Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/222/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712211061
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712211061.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807
598, proti povinnému C. P., J. XXX, o vykonanie exekúcie pre 813,13 € s prísl., o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu 6Er/719/2012-18 z 26.7.2012 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že 19.7.2012 mu bola predložená žiadosť o udelenie poverenia, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul (ďalej len titul), ktorým je rozhodcovský rozsudok SR 06257/11
z 19.7.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: XX XXX XXX. Citujúc znenie § 44 ods.2 Exekučného

poriadku (ďalej len EP) a § 45 ods.1,2 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní konštatoval, že z
hľadiska procesného postupu súdu je v tejto fáze potrebné skúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia,
návrhunavykonanieexekúcie,akoajtitulusozák.adobrýmimravmi.Zistil,žezmluvaobsahujeniekoľko
neprijateľných podmienok. V predmetnej exekučnej veci bola 25.6.2010 uzatvorená Zmluva o úvere
č.XXXXXXXXX (ďalej len zmluva). Zmluva je označená ako úverová zmluva uzavretá podľa § 497 a
n. Obch. zák. a teda malo by „sa jednať“ o absolútny obchod, ktorý by sa mal výlučne spravovať ust.

Obch. zák. Zo zmluvy je zrejmé, že oprávnená poskytla povinnému dočasne finančné prostriedky vo
výške 500 €, pričom konala v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný za zaviazal tieto finančné
prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za jeho poskytnutie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ani
zo zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, že povinný konal v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej
činnosti. Preto na uvedený právny vzťah použil spotrebiteľské právne normy, t.j. zák.č.129/10 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, O. z. a smernicu Rady EÚ č.93/13/1984 z 5.4.1993 EHS (ďalej len smernica).

Ďalej, citujúc znenie § 2 písm. d) zák.č.129/10 Z. z.,§ 52 ods.1,2,§ 53 ods.1,2,4 písm. r),5 a § 54 ods.1
O. z. (ich znenie citoval), uzavrel, že každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje
dobrým mravom, pretože napriek dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
medzidodávateľomaspotrebiteľomkuškodespotrebiteľa(čl.3ods.1smernice)apretoževpredmetnom
konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, zmluvné podmienky nesmú byť dohodnuté v neprospech
spotrebiteľa a spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami,

že zákonodarca v § 53 ods.4 O. z. uviedol zoznam niektorých podmienok, ktoré možno považovať za
neprijateľnéa,žezmluvnéstranyvbode14Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru(ďalejlenVPPÚ)
prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Poukázal na to, že zmluva, ani VPPÚ neobsahujú
rozhodcovskú doložku (ďalej len doložka) individuálne dohodnutú so spotrebiteľom. Predmetná zmluva
bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou 25.6.2010, kde povinný vystupuje

ako vystaviteľ a oprávnená ako remitent. Podľa Dohody o vyplnení zmenky, za zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, vktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, príp.

uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková
suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent
tak, že ním bude deň, kedy sa podľa bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Rozhodcovský
súd mal za to, že povinný vystavil 25.6.2010 zmenku, v ktorej bol uvedený bezpodmienečný sľub

zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne, údaj o vystaviteľovi zmenky,
miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, pričom v čase vystavenia absentoval údaj o zmenkovej sume
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Rozhodcovský súd mal za preukázané, že oprávnená
doplnila chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu - 853,13 € a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
- 6.4.2011. Rozhodcovský súd mal za to, že po doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide o vlastnú
zmenku povinného „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, vyplnenú

oprávnenou 16.5.2011. Táto zmenka bola povinnému predložená na zaplatenie 23.5.2011. Povinný
ako vystaviteľ zmenky sa zaviazal zaplatiť oprávnenej ako remitentovi za predmetnú zmenku pri jej
predložení zmenkovú sumu 853,13 €, ktorá pozostáva z istiny 656 €, poplatku za zasielanie upomienok
20 €, trov mediačného konania 177,13 €, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 853,13 € od
6.4.2011 do zaplatenia a zákonného úroku 6 % ročne zo sumy 853,13 € od 23.5.2011 do zaplatenia.

Po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie
povinný zaplatil spolu 40 €. Táto suma bola použitá na čiastočnú úhradu sumy 853,13 €. Poukázal na
skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok (bod 13) je v
rozpores§54O.z.Tátopodmienkajedohodnutájednoznačnevprospechveriteľaapovinnýjunemohol
nijakým spôsobom ovplyvniť. Bod 13 všeobecných podmienok je teda v rozpore so zák. Poukázal na

skutočnosť, že z odôvodnenia titulu nie je známe, aká suma bola povinnému skutočne poskytnutá, či
zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v akej výške bola určená ročná
percentuálna miera nákladov, kedy sa povinný dostal do omeškania a akú časť svojej pohľadávky splatil.
Rozhodcovský rozsudok iba zaujíma všeobecné stanovisko k výške istiny, pričom jej výška nie je v
celom rozsudku vyčíslená. Rozhodca odkazuje len na predloženú žalobu. Z odôvodnenia titulu taktiež

nie je zrejmé, z čoho pozostáva suma, z ktorej je vypočítaný úrok z omeškania. Na základe uvedeného
skutkového stavu nebolo možné posúdiť, či titul je v súlade so zák., resp. sa neprieči dobrým mravom.
Podľa zmluvy bol povinnému poskytnutý úver 500 €, za ktorý mal zaplatiť odplatu 484 €. Odplatu, ktorej
výška je takmer 97 % ceny úveru, považoval za neprimerane vysokú. Z rozhodcovského rozsudku nie
je možné zistiť, ktorá suma prestavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Na základe

uvedených skutočností zistil, že zmluva o úvere obsahuje niekoľko neprijateľných podmienok.

I. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, keďže rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.], ktoré odôvodnila nasledovne:
II. - k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. Právne posúdenie
veci súdom je nesprávne, ak posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo

právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav
nesprávne aplikoval (podobne rozsudok 3Cdo/70/2003 Najvyššieho súdu SR). Má za to, že exekučný
súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, zverenej mu EP a v jeho
nadväznosti zák. o rozhodcovskom konaní. Citovala znenie § 44 ods.2 prvá až tretia veta EP a znenie
§ 45 ods.1,2 zák. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci, okrem už spomínaného § 44

ods.2 EP, na zistený skutkový stav aplikoval aj § 45 zák. o rozhodcovskom konaní. Má za to, že
súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. § 45 ods.1,2 zák.
o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť odporujúcu dobrým mravom, ale má za to, že
cit. ust. súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z

predložených podkladov (titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkýchjehoformálnychnáležitostí(vprejednávanejvecirozhodcovskýrozsudok)tak,akoichvyžaduje
§ 34 zák. o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Je však

toho názoru, že v rámci preskúmavania titulu po materiálnej stránke, nemôže súd skúmať samotné
rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ust., o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje
podmienkunazastavenieexekúcietak,žerozhodcovskýrozsudokanierozhodcovskékonaniezaväzujek niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len
na skúmanie výroku titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k

niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku titulu (keďže
nemôže vyplývať z vady konania). Táto požiadavka materiálnej stránky titulu vyplýva zo samotnej
povahy exekučného konania, kde súd nemá možnosť inak ako z titulu sa oboznámiť s priebehom
rozhodcovského konania. Uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa

obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
inými slovami povedané, nemôže isť o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázala
na Nález ÚS SR ÚS/5/2000, uverejnený pod č.18/2000. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav
veci aplikoval § 45 ods.2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu,
ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zák. o rozhodcovskom konaní alebo
O. s. p., a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania

sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu.
Civilné konanie je však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu
účastníka konania jeho základných práv a to práva na prejednanie veci. Súd v tomto prípade rozhodoval
o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia, ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho,
aby mu na to EP poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zák.

o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov (podľa § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zák. o rozhodcovskom konaní. Citovala znenie čl.152 ods.4 Ústavy SR. - k inej vade, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]. Inou vadou
konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť je procesná vada, ktorú nemožno zahrnúť do okruhu

vád taxatívne vymenovaných v § 221 O. s. p. Iná vada konania je právne relevantná len vtedy, ak
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (Krajčo, J. a kol.: Občiansky súdny poriadok, I.
diel, Komentár, IV. aktualizované vydanie, Bratislava, EUROUNION,2006,str.551). Procesnou vadou
v tomto zmysle je aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd musí v odôvodnení rozhodnutia
uviesť, ktoré skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci pokladal za preukázané a ktoré naopak

preukázané v konaní neboli. Zároveň musí uviesť, ktoré skutočnosti potrebné pre rozhodnutie považoval
za rozhodujúce. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov
konania vzbudzovali dôveru v jeho zákonnosť a správnosť (§ 3 O. s. p.). V prípade „na založení
založenia“ rozhodnutia súdu na rozpore titulu s objektívnym právom (in concreto spotrebiteľskými
zmluvami) musí súd náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru,

že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však v napadnutom uznesení obmedzil len na
konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a
vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho
vznik. Súd tak neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v
hypotéze príslušnej danej normy (in concreto § 52 O. z.). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia

absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zák. o spotrebiteľských úveroch.
Súd sa v konaní vôbec nezaoberal „so splnením“ podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j.
existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie
(na dokazovanie ani v exekučnom konania nemá priestor) o skutočnostiach svedčiacich o závere, k
akému dospel. Rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre

nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať § 54 ods.2 O. z.
(jeho znenie citovala). Aplikácia príslušného ust. zo strany súdu si vyžaduje napevno ustáliť, či skúmaný
právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. V zmysle hypotézy skúmanej právnej normy je nutné zistiť
či v danom právnom vzťahu ide o spotrebiteľa (slová „...výklad pre spotrebiteľa...“). Aplikáciou § 54
O. z., použitou súdom, možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje

fyzická osoba je aj vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach či ide o spotrebiteľský vzťah alebo
nie, je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského (argumentum ad absurdum).
Súd však musí pri posudzovaní vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba,
uzatvárajúca zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Uvedené do dôsledkov,
musí mať napevno zistené, že sa úver netyká jeho podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a

že fyzická osoba nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Súd sa však týmito závermi neriadil
a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. Otáznym je, či vôbec na takéto dokazovanie v
exekučnom konaní má legislatívny priestor (k odpovedi na túto otázku dospela v prvej časti odvolania).
Súd takto nezohľadňoval ostatné listiny a skutočnosti, ktoré existovali v posudzovanom právnom vzťahua na základe neúplného zistenia skutkového stavu vec posúdil podľa ust. o spotrebiteľských zmluvách.
Postup súdu, ktorý zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu je v rozpore so zásadou
civilného práva a to pacta sunt servanda. Je toho názoru, že keď exekučný súd posudzoval titul aj z jeho

vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu titulu so zák. Z uvedeného
však vyplýva, čo opomenul súd, že mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je titul - podľa
jeho názoru - súladný so zák. a v tomto zmysle aj vykonávať dokazovanie. Súd však takto nepostupoval
a zjednodušene konštatoval rozpor titulu so zák. Má za to, že nie každý rozpor so zák. automaticky
vedie k neplatnosti podľa § 41 O. z. Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne

tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti
právneho úkonu skôr reštriktívne (napr. II.ÚS87/04 Ústavný súd Českej republiky). V prípade, ak súd
zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z toho dôvodu zastavil celé exekučné konanie,
vlastne ju tak pozbavil domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zák., nakoľko už nemá inú možnosť
uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). III. Na základe popísaného
skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia navrhla, podľa § 221 O. s. p., napadnuté uznesenie

zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania[§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním

stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti
uvedené v odvolaní.

Tvrdenie oprávnenej, že súd nesprávne aplikoval § 44 ods.2 EP a § 45 ods.1,2 zák. o rozhodcovskom
konaní, lebo nemal právomoc na posudzovanie materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku ako titulu
nemožno akceptovať.

Cit. § 45 zák. o rozhodcovskom konaní, z ktorého súd správne vychádzal, zahŕňa v sebe prieskumný
inštitút,adávasúduoprávnenieposudzovaťrozhodcovskýrozsudoktak,akokebynebolprávoplatnýato
z hľadísk uvedených v tomto ust., teda je oprávnený a súčasne aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom, preto ak súd takto posudzoval rozhodcovský rozsudok, nekonal nad rámec

zák.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že podľa zmluvy oprávnená poskytla povinnému, v danom
prípade fyzickej osobe, peňažné prostriedky a povinný sa zaviazal ich vrátiť a zaplatiť úroky.

Vzhľadom na ust. O. z., z ktorých súd správne vychádzal, ako aj na § 52 ods.1 O. z. (v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy) a § 1 ods.2 zák.č.258/01 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o

úvere), v ktorom sú negatívnym výpočtom uvedené prípady, kedy sa tento zák. na zmluvy nevzťahuje,
súd dospel k správnemu právnemu záveru, že úver poskytnutý povinnému na základe zmluvy, je
spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. a) cit. zák.č.258/01 Z. z. a že zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvy podľa cit. § 52 ods.1 O. z. Správnosť posúdenia povahy zmluvy súdom potvrdzuje aj predmet
činnosti oprávnenej, ako dodávateľa, vo výpise z obchodného registra (poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov), ako aj skutočnosť, že odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnená v
obdobných prípadoch vystupuje opätovne.

Nemožno opomenúť, že rozhodcovský súd bol povinný v rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je
preňho záväzná a že uvedená zákonná úprava dáva súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na
ktoré rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi.

Skúmaním platnosti doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo
spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie, vyplývajúce zo zák. a to z § 44 ods.2 EP, t. j. oprávnenie
posúdiť, či tento titul nie je v rozpore so zák. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci

je ako titul v rozpore so zák., ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo
bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie čineplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu § 44 ods.2 EP vyžaduje účel právnej
úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné

odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v
exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej
zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ust. zák. o rozhodcovskom konaní [napr. § 21 ods.2 alebo
§ 40 ods.1 písm. c)], tieto ust. sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými

môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada
(princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“
alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ust. v prípade iných
účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú
zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ust. strácali
svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach to tak nie je. Princíp „vigilantibus iura

sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, tzn., že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ust.
zák. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať

rozpor rozhodcovského rozsudku zo zák., znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto titulu. Takýmto
postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

V prejednávanej veci súd správne dospel k záveru o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti doložky z
dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinného (listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali),

keďže zo Zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinným vyplýva, že doložka bola medzi zmluvnými
stranami dohodnutá už podpisom zmluvy.

Správne sú aj dôvody, ktorými súd odôvodnil nevyváženosť dohodnutej doložky.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že konanie sa ešte nekončí, nebolo potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.