoľko predmetom konania nie je

výživné vo vzťahu k maloletej a tieto skutočnosti nie sú právne významné pre výživné manželky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .