Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204439
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614204439.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu W. XX, XXX XX T., vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený:
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, zast. konateľom JUDr. Martinom Máčajom,
advokátom,protipovinnému:R.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.,ožiadostisúdnehoexekútoraoudelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 5Er/702/2014-33 zo dňa 07.10.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej

iba „Exekučný poriadok“) s poukazom na ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keďže zistil rozpor exekučného titulu
so zákonom.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že v danom exekučnom konaní predstavoval
exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.

zn. SR 04596/12 zo dňa 21.11.2012. Právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo
domáhanie sa plnenia zo zmenky, ktorou účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah - zmluvu
o úvere zo dňa 18.01.2011. Okresný súd mal po preskúmaní úverovej zmluvy za preukázané, že v
predmetnej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Oprávnený nepreukázal, že dlžník pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa
vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, bez ohľadu na to,

podľa akého zákona bola zmluva uzatvorená. Túto skutočnosť rozhodcovský súd nezohľadnil a priznal
právom nedovolené plnenie plynúce zo zmenky v rozpore s § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci
súdu prvého stupňa. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,

ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd o. i. nesprávne
aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na správne zistený skutkový stav.
Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných
súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá
odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v
konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnejstránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady

exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd je však obmedzený
len na prieskum výroku rozhodcovského rozsudku, a nie rozhodcovského konania, resp. odôvodenia
rozsudku. Rozpor s týmito kritériami však musí mať charakter zjavného nedostatku a nemôžu vyplývať
z vád konania. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní).

Oprávnený ďalej napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že nebol úplne zistený skutkový stav veci.
Konajúci súd nedostatočne zisťoval, či oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou
samostatného úkonu na samostatnej listine alebo formou všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné.

Oprávnený poukázal aj na to, že v zmysle čl. 2 odsek 2, druhá veta zmluvy povinnému nebola odňatá
možnosť obrátiť sa v prípade sporných otázok na všeobecný súd, čím rozhodcovská doložka nespĺňa

znenie neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 odsek 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Konajúci súd
tak konal nad rámec zákonných ustanovení.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa
§ 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Uviedol že, rozhodcovským súdom bolo
priznané zákonom nedovolené plnenie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p., ďalej len O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami
dopĺňa ďalšie dôvody.

Vo vzťahu k námietke oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu rozhodnúť o zamietnutí

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absencie materiálnej
vykonateľnostiexekučnéhotitulu,odvolacísúduvádza,žejerovnakoakosúdprvostupňovýtohonázoru,
že exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk spĺňania
formálnych i materiálnych predpokladov, za ktorých možno vykonať exekúciu. Ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad

exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen
formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu
niesútakézákonnéustanovenia,ktorébybránilivykonaniuexekúcienazákladetohtoexekučnéhotitulu.
Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže ísť o ustanovenia paušálne
vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia ustanovujúce tzv. exekučné

imunity a pod. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu
skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom
je v súlade s právom.

Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje
exekučnémusúduskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudkuzhľadískuvedenýchvtomto

ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 zákona rozhodcovskom konaní preto možno
vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť
rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom
konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) zákona rozhodcovskom konaní, a
nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým

mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatkypredstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Súlad rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom
vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či tu sú dôvody

neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona rozhodcovskom
konaní. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 zákona rozhodcovskom konaní aj bez
návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívnenemožné,právomnedovolené,aleboakodporujedobrýmmravom.Nedovolenosťpriznaného
plnenia nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia, ako sa nesprávne domnieva

oprávnený. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla
až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného
práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní
takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie "vstúpiť" do rozhodnutia a
vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu I. stupňa, že zmluva o úvere č. 508800343 zo dňa 18.01.2011

je spotrebiteľskou zmluvou. Nie je právne relevantné, ako oprávnený úverovú zmluvu označí. Pokiaľ
boli splnené podmienky pre charakteristiku úverového vzťahu medzi subjektmi ako spotrebiteľskej
zmluvy, nemožno vylúčiť uplatnenie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
označením zmluvy ako zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd správne posudzoval dovolenosť (nedovolenosť)

plnenia priznaného oprávneným predloženým exekučným titulom. Oprávnený napádal posúdenie
rozhodcovskej zmluvy ako neplatne dojednanej, čo nezodpovedá okolnostiam predmetnej veci a až na
námietku právomoci exekučného súdu odvolanie oprávneného nekorešponduje s právnymi úvahami
okresného súdu, na ktorých založil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a teda odvolacie dôvody skutkové a právne závery okresného súdu nenapádajú a ani ich

nespochybňujú.Následnekrajskýsúdvyhodnotilostatnéodvolacienámietkyodvolateľaakoirelevantné.
Oprávnenývodvolanínenapádalprávneposúdenieokresnéhosúduonemožnostipriznaniapohľadávky
plynúcej zo zmenky pri aplikácii § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto
odvolací súd nad rámec odvolania napadnuté uznesenie nepreskúmaval.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné

rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s
otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia
rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktoré je súd
prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§
224 ods. 4 O.s.p. per analogiam).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.