Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Kuchtová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zastavujúce odvolacie konanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/209/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244459
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244459.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobkyne: Q.. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. L.. Č..
XX, A., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava,
o zaplatenie 6.823,46 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 22. septembra 2014, č. k. 11C/183/2011-231 a proti uzneseniu tohto súdu zo dňa 22. decembra

2014, č. k. 11C/183/2011-256, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. decembra 2014, č. k. 11C/183/2011-256
sa z r u š u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 6.823,46 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“, „družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len
„obchodník s CP“). Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh ako právny predchodca
NBS na úseku dohľadu nad finančným trhom rozhodnutím č. L.-XXX/XXXX/SPI zo dňa 21.03.2002

schválil družstvu prospekt investície, v ktorom družstvo vyhlásilo, že skutočnosti v ňom uvedené sú
úplné a pravdivé. Úrad pre finančný trh dňa 13.05.2003 družstvo upozornilo, že družstvom uvádzané
informácie nie sú v súlade so skutočnosťou, pretože úrad podľa § 127 ods. 4 a § 122 ods. 5 zákona
č. 566/2001 Z.z. vo vtedy účinnom znení nebol povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť
údajov uvedených v prospekte, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkovýchhodnôtaoprávnenostiosôbpodpisujúcichprospekt.Schválenímprospektovúradneodobril
projekt družstiev; schválenie prospektov investícií znamená, že jednotlivé družstvá môžu zhromažďovať
peňažné prostriedky od verejnosti na základe konkrétnej verejnej ponuky majetkových hodnôt. Úrad
vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a nie nad celkovou
činnosťou družstva. Na základe toho úrad vyzval družstvo, aby informácie nepoužíval a nešíril, a to ani
vo vzťahu k členom družstva. Kompetencie Úradu pre finančný trh prešli s účinnosťou od 01.01.2006 na

NBS, pričom dohľad nad finančným trhom je neverejný. Žalobkyňa ako členka družstva (poradové číslo
XXXXX) vložila do družstva peňažné prostriedky ako členský podiel s cieľom ich zhodnotenia a stala sa
vlastníčkou členského podielu v celkovej sume 6.823,46 eur a v jej prospech bola vystavená zmenka
na sumu X.XXX,- Z. (zmenka J. XXXX ), so splatnosťou 17.03.2011. V termíne splatnosti jej zmenková
suma nebola uhradená z dôvodu dočasného výpadku likvidity družstva. Uviedla, že pred vložením
peňažných prostriedkov do družstva sa zaujímala o to, ako budú jej peňažné prostriedky chránené. Akby peňažné prostriedky vložila do banky a neboli by jej vyplatené, požiadala by Fond ochrany vkladov
o ich vyplatenie. Peňažné prostriedky však vložila do družstva, družstvo jej ich nevyplatilo, preto
žiada NBS o ich vyplatenie. Žalobkyňa dňa 29.06.2010 požiadala o zrušenie členstva v družstve a

o vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 430,- eur. Na základe rozhodnutia predstavenstva družstva
zo dňa 10.12.2010 žalobkyni zaniklo členstvo v družstve dňom 10.12.2010 a vzniklo jej právo na
vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 430,- eur, ktorý bol splatný do 10.06.2011. Družstvo ako klient
a obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ uzatvorili dňa 02.06.2008 zmluvu o riadení
portfólia podľa § 43 zákona č. 566/2001 Z.z.. Z konania vyplynulo, že obchodník s cennými papiermi

porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo
družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi
a družstvom neprebiehalo a ani neprebieha. Družstvo pravidelne predkladalo NBS správy o svojej
činnosti a finančnej situácii, v ktorých do roku 2010 nedeklarovalo žiadne problémy. Družstvo v dňoch
15.04.2010 a 28.06.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a
o vyhlásenie obchodníka za neschopného plniť záväzky voči družstvu. Družstvo tvrdilo, že podnet

podalo NBS už v roku 2007, avšak súdu takýto podnet nepredložilo. Dňa 23.04.2010 opäť požiadalo
NBS o zjednanie nápravy činnosti obchodníka s cennými papiermi vo vzťahu k družstvu. Na základe
podnetu družstva NBS vykonala dohľad na mieste, od družstva si dňa 25.04.2007 vyžiadala štruktúru
majetku k 31.12.2005 a 31.12.2006, a dňa 24.08.2007 boli prerokované problémy a nezrovnalosti podľa
§ 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z.; na prerokovanie sa zúčastnili zástupcovia družstva a NBS. NBS

rozhodnutím č. Y.-XXXX/X/XXXX zo dňa 08.01.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v
sume 500.000,- Sk. Banková rada rozhodnutím č. X.- XXX/XXXX zo dňa 07.05.2008 zrušila rozhodnutie
NBS a vec jej vrátila na ďalšie konanie. V novom konaní NBS rozhodnutím č. Y.-XXXX - X /. zo dňa
20.08.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 300.000,- Sk. Obchodník s cennými
papiermi proti tomuto rozhodnutiu nepodal riadny opravný prostriedok. NBS dňa 27.07.2010 oznámila

prezídiu policajného zboru skutočnosti nasvedčujúce, že došlo k spáchaniu trestného činu. Predbežným
opatrením č. Y.- XXXX/XXXX zo dňa 12.07.2010 uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa
nakladania s majetkom klientov zvereným obchodníkovi bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu.
NBS zastavila konanie o žiadosti družstva schválenie dodatku k prospektu investície (rozhodnutie
č. Y.-XXXX/X - X/XXXX zo dňa 26.08.2010). Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím bankovej

rady NBS č. X. - XXXX/XXXX zo dňa 08.12.2010. NBS rozhodnutím č. Y.-XXXX - X/XXXX zo dňa
21.12.2010 odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb
pre porušenie ustanovení § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7, ods. 9, § 85 ods. 2, § 84 ods. 1 písm. b), § 76
ods. 2, § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z.. Rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím
č. X.-XX/XXXX zo dňa 01.03.2011. Rozhodnutím č. Y.-XXXXX - X/XXXX zo dňa 30.05.2011 NBS

zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt, pretože sa zmenili údaje uvedené vo verejnej ponuke
majetkových hodnôt. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.04.2011 vyhlásil
na majetok družstva konkurz. Žalobkyňa prihlásila svoju pohľadávku do konkurzu v sume 6.121,06
eur. Podala v ňom incidenčnú žalobu. Konkurzné konanie nie je doposiaľ skončené, pretože prebieha
speňažovanie majetku družstva. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba nie je

dôvodná. Vec právne posúdil podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 9 ods.
1, § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., § 126 ods. 1, 2, 5 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom do
21.07.2013, § 127 zákona č. 566/2001 Z.z., § 135 ods. 1, ods. 2, ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení
účinnom do 31.05.2010, § 43 ods. 1, 2 zákona č. 747/2004 Z.z., § 233 ods. 1, § 243 ods. 1, 2,
§ 243a, § 244 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody podľa zákona

č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného postupu NBS, spočívajúceho v údajnom zanedbaní
povinností, nečinnosti a prieťahoch pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý
spravoval portfólio družstva. Podľa súdu prvého stupňa NBS nezanedbala svoje povinnosti a dohľad
nad dohliadanými subjektmi - družstvom a obchodníkom s cennými papiermi - vykonávala v zákonnom
rozsahu v súlade s ustanoveniami § 125 až § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom v čase

vykonávania dohľadu. Až s účinnosťou od 01.06.2010 je NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť,
či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, dovtedy preto nemohla
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencii. Družstvo už na začiatku svojej
existencie zavádzalo svojich členov a poskytovalo im nepravdivé informácie, že úrad pre finančný

trh hodnotil každé družstvo od jeho vzniku za 2 roky činnosti, jeho zakladajúcich podielnikov, orgány,
hospodárske výsledky, investičnú stratégiu, systém fungovania, i plán rozvoja; od februára 2002 sú
družstvá pod dozorom úradu pre finančný trh, ktorý ich veľmi pozorne sleduje a posudzuje každý prejav
navonok. Úrad pre finančný trh družstvo dňa 13.05.2003 vyzval, aby také informácie nepoužíval a nešíril,a to ani vo vzťahu k členom družstva, pretože nie sú v súlade so zákonom. Žalobkyňa nepreukázala, že
žalovaná sa dopustila nesprávneho úradného postupu. NBS však nebola nečinná, ihneď po oznámení
družstva začala vykonávať dohľad na mieste a prijala primerané opatrenia, ktoré postupne vyústili až

do odobratia povolenia obchodníkovi s cennými papiermi na poskytovanie investičných služieb. Ak NBS
postupovala od miernejšej sankcie (pokuta) k prísnejšej sankcii (odobratie povolenia na poskytovanie
investičných služieb) jej postup je v súlade s právomocou, ktorú jej zákon zveril. Nebola teda splnená
prvá zákonná podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu a to existencia nesprávneho úradného
postupu. Pokiaľ ide o škodu, žalobkyňa ako členka družstva, musela vedieť, že s jej investíciou je

spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Bola povinná
podieľať sa nielen na ziskoch, ale aj na stratách družstva (§ 82 Obchodného zákonníka). Prípadnú stratu
v hospodárení družstva a zodpovednosť zaň nemožno bez ďalšieho prenášať na iný subjekt (napríklad
štát). Škoda, ktorá žalobkyni vznikla, z dôvodu nevyplatenia jej členského vkladu a vyrovnacieho
podielu, je výsledkom hospodárskej činnosti družstva, za ktorú nesie zodpovednosť výlučne družstvo
respektíve jeho predstavenstvo a kontrolná komisia. Družstvo sa môže domáhať náhrady škody voči

členom predstavenstva, ktorí zanedbali svoje povinnosti a nekonali s odbornou starostlivosťou. Priama
príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá žalobkyni vznikla, vyplýva z nedbanlivostného konania družstva
a obchodníka s cennými papiermi. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola zamietnutá

žaloba o náhradu škody. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že
žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej
istoty; základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda

orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi
predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázala na to, že sa
spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie žalovanej ako orgánu
dohľadu. Nemohla predpokladať, že dohľad napr. nad prospektom investície je podľa žalovanej len
formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto

spôsobom obsah dohľadu nad prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp.
arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochranu investície spoľahol.
Argument žalovanej, že vykonávala dohľad nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou
činnosťou družstva, je irelevantný, ak žalobkyňa nemohla o takto zúženom dohľade orgánu vedieť.

Nie je podľa žalobkyne správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi škodou vzniknutou žalobkyni a porušením zákonných povinností žalovanou spočívajúcom v
nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z.. Ku škode žalobkyne došlo
v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a
nie v dôsledku toho, že žalobkyňa nebola „bdelá“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby

došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené
zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných
žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankových
subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných žalovanou. Povinnosťou NBS podľa
§137ods.2zákonaocennýchpapierochjeabolozisťovanieavyhodnocovanieinformáciíapodkladovo

skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona,
ktorý platí v tomto znení už od 01.05.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135
ods. 2 zákona o cenných papierov mala žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva ani obchodníka s
cennýmipapiermi neurobila-všetkyinformácieapodkladyododržiavaní,resp.nedodržiavanípovolenia

na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný
ešte vtedajším úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný
zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a
podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp.
mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka a vrátane

rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a
právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri
kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio,ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase
akcionársky vlastnil obchodníka. Inými slovami, družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od
žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V

konaní sp. zn. 7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS sa po tomto zistení o rizikovosti portfólia družstva
uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS
rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING
a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100
% dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už

členom predstavenstva alebo konateľom J.. R. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To
znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované
do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala
právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon
o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem
udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému

družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala
žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi
alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie
priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaná
umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou

vložených prostriedkov do družstva. NBS následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia žalobkyne
o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa
04.03.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a družstvu zakázala činnosť až v roku 2011.
Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom
žalobkyňa poukazovala na to, že NBS rozhodnutím z 30.05.2011 zakázala družstvu predaj majetkových

hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte
investíciíjenepochybné,žeProspekt bolneaktuálnyvzákladných,azpohľaduinvestorovrozhodujúcich
skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných
dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred
májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.08.2007 k stretnutiu s poverenými

členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch,
ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009, údaje o subjektoch, s, ktorými je
družstvomajetkovoprepojenébolineaktuálneminimálneod01.10.2009aúdajeomajetkovýchaktívach,
ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už

k 31.12.2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129
ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4
zákona o cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji
2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.

Ohľadom predčasnosti žaloby žalobkyňa uviedla, že existujúce konkurzné konanie samo osebe

nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o
náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody povinnosť
skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne
ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd
dokonca nemá čakať až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už

napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Žiadna platná
právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobkyňa
doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej, ako
aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou
legislatívou SR. Zákon č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne

predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu.
Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa
vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce
konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon
o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti

za škodu a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Žalobkyňa napokon v
odvolaní namietala, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné
dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonanéspôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo/11/2010, z 31. januára 2012.

Žalobkyňa, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 20.03.2015, oznámila súdu, že berie späť v

celom rozsahu odvolanie smerujúce voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.09.2014, č.k.
11C/183/2011-231.

Podľa § 207 ods. 2 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 207 ods. 3 O.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

V predmetnej právnej veci ešte nebolo o odvolaní žalobkyne odvolacím súdom rozhodnuté, a preto
ho žalobkyňa mohla účinne vziať späť (§ 207 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko späťvzatím odvolania žalobkyne
zanikol predmet odvolacieho konania, odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia § 207 ods. 3 O.s.p.
odvolacie konanie zastavil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., v spojení s §

224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu žalovanej nepriznal, keďže jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Napadnutým uznesením zo dňa 22.12.2014, č. k. 11C/183/2011-256 súd prvého stupňa uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20,- eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov do
10 dní od doručenia uznesenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Uviedla, že poplatok za odvolanie nie je povinná
zaplatiť vzhľadom na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je treba zrušiť.

Súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre
ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali (§ 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.).

Keďže v danej veci dôvod, pre ktorý bolo vydané napadnuté uznesenie o poplatkovej povinnosti
zanikol (z dôvodu späťvzatia odvolania voči rozsudku a zastavenia odvolacieho konania), odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil podľa (§221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.