Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/696/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211209528
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211209528.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E. F., bytom L. 7, H., zastúpeného advokátom
JUDr. Martinom Kostrejom, kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti odporcovi: NAFTA a.s., Votrubova 1,
Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Emilom Molnárom, Záhradnícka 9, Bratislava, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava II č.k. 19C/34/2011-424, zo dňa 3.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania 365,59 eura titulom
trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu
trov právneho zastúpenia 9.726,37 eura na účet právneho zástupcu odporcu.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal určenia neplatnosti

skončenia pracovného pomeru dohodou ku dňu 25.11.2010, určenia trvania pracovného pomeru
navrhovateľa u odporcu a zaplatenia náhrady mzdy. Rozsudkom č.k. 19C/34/2011-288, zo dňa
27.11.2012, v spojení s opravným uznesením č.k. 19C/34/2011-305, zo dňa 21.1.2013, návrh zamietol;
navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania 8.640,24 eura. Krajský súd v Bratislave
uznesením č.k. 3Co/139/2013-362, zo dňa 24.4.2014, o.i. uvedený rozsudok vo veci samej potvrdil a v
časti náhrady trov konania odporcu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, aby sa súd prvého stupňa

pri rozhodovaní o trovách konania zaoberal danosťou dôvodov hodných osobitného zreteľa uvádzaných
navrhovateľom pre nepriznanie alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov konania odporcovi (pri jeho
plnom úspechu vo veci).

Navrhovateľ na výzvu súdu prvého stupňa uviedol, že je od roku 2011 invalidným dôchodcom, pričom
jeho dôchodok predstavuje 407 eur. Jeho mesačné výdavky tvoria náklady na bývanie 145,13 eura a
na lieky 75 eur. Je vlastníkom garáže na L. X v H. a osobného motorového vozidla K. V., rok výroby

XXXX. Príjem manželky predstavuje 550 eur mesačne. Nemá žiadne dlhy, ale ani žiadne úspory. Ďalej
uviedol,žetrpío.i.bronchiálnouastmou,depresívnouepizódou,organickouemočnoulabilitou,defektom
kognitívnych funkcii, nosovými polypmi, poruchou metabolizmu tukov a artériovou hypertenziou.

Z výpisu z katastra nehnuteľností SR súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ je spoluvlastníkom
zastavaných plôch a nádvorí o výmere 1309 m2 v katastrálnom území Michalovce v spoluvlastníckom
podiele XXXX/XXXXXX, zastavaných plôch a nádvorí o výmere 383 m2 v katastrálnom území H. vspoluvlastníckom podiele 1/86, rodinného domu v katastrálnom území P. v spoluvlastníckom podiele 1/3
a ornej pôdy o výmere 11661 m2 v katastrálnom území P. V. v spoluvlastníckom podiele X/XX.

Odporca na výzvu súdu prvého stupňa uviedol, že je akciovou spoločnosťou so zahraničnou účasťou.

Ku koncu roka 2013 mal vyše 700 zamestnancov, pričom vo svojom imaní eviduje väčšie množstvo
nehnuteľností, hnuteľných vecí, pohľadávok aj záväzkov. Vlastné imanie a záväzky odporcu predstavujú
k 31.12.2013 399.240.000 eur.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by nemal odporcovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V súvislosti s okolnosťami,
ktoréviedlikuplatneniuprávanasúdeapostojomúčastníkovvkonaníuviedol,ženavrhovateľvzhľadom

na výšku uplatňovaného nároku ako aj na skutočnosť, že bol od začiatku konania zastúpený advokátom,
mal a mohol vedieť, v akej výške sa budú prípadné trovy konania pohybovať. Bolo na navrhovateľovi,
aby aj s prihliadnutím na svoje majetkové pomery zvážil, či je ochotný podstúpiť riziko prípadného
neúspechu vo veci, s ktorým sa spája aj povinnosť náhrady trov konania. V konaní bolo preukázané,
že navrhovateľ napadnutý právny úkon (dohodu o skončení pracovného pomeru) neurobil na základe

nedostatku slobody vôle, prípadne v omyle, ale z dôvodu preukázania závažného porušenia pracovnej
disciplíny na jeho strane. Navrhovateľ sa tak dostal do nepriaznivej sociálnej situácie najmä vlastným
pričinením.Súdprvéhostupňapretodospelkzáveru,žeokolnosť,ktoráviedlanavrhovateľakuplatneniu
práva na súde, nie je výnimočnou situáciou odôvodňujúcou nepriznanie náhrady trov konania.

Navrhovateľ použitie § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodňoval svojim zdravotným stavom a majetkovými

pomermi. V konaní preukázal, že po skončení pracovného pomeru u odporcu mu boli diagnostikované
rôzne ochorenia, na základe čoho mu bol od roku 2011 priznaný invalidný dôchodok. V konaní
však bolo zároveň preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom a podielovým spoluvlastníkom viacerých
nehnuteľností, vlastníkom osobného motorového vozidla, pričom jeho manželka má pravidelný príjem;
navrhovateľ nemá žiadne dlhy a netrpí hmotnou núdzou. Po zvážení majetkovej a zdravotnej situácie

navrhovateľa preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že osobné a majetkové pomery navrhovateľa
nie sú natoľko výnimočné a nepriaznivé, aby odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania odporcovi.
Súd prvého stupňa zohľadnil aj majetkové pomery odporcu, no dospel k záveru, že ani výrazné rozdiely
medzi majetkovými pomermi účastníkov konania nemôžu viesť k automatickej aplikácii § 150 ods.
1 O.s.p. vzhľadom na výnimočný charakter tohto ustanovenia. Za dôvod hodný osobitného zreteľa

navyšenemožnopovažovaťibasťaženúmajetkovú,resp.zdravotnúsituáciujednéhoúčastníkakonania,
nakoľko pomery účastníkov konania je potrebné posudzovať komplexne s prihliadnutím na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu.

Súd prvého stupňa na uvedenom základe dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa týkajúcich sa osobných, majetkových, zárobkových a

iných pomerov účastníkov konania, ktoré by mohli zásadným (až rozhodujúcim) spôsobom ovplyvniť
úvahu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 150
O.s.p. Súd prvého stupňa tak nemal preukázané, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznal.

O náhrade trov konania ako aj o náhrade trov odvolacieho konania preto súd prvého stupňa rozhodol na

základe § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca mal vo veci plný úspech a navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť túto náhradu v podrobnej špecifikácii.

Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom
zastavaných plôch a nádvorí, o výmere 1.309 m2 a 383 m2 v k.ú. H., avšak jeho podiel predstavuje

8,1 m2 a 4,4 m2. Rodinný dom v k.ú. P. v podiele X/X je nehnuteľnosťou po nebohých rodičov, ktorá
je v dezolátnom stave. Vozidlo K. V., rok výroby XXXX, je nepojazdné a jeho trhová hodnota je cca
1.000 eur. Navrhovateľ je teda vlastníkom nehnuteľností a motorového vozidla v minimálnej hodnote.
Nevlastní ani byt a s manželkou žije v podnájme. Náklady na lieky a bývanie (bez započítania úhradyza podnájom uhrádzaných manželkou) predstavujú 220 eur mesačne; po úhrade cca 140 eur mesačne
na stravu ostane navrhovateľovi z invalidného dôchodku do 50 eur. Z obsahu spisu je zrejmé, že
navrhovateľ je od septembra 2011 invalidný a v roku 2012 prekonal mozgovú príhodu; trpí troma stredne

ťažkými až ťažkými psychiatrickými chorobami, zároveň je silným astmatikom a trpí ďalšími ochoreniami
neurologického charakteru. V jeho prípade sa tak jedná o veľmi chorého človeka, ktorý je de facto bez
majetku, žije v podnájme a zaviazať ho zaplatiť pre neho tak abnormálne vysokú náhradu trov konania
by bolo absolútne likvidačné. Navrhovateľ poukázal na výšku základného imania odporcu 399.240.000
eur s tým, že v prípade aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. by žiadnym spôsobom nebola dotknutá majetková

sféra odporcu. Mal za to, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, nakoľko súd
prvého stupňa sa nevypriadal so skutočnosťami týkajúcimi sa osobných, zdravotných a majetkových
pomerov navrhovateľa vzhľadom na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. a nešpecifikoval, prečo nie je dôvod
aspoň na čiastočné nepriznanie náhrady trov konania odporcu. Mal za to, že pri komplexnom posúdení
všetkých okolností a vzhľadom na výnimočnosť situácie (zdravotný stav navrhovateľa, jeho majetkové
pomery, majetková bonita odporcu a dopad na neho v prípade nepriznania jeho nároku na náhradu trov

konania) sa v jeho prípade jedná o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že pri aplikácii § 150
ods. 1 O.s.p. musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť aj náležite odôvodnený. Na uvedené
ustanovenie nemožno prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách
konania. Súd má pri aplikácii uvedeného ustanovenia prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k

uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Dôvodom skončenia pracovného pomeru navrhovateľa
u odporcu bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odporca však prejavil sociálny rozmer a umožnil
navrhovateľovi skončiť pracovný pomer dohodou. Napriek tomu navrhovateľ podal návrh na určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a v konaní riadne pokračuje, zastúpený advokátom. Aplikáciu
§ 150 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ požadoval len pre prípad neúspechu v konaní a v prípade úspechu

by požadoval plnú náhradu trov konania. Odporca poukázal aj na skutočnosť, že možnosť zohľadnenia
osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov účastníkov pri aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p.
je podmienená tým, že daný sociálny aspekt prípadu, spočívajúci v ťažkostiach povinného účastníka
nahradiť trov konania, si tento účastník nespôsobil sám (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. II. ÚS 563/2011-14, zo dňa 8.12.2011). V predmetnej veci strata zamestnania a tým aj

pravidelného príjmu z pracovnej činnosti na strane navrhovateľa bola dôsledkom závažného porušenia
pracovnej disciplíny, ktorého sa navrhovateľ dopustil. Preto sa javí, že v predmetnej veci sú osobné,
zárobkové a iné pomery oboch účastníkov z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania irelevantné.
Podľa odporcu rozhodujúcou skutočnosťou pre nemožnosť aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. sú teda
okolnosti, ktoré navrhovateľa viedli k uplatneniu práva na súde a tiež zapríčinenie prípadného sociálneho

aspektu prípadu samotným navrhovateľom primárne závažným porušením pracovnej disciplíny.

Majetková sféra účastníkov je podľa odporcu v súvislosti s možnosťou aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p.
irelevantná, nakoľko si tvrdenú nepriaznivú situáciu spôsobil sám navrhovateľ porušením pracovnej
disciplíny závažným spôsobom, v dôsledku čoho s ním bol skončený pracovný pomer. Odporca uviedol,
že mimo popisovanej majetkovej situácie je navrhovateľ vlastníkom garáže v H. a spoluvlastníkom

pozemku (orná pôda) v P. V.. Vo vzťahu k tvrdeniu o dezolátnom stave rodinného domu v P. predložil
katastrálnu mapu pozemkov a fotografiu rodinného domu na ul. 9. mája so súp. č. XXXX. Otázku
technického stavu nehnuteľnosti ponechal v prípade jej relevantnosti v konaní na úvahu súdu. Uviedol,
že navrhovateľ je aj spoluvlastníkom pozemkov pri rodinnom dome a pod ním o výmere 1171 m2.
Tvrdenie navrhovateľa o nepojazdnosti motorového vozidla nemal za preukázané, pričom vozidlá K. V.,

rokvýroby2004,saponúkajúvcenenad2.000eur.Odporcapoukázalnaskutočnosť,ženavrhovateľmá
trvalý pobyt na adrese L. X v H.. Vlastníkom bytu č. XX na 2. p. vchod A7 predmetného bytového domu je
G. F., nar. X.X.XXXX, bytom L. 7, H., ktorá byt nadobudla na základe darovacej zmluvy dňa X.X.XXXX.
Vzhľadom na totožnosť priezvisk a adries vlastníčky bytu a navrhovateľa a vzhľadom k vekovému
rozdielu vyslovil odporca predpoklad, že predmetný byt vlastní dcéra navrhovateľa; rovnako pripustil

možnosť, že predmetný byt nadobudla darom od rodičov po podaní návrhu na začatie predmetného
konania. V prípade správnosti uvedených predpokladov mal potom odporca za otázne, či sú reálne
tvrdenia navrhovateľa o povinnosti platiť nájomné.Podľa odporcu nemožno posudzovať majetkovú sféru navrhovateľa oddelene od majetkovej sféry jeho
manželky vzhľadom k inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vzhľadom k vzájomnej
vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Príjmy a výdavky navrhovateľa a jeho manželky je preto

potrebné posudzovať spoločne (navrhovateľ uviedol svoj invalidný dôchodok 407 eur mesačne a príjem
manželky 550 eur mesačne); ohľadom výdavkov týkajúcich sa platenia nájomného sú však odôvodnené
pochybnosti. Odporca poukázal na darovanie polovice rodinného domu s pozemkami o výmere 3682
m2 v k.ú. H. manželke navrhovateľa s tým, že vzhľadom k vyživovacej povinnosti medzi manželmi je táto
skutočnosť relevantná v prípade potreby skúmania majetkových pomerov navrhovateľa pre rozhodnutie

o aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p.

Bez spochybňovania záverov dokladov o zdravotnom stave navrhovateľa odporca poukázal
na skutočnosť, že všetci bývalí zamestnanci odporcu, s ktorými bol v rovnaký deň ako s
navrhovateľom skončený pracovný pomer, boli bezprostredne po jeho skončení práceneschopní, pričom
práceneschopnosť trvala u väčšiny z nich cca rok. Navrhovateľ nastolil otázku svojho nepriaznivého
zdravotného stavu v konaní až v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania; osobne sa pritom

zúčastnil pojednávaní v dňoch 8.11.2011 a 16.2.2012 a po celý čas je zastúpený advokátom.

K poukazu navrhovateľa na výšku základného imania odporcu tento uviedol, že v prípade výkladu
prezentovaného navrhovateľom by sa druhá strana mohla zakaždým domáhať nepriznania trov konania
úspešnej protistrane, keďže by tým „nebola dotknutá jej majetková sféra“. Takýto výklad by bol v rozpore
s účelom § 150 ods. 1 O.s.p., ktorý sa má použiť len vo výnimočných prípadoch a nie v takých, kde

negatívne dôsledky v majetkovej sfére účastníka konania majú základ v právom zakázanom konaní
tohto účastníka.

Záverom odporca poukázal na skutočnosť, že v rovnaký deň a rovnakým spôsobom ako s
navrhovateľombolskončenýpracovnýpomersviacerýmibývalýmizamestnancamiodporcupracujúcimi
na ZPS R. v okrese H.. Niektorí z nich podali návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

dohodou, pričom všetky konania boli už právoplatne ukončené zamietnutím návrhu alebo zastavením
konania. Aj v ostatných konaniach navrhovatelia požadovali aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., avšak
konajúce súdy ani v jednom prípade nevzhliadli danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa najmä
s prihliadnutím k okolnostiam a dôvodom uplatnenia nárokov pred súdom a postojov navrhovateľov v
konaniach.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté
uznesenie a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.; dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správne a nakoľko sa
vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhouznesenia,konštatujesprávnosťjehodôvodov

(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nebola
sporná aplikácia § 142 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie o uložení povinnosti navrhovateľovi zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania vzhľadom na jeho plný úspech vo veci. Navrhovateľ však žiadal
aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznať s poukazom na špecifikované

dôvody hodné osobitného zreteľa.

Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť

môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové ainépomeryvšetkýchúčastníkovkonania,atiežnaokolnosti,ktoréviedliúčastníkovkuplatneniuprávana
súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo

ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).

Samotné nepriaznivé majetkové či príjmové pomery účastníka konania, ktorému má byť uložená
povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi, teda nemusia odôvodňovať aplikáciu § 150
ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť príčiny nepriaznivej situácie účastníka konania

a okolnosti konkrétneho prípadu. V predmetnej veci sa navrhovateľ dostal do nepriaznivej situácie v
prvom rade vlastným pričinením, keď v dôsledku závažného porušenia pracovnej disciplíny došlo ku
skončeniu jeho pracovného pomeru dohodou zo dňa 25.11.2010; práve platnosť tejto dohody napadol
navrhovateľ v predmetnom konaní. Ak by teda navrhovateľ neporušil pracovnú disciplínu závažným
spôsobom, nebol by na uvedenom základe skončený jeho pracovný pomer a nedomáhal by sa potom
ani určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru a náhrady mzdy.

K aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. nemôžu vzhľadom na jeho výnimočný charakter viesť bez ďalšieho
ani výrazné rozdiely medzi majetkovými pomermi účastníkov, či skutočnosť, že náhrada trov konania
by mala byť priznaná obchodnej spoločnosti so značným základným imaním. Poukaz navrhovateľa
na výšku základného imania odporcu preto nemohol mať bez ďalšieho žiaden vplyv na rozhodnutie o
možnosti aplikácie uvedeného ustanovenia.

V súvislosti s majetkovými pomermi navrhovateľa však možno z obsahu spisu (na základe neúplných
údajov zo strany navrhovateľa, doplnených odporcom vo vyjadrení k odvolaniu) konštatovať, že
navrhovateľ je

- výlučný vlastník stavby v k.ú. H., súp. č. XXXX, na parc. č. XXX/XX, garážový box;

- spoluvlastník pozemku v k.ú. H., parc. č. XXX/XX, o výmere 383 m2, zastavané plochy a nádvoria,

v podiele X/XX;

- spoluvlastník pozemku v k.ú. H., parc. č. XXX/XX, o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria,
v podiele XXXX/XXXXXX;

- spoluvlastník pozemkov v k.ú. P., parc. č. XXXX, o výmere 442 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XXXX, o výmere 19 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX, o výmere 710 m2, záhrady a

stavby súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX, rodinný dom, všetko v podiele X/X;

- spoluvlastník pozemku v k.ú. P. V., parc. č. XXX/X, o výmere XXXXX m2, orná pôda, v podiele X/XX.

Jeho manželka, ktorej majetkové pomery navrhovateľ v tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka
konania nepriznal (neuviedol žiadne; rovnako neuviedol mimo garáže vlastníctvo svojich nehnuteľností),
je

- spoluvlastníčkou pozemkov v k.ú. H., parc. č. XXX, o výmere XXXX m2, záhrady, parc. č. XXX, o
výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere XXXX m2, zastavané plochy a
nádvoria a stavby súp. č. XXXX, na parc. č. XXX, rodinný dom, všetko v podiele 1.

Navrhovateľ v odvolaní síce uviedol výšku mesačných nákladov na bývanie a lieky, avšak na
preukázanie pravdivosti týchto tvrdení neoznačil ani nezaložil žiaden dôkaz. Poukázal na skutočnosť,

že žije v podnájme, avšak nemal za potrebné vyvrátiť predpoklad odporcu uvedený vo vyjadrení k
odvolaniu, že predmetný byt na Bieloruskej 7 v Michalovciach vlastní dcéra navrhovateľa, ktorá ho
mohla nadobudnúť darom od rodičov po podaní návrhu na začatie predmetného konania (s tým, že
je otázne tvrdenie navrhovateľa o platení nájomného). Svoje príjmové pomery (invalidný dôchodok407 eur mesačne) a príjmové pomery svojej manželky (cca 550 eur mesačne) síce uviedol v tlačive
pre dokladovanie pomerov účastníka konania, avšak ani na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení
neoznačil ani nezaložil žiaden dôkaz; rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľovi vo

výške 384,80 eura je zo dňa 18.10.2011. Tvrdenie navrhovateľa o dezolátnom stave rodinného domu v
k.ú. Hlohovec je v rozpore s fotografiou založenou odporcom, z ktorej je zrejmé, že v predmetnom dome
je prevádzka predajne. V súvislosti s motorovým vozidlom navrhovateľ síce v odvolaní uviedol značku,
vek a skutočnosť, že je nepojazdné, avšak na preukázanie žiadneho z týchto tvrdení neuviedol ani
neoznačil žiaden dôkaz. Zo strany navrhovateľa teda neboli tvrdené ani preukázané príjmové, sociálne

či majetkové pomery tak, aby tieto bolo možné komplexne posúdiť pre účely možnej aplikácie § 150
ods. 1 O.s.p. Zo založených listín však možno urobiť záver, že už preukázané majetkové pomery, a
to vlastníctvo či spoluvlastníctvo označených nehnuteľností a tvrdené poberanie pravidelného príjmu
počas celého konania zo strany navrhovateľa a jeho manželky možnosť takejto aplikácie vzhľadom na
všetky okolnosti predmetnej veci vylučujú.

Navrhovateľ žiadal nepriznať odporcovi náhradu trov konania aj s poukazom na svoj nepriaznivý

zdravotný stav. Invalidným bol uznaný na základe posudku zo dňa 3.10.2011 s tým, že pre stredne ťažkú
astmu sa liečil veľa rokov; k zhoršeniu zdravotného stavu došlo v poslednom roku pri opakovaných
stavoch dušnosti a hospitalizovaní pre pravdepodobný anafylaktický šok bližšie nediferenovaný; stav
navrhovateľa bol komplikovaný aj stredne ťažkou depresívnou epizódou a organickou emočnou
labilitou ťažkého stupňa; rozhodujúcim zdravotným postihnutím je stredne ťažká astma s mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % so zvýšením o 10 % pre ostatné postihnutia,
spolu 60 %; dátum vzniku invalidity je od 22.9.2011, t.j. po skončení výplaty nemocenského.
Odvolací súd nespochybňuje zdravotné ťažkosti a obmedzenia navrhovateľa, no nemôže opomenúť
skutočnosti vyplývajúce z uvedeného posudku. Pri jeho vydaní dňa 3.10.2011 sa konštatovalo zhoršenie
zdravotného stavu navrhovateľa v poslednom roku; pracovný pomer navrhovateľa pritom skončil (v

dôsledku preukázaného porušenia pracovnej disciplíny) dohodou zo dňa 25.11.2010, t.j. v spomínanom
poslednom roku pred vydaním posudku, v priebehu ktorého došlo ku zhoršeniu zdravotného stavu,
komplikovaného stredne ťažkou depresívnou epizódou a organickou emočnou labilitou ťažkého stupňa.
Zo založených listín nevyplýva, že by navrhovateľ mal problémy ohľadom psychického stavu pred
skončením pracovného pomeru; navrhovateľ práve naopak v odvolaní proti rozsudku súdu prvého

stupňa č.k. 19C/34/2011-305, zo dňa 21.1.2013 uviedol, že tieto choroby sa u neho vyskytli až po
skončení pracovného pomeru. Odvolací súd nemá bez ďalšieho jednoznačne preukázanú príčinnú
súvislosť medzi skončením pracovného pomeru a zhoršením zdravotného stavu navrhovateľa s
uvedenými komplikáciami, avšak nespornou skutočnosťou je, že podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti bol navrhovateľ neschopný práce od 25.11.2010, t.j. práve odo dňa skončenia pracovného

pomeru. Z lekárskej správy psychiatra MUDr. H. C. zo dňa X.X.XXXX (založenej navrhovateľom na
preukázanie dlhodobej liečby) vyplýva, že podľa subjektívnych údajov navrhovateľa je tento „stále viac a
viac podráždenejší, ťahajú sa mu súdy, nálada mu kolíše, nič ho nebaví, nevládze, v roku 2010 prišiel o
zamestnanie, v noci nespí, potom je z toho unavený, je stále podráždenejší, nervózny, spí len na liekoch,
vybavujú sa stále tie súdy, je to veľký stres, nervozita, napätie, nevie kedy to už skončí, nech je kľud“.

Samotný navrhovateľ teda u psychiatra (ku ktorému bol odporučený podľa lekárskej správy neurológa
MUDr. J. O. zo dňa X.X.XXXX) ako jediný dôvod svojich ťažkostí uviedol stratu zamestnania a následné
súdne konanie. Pri komplexnom prihliadnutí na všetky okolnosti predmetnej veci potom nemožno ani
v zdravotnom stave navrhovateľa vzhliadnuť dôvody hodné osobitného zreteľa pre možnosť aplikácie
§ 150 ods. 1 O.s.p., keď značná časť zdravotných problémov mala podľa vyjadrenia samotného

navrhovateľa súvis s rozviazaním pracovného pomeru a predmetným konaním.

Záverom odvolací súd uvádza, že predmetné konanie sa začalo na návrh navrhovateľa, ktorý na návrhu
zotrval až do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej. Navrhovateľ bol od začiatku konania
zastúpený advokátom, takže mohol a mal vzhľadom na predmet konania vedieť výšku trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby. Postupné navrhovanie dôkazov zo strany navrhovateľa a

aj podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa malo vplyv na celkovú dĺžku konania a tým
aj na počet úkonov právnej služby právneho zástupcu odporcu. Celková dĺžka konania (na ktorej sa
navrhovateľ podieľal) preto nie je rovnako dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods.
1 O.s.p.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov odvolacieho
konania 365,59 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle vyhl. 655/2004

Z.z. Za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19.12.2014 (§ 13a ods. 2 písm. b) vyhl.)
priznal 296,62 eura (uplatnených podľa § 10 ods. 1, 3, § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 3 vyhl.;
tarifná odmena pri uplatnenej náhrade mzdy 572,61 eura a 1/3 z tarifnej odmeny za určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru 61,85 eura, t.j. 20,62 eura, spolu 593,23 eura / 2 = 296,62 eura) a režijný
paušál 8,04 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 304,66 eura, s 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) 60,93 eura

celkové trovy právneho zastúpenia 365,59 eura.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.